Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CPr/4/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobkyne: Z.. P.. M. S., H.. X. X. XXXX, C. P. X, XXX XX K. H. N., právne zastúpená JUDr. Mariánom Rušinom, PhD., so sídlom Letná 47, 040 01 Košice, proti žalovanému: MIDAPA, s. r. o., so sídlom Radlinského 792/17V, 052 01 Spišská Nová Ves, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že výpoveď žalovaného zo dňa 26. 1. 2016 doručená žalobkyni dňa 27. 1. 2016, j e n e p l a t n á .

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku 1.243,39 eur netto počnúc dňom 1. 5. 2016 až do času, keď jej zamestnávateľ - žalovaný, umožní pokračovať v práci, najviac za čas 36 mesiacov.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike, na účet tunajšieho okresného súdu náhradu súdneho poplatku vo výške 2.781,50 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 25. 4. 2016 domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu, a to výpovede zo dňa 26. 1. 2016, ktorá jej bola doručená žalovaným dňa 27. 1. 2016. Druhým výrokom sa domáhala náhrady mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku za obdobie od 1. 5. 2016 až do skončenia pracovného pomeru. Zároveň žiadala náhradu vzniknutých trov konania.

2. V konaní bola zastúpená právnym zástupcom, ktorý na pojednávaní dňa 22. 3. 2017 doplnil 2. výrok žaloby o vyšpecifikovanie a vyčíslenie nárokovanej mzdy, ktorý návrh na zmenu petitu súd na pojednávaní dňa 22. 3. 2017 uznesením pripustil.

3. V odôvodnení žalobného návrhu právny zástupca žalobkyne uviedol, že dňa 10. 5. 2002 uzatvorila žalobkyňa, ako zamestnanec, so žalovaným, ako zamestnávateľom, pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu výrobný riaditeľ. Dňa 31. 12. 2008 podpísala Dodatok k pracovnej zmluve, ktorým došlo k zmene obsahu pracovnej zmluvy. Žalobkyňa od uvedeného dátumu vykonávala ako zamestnanec funkciu vedúci riad. v podnikoch poskytovateľa.

4. Dňa 27. 1. 2016 bola žalobkyni poštou doručená výpoveď zo dňa 26. 1. 2016, na základe ktorej žalovaný podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 511/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákonníka práce) ukončil so žalobkyňou pracovný pomer. Dôvodom ukončenia

pracovného pomeru bolo prijatie organizačnej zmeny, na základe ktorej došlo k zrušeniu pracovného miesta žalobkyne, ktoré žalovaný považoval na nadbytočné.

5. V zmysle § 77 Zákonníka práce žalobkyňa doručila žalovanému dňa 30. 3. 2016 oznámenie, v ktorom uviedla, že považuje predmetnú výpoveď za účelovú a neplatnú, nakoľko táto nespĺňa základné náležitosti výpovede, a preto trvá na ďalšom zamestnávaní.

6. Nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k náprave, žalobkyňa bola nútená podať žalobu, v ktorej odôvodnení uviedla základné dôvody neplatnosti výpovede:

a/ Rozhodnutie o organizačnej zmene bolo prijaté žalovaným účelovo, b/ Neboli naplnené podmienky pre prijatie rozhodnutia o organizačnej zmene, c/ Rozhodnutie o organizačnej zmene nezrušilo pracovné miesto žalobkyne.

7. K bodu 6a/ žalobkyňa uviedla, že výpoveď je neplatná predovšetkým z dôvodu, že rozhodnutie o organizačnej zmene nesledovalo účel vymedzený v ustanovení § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, k čomu uviedla platnú právnu judikatúru - rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/2204/2003 z komentára Zákonníku práce C.H. BECK. Podľa žalobkyne organizačná zmena nesledovala zníženie zamestnancov žalovaného, či inú zmenu, ale naopak rozhodnutie o organizačnej zmene sledovalo len „zbavenie sa konkrétnej osoby, ktorou je žalobkyňa“. Táto do 25. 1. 2016 vykonávala funkciu jedného z konateľov zamestnávateľa, pričom väčšinovým spoločníkom je žalovaný, ktorý je zároveň aj druhým konateľom spoločnosti MIDAPA, s. r. o., a teda tým konateľom, ktorý prijal predmetné rozhodnutie o organizačnej zmene.

8. Žalobkyňa ďalej uviedla, že medzi ňou a žalovaným, ktorý je jej bratom, začali vznikať rozpory, a to z dôvodu, že tento zobral úver od nebankovej spoločnosti, založil svoje nehnuteľnosti a požičal nemalé finančné prostriedky obchodnej spoločnosti RADIANA, s. r. o., v ktorej je on spoločníkom. Spoločnosť RADIANA zapožičané prostriedky nevracala, avšak žalovaný napriek tomu mienil uzatvoriť ďalšie úverové zmluvy, kde chcel založiť ďalšie nehnuteľnosti a aj následne poskytol ďalšie pôžičky spoločnosti RADIANA, s. r. o. Žalobkyňa s cieľom ochrániť majetok spoločnosti MIDAPA, s. r. o. zamedzila žalovanému prístupu k finančným prostriedkom, ktoré previedla z ich spoločnosti na nový účet, ku ktorému nemal žalovaný dispozičné právo. Žalovaný reagujúc na takéto konanie žalobkyne, ako spoločník a konateľ žalovanej spoločnosti zvolal mimoriadne valné zhromaždenie na deň 25. 1. 2016, ktorej jediným účelom bolo odvolanie žalobkyne z pozície konateľa, čo sa napokon aj uskutočnilo. Následne na ďalší deň 26. 1. 2016 prijal žalovaný, za ktorého konal Z. S., rozhodnutie o organizačnej zmene, na základe ktorého bola žalobkyni daná výpoveď.

9. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa má zato, že je zrejmé, že dôvodom prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene žalovaným nebolo zvýšenie efektívnosti práce, či inej zmeny, ale len „zbavenie sa zamestnanca“ a to z dôvodu získania majetkového prospechu.

10. Následne žalovaný znemožnil žalobkyni vykonávať prácu, keď vymenil zámky na pracovisku a dôrazne upozornil žalobkyňu, aby nechodila do práce. Následne uzatvoril úverovú zmluvu, pričom žalobkyňa predpokladá, že za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov pre spoločnosť RADIANA, s. r. o. opäť založil svoje nehnuteľnosti (z LV č. XXXX v kat. území K. H. N.). Na základe takéhoto konania žalovaného je zrejmé, že rozhodnutie o organizačnej zmene nesledovalo účel v zmysle Zákonníka práce, ale bolo konkrétne namierené proti žalobkyni, takže nebola naplnená hmotnoprávna podmienka výpovede, z ktorého dôvodu je výpoveď neplatná.

11. K bodu 6b/ s poukazom na znenie § 63 ods. 1 písm. b/ a § 63 ods. 2 Zákonníka práce žalobkyňa poukázala na povinnosť žalovaného preukázať v tomto konaní, že v čase organizačnej zmeny nastala u žalovaného taká skutočnosť, ktorá odôvodňovala prijatie takej organizačnej zmeny, a teda nastala taká skutočnosť v spoločnosti MIDAPA, ktorá urobila žalobkyňu nadbytočnou.

12. K bodu 6c/ žalobkyňa uviedla, že predmetné rozhodnutie o organizačnej zmene nezrušilo to pracovné miesto, ktoré zamýšľal zrušiť žalovaný. Z textu výpovede vyplýva, že žalovaný zrušil pracovné miesto „výrobného riaditeľa“. Žalobkyňa však od roku 2009 túto funkciu už nevykonávala. V tom období došlo k ekonomickým zmenám vo firme, a preto dňa 31. 12. 2008 žalobkyňa aj žalovaný podpísali

dodatok k pracovnej zmluve, na základe ktorej došlo k zmene jej pracovného zaradenia z výrobného riaditeľa na vedúceho riaditeľa v podnikoch poskytovateľa. Nakoľko teda žalovaný nezrušil toto pracovné miesto v zmysle uvedeného Dodatku, nemohol jej dať ani výpoveď z dôvodu nadbytočnosti.

13. Žalobkyňa ďalej uviedla, že výpoveď je neplatná nielen z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnej podmienky (nezákonného rozhodnutia o organizačnej zmene), ale s poukazom na § 13 ods. 3 Zákonníka práce je táto výpoveď v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa dostala výpoveď nie z dôvodu nadbytočnosti, ale preto, že sa snažila zabrániť znehodnocovaniu spoločnosti a chrániť svoj majetok. Nakoľko je výpoveď v rozpore s dobrými mravmi, podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatná.

14. S poukazom na § 79 ods. 1 Zákonníka práce si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku odo dňa 1. 5. 2016, teda odo dňa nasledujúceho po dni, kedy jej mal v zmysle výpovede podľa žalovaného skončiť pracovný pomer. V pôvodnej žalobe z dôvodu plynutia premlčacích lehôt sa žalobkyňa domáhala len nároku na náhradu mzdy, bez konkrétneho vyčíslenia. K tomu uviedla, že v zmysle pracovnej zmluvy a dodatku k nej jej mesačný plat bol vo výške 3.320,- eur brutto, pričom však v posledných mesiacoch pred výpoveďou jej bol vyplácaný plat vo výške 1.660,- eur brutto, z ktorej potom vychádzala pri konečnom doplnení návrhu, kde vyšpecifikovala číselne nárok na náhradu mzdy.

15. Žalobkyňa k návrhu predložila listinné dôkazy, a to výpoveď pracovnej zmluvy zo dňa 10. 5. 2002, ktorá bola žalovaným daná dňa 26. 1. 2016 doručená dňa 27. 1. 2016 s priloženou doručovacou obálkou, vyjadrenie žalobkyne k výpovedi s oznámením, že trvá na pracovnom pomere, výpis z Obchodného registra žalovaného a firmy RADIANA, s. r. o., výpis z LV č. XXXX, Zmluvu o pôžičke, pozvánku na valné zhromaždenie, výpis z Obchodného registra žalovaného po mimoriadnom valnom zhromaždení, pracovnú zmluvu zo dňa z 10. 5. 2002 a Dodatok o zmene dojednaných pracovných podmienok zo dňa 31. 12. 2008.

16. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. V konaní bol do odvolania plnomocenstva zastúpený advokátom, ktorý v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalovaný uznáva skutočnosť, že jeho chybou, resp. chybou väčšinového konateľa Z. S. v rámci prijatého rozhodnutia o nadbytočnosti zamestnanca bolo, že zrušil pracovné miesto výrobného riaditeľa a nie pozíciu, na ktorú bola žalobkyňa dodatkom pracovnej zmluvy preradená. Žalovaný však tvrdí, že jedná sa len o chybu v texte prijatého rozhodnutia. Že sa jedná o omyl v označení pracovnej pozície, preukazuje skutočnosť, že firma mala len ďalšieho jedného zamestnanca okrem žalobkyne, takže nebol žiaden iný zamestnanec na pozícii riaditeľa, či vedúceho. Súd v tomto konaní by mal vyhodnocovať túto skutočnosť tak, že išlo o zrejmú chybu a nesprávnosť v písaní, teda že sa jedná o omyl. Právny zástupca žalovaného ďalej uviedol, že v lehote 10 dní od písomného vyjadrenia predložia doklady preukazujúce úhrady mzdy, nakoľko Z. S., ako jediný konateľ spoločnosti, má momentálne zdravotné problémy (podstúpil operáciu).

17. Žalobkyňa sa s takýmto stanoviskom žalovaného absolútne nestotožnila, poprela jeho tvrdenie, žeby malo ísť len o omyl, chybu v písaní, už aj s poukazom na to, že v čase, keď vykonávala funkciu výrobného riaditeľa, mala firma najvyššiu vyťaženosť. Ona riadila asi 160 zamestnancov a úplne inú činnosť vykonávala už v pozícií vedúceho riaditeľa, kedy firma poskytovala už len skladové priestory na prenájom pre rôzne obchodné spoločnosti. Stále zotrvávala na svojom tvrdení, že pracovná pozícia, ktorú ona podľa Dodatku k pracovnej zmluve vykonávala, nebola zrušená a napriek tomu jej bola daná výpoveď z dôvodu nadbytočnosti. Vysvetlila, že firma pôvodne vykonávala výrobnú činnosť, vyrábala časti DVD a videorekordérov pre firmu PANASONIC AVC, Networks Slovakia, s. r. o. Neskôr sa však preorientovala už len na skladovacie služby, kde vo svojich halách, kde pôvodne vykonávala výrobu, začala za odplatu uskladňovať tovar pre obchodnú spoločnosť vyššie uvedenú a pre spoločnosť EMBRACO, s. r. o. a iné. Z toho dôvodu zanikla jej funkcia výrobného riaditeľa, nakoľko došlo k zániku výroby, avšak funkciu vedúceho riaditeľa naďalej vykonávala. Činnosť žalovaného bola vykonávaná aj inými osobami, ktoré patrili do jeho portfólia, a to obchodnou spoločnosťou NALIM, spol. s r. o. a RADIANA, s. r. o., ktoré boli personálne prepojené so žalovanou firmou, ktoré zamestnávali osoby, ktoré de facto vykonávali činnosť pre žalovaného a ktoré spoluriadila žalobkyňa. V závere uviedla, že žalovaný teda nezrušil pracovnú pozíciu žalobkyne, ale zrušil inú pracovnú pozíciu.

18. K preukázaniu zisku žalovanej predložila žalobkyňa účtovnú uzávierku ku dňu 31. 12. 2015 firmy MIDAPA, s. r. o. a pracovnú zmluvu zo dňa 19. 1. 2005 uzavretú medzi zamestnávateľom MIDAPA, s.

r. o. a zamestnancom Z. S., ktorý podľa tejto pracovnej zmluvy nastúpil do práce dňa 20. 1. 2005 a ako zamestnanec vykonával funkciu generálneho riaditeľa s mesačnou mzdou 100.000,- Sk a Dohodu o zmene dojednaných pracovných podmienok zo dňa 31. 8. 2007, ktorou došlo k zmene pracovného času u Z. S. vo funkcii generálneho riaditeľa s účinnosťou od 1. 9. 2007. Predmetnou účtovnou uzávierkou žalovaná preukazovala, že v čase, keď vykonávala funkciu vedúceho riaditeľa, firma dosiahla zisk 116.228,- eur.

19. Prevedeným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania, za použitia vyššie popísaných dôkazných listín súd zistil tento skutkový stav:

