Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-4T/32/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Blaška a prísediacich Ing. N. K. a Ing. T. Y., v trestnej veci proti obžalovaným R. W. a M. F., pre zločin sexuálneho zneužívania spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. f), písm. g) Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Skalici dňa XX.XX.XXXX, takto

rozhodol:

Obžalovaní :

1./ M. F., nar. XX.XX.XXXX v Myjave, trvale bytom E., J.. Q. Č.. XXXX/XX, na slobode

2./ R. W., nar. XX.XX.XXXX v Skalici, trvale bytom E., J.. Q. Č.. XXXX/XX, na slobode

sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku

rozhodol:

o s l o b o d z u j ú

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Skalica sp. zn. Pv XXX/XX-XX podanej na Okresný súd Skalica dňa 13.03.2013 pre skutok kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/, písm. f/, písm. g/ Tr. zákona, § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že :

spoločným konaním od presne nezisteného obdobia asi od letných prázdnin roku 2011 do marca 2012 v meste E. na ulici J.. Q. Č.. XX a na iných miestach sexuálne zneužívali maloletú Q.. F.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Skalica, tým spôsobom, že najprv jej R. W. podával alkohol a liek zv. Diazepan, v dôsledku ktorého zaspala a po zobudení zistila, že tento ju sexuálne zneužíva a následne od nej R. W. a M. F. vyžadovali, aby sa zúčastňovala minimálne troch ich sexuálnych stykov, taktiež jej opakovane asi 15 krát R. W. pichal prsty do vagíny, pričom táto zo strachu a odkázanosti na nich sa podrobila samotnej súloži s ním a iným sexuálnym praktikám s nimi, čím jej podľa lekárskej správy MUDr. E. Š.X. spôsobili prerušenie hymenu,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

odôvodnenie:

Uznesením Krajského súdu Trnava sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol zrušený rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým boli obžalovaní M. F. a R. W. uznaní za vinných zo zločinu sexuálneho zneužívania spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/, písm. f/, písm. g/ Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že: že spoločným konaním od presne nezisteného obdobia asi od letných prázdnin roku 2011 najmenej do konca roku 2011 v meste E. na ulici J.. Q. Č.. XX a na iných miestach sexuálne zneužívali maloletú Q.. F.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Skalica, tým spôsobom, že najprv jej R. W. podával alkohol a liek zv. Diazepan, v dôsledku ktorého zaspala a po zobudení zistila, že tento ju sexuálne zneužíva a následne od nej R. W. a M. F. vyžadovali, aby sa zúčastňovala minimálne troch ich sexuálnych stykov, taktiež jej opakovane asi 15 krát R. W. pichal prsty do vagíny, pričom táto zo strachu a odkázanosti na nich sa podrobila samotnej súloži s ním a iným sexuálnym praktikám s nimi, čím jej podľa lekárskej správy MUDr. E. Š.Č. spôsobili porušenie hymenu.

Krajský súd po zrušení prvostupňového rozsudku zároveň vrátil vec okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie pričom poukázal nato, že poškodená mala v čase konania neverejného zasadnutia o odvolaní na odvolacom súde už viac ako 18 rokov, keďže dňa XX.XX.XXXX dovŕšila vek 18 rokov. Pokiaľ ide o výnimku z kontradiktórneho postupu pri svedeckých výpovediach osôb mladších ako 18 rokov, ktorá je uvedená v § 135 ods. 2 a ods. 4 Trestného poriadku, krajský súd upozornil, že táto výnimka sa môže uplatniť len vtedy, ak svedok v konaní pred súdom je naďalej osobou mladšou ako 18 rokov. Len v takom prípade totiž možno „aktivovať“ ustanovenie § 135 ods. 2, prípadne ods. 4 Trestného poriadku a prečítať výpoveď svedka v konaní pred súdom bez splnenia podmienok uvedených v § 263 Trestného poriadku, pretože ustanovenie § 135 Trestného poriadku vyslovene dopadá len na svedkov mladších ako 18 rokov. Mal za to, že tento záver je logický a vyplýva aj z povahy ustanovenia § 135 Trestného poriadku. Obdobný právny názor je vyjadrený v judikatúre (napr. R 31/1968).

Z uvedeného vyplýva, že na poškodenú neplatí výnimka z kontradiktórneho postupu uvedeného v § 135 ods. 2, resp. ods. 4 Trestného poriadku a jej výpoveď nie je možné prečítať v konaní pred súdom bez splnenia podmienok uvedených v § 263 Trestného poriadku. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva prečítanie výsluchu svedka, ktorý nikdy nebol vypočutý kontradiktórne, nemôže byť výlučným alebo rozhodujúcim dôkazom pre vinu obvineného a ak by súd napriek tomu takto postupoval, porušil by uvedený článok Dohovoru v jeho neprospech.

Ďalej prvostupňovému súdu vytýkal, že v odôvodnení napadnutého rozsudku je na jednej strane uvedené, že Q.. F.. odmietla na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vypovedať, ale na druhej strane je jej výpoveď označená za veľmi podrobnú a vierohodnú. V súvislosti s vytýkaným porušením princípu kontradiktórnosti nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, na základe akých dôkazov dospel súd prvého stupňa k záveru, že obžalovaní R. W. a M. F. sa dopustili skutku, ktorý je im kladený za vinu. V zmysle právneho názoru odvolacieho súdu nebolo v konaní pred súdom prvého stupňa spoľahlivo preukázané, že obžalovaní R. W. a M. F. sa dopustili konania uvedeného v skutkovej vete napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Aj keď súd prvého stupňa uskutočnil všetky kroky smerujúce k doplneniu dokazovania v zmysle uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. XTo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, nedošlo k odstráneniu vytýkaných procesných nedostatkov spočívajúcich v absencii výpovede Q.. F.. na hlavnom pojednávaní, keďže riadne predvolaná a poučená Q.. F.. na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať. Z uvedeného dôvodu nie je možné dokazovanie už viac doplniť. Zdôraznil, že výpoveď Q.. F.. je kľúčová pre dokázanie viny obžalobou, keďže ostatné dôkazy plnia v dokazovaní len podpornú úlohu. Bez hlavného priameho dôkazu nemôžu ostatné nepriame dôkazy vytvoriť ucelenú logickú štruktúru o tom, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní R. W. a M. F. stíhaní. Okresný súd Skalica rešpektujúc právny názor Krajského súdu v Trnave postupoval v zmysle vyššie uvedeného, pričom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti predmetného rozhodnutia. Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaných M. F. a R. W., znalcov pribratých v prípravnom konaní z odboru psychiatrie a psychológie PhDr. G. X. a RNDr. Mgr. D.G. X., PhD., MUDr. Z. G., PhD., svedkov P. Y., K. M., M. X., J. X., H.Q. J., X. F., Ľ. F., Ľ. R., Z. Č., H. R., Z. Š., PhDr. G. X., MUDr. E. U. a svedkyne - poškodenej Q.. F.. Ďalej prečítaním výpovedí maloletých svedkov

