Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/13/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Banským, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35831154, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Advokátska kancelária Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanému I. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom P., A..J. XXXX/X, o zaplatenie 511,25 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 488,71 € spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 29.7.2013 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Žalobca má nárok na trovy konania voči žalovanému vo výške 91,26%.

odôvodnenie:

1. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. sa svojím návrhom doručeným okresnému súdu dňa 18.7.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 511,25 € spolu aj s príslušenstvom, ktoré tvorili úroky z omeškania a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 13.2.2013 zmluvu o pôžičke č. 20383515, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá celková suma pôžičky 650,-- € na kúpu spotrebného tovaru. Žalovaný uvedenú pôžičku mal splácať v 65 mesačných splátkach po 10,29 €. Keďže žalovaný si svoju povinnosť riadne a včas neplnil, žalobca ho listom 20.7.2013 vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Na základe týchto skutočností žiadame, aby súd rozhodol tak ako je vyššie uvedené.

2. Na základe podania právneho zástupcu žalobcu doručeného súdu dňa 19.12.2016 týmto bolo súdu oznámené návrh na zmenu na strane žalobcu a to tak, že z konania vystúpi spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a na jej miesto vstúpi spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o..

3. Okresný súd uznesením č.k. 8Csp/13/2016-20 zo dňa 26.1.2017 pripustil na strane žalobcu zmenu a to tak, že z konania vystúpila pôvodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a na jej miesto vstúpila nová spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.2.2017.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Súd na základe zmluvy o pôžičke zistil, že touto zmluvou bola poskytnutá žalovanému suma na zaplatenie spotrebného tovaru vo výške 499,-- €. Splátka za poskytnutú pôžičku mala byť platená mesačne a to vo výške 10,29 €, počet splátok 65.

5. Súd na základe predžalobnej upomienky zo dňa 20.7.2013 zaslanej právnym predchodcom žalobcu žalovanému zistil, že touto upomienkou došlo k spoplatneniu dlžnej sumy a k výzve na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo a to v lehote do 3 dní odo dňa doručenia tejto upomienky.

6. Súd z prehľadu splátok a úhrad vyhotovenej právnym predchodcom žalobcu zistil, že žalovaný zaplatil jedinú splátku vo výške 10,29 €.

7. Súd z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní konanom dňa 19.4.2017 zistil, že čo sa jeho týka skutočnosti uvádzané v návrhu sú pravdivé, je si vedomý, že uvedenú sumu nezaplatil a je pravdou aj to, že z tejto pôžičky zaplatil len sumu 10,29 €. Zároveň povedal, že uvedenú sumu nemôže zaplatiť naraz, pretože teraz nemá také vysoké finančné prostriedky, aby toto mohol zaplatiť naraz, pričom však na otázku súdu, či nejakú sumu od jedinej splátky, ktorú zaplatil ešte pri poskytnutí uvedenej pôžičky odvtedy zaplatil tiež na otázku kedy sa skontaktoval s pôvodným žalobcom, resp. terajším žalobcom, že chce nejaké splátky uviedol, že od prvej splátky nezaplatil žiadnu sumu a tiež, že sa žiadnym spôsobom neskontaktoval s pôvodným žalobcom, resp. terajším žalobcom.

8. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. podnik má nárok na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

9. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2, písm. l/ zákona č. 129/2010 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

14. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1, písm. b/ vyššie citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

15. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že návrh žalobcu je sčasti dôvodný a sčasti tento návrh zamietol. Súd vzťah medzi účastníkmi subsumoval pod ustanovenia občianskeho zákonníka, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010. Pre spotrebiteľské úvery a zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré sú vopred určené a spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonníka podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie takýchto podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne poukazuje na to, ktoré dojednania spôsobujú jednoznačne nerovnováhu v právach a povinnostiach, pričom potom takéto dojednania sú neprijateľnými a neplatnými dojednaniami, z ktorých nemôžu vzniknúť žiadne povinnosti pre spotrebiteľa. Vychádza sa predovšetkým z toho, že spotrebiteľ dobre vie, že uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého vzhľadom na jeho podnikanie môže očakávať profesionálne služby s poctivým prístupom spotrebiteľovi. Cieľom prijatia spotrebiteľskej právnej úpravy bolo umožniť širšiu ochranu spotrebiteľom a tak vyvážiť objektívnu existujúcu nerovnováhu v zmluvnom