20. Z výpovede žalobkyne a jej právneho zástupcu súd zistil, že žalobkyňa a jej brat Z. S. založili v apríli 2002 firmu MIDAPA, s. r. o. so sídlom Radlinského 792/17V v Spišskej Novej Vsi. Podľa výpisu z Obchodného registra súd zistil, že obaja boli spoločníkmi a konateľmi firmy. Účelom a predmetom činnosti firmy bola výroba montovaných komponentov pre spoločnosť PANASONIC AVC Network Slovakia, s. r. o. so sídlom v Krompachoch, ktorá bola medzinárodnou spoločnosťou. V čase najvyššej vyťaženosti mala MIDAPA, s. r. o. vo výrobe činných 160 ľudí. Dňa 10. 5. 2002 uzavreli obaja konatelia pracovné zmluvy so spoločnosťou MIDAPA žalobkyňa do pozície výrobnej riaditeľky s mesačnou mzdou vo výške 100.000,- Sk a žalovaný do pozície generálneho riaditeľa. V roku 2009 až 2010 spoločnosť PANASONIC v Krompachoch ukončila svoju činnosť, a preto sa zmenil charakter činnosti žalovanej firmy z výrobnej činnosti na skladové účely. Spoločnosť vlastní obrovské haly, majetok v hodnote cca 2 mil. eur, a preto pokračovala vo svojej činnosti, avšak už len na prenajímanie priestorov pre firmu EMBRACO Slovakia, s. r. o. a PANASONIC AVC Network Slovakia, s. r. o. Následne obaja konatelia uzavreli Dohodu o zmene dojednaných pracovných podmienok s tým, že budú vykonávať druh práce s označením kódu Sociálnej poisťovne 131702, teda že obaja budú v pozícii vedúcich riaditeľov v podnikoch poskytovateľa. Obe dohody boli podpísané dňa 31. 12. 2008. Vzťahy medzi súrodencami sa zhoršili, keď Z. S. založil spoločnosť RADIANA, s. r. o., ktorá si podľa vyjadrenia žalobkyne požičala od spoločnosti MIDAPA, s. r. o. 300.000,- eur. Spoločnosť RADIANA však spoločnosti MIDAPA pôžičku nesplácala. Žalobkyňa z uvedeného dôvodu zamedzila prístup žalobcovi na účet spoločnosti MIDAPA a následne sa už udialo to, čo je uvedené v odôvodnení žalobného návrhu a čo vyplýva z výpisu z Obchodného registra spoločnosti MIDAPA, s. r. o., teda že Z. S. zvolal valné zhromaždenie, ktoré tvoril on a žalobkyňa, na ktorom odvolal ju z funkcie konateľky firmy podľa výpisu z Obchodného registra dňa 25. 1. 2016. V nasledujúci deň spoločnosť MIDAPA, na čele s konateľom Z. S. vydala rozhodnutie o organizačnej zmene, ktoré žalobkyňa nevlastní a takéto rozhodnutie jej Z. S. ani neodovzdal. Prvýkrát sa o ňom dozvedela v texte výpovede. Žalobkyňa takto nebola oboznámená s rozhodnutím o organizačnej zmene, nemá vedomosť, čo je predmetom tohto rozhodnutia. Má však zato, že pokiaľ k nejakej organizačnej zmene došlo, bolo to len účelové konanie zo strany žalovaného. Od prevzatia výpovede nemohla žalobkyňa vykonávať žiadnu prácu a nedostávala žiadnu mzdu.

21. Žalobkyňa v účastníckej výpovedi vysvetlila, že problémy nastali vtedy, keď firmy RADIANA, s. r. o. a MIDAPA si zobrali pôžičky od nebankovej spoločnosti, pričom firma RADIANA sa zaoberala výrobou elektrickej energie, pričom pre svoju firmu využívala aj priestory firmy MIDAPA, s. r. o. Ona s pôžičkou pre firmu RADIANA aj súhlasila, nakoľko jej brat mal uzavretý kontrakt na 15 rokov a štát pozastavil na takúto činnosť dotácie, preto sa firma stala insolventnou. V roku 2009 až 2010 sa ukončila výrobná činnosť žalovanej firmy, ich firma previedla pôžičku na firmu RADIANA, s. r. o. vo výške 350.000,- eur. Žalovaná sa takto dostala do mínusu, lebo spoločnosť RADIANA, s. r. o. jej dlhovala 3 mesiace na pôžičkách (mesačne po 5.000,- eur) a vtedy si Z. S. začal vyberať peniaze z účtu žalovanej firmy pre účely firmy RADIANA, s. r. o. Žalobkyňa práve z tohto dôvodu, aby nebola firma MIDAPA, s. r. o. úplne zlikvidovaná, previedla peniaze z účtu žalovanej firmy na novozriadený účet, čo urobila bez súhlasu generálneho riaditeľa, teda Z. S.. Následkom tohto jej konania bolo zvolanie valného zhromaždenia, odvolania jej osoby z konateľstva, na čo mal Z. S. právo, nakoľko mal väčšinový 60 %-tný podiel vo firme. Potom, čo ju z funkcie odvolal, obdržala v nasledujúci deň výpoveď. Žalobkyňa v závere vypovedala, že nemá vedomosť, aby svojím konaním vo firme niečím pochybila, vo firme nedošlo k žiadnym organizačným zmenám a ona sa snažila svojím konaním firmu finančne zachrániť. Na nový účet previedla sumu 57.000,- eur, ku ktorému už nemá prístup, nakoľko po zrušení konateľstva si žalovaný previedol tieto prostriedky už len na svoj účet.