U. F.U., H. G. J. Š., F. Z. a taktiež prečítaním listinných dôkazov a to lekárskej správy o mal. poškodenej, listov mal. poškodenej matke a oboznámením spisov tunajšieho súdu XP XX/XXXX a XP XX/XXXX.

Obžalovaný R. W. (č.l. 59-64, 68-81) v prípravnom konaní, spáchanie skutku v plnom rozsahu poprel. Uviedol, že nikdy nemal pohlavný styk s maloletou Q., to čo je uvedené v uznesení, čo sa týka sexuálneho zneužívania nie je pravda, on jej nedával peniaze za niečo, iba im pomáhal. Nevie nič o tom, že by bola pravda, že by ju M. F. volala do trojky, on tiež nie, nikdy nemal s maloletou Q. nejaký sexuálny styk, či pohlavný styk. Vzhľadom k tomu, že má problémy so srdcom, tak nevie, ako by absolvoval vyšetrenie na detektore lži. Po oboznámení sa s nahrávkou výpovede maloletej Q. a so znaleckým posudkom PhDr. G. X., PhD. detskej psychologičky uviedol, že vyjadreniam psychológa nerozumie, niektoré veci na videu boli pravda, teda že boli tam a tam, ale niektoré veci pravda nebola. Nikdy nekontaktoval Q., to z čoho ho obviňujú sa nezakladá na pravde. Dozvedel sa od M. sestry, že ona chce zmeniť výpoveď, že sa to nezakladá na pravde a že to tam povedala psychológom a vychovávateľom, ale že ju nikto nepočúval (tam v krízovom centre).

Na hlavnom pojednávaní, (č.l. 438-439) zotrval na svojom tvrdení, že ku skutku uvedenému v obžalobe nedošlo, že nepodával alkohol maloletej, aj keď na chate bol a mal tam aj diazepan a prezervatívy. Poukazoval na povahu poškodenej, na to, že bola trucovitá, vymáhala si to, čo chcela dosiahnuť klamstvom a najmä si vymáhala, aby sa mohla odsťahovať do Skalice k starej matke. Taktiež nie je pravdou, že by ju v prípravnom konaní ovplyvňoval, aby napísla odvolanie svojho obvinenie, lebo toto napísala sama.

Obžalovaná M. F. (č.l. 101-111, 114-118, 125-130) v prípravnom konaní, spáchanie skutku v plnom rozsahu poprela. Uviedla, že Q. chcela svoju výpoveď viackrát odvolať, ona má na to svedkov a to matku M. X., sestru P. Y., vraj to povedala aj v krízovom centre p. J.. Nakoľko pozná svoju dcéru neverí tomu, čo vypovedala na kameru. To, že Q. na základe znaleckého posudku hovorí pravdu, nie je pravdou, tomu znaleckému posudku ona neverí. Jej dcéra, čo sa týka jej klame. Nikdy ju nevolala do trojky, o tom, že mala niečo s R. W. sa dozvedela až ten posledný víkend čo bola Q. doma, keď jej povedala, že niečo s R. W. mala, ani vtedy jej však nechcela veriť, lebo neustále klamala. Nesúhlasí s vyšetrením na detektore lži. Nie je pravdou, že by na maloletú vyvíjala akýkoľvek nátlak. Počas návštevy v krízovom stredisku spolu s jej matkou sa jej len pýtali, či chce ísť domov. V minulosti mala veľké problémy s maloletou, pretože utekala z domu, mala krádeže, klamala a navádzala aj ďalšie deti. Situáciu riešila tak, že na základe dohody maloletú zverila do starostlivosti starej matky do Skalice.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaná F. odmietla vypovedať, preto jej výpoveď z prípravného konania bola prečítaná v zmysle § 258 ods. 4 Trestného poriadku (č.l. 438). Vyjadrila sa k trestnej činnosti len zhodne ako spoluobžalovaný W., že nie je pravda, čo je uvedené v obžalobe, že s dcérou mala vždy problémy, lebo bola trucovitá, kradla a neposlúchala.

Svedkyňa poškodená Q..F.. (č.l. 232-241) bola vypočutá iba v prípravnom konaní za pomoci videozáznamu.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX, po zrušení predchádzajúceho rozsudku, kde mala byť podľa pokynu Krajského súdu v Trnave vypočutá, využila svedkyňa právo doplniť výpoveď.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX, teda po druhom zrušení rozsudku, sa súd snažil odstrániť vytýkanú vadu a to vypočutím svedkyne - poškodenej Q.. F.., nakoľko podľa právneho názoru odvolacieho súdu nebolo možné čítať jej výpoveď z prípravného konania podľa § 135 ods. 2 Trestného poriadku, avšak táto svedkyňa - poškodená využila svoje právo a odmietla vypovedať.