vzťahu medzi spotrebiteľom a dodávateľom a nie presunúť ťažisko týchto váh na spotrebiteľa, pretože by tu bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania. Na základe vyššie uvedeného súd má za to, že uvedený úver a poskytnutie finančných prostriedkov je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1, písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. a to z dôvodu, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere neovplyvňuje splátku úveru na úroky, istinu, poprípade iné poplatky. Uvedené rozčlenenie takýchto splátok je potrebné z toho dôvodu, aby spotrebiteľ ako slabšia strana v spore sa vedel dostatočne zorientovať v ponuke jednotlivých spoločností, aby vedel, akú časť má zaplatiť na istinu, akú časť na úroky a akú časť na iné poplatky. Bez takéhoto rozčlenenia čo zákonodarca jednoznačne vyžaduje je potom sťažená možnosť spotrebiteľa informovať sa o tom koľko preplatí zo svojho úveru, ktorá ponuka iných spoločností by bola pre neho výhodnejšia a ktorá nie. Preto neuvedenie takýchto splátok a rozčlenenie jednotlivej splátky potom vyvolával u spotrebiteľa neistotu, keď nevie určiť koľko má z jednotlivej splátky zaplatiť na istinu, úroky, poprípade iné poplatky. Tak ako súd vyššie uviedol preto z uvedených dôvodov považuje samotné poskytnutie úveru za bezúročné a bez poplatkov.

16. Súd na základe tak ako vyššie uviedol mal preukázané, že sčasti je nárok navrhovateľa dôvodný a sčasti tento nárok zamietol. V časti, v ktorej videl súd návrh za dôvodný tak ako vyššie poukázal, keďže považuje uvedenú pôžičku za bezúročnú a bez poplatkov a bola poskytnutá žalovanému vo výške 499,-- €, pričom tento fakt podľa výpisu splátok, ako aj podľa tvrdenia v žalobe zaplatil sumu 10,29 € tak po odpočítaní od poskytnutej sumy a zaplatenej, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 488,71 €.

17. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Zároveň súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, pričom výška uvedených úrokov z omeškania bola priznaná v súlade s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. a odkedy sa žalovaný dostal do omeškania súd priznal žalobcovi nárok na úroky dňom nasledujúcom po dni uplynutia lehoty na zaplatenie celej sumy v rámci predžalobnej výzvy na splatenie celej pôžičky.

20. Zároveň súd sa musel vysporiadať aj s tým z akého dôvodu nepriznal možnosť žalovanému uvedenú sumu splácať, pričom súd poukazuje na to, že zo samotného správania žalovaného musí vyplývať skutočnosť, že tento mal ochotu splácať uvedenú sumu, avšak nevie ju zaplatiť naraz, pričom toto splácanie sa musí prejaviť nielen v čase, keď súd o tomto rozhoduje v deň pojednávania, ale súd musí prihliadať aj na jeho hlavne predchádzajúce správanie. Tak z vyjadrenia samotného žalovaného však vyplynulo, že tento žiadnym spôsobom od prvej splátky nič nezaplatil a dokonca ani žiadnym spôsobom nemal snahu sa dohodnúť na nižších splátkach, odklade splátok, resp. akomkoľvek inom spôsobe vyrovnania dlžnej sumy a preto súd mu neumožnil zaplatiť uvedenú splátku. Poukazovanie, že je povinný platiť výživné na dve deti, resp. že platí určitú exekúciu a tiež nejakú dlžobou spoločnosti KRUK, súd zo strany žalovaného nemal žiadnym spôsobom preukázanú a to i napriek tomu, že samotný žalovaný bol písomne vyzvaný v zmysle ustanovení civilného sporového poriadku, avšak ani v čase, keď sa mohol vyjadriť a predložiť dôkazy tieto súdu žiadnym spôsobom nepredložil.

21. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Súd o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý bol úspešnejší ako žalovaný priznal náhradu trov konania vo výške 91,26%. Uvedené trovy súd vypočítal tým spôsobom, že žalobca bol úspešný v sume o zaplatenie 488,71 € čo predstavuje úspech vo výške 95,63% a žalovaný bol úspešný v časti, ktorej súd návrh zamietol, t.j. 22,54 € čo predstavuje percentuálne 4,37% a teda po odpočítaní percentuálnej úspešnosti žalobcu od percentuálnej úspešnosti žalovaného je celkový nárok žalobcu na trovy konania vo výške 91,26%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 .

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).