22. K nároku na náhradu mzdy uviedla, že do roku 2010 mala vyplácanú mesačne mzdu vo výške 100.000,- Sk, teda 3.320,- eur tak. Od januára 2010, ako firma zmenila predmet svojej činnosti z výrobnej

už len na skladovú, jej firma (teda jej brat) platil mzdu vo výške 1.660,- eur brutto. Takú istú mzdu poberal aj Z. S.. Poslednú mzdu prevzala za mesiac apríl 2016. Z dôvodu, že predmetná výpoveď je neplatná, má zato, že je naďalej spoločníčkou firmy MIDAPA. Naďalej mieni v tejto firme pôsobiť, nakoľko majetkom firmy sú haly vo výmere 4.900 m2, ktoré momentálne využíva len jej brat Z. S.. Tento sa k nej, odvtedy, čo jej dal výpoveď, chová zle, atakuje ju a zastrašuje. Predložila súdu výpis z LV č. XXXX v kat. území K. H. N., kde v časti „C“ - Ťarchy sa uvádzajú Zmluvy o zriadení záložného práva pre účely poskytnutých úverov, naposledy v marci a v októbri 2016.

23. Žalovaný sa zúčastnil len jedného pojednávania, a to dňa 22. 3. 2017. V účastníckej výpovedi uviedol, že momentálne je práceneschopnosti, v minulosti mal zdravotné problémy, ktoré mu pretrvávajú až doposiaľ a v najbližšom období ho čaká operácia, takže z uvedených dôvodov sa doposiaľ pojednávaní nezúčastňoval. V konaní už vystupoval bez právneho zastúpenia, avšak naďalej zotrvával na vyjadrení jeho predošlého právneho zástupcu, ktorý navrhoval žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Výpoveď považoval za platnú a účinnú.

24. Potvrdil, že tak, ako uviedla žalobkyňa, v roku 2002 založil firmu MIDAPA, s. r. o. Bola to skladovo- výrobná firma, ktorá vyrábala súčiastky pre firmu PANASONIC. Nakoľko jeho sestra, ako katechétka, prišla o prácu, zobral ju do firmy a dal jej 30 %-tný podiel. Bola vo funkcii šéfky - riaditeľky výroby. V roku 2007 však firma začala vykazovať straty, čo sestra nevedela pochopiť. Z dôvodu cesty do Ameriky, jej navýšil podiel o 10 %, takže žalobkyňa mala 40 %-tný a on 60 %-tný podiel vo firme. V roku 2008 založil firmu MIDAPA1 s. r. o., do ktorej prešla celá výroba firmy, v ktorej sa pokračovalo. Vo výrobe sa pokračovalo. Sestra bola naďalej riaditeľkou výroby aj v tejto firme. Avšak do pol roka firma skrachovala. Vykazovala straty. Sestra všetkých ľudí z MIDAPA1 aj s majstrami previedla na Nemca. Firma MIDAPA1 ešte tri roky ekonomicky fungovala, neskôr bola zrušená. Naďalej existuje firma MIDAPA, s. r. o., kde on je 60 %-tným podielnikom a sestra má 40 %. Z. S. v účastníckej výpovedi ďalej uviedol, že práve žalobkyňa doviedla firmu MIDAPA1 do krachu, avšak on ju, nakoľko je mu príbuzná, ju naďalej nechal pôsobiť vo firme MIDAPA, aby mala z čoho žiť. Od 1. 1. 2009 na základe dohody o zmene dojednaných pracovných podmienok sa u žalobkyne zmenil výkon práce, nakoľko firma vykonávala už len skladovanie pre firmu PANASONIC pre účely skladovania videa, DVD-čiek a podobne. Z toho dôvodu vykonávala funkciu vedúcej riadiacej v podnikoch poskytovateľa. On bol v tej istej pracovnej pozícii a podpísal tak isto Dodatok k pracovnej zmluve. Obaja mali dohodnutú aj mesačnú mzdu na sumu 3.320,- eur.

25. V roku 2009 mala žalobkyňa úraz, takže bola práceneschopná a následne fyzicky nepracovala vo firme ďalších 7 rokov. On riadil celú firmu, sestra tam nemala čo robiť, ale chodievala do firmy, kde spisovala podľa neho „somariny“. „Otravovala“ ekonómku, žiadala od nej údaje, úmyselne niečo pripravovala. Uviedol, že ich najväčším dodávateľom je firma EMBRACO Slovakia, ktorá má väčšiu časť skladov firmy MIDAPA v prenájme. Sestre zadal úlohu, aby zabezpečila chod prenájmu EMBRACA do konca roku 2016, resp. na rok 2017. Ona to odkladala, nevykonala túto činnosť. A potom 4. 1. 2015 vybrala z firmy z účtu 57.000,- eur a dala si ich na svoj súkromný účet. Preto následne za prítomnosti jej právneho zástupcu JUDr. Rušina on, ako majoritný podnikateľ, urobil opatrenia. Zvolal valné zhromaždenie a zbavil sestru konateľstva v spoločnosti a on zostal naďalej majoritným majiteľom. Žalobkyňa sa k tomu nevyjadrila, nehlasovala vôbec. On to odhlasoval ako majoritný majiteľ. Z uvedeného dôvodu následne potom preto riešil jej pracovnoprávny vzťah vo firme, pričom na vypracovanie výpovede Z.. T. Z. - jeho dcéru a A.. C. Z. - advokáta. Predložil im osobné karty oboch konateľov, na základe ktorých ich požiadal, aby vypracovali výpoveď. Predmetnú výpoveď považuje za platnú a účinnú, nakoľko táto bola vypracovaná na základe osobného spisu žalobkyne.