Podľa písomného znaleckého posudku PhDr. G. X., PhD. podaného v prípravnom konaní (č.l. 319-335) pôsobí jej osobnosť maloletej ako nezrelá, čo sa prejavuje v sfére citového prežívania. Ide o najmä o mechanizmus emočného a citového neuspokojenia a nedokonalého sítenia harmónie a spolupatričnosti v medziľudských vzťahoch zapríčineného nepriaznivosťou a neprimeranosťou jej doterajších životných podmienok. Jej dlhodobá pamäť je v norme, nemá problém podržať informácie pre ňu dôležité v pamäti a neskôr ich vedieť znovu sprístupniť k použitiu. Výpoveď maloletej pred vyšetrovateľom sa javí ako hodnoverná, čo sa týka predmetného skutku vyjadrila sa k nemu nie vo významnom rozpore so svojom výpoveďou na polícii. Vo správaní vo vzťahu s R. W. kopíruje matkine štýly zvládania,

správania partnerskej komunikácie a jej model submisívneho partnerského závislého správania. Bola okolnosťami nútená prejavovať sa ako nezávislá, dospelá, dominantná osobnosť napriek vývinovému obdobiu puberty v ktorom sa nachádza. K matke má v súčasnosti negatívny vzťah a to najmä pre prevažne trestajúci výchovný spôsob matky a jej spolupodieľanie sa na sexuálnom zneužívaní. Vzťah k R. W. je výrazne negatívny a odmietajúci, v dôsledku jeho sexuálneho zneužívania maloletej. Analýza emočného prežívania maloletej ukazuje, že vzťah k R. W. je v súčasnosti vnútorne demonštratívne odmietavý, spojený väčšinou s nepríjemnými zážitkami, ktoré s ním zažila. Správanie svojej matky a jej priateľa voči sebe odcudzuje. Nemá však vedomý náhľad, že v správaní vlastne kopíruje správanie matky, ktorá je v submisívnom závislom partnerskom vzťahu a presne v takom istom vzťahu bola aj Q. s R. W.. Napriek tomu, že subjektívne mohla pociťovať ako fyzickú tak aj psychickú bolesť sexuálneho zneužívania, nebola schopná sa tomu na začiatku radikálnejšie brániť. Využívala z toho finančný profit na zabezpečenie si svojich základných potrieb ako aj potrieb pre súrodencov (zošit z angličtiny, jedlo pre súrodencov) tak ako to robí jej matke. Následkom prežitej situácie ako aj dlhodobo nepriaznivým podmienkam v primárnej rodine nastali u Nikoly problémy, ktoré majú dosah na somatické a psychické fungovanie jej organizmu. Psychologickým vyšetrením zistili známky sexuálneho zneužívania a zlého zaobchádzania zo strany matky a matkinho priateľa. V rámci psychologického vyšetrenia v kontexte výpovede maloletej nachádzajú z pohľadu extrafamiliárneho sexuálneho zneužívania Q. tieto základné znaky : v jej sociálnom správaní výrazne dominuje preberanie rodičovskej úlohy - starostlivosť v domácnosti o všetkých a o všetko, len nie o seba, obava z konkrétneho človeka a zámerné vyhýbanie sa mu. Závery gynekologického vyšetrenia sú v súlade s Q. popisom prežitých sexuálnych situácii. Prejavujú sa u nej neurotické prejavy organizmu (výrazná instabilita, seba poškodzovanie, únikové reakcie). Znalci neodporúčajú opakované vystavovanie Q. výsluchom na polícii. Odporúčajú dlhodobú psychologický starostlivosť.

Znalkyňa PhDr. G. X., PhD. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní (č.l. 336-340) ako aj na hlavnom pojednávaní (448-452) uviedla, že na záveroch znaleckého posudku v plnom rozsahu trvá. Maloletá Q. pri výsluchu spontánne uvádzala všetky skutočnosti, ktoré v minulosti prežila bez nejakého napádania, pričom pri samotnom výsluchu sa u nej prejavovali symptómy dokresľujúce prežitú skúsenosť, t.z. pri uvádzaní o tom, že ju jeden z obvinených chytal za pohlavné orgány sa začala chytať medzi nohami a že musí ísť na toaletu. Správala sa spontánne, nemajú dôvod pochybovať, že by jej výpoveď bola nedôveryhodná. Maloletá sa pozerala priamo do objektívu pri výsluchu, teda neodvracala hlavu, očný kontakt stále udržiavala, t.j. človek ktorý si vymýšľa sa buď nepozerá priamo alebo sklopí oči a pod., detailný opis činu opisovala plynulo, s verbalizáciou primeranou jej veku. Dňa 06.10.2012 navštívila maloletú v Krízovom centre v Trnave, kde jej maloletá uviedla, že mama teraz za ňou nechodí kvôli tomu papieru. Išlo o papier, že chce odvolať výpoveď, lebo jej mama povedala, že keď to urobí, prebehne súd do 24 hodín a bude doma. Mama jej diktovala čo má napísať. Mama to mala pripravené, U. aj mama na ňu tlačili. Maloletá však považuje svoju výpoveď aj skutok ako sa stal v podstate za ukončený, je to pre ňu uzavretá vec, ale keďže musí čeliť tlaku svojich súrodencov, matky a pravdepodobne aj W., ktorý prostredníctvom matky hľadá východisko, našla vo forme odvolania, ktoré jej bolo z vonkajšej strany ponúknuté takéto riešenie. Maloletá sa však v rozhovore so znalkyňou nevracala k okolnostiam skutku, toto považuje za uzavretú vec z čoho znalkyňa usudzuje, že nemieni maloletá na výpovedi nič meniť. V žiadnom prípade neodporúča akýkoľvek ďalší výsluch maloletej, podľa nej je dostatočným dôvodom samotná nahrávka výsluchu a jej znalecký posudok.

Teda na hlavnom pojednávaní podrobnejšie rozviedla a potvrdila všetky závery, ktoré uviedla v písomnom vyhotovení posudku, ktorý v celom rozsahu potvrdila. Taktiež bola zo strany súdu požiadaná, aby sa vyjadrila k obsahu listu, ktorého fotokópia je založená v spise a ktorý maloletá zaslala matke. K tomuto listu uviedla, že je zrejmé, že Q. prejavila záujem obnovenia vzťahu s matkou. Je úprimný, v spomienkach sa vracia k dobrým veciam z minulosti, dá sa predpokladať, že vzťah by sa mohol obnoviť.

Pokiaľ však ide o podstatu skutku, teda či došlo k trestnej činnosti, tu maloletá svoj postoj nezmenila. V liste je veta „dúfam, že mne veríš“. Táto veta je napísaná tak, že postoj svoj zachováva a to už len tým, ako je v liste umiestnená a zakomponovaná a je z toho celkom zrejmý jej celkom prirodzený postoj k situácii, ktorá v rodine nastala.

Na hlavnom pojednávaní okrem psychologičky bola vypočutá aj riaditeľka krízového centra (KC) Trnava, PhDr. G. X., kde boli deti umiestnené po tom, čo došlo k trestnému stíhaniu. Svedkyňa potvrdila rovnaké okolnosti, ako v prípravnom konaní a taktiež sa vyjadrila k okolnosti, pre ktorú, mala Q. svoju výpoveď

zmeniť. Uviedla, že u detí sa často stretáva s tým, že niečo povedia, že tak nebolo, lebo sa chcú zbaviť napätia, ale keď napätie poklesne, povedia, ako to v skutočnosti bolo. Q. sama povedala, že trvá na tom, čo povedala pôvodne. Výpoveď odvolala preto, že bol na ňu vytváraný tlak tým, že matka povedala súrodencom, že pôjdu do detského domova, ak to zostane tak, ako to Q. oznámila. Psychológovia, ktorí v rámci KC, robia s deťmi sedenia sa veľa s deťmi rozprávajú, rozhovory sú základ terapie a ak by mala naozaj záujem sama od seba odvolať pôvodné tvrdia, mala na to dostatok priestoru.

Svedkyňa Ľ. R. v prípravnom konaní (č. l. 249 - 252) uviedla, že dňa 04. 03. 2012 došiel domov jej syn F. a so sebou doviedol dievča Q.. F... Povedal jej, bledý ako stena, aby išla za ním, že má problém, lebo toto dievča si chce niečo urobiť, nemá kde spať. Jej sa to nepáčilo a hneď sa pýtala či nemá rodičov na čo povedala maloletá, že sa domov vrátiť nechce, že sa bojí. Spomínala, že otčim ju obťažuje, že sa tam už nikdy nevráti. Bola úplne na dne, bolo jej do plaču, ona sa jej však na podrobnosti nechcela vypytovať. Nechala ju preto prespať u nich. Na druhý deň hovorila s pani Š. o tom, že dievčatko u nich prespalo a že treba toto asi riešiť, lebo jej povedala, že ju otčim zneužíva.

Na hlavnom pojednávaní (č. l. 593) potvrdila svoju výpoveď z prípravného konania v celom rozsahu a ďalej uviedla, že je učiteľka, má pedagogické vzdelanie, takže videla, že je riskantné nechať také dieťa, ako Q. prespávať mimo domu, teda dovolila, aby u nich spala. Taktiež sa syna pýtala, či má s Q. nejaký vzťah, avšak povedal, že je to len kamarátka. V krízovom centre ju boli aj navštíviť. Q. bola smutná, chýbal jej domov a babka. Pokiaľ s ňou ona bola v styku, tak ju dievča neklamalo.

Svedok H. J. v prípravnom konaní (č. l. 302 - 306) uviedol, že pracuje v krízovom stredisku v Trnave ako psychológ. V marci 2012 boli do tohto strediska umiestnené maloleté deti F.. Po ich príchode im venoval psychologickú starostlivosť, sústredil sa na adaptačný proces, ktorý u týchto súrodencov neprebiehal rovnako. Extrovertná závislosť u Q. evokovala silnú reaktívnu túžbu po svojich pôvodných kamarátskych vzťahoch, čo komplikovalo jej prispôsobenie. V krízovom stredisku je aj schránka, do ktorej môžu deti napísať problém, ktorý treba riešiť. Samotná Q. takéto spontánne možnosti mnohokrát aj využila, ale nie v súvislosti so zmenou výpovede na polícii. K svojej výpovedi priložil aj výsledky psychologickej starostlivosti detí F..

Na hlavnom pojednávaní svedok svoju výpoveď potvrdil a uviedol, že jeho profesionálna úloha bola dieťa stabilizovať a pri terapii vychádzať z najhoršieho bodu, čo v danom prípade bolo to, prečo bola umiestnená do ústavu. Na rozdiel od ostatných jej súrodencov u nej nezistil psychoastenickú reakciu. Jej osobnosť je nastavená na veľkú psychickú odolnosť, má dedične danú zatvrdilosť, vzdorovitosť, ktorá u deti v piatom roku života. U nej je dedične zafixovaná a môže jej poslúžiť v budúcom živote ako seba prospešný faktor.

Pokiaľ ide o objasnenie trestnej činnosti a okolnosti tejto trestnej činnosti, klinickí psychológovia majú advekvátne spôsoby, ako zistiť mieru poškodenia, pokiaľ sa skutok stal. Sú na to projektívne techniky nastavené tak, že vyšetrované dieťa nevie, či hovorí priamo k veci a nemá manévrovací priestor fabulovať alebo účelovo sa k veci vyjadrovať. Tieto projektívne techniky sú tak prepracované, aby klinický psychológ vedel dosiahnuť výsledok vyšetrenia.

Odvolanie svojej výpovede, ktoré napísala pri návšteve advokátky, bolo výsledkom toho, že dochádzalo k neželaným stretnutiam medzi matkou, maloletou Q. a advokátkou, čomu sa neskôr zamedzilo. Po tomto sa už nedožadovala žiadnej možnosti, opätovne výpoveď odvolať.

Svedkyňa H. R. potvrdila svoju výpoveď z prípravného konania, v ktorej sa zmienila, že počas spolužitia s obžalovaným W. zistila, že sa ho pokúšal zneužívať (č.l. 261-263) na hlavnom pojednávaní (č.l. 605) potvrdila, že počas dovolenky v Chorvátsku, kde spali na manželskej posteli a chlapec medzi nimi zbadala, že sa začal k nemu túliť, najprv si myslela, že sa s ním chce len „pomojkať“, chlapec sa mrvil, nezobudil sa. Dal mu dole pyžamo, obchytkával ho, lízal mu penis, pričom W. vydával zvuky, aké sú obvyklé pri súloži. To už nevydržala a usekla to a keď mu to vytkla, povedal, že to bolo preto, lebo mal vypité.

Trestnú činnosť oznámila v prípravnom konaní oznámila Z. Š., ktorá však v prípravnom konaní vypočutá nebola. Ako svedkyňa bola vypočutá až na hlavnom pojednávaní, kde potvrdila skutočnosti, ktoré uviedla v prípravnom konaní (č.l. 626), že jej dcéry sa poznali s mal. Poškodenou zo školy. Tam im mala

povedať, že je zneužívaná. Potom s ňou došli aj domov, veľmi plakala, povedala, že domov nejde, že je zneužívaná otčimom a matka ju volala „do trojky“. Bližšie s ňou o tom nehovorila, lebo sústavne plakala, žiadala o pomoc jej dcéry a taktiež ju. Po porade so známymi policajtami sa rozhodla, že pôjde vec oznámiť.