26. Po vyššie uvedenej výpovedi Z. S. právny zástupca žalobkyne predniesol návrh na uzavretie zmieru, navrhoval, aby žalovaný zaplatil žalobkyni sumu 14.926,68 eur v mesačných splátkach po 1.244,- eur, ktoré bude platiť od apríla 2017. Nepožadoval teda náhradu úrokov z omeškania, ani pôvodne mienenú požadovanú výšku ušlej mzdy mesačne po 100.000,- Sk. Žiadal len reálne vyplácanú mzdu, ktorú požadoval za uplynulých 12 mesiacov od podania neplatnej výpovede. Pokiaľ by žalovaný k takémuto zmieru pristúpil, následne by žalobkyňa uzavrela s ním mimosúdne dohodu o rozviazaní pracovného pomeru bez požiadavky na náhradu trov súdneho konania. Žalovaný s takto navrhnutým zmierom nesúhlasil, naďalej trval na stanovisku, že výpoveď daná žalobkyni je platná a účinná. Právny zástupca žalobkyne následne pristúpil k doplneniu, resp. zmene žaloby, ktorou žiadal, aby súd pripustil zmenu druhého výroku žaloby v znení, aby žalovaný bol povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku 1.243,39 eur netto počnúc dňom 1. 5. 2016 až do skončenia

pracovného pomeru. Zároveň požadoval náhradu trov konania. Prvý výrok žaloby ponechal bez zmeny. Súd uznesením na pojednávaní dňa 22. 3. 2017 pripustil zmenu žalobného návrhu.

27. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I súd zistil, že firma MIDAPA, s. r. o., teda žalovaná mala realizovaný zápis dňa 23. 4. 2002 s predmetom činnosti (okrem iných) montáž mechanických častí audiovizuálnej techniky, prístrojov a zariadení, skladovanie, atď. Spoločníkmi firmy sú Z. S. B. Z.. P.. M. S.. Konateľmi bol od 23. 4. 2002 Z. S., ktorého konateľstvo trvá doposiaľ a Z.. P.. M. S., ktorej funkcia vznikla dňa 23. 4. 2002 a funkcia konateľky bola ukončená dňa 25. 1. 2016. Predmetná firma doposiaľ trvá, pričom podľa výšky vkladov každého zo spoločníkov je Z. S. majoritným, teda 60 %-tným spoločníkom.

28. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I vznikla dňa 22. 11. 2001 firma RADIANA, s. r. o., ktorej spoločníkmi sú B. C. B. Z. S.. Podľa ďalšieho výpisu z uvedeného Obchodného registra dňa 3. 11. 1997 bola založená firma NALIM, s. r. o. spoločníkmi Z. S. B. Z. S., konateľkou Z.. T. Z., ktoré spoločnosti dodnes trvajú.

29. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

30. Podľa § 137 písm. d/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

31. Pôvodná právna úprava zakotvená v Občianskom súdnom poriadku neobsahovala všeobecné ustanovenie, ktoré by expressis verbis upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. Prevažovali názory, že žaloba na určenie právnej skutočnosti je prípustná iba za predpokladu, že jej prípustnosť vyplýva in conreto z právneho predpisu (najmä hmotného práva). Nová právna úprava C.s.p. pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu. Takouto žalobou je aj žaloba na určenie neplatnosti výpovede, resp. neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a ďalšími právnymi úkonmi podľa § 77 Zákonníka práce. Súd preto žalobu žalobkyne aj po účinnosti nového C.s.p. považoval za prípustnú, keďže ju umožňuje podať priamo citované ustanovenie § 77 a § 63 ods. 1 písm. b/ zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce a vo vzťahu k tejto žalobe nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem.

32. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

33. Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

34. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

35. Podľa § 13 ods. 3 Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti .

36. V danom prípade žalobkyňa uplatnila neplatnosť skončenia pracovného pomeru na súde v lehote 2 mesiacov od skončenia pracovného pomeru.

37. Z dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný ukončil pracovný pomer so žalobkyňou výpoveďou zo dňa 26. 1. 2016, ktorá jej bola doručená poštou dňa 27. 1. 2016. Žalovaný neakceptoval oznámenie žalobkyne zo dňa 25. 3. 2016, žalovanému doručené dňa 30. 3. 2016, v ktorom táto uviedla, že predmetná výpoveď je neplatná a trvá na tom, aby ju spoločnosť MIDAPA, s. r. o. naďalej zamestnávala. Zároveň uviedla, že nebola jej doplatená mzda v zmysle pracovnej zmluvy vo výške 3.319,39 eur a bez akýchkoľvek príčin jej v poslednom období bola vyplácaná mzda vo výške 1.500,- eur.

38. Súd vzal za preukázané, že žalovaný v písomnom texte výpovede zo dňa 26. 1. 2016 uviedol, že sa jedná o výpoveď pracovnej zmluvy zo dňa 10. 5. 2002. Ďalej sa vo výpovedi uvádza, že s účinnosťou od 1. 5. 2016 bol znížený počet zamestnancov v pracovnej pozícii „výrobný riaditeľ“ z pôvodného počtu 1 na nový počet 0. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 10. 5. 2002 žalovaný vo výpovedi uviedol, že žalobkyňa vykonáva pracovnú pozíciu „výrobný riaditeľ“ a v dôsledku uvedenej organizačnej zmeny sa stala nadbytočnou. Nakoľko nebolo možné zamestnávať žalobkyňu ani na kratší pracovný čas na dohodnutom mieste a zamestnávateľ nemá pre ňu inú vhodnú prácu, v zmysle ustanovení § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce skončil pracovný pomer výpoveďou s výpovednou 3-mesačnou dobou, ktorá začína plynúť od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a končí uplynutím 3. kalendárneho mesiaca, t. j. pracovný pomer skončí dňom 30. 4. 2016.

39. Z textu výpovede teda jednoznačne vyplýva, že právni zástupcovia, ktorí na objednávku žalovaného vypracovávali predmetnú výpoveď, vyslovene v nej uviedli, že výpoveď je žalobkyni daná v súvislosti s pracovným pomerom, ktorý uzavrela na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10. 5. 2002, kedy vykonávala pracovnú pozíciu „výrobný riaditeľ“.

40. Dokazovaním, a to vychádzajúc z Dohody o zmene dojednaných pracovných podmienok zo dňa 31. 12. 2008, súd vzal za preukázané, že predmetnou dohodou - Dodatkom k pracovnej zmluve, žalobkyňa od 1. 1. 2009 vykonávala funkciu „vedúceho riaditeľa v podnikoch poskytovateľa“. Z uvedeného je teda zrejmé a jednoznačne vyplýva, že predmetná výpoveď jej nebola daná z tejto pracovnej pozície, a preto pracovný pomer žalobkyne v tejto pozícií u žalovaného naďalej trvá.

41. Na základe takto zisteného skutkového stavu vychádzajúc z listinných dôkazov súd v závere konštatuje, že predmetná výpoveď zo dňa 26. 1. 2016 je neplatná a neúčinná.

42. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že v danom prípade ide len o omyl, resp. technickú prepísaciu chybu. K tomu sám žalovaný uviedol, že výpoveď bola vypracovávaná právnymi zástupcami na základe osobného spisu, v ktorom zrejme podľa jeho zistenia sa nenachádzal Dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 31. 12. 2008. Táto skutočnosť však nemá za následok platnosť právneho úkonu - výpovede, ktorou žalovaný sledoval ukončenie pracovného pomeru so žalobkyňou v pozícii „vedúci riadiaci v podnikoch poskytovateľa“ a nie v pozícii „výrobný riaditeľ“.

43. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

44. Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

45. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

46. Podľa § 15 Zákonníka práce prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

47. Podľa § 17 ods. 3 Zákonníka práce neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

48. Pri skúmaní platnosti výpovede sú z hľadiska Zákonníka práce významné tie skutočnosti, na ktoré zákon kladie dôraz, a to či bola výpoveď písomná, či bola doručená druhému účastníkovi do

vlastných rúk, či bol naplnený výpovedný dôvod a dodržané zákonné lehoty, prípadne vyžiadaný preukazujúci súhlas odborovej organizácie. V danom prípade výpoveď nespĺňa základný atribút, a to ten, že výpoveď nebola daná zamestnancovi v tej pracovnej pozícií, ktorú žalobkyňa ku dňu prevzatia výpovede vykonávala. Znenie pracovnej pozície, ako je uvedené vo výpovedi, je nesprávne, nakoľko tam uvedená pracovná pozícia bola zrušená, mala byť správne uvedená tá pracovná pozícia, aká bola uvedená v dodatku k pracovnej zmluve.

49. Ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný predmetnou výpoveďou mienil ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti a z dôvodu zníženia počtu zamestnancov z 1 na počet 0. Z výpovede žalovaného vyplýva, že tento z dôvodu, že firma skončila výrobnú činnosť a priestory firmy sú využívané už len na skladové účely, nemá možnosť už žalobkyňu zamestnávať a nemá pre ňu ani inú vhodnú prácu. Je teda zrejmé, že žalovaný mienil ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou, ktorá bola v pozícií „vedúceho riaditeľa v podnikoch poskytovateľa“ a nie v pozícii „výrobného riaditeľa“. Funkcia „výrobného riaditeľa“ žalobkyni zanikla, čo logicky vyplýva z výpovedí oboch sporových strán, že zanikla výrobná činnosť firmy.