Obdobne vo veci uviedli svedkyne X. F. (sesternica mal. poškodenej) a Ľ. F. (stará matka mal. poškodenej). Obe uviedli zhodne ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní (č.l. 590), že o situácii sa dozvedeli, až keď Q. utiekla z domu a vec začala riešiť polícia. Podrobnosti však nikdy nechcela hovoriť, len to, že bola zneužívaná. Starej matke dokonca povedala, „majú to na kamere“. Táto svedkyňa tiež potvrdila, že odkedy je dieťa zverené jej, nie sú s ňou problémy. Pokiaľ bola u matky, problémy s ňou boli, lebo matka sa dostatočne nestarala, deti boli špinavé, hladné, dala im 4 € a povedala „starajte sa“. Potom kradli a pýtali si od hocikoho jedlo. Toto potvrdila svedkyňa do očí W. a povedala mu „toto sa nerobí“. Taktiež svedkyňa potvrdila, že pre ňou sa nikdy nezmienila poškodená, že chce výpoveď odvolať. Vie však o tom, že bola nabádaná od obž. F., aby výpoveď zmenila, keď bola v krízovom centre.

Ohľadne okolností umiestnenia mal. k starej matke, bol vypočutý aj svedok Z. Č., bývalý pracovník ÚPSVaR, pracovisko Skalica, ktorý potvrdil okolnosti uvádzané starou matkou Ľ. F.Ř., táto uviedla, že už vo veci bola vypočutá, pridržiava sa toho, pokiaľ ide o dobu, odkedy u nej Q. bývala, tak môže potvrdiť, že to mohlo byť od novembra 2011. Odvtedy bola v Gbeloch najviac dva krát, ale sama tam nikdy nešla. Išla tam so svojou sesternicou X. F.. Pokiaľ boli aj so sestrenicou X. v Gbeloch, nikdy jej táto nespomínala, že by z Gbelov odišla napr. do Radošoviec a podobne. Pamätá si však, že X. T.olali obaja obžalovaní, aby sa išla pozrieť do Radošoviec.

Ostatní svedkovia, čo boli vypočutí na žiadosť obžalovaných uviedli len to, že boli problémy u maloletej Nikoly so školou, krádežami, klamaním, čo však bližšie nemohli popísať, pretože nežili v jednej domácnosti s obžalovanou M. F. (ide o jej sestru a matku).

Počas prípravného konania vznikla potreba skúmania duševného stavu obvinených a preto boli na základe príkazu okresného súdu Skalica spisovej značky XXX/XX pribratí do konania znalci z odboru psychiatria a znalec z odboru psychológia. Podľa písomných záverov znaleckého posudku MUDr. Z. G., PhD. a MUDr. Ľ. Z. č. XX/XXXX, XX/XXXX (č. l. 148 - 164) k duševnému stavu obvinenej M. F.. U obvinenej nie je prítomná porucha sexuálnej preferencie ani sexuálna agresivita. Prítomná je však kvantitatívne zvýšená sexuálna apetencia a libido, ktoré vedú k hypersexuálnemu správaniu v partnerskom vzťahu s obvineným W.. Je možné očakávať, že prípadná konzumácia alkoholu, opisovaná v priebehu trestných činov vedie k odbúraniu zábran a prispieva k odbrzdenému aj sexuálnemu správaniu. Ide o disharmonicky štruktúrovanú osobu s nedostatočným rozvojom vyšších citov (etické, morálne, nedostatočne diferencovanú, simplexne štruktúrovanú, nezdržanlivú, so závislými charakteristikami). Významné sú znaky závislosti obvinenej na dominantnom partnerovi obvinenom W.. Deti v jej chápaní predstavujú slabé miesto partnerského vzťahu. Informáciu o možnom sexuálnom zneužití dcéru zo strany partnera nerieši, zdôrazňuje materiálne zabezpečenie pre rodinu z jeho strany.

Podľa záverov písomného znaleckého posudku MUDr. Z. G., PhD. a MUDr. Ľ. Z. č. XX/XXXX, XX/ XXXX duševnému stavu obvineného R. W. (č. l. 165 - 180). U obvineného neboli zistené organické zmeny. Nebola u neho zistená duševná porucha, ktorá by ovplyvnila jeho sexuálne chovanie a celkový sexuálny život jeho osobnosť znalci hodnotia ako menej diferencovanú, simplexnejšie štruktúrovanú, v interpersonálnej interakcii s obvinenou ako výrazne dominantnú. Motivácia obvineného pre spáchanie trestnej činnosti sa javí ako snaha privodiť si pocit slasti a sexuálneho uspokojenia. Vo vzťahu s obvinenou M. F. zaujíma obvineným postavenie dominantného partnera, ktoré pozitívne pre seba využíva (zvýšenie sebavedomia, zlepšenie sebaobrazu) uvedená dominancia sa premieta aj do ich spoločného sexuálneho života.

Podľa záverov písomného psychologického znaleckého posudku č. XX/XXXX (č. l. 181 - 201) motivácia obvinenej M. F. pre páchanie opísanej činnosti, ako je opísaná vo výpovedi poškodenej, je motivovaná snahou vyhovieť v rámci vlastnej sociálnej partnerskej interakcie v kontexte osobnostnej štruktúry s prvkami závislosti a submisivity. Všeobecná vierohodnosť osoby obvinenej ako aj špecifická vierohodnosť bola vyhodnotená ako znížená. Podľa záverov písomného psychologického znaleckého posudku č. XX/XXXX (č. l. 202 - 222) na obvineného R. W. neboli zistené znaky svedčiace pre sexuálnu deviáciu v zmysle pedofílie ani znaky

svedčiace pre sexuálnu agresivitu. Bola u neho zistená psychosexuálna nezrelosť a nadpriemerná tumescenčná aktivita. Motivácia obvineného pre páchanie opísanej činnosti pramení z rozporu v potrebe bazálneho uspokojenia pohlavného pudu a spôsobom uspokojenia potrieb vyplývajúcich z disharmonickej osobnosti v zmysle psychosexuálnej nezrelosti a neistotami spojenými s vlastnou osobou v roli muža, tak ako je u neho predstava o napĺňaní tejto role vytvorená. Všeobecnú vierohodnosť osoby obvineného ako aj špecifickú vierohodnosť vo vzťahu k výpovedi znalec hodnotí ako zníženú.