50. Ako vyplýva zo zákona, výpoveď daná zamestnávateľom je možná len z taxatívnych dôvodov uvedených v Zákonníku práce (§ 62 ods. 2 Zákonníka práce). Tak, ako iný právny úkon, aj výpoveď ako jednostranný právny úkon, je neplatná, ak nemá všetky náležitosti právneho úkonu, keď je v rozpore so zákonom, obchádza zákon, alebo je v rozpore s dobrými mravmi. Rozporom so zákonom, alebo obchádzaním zákona sa rozumie nielen rozpor so Zákonníkom práce, ale aj rozpor s ustanoveniami o právnych úkonoch v zmysle Občianskeho zákonníka. Ak tento zákon () v I. časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník (§ 1 ods. 2 Zákonníka práce). Z princípu subsidiarity vyplýva, že tam, kde konkrétna právna úprava vo všeobecnej časti Zákonníka práce chýba, je potrebné použiť v plnej miere Občiansky zákonník. Tak je tomu v prípade neplatnosti pracovnoprávnych úkonov, ktorých osobitosti upravuje vo všeobecnej časti (§ 17 a nasl.), avšak pre ktoré rovnako platia všeobecné princípy o neplatnosti právnych úkonov v zmysle Občianskeho zákonníka (napr. § 37, § 39). S poukazom na vyššie uvedené je teda neplatnou výpoveď žalovaného daná žalobkyni, ktorá v zmysle ustanovení § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatným právnym úkonom (už z vyššie uvedených dôvodov).

51. S poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka súd predmetnú výpoveď posudzuje ako právny úkon, ktorý nie je urobený vážne (skutočne), nakoľko žalovaný nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právny následok, ktorý je v predmetnom texte popísaný, teda nechcel dať výpoveď žalobkyni z pozície „výrobný riaditeľ“, ale z pozície „vedúci riaditeľ v podnikoch poskytovateľa“. Takýto právny úkon je absolútne neplatným právnym úkonom.

52. Nakoľko predmetná výpoveď je neplatná z vyššie popísaného dôvodu, súd v tomto konaní už neskúmal, či v danom prípade boli naplnené ďalšie zákonom stanovené podmienky výpovede v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, teda či žalobkyňa sa stala pre zamestnávateľa nadbytočnou v pozícii „výrobný riaditeľ“, a to z dôvodu nevyhnutnej organizačnej zmeny.

53. Podľa § 78 ods. 1 Zákonníka práce ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí.

54. Podľa § 78 ods. 2 Zákonníka práce Ak nevykonával zamestnanec prácu v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru, môže od neho zamestnávateľ požadovať náhradu škody, ktorá mu tým vznikla, odo dňa, keď oznámil zamestnancovi, že trvá na ďalšom vykonávaní práce.

55. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

56. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

57. Po zistení, že výpoveď daná žalovaným žalobkyni je absolútne neplatný právny úkon, súd vyhovel aj ďalšiemu nároku žalobkyne, ktorým sa domáhala zaplatenia náhrady mzdy. Priznal žalobkyni ňou požadovanú výšku priemerného mesačného zárobku vo výške 1.243,39 eur, a to od 1. 5. 2016, avšak nie do skončenia pracovného pomeru, ako žalobkyňa požadovala, ale vychádzajúc z ustanovení § 79 ods. 1 Zákonníka práce až do času, keď jej zamestnávateľ, teda žalovaný, umožní pokračovať v práci. Súd tak rozhodol aj z toho dôvodu, že v oznámení, v ktorom žalovaná nesúhlasila s predmetnou výpoveďou, trvala na ďalšom zamestnávaní a zároveň na doplatení mzdy v zmysle pracovnej zmluvy. V prevyšujúcej časti, teda v časti požadovaného nároku na výplatu mzdy do skončenia pracovného pomeru, súd žalobu zamietol.

58. Pri určení výšky mzdového nároku súd vychádzal z dôkazných listín predložených žalobkyňou, a to Dohody o zmene dojednaných pracovných podmienok zo dňa 31. 12. 2008, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy zo dňa 10. 5. 2002, kde bola dojednaná mesačná mzda vo výške 3.320,- eur, z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti firmy MIDAPA, s. r. o. za rok 2015 vypracované pre zamestnankyňu M. S. za rok 2015 a 2016, z osobného účtu žalobkyne z Tatra Banky, ktoré preukazujú výšku vyplatenej mzdy žalovaným v mesiacoch február, marec a máj 2016 a z účastníckej výpovede žalobkyne, ktorá uviedla, že jej reálny plat od roku 2010 už nebol vo výške pôvodne dohodnutých 100.000,- Sk (3.320,- eur), ale len vo výške 1.660,- eur brutto.

59. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôkazov súd vyhovel aj druhej časti výroku žalobného návrhu.

60. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

62. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

63. Nakoľko žalobkyňa mala v konaní plný úspech, súd jej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

64. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

65. Podľa § 4 ods. 2 písm. d/ Zákona o súdnych poplatkoch žalobkyňa je v tomto konaní od povinnosti platiť súdny poplatok oslobodená, preto súd podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona určil túto povinnosť žalovanému, ktorý bol v konaní neúspešný (položka 1 písm. b/ Sadzobníka Prílohy Zákona o súdnych poplatkoch z návrhu o neplatnosť výpovede 99,50 eur a podľa § 7 ods. 5 z návrhu na náhradu mzdy, podľa položky 1 písm. a/ 6 % z 44.762,04 eur = 2.682,- eur, t. j. spolu súdny poplatok vo výške 2.781,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.