Znalci boli vypočutí aj na hlavnom pojednávaní a to MUDr. Z. G., PhD. a RNDr. Mgr. D. X., PhD., ktorí v celom rozsahu potvrdili písomné závery svojich posudkov podaných v prípravnom konaní. Opätovne presne a podrobne rozviedli, z čoho vychádzali pri záveroch svojich posudkov. Znalec X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že za najvýznamnejší považuje testový odpor, ako charakteristiku zistenú pri projektívnych metódach. K zníženiu špecifickej vierohodnosti vo vzťahu k výpovedi o udalostiach, ktoré sa mali stať tak, ako ich vyšetrený podal, narazil na zníženú ochotu o nejasnosti vyjadriť sa k priebehu udalostí, ktoré navonok imponovali ako logické. Celkovo hodnotí špecifickú vierohodnosť ako zníženú z uvedených dôvodov. Pri vyšetrení však nezistil žiadne podozrenie na sexuálnu deviáciu, v zmysle pedofílie a to ani vyšetrením PPG. Na otázku súdu, prečo nevyhľadal obžalovaný W. lekársku pomoc, uviedol, že získanie náhľadu na svoju životnú komplikáciu si vyžaduje dlhodobú spoluprácu s odborníkom. Na to, aby si jedinec uvedomil, že je potrebné vyhľadať odbornú pomoc, musí mať vysokú mieru introspekcie, nadpriemerný intelekt, dobrú kontrolu nad realitou, ktoré vlastnosti však u obžalovaného chýbajú a ktorých absencia u neho tento proces sťažuje a robí ho nemožným.

Obdobne uviedol u obž. F., že vierohodnosť u nej je čiastočne znížená s prihliadnutím na zistené rysy, zodpovedajúce submisívnej osobe závislej na spolu obžalovanom. Sociálne zručnosti u nej sú redukované na zabezpečenie saturácie základných potrieb.

Taktiež psychiater MUDr. Z. G., PhD. potvrdil, že na základe spolupráce s psychológom RNDr. X. a so spoluznalkyňou MUDr. Z. nezistili duševnú chorobu v úzkom slova zmysle ani u jedného z obvinených. Taktiež nezistili závislosť na drogách alebo návykových látkach, preto nebolo potrebné odporučiť ochranné liečenie. Sexuálne chovanie obž. W. bolo motivované zvyšovaní pocitu slasti a spestrením sexuálneho života. Tento obvinený zároveň nemá vnútorný pocit, že s touto osobnou potrebou musí niečo robiť.

Rovnako u obž. F. nezistili duševnú poruchu ani sexuálnu deviáciu. Žiadnu liečbu preto nenavrhoval. Tak ako uviedol v písomnou posudku, jej konanie vyplývalo z jej podriadenosti obž. W. a v snahe vyhovieť jeho požiadavkám.

Výpovede mal. svedkov obstarané v prípravnom konaní boli v zmysle ustanovenia § 135 ods. 2 Trestného poriadku prečítané.

Svedkyňa H. Š. (č. l. 244 - 245) uviedla, že Q.. F.. spoznala v škole. Najprv sa len zdravili, neskôr sa lepšie spoznali. Keď sa rozprávali vtedy im povedala, že bola znásilnená nevlastným otcom. Vtedy jej vôbec neverili. Bližšie im nič nepovedala, ale keď sa jej pýtali prečo to neohlási na polícii, tak povedala, že sa bojí. V nedeľu pred výsluchom (výsluch dňa 06. 03. 2012) prišla Q. k nim domov. Počas tejto návštevy telefonoval R., jej nevlastný otec. Ako Q. uvidela na telefóne, že jej volá R., tak sa rozplakala a povedala, že s ním nechce hovoriť. Q. povedala, že sa domov nevráti, lebo už žiadnu rodinu nemá a potom sa rozplakala. Tiež povedala Q., že k babke nechce ísť pretože, keby jej povedala, že bola znásilnená, tak by dostala infarkt. Asi okolo 20.00 h. večer prišiel R. aj s jej mamou. Ak ho Q. videla išla sa schovať. Keď R. s jej mamou odišli, Q. sa celá triasla a bála sa. Hovorila nech jej dajú pokoj, že sa k nim vrátiť nechce. Potom išla k F.. Q. povedala, že keď bola znásilnená, že to matka dovolila, bližšie to neopisovala. Keď sa zdôverila bola u toho ona, jej sestra J. a F.. Vtedy opäť povedala, že bola viackrát znásilnená asi tak 25 - krát R.. Tiež hovorila, že ju R. volal do trojky, teda že sa má ísť milovať s ním aj s jej mamou, ale to nechcela, potom ju volala mama, tak nakoniec išla, pretože sa bála. Viem, že keď bola u nich Q. písala na internete na facebooku jej mame a vynadala jej, že celú dobu o tom vedela a nechala to dopustiť.

Svedkyňa J. Š. (č. l. 246 - 248) vypovedala v podstate zhodne ako jej sestra H..

Svedok Z. F. (č. l. 253 - 254) uviedol okrem iného, že sa kamaráti s Monikou Š. a jej sestrou. J. ho zoznámila s ich kamarátkou Q.. F... Táto mala J. a Jane ešte skorej hovoriť, že ju znásilnil nevlastný otec a že teraz býva u babky. Aj nemu Q. povedala, že dom nechce ísť, že ju nevlastný otec znásilnil. Pýtal sa jej ako sa to stalo, na čo ona povedala, že jej to v spánku spravil. Nechcela sa o tom vyjadrovať. Tiež hovorila, že matka o tom vedela a že mu to ešte dovolila. Povedala, že sa bojí, aby to isté nespravil aj U., jej sestre, ktorá je mladšia. Vtedy jej ponúkol aby zostala u nich, povedal všetko mame a J. mama išla na políciu to povedať.

Taktiež súd vykonal listinné dôkazy prečítaním listov maloletej Q. adresovaných matke(č.l. 369-445), ktoré vyhodnotila psychologička PhDr. X..

Podľa lekárskej správy gynekologičky bolo u maloletej zistené, že hymen je čiastočne porušený. Pri vyšetrení maloletá uviedla rovnaké okolnosti, ako vo svojej výpovedi a lekárka v závere správy uvádza, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, čo uviedla pri vyšetrení.

Bola vypočutá lekárka, ktorá vyšetrovala mal. poškodenú, a to svedkyňa MUDr. E. U. (predtým Š.). Táto uviedla, že opätovne si prezrela lekársku správu, ktorú vystavila pri vyšetrení poškodenej, vzhľadom na to, že odvtedy ubehlo 3 a pol roka, si dokumentáciu obnovila a môže uviesť opätovne len to, že žiadne vonkajšie poranenia pri vyšetrení nezistili, takže nemohli ani konštatovať, že by došlo k znásilneniu v pravom slova zmysle. Pokiaľ ide o použitie výrazu „porušený“, myslia tým, že pri vniknutí do pošvy či už pohlavného údu alebo v dnešnej dobe dokonca aj tampónu, dôjde k roztrhnutiu okraju tej panenskej blany, ktorá nemôže byť celistvá a býva rôzneho tvaru. K porušeniu môže prísť aj prstom pri manipulácia a takúto manipuláciu spomínala aj poškodená pri vyšetrení. Toto si čítala v jej správe o vyšetrení. Pokiaľ by došlo k násiliu, vždy tam vznikajú škrabance, trhliny, niekedy až také, že je potrebné to zošiť. Ak by bolo násilie závažnejšie, bolo by to vidno aj po časovom odstupe, lebo vždy aj po zhojení, tam známky zostávajú, rovnako ako u žien, ktoré rodili a vedia určiť, či žena mala dieťa alebo nie. V prípade, že by k styku prišlo bez použitia násilia, nedá sa zistiť, ako prišlo k porušeniu panenskej blany, tak to už bližšie rozviedla. Pokiaľ ide o používanie výrazov v lekárskej správe „hymen porušený“ alebo „hymen narušený“, je to len otázky zvyku lekára, ako formuluje to, čo zistil. Oba výrazy znamenajú v lekárskej praxi to isté. Pri vyšetrení sa nedá zistiť, kedy došlo k porušeniu hymenu, v prípade, že už v minulosti porušený bol. Časovo sa to nedá určiť a to ani v prípade, že by došla pacientka s krvácaním, ktoré mohlo vzniknúť iným spôsobom, ak už pred tým k narušeniu hymenu došlo. Pri porušení hymenu nemusí prísť ku krvácaniu priamo z toho hymenu, keďže to je len celkom tenká blana, ktorá má minimum ciev. Niektoré pacientky uvádzajú mierne špinenie, ale v niektorých prípadoch, môže prísť k poškrabaniu toho pošvového okolia hymenu, vtedy by mohlo byť krvácanie silnejšie. Podľa jej odhadu v 80 % pri narušení hymenu príde k „zašpineniu“, v 20 % nepríde k ničomu.

Oboznámením pripojeného spisu tunajšieho súdu XP XX/XXXX bolo zistené, že v tomto konaní bolo nariadené predbežné opatrenie o zverenie detí do KC a to na základe správ obvodnej detskej lekárky, gynekologičky, ako aj správ školy. Podľa ktorého bolo zistené, že u detí je zanedbávaná hygiena, dochádzka do školy a ďalej sú problémy s ich chovaním v škole. Na základe dokazovania v tomto spise bolo konečným rozhodnutím určené tak, že mal. Q. bola zverená starej matke a ostatní súrodenci do detského domova.

Chovanie mal. Q. je i naďalej sledované a podľa správ v tomto spise, nie sú s ňou momentálne závažnejšie problémy.

V spise XP XX/XXXX sa vedie konanie o zverenie mal. syna, ktorého má obžalovaný W. zo vzťahu s H. R.. Z tohto spisu je zrejmé, že matka dieťaťa popísala pokus o sexuálne zneužívanie mal. syna u psychologičky v čase, keď ešte trestné stíhanie neprebiehalo.

Súd prečítal aj vyjadrenie Okresnej prokuratúry v Skalici k otázkam postupu v prípravnom konaní tak, ako to žiadal Krajský súd v Trnave. K otázke, prečo je v skutkovom stave obžaloby uvedené, že poškodená maloletá mala „prerušený hymen“ hoci podľa lekárskej správy mala mať hymen porušený okresná prokuratúra uviedla, že ide o štylistický nedostatok, ktorý mohol vzniknúť pri nesprávnom opise, resp. interpretácii lekárskej správy vyšetrovateľom pri uznesení o začatí trestného stíhania, avšak mám za to, že na podstate skutku uvedená vec vôbec nič nemení, lebo ide o štylistickú chybu, ktorá však nie je rozhodujúca, lebo v

danej veci je rozhodujúci fakt, ktorý vyplýva zo samotnej podstaty lekárskej správy, a to, že prišlo k zneužitiu maloletej osoby zásahom do jej intímnej sféry pohlavných orgánov vykonaním pohlavného styku a iných sexuálnych praktík. Je teda bezpredmetné, či bol hymen prerušený alebo porušený pre skutkovú podstatu uvedenej trestnej veci, lebo obe majú za následok poškodenie „panenskej blany maloletej“. K dotazu, prečo bolo v uznesení o začatí trestného stíhania uvedené, že skutok spáchal „páchateľ“ hoci už vtedy bolo známe, že ho mali spáchať obžalovaní okresná prokuratúra uviedla, že po podaní trestného stíhania je potrebné najprv dôsledne preveriť všetky skutočnosti, vykonať potrebné dôkazy, na čo je potrebné mať trestné konanie v štádiu po začatí trestného stíhania, aby bolo možné vykonané dôkazy považovať za procesné. Je vecou orgánov činných v trestnom konaní, aký postup dôkazov a metodiku vyšetrovania zvolia za účelom náležitého objasnenia skutkového stavu veci a je bežnou praxou, že najprv sa začne trestné stíhanie, preveria sa všetky okolnosti, zadovážia dôkazy a tieto sa následne vyhodnotia, či sú dostatočné na vznesenie obvinenia. Aj keď je totiž známy páchateľ od začiatku, nemusí byť ešte vedené trestné stíhanie voči konkrétnej osobe ak je potrebné zabezpečiť dôkazy nevyhnutné na vznesenie obvinenia. V tomto prípade sa vykonávalo znalecké dokazovanie pravdovravnosti maloletej a vierohodnosti maloletej Q. F. a taktiež ďalšie iné dôkazy a až po ich vyhodnotení bolo rozhodnuté, že zadovážené dôkazy sú dostatočné na vznesenie obvinenia konkrétnej osobe. Uvedený postup vychádza z praxe a zo skúseností orgánov činných v trestnom konaní a z ich vlastného uváženia, akým spôsobom budú viesť trestné konanie a zadovažovať dôkazy, aby v čo možno najskoršom termíne objasnili všetky okolnosti a spáchanie skutku. V tomto konkrétnom prípade bol tento postup zvolený práve z toho dôvodu, že išlo o chúlostivú záležitosť, kde je poškodená maloletá osoba a kde je potrebné v zmysle medzinárodných dohovoru na ochranu práv dieťaťa a aj podľa najnovšej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva citlivo pristupovať k takýmto prípadom a predovšetkým chrániť poškodeného. Uvedené v tomto prípade platí ešte zvlášť, nakoľko podozrivými boli zo strany maloletej označení matka maloletej a jej druh. Preto bolo potrebné preveriť dôsledne rodinné pomery v rodine, dôveryhodnosť výpovede maloletej a iné okolnosti, lebo pri takýchto veciach nemožno nikdy vylúčiť, že by mohlo prísť aj k zneužitiu trestného konania a trestného činu pre osobné zámery rôznych osôb. Z uvedeného dôvodu bolo vznesené obvinenie až neskôr, a to dňa 04.07.2012. To, že je v opise skutku uvádzané páchateľ, je všeobecná argumentácia, nakoľko v čase začatia trestného stíhania nemožno s istotou označiť páchateľa a meno podozrivej osoby - páchateľa sa uvádza až od vznesenia obvinenia podľa § 206 Trestného poriadku. Keďže uznesenie o začatí trestného stíhania nezakladá trestno-právnu zodpovednosť konkrétnej osoby nemožno označovať páchateľa menom, keďže mu nebolo vznesené obvinenie, ale všeobecne sa označuje ako „páchateľ“. Na otázku prečo nebola opätovne vypočutá poškodená po vznesení obvinenia obžalovaným okresná prokuratúra uviedla, že ako bolo vyššie uvedené ide o chúlostivú záležitosť, kde je v prvom rade chrániť záujmy maloletej osoby, opakovanými výsluchmi by mohla byť ohrozená jej morálna výchova a celkový duševný stav a trauma z trestnej činnosti, pričom je nutné vykonávať úkony s maloletými čo možno najmenej. V tomto prípade vyšetrovateľ bezprostredne po oznámení skutku potreboval vypočuť k veci maloletú, aby bola zistená psychická situácia a duševné rozpoloženie maloletej avšak tento výsluch aj vzhľadom na neskoršiu nočnú hodinu nebol vykonaný v takom rozsahu - dopodrobna, aby bolo možné z neho vychádzať pri znaleckom posudku, preto po preverení ďalších okolností bola maloletá opätovne vypočutá podrobne a dôsledne za účasti znalca tak, aby sa výsluch už nemusel opakovať. Znalec z odboru detskej psychológie aj neodporučil opakovanie výsluchu maloletej práve s ohľadom na charakter a okolnosti trestného činu. Mám za to, že tieto dôkazy boli vykonané riadne a zákonne po začatí trestného stíhania, pričom ako bolo vyššie uvedené je potrebné v prvom rade chrániť práva a oprávnené záujmy maloletého, ktoré majú prednosť v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v takýchto prípadoch pred právami obvinených. Aby však bola zabezpečená kontradiktórnosť konania a právo na obhajobu obvinených, obvinení sa v zmysle zásady kontradiktórnosti mohli oboznámiť s vykonaným výsluchom maloletej, vyjadriť sa k nemu a navrhnúť ďalšie doplňujúce dôkazy, čo v tomto prípade bolo realizované a je to podchytené v zápisnici o výsluchu M. F. a R. W., ktorú potvrdili svojim podpisom s tým, že pred akýmkoľvek ich vypočúvaním im bol najprv premietnutý trojhodinový kamerový záznam z výsluchu maloletej a až následne boli vypočúvaní a mohli sa k záznamu a jej výpovedi vyjadriť. S ohľadom na vyjadrenia znalkyne sme potrebovali chrániť maloletú a preto nebol realizovaný znova jej výsluch stále dokola o tých istých chúlostivých skutočnostiach.

Ostatné dôkazy navrhované obžalovanými súd odmietol, pretože tieto mali slúžiť okolnostiam chovania mal. poškodenej, ktoré boli dostatočne zistené, jednak výpoveďami vykonanými v prípravnom konaní a taktiež dokazovaním v spise tunajšieho súdu XP/XX/XXXX, kde maloletá bola zverená starej matke, a ktorý spis bol oboznámený.

Súd postupujúc v zmysle záverov uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. XTo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, sa snažil odstrániť vytýkanú vadu a to vypočutím svedkyne - poškodenej Q.. F.., nakoľko podľa právneho názoru odvolacieho súdu nebolo možné čítať jej výpoveď z prípravného konania podľa § 135 ods. 2 Trestného poriadku, avšak táto svedkyňa - poškodená na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX využila svoje právo a odmietla vypovedať.

Vzhľadom k tomu, že výpoveď svedkyne poškodenej Q.. F.. bola pre dokázanie viny obžalovaných kľúčová a svedkyňa poškodená na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX po zákonnom poučení odmietla vypovedať, nebolo už možné žiadnym iným spôsobom doplniť dokazovanie. Aj napriek skutočnosti, že v trestnej veci existuje viacero nepriamych dôkazov znalecké posudky ako aj svedkovia, ktoré podporujú obžalobu, avšak v danom prípade absentuje hlavný priamy usvedčujúci dôkaz, ktorým je práve svedecká výpoveď samotnej poškodenej trestným činom. Preto nebolo možné bez hlavného priameho dôkazu vytvoriť spolu s ostatnými nepriamymi dôkazmi ucelenú logickú štruktúru o tom, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní R. W. a M. F. stíhaní.

Na základe vykonaných dôkazov dospel súd k záveru, že skutok pre ktorý sú obžalovaní R. W. a M. F. stíhaní sa nestal, a preto súd podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil obžalovaných spod obžaloby pre skutok tam uvedený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Skalica a rozhoduje o ňom Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.