Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/148/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Petra Dumana v právnej veci žalobcu D. G., nar. XX.X.XXXX, bytom M., T. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Cibulkom, so sídlom Trnava, Hlavná 13 proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT- OVBP2-2020/030285/Ve zo dňa 25.9.2020, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ H. D., T. XX, XXX XX M., zastúpeného spoločnosťou RIBÁR & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Halenárska 18A, 917 01 Trnava, IČO: 53 191 030, 2/ A. D., T. XX, XXX XX M., 3/ Ing. H. G., F. X, XXX XX U. F. H., 4/ C. G., G. XX, XXX XX A., 5/ Mgr. O. G., R. XX, XXX XX A. a 6/ Q. P., M.R. R. XX, XXX XX A. takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalším účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.

Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OU-TT- OVBP2-2020/030285-002 zo dňa 25.9.2020, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán zamietol jeho odvolanie a potvrdil týmto opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie stavebného úradu Obce Červeník č. 230/2020-MS zo dňa 19.5.2020 v konaní o dodatočnom povolení stavby podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorým bola dodatočne povolená zmena stavby rodinného domu prístavbou zastrešenej terasy a garáže a zároveň bolo povolené užívanie prístavby v prospech stavebníkov H. D. a jeho manželky A. D..

2.

Zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia sa domáhal podľa ustanovení a , pričom namietal, že umiestnenie prístavby garáže manželov D. vybudovanej na hranici s jeho pozemkom ho bude obmedzovať vo výkone svojho vlastníckeho práva, najmä vo vzťahu k budúcej možnej výstavbe rodinného domu na jeho pozemku. Nesúhlasil s konštatovaním žalovaného, že si za tohto stavu bude môcť na svojom pozemku umiestniť rodinný dom v zmysle platných predpisov, keď pre jeho umiestnenie bude rozhodujúci rodinný dom stavebníkov, ktorý je od hranice pozemku žalobcu (dostatočne) vzdialený 4,7m a nie garáž. Ďalej namietal, že prístavba garáže je umiestnená podľa ust. Vyhlášky č. na hranici s jeho pozemkom, takže pri budúcej výstavbe domu na predmetnom pozemku sa bude strešná konštrukcia garáže takmer dotýkať

strešnej konštrukcie budúceho domu žalobcu. Takéto umiestnenie garáže preto považuje z hľadiska bezpečnostného ako aj z hľadiska požiarneho za problémové a vydané v rozpore so zákonom.

3.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov boli vydané podľa ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku, vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci a v zmysle ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku bol presne a úplne zistený skutočný stav veci a za tým účelom boli obstarané potrebné podklady pre rozhodnutie. Ďalej poukázal na to, že manželia D. ako stavebníci k svojej žiadosti o dodatočné povolenie stavby predložili list vlastníctva č. XXXX, ktorým preukázali vlastníctvo k predmetným pozemkom, kópiu katastrálnej mapy, geometrický plán č. 107/2019 vypracovaný Ing. D. S., revíznu správu elektrickej inštalácie a revíznu správu bleskozvodu B010/2020 vypracovanú revíznym technikom D. J., projektovú dokumentáciu vypracovanú Ing. arch. E. C.. Na ústnom konaní spojenom s obhliadkou stavby dňa 12.5.2020 stavebný úrad ako prvostupňový správny orgán skonštatoval, že stavba prestrešenej terasy za rodinným domom (na ľavej strane) a stavba garáže na pravej strane rodinného domu sú zrealizované podľa predloženej projektovej dokumentácie v konaní o dodatočnom povolení stavby. Okrem toho sa k predloženému návrhu vyjadrili aj dotknuté orgány, ktoré hája záujmy spoločnosti podľa osobitných predpisov, pričom ich stanoviská boli súhlasné. Ďalej žalovaný uviedol, že stavba garáže je umiestnená na hranici s pozemkom žalobcu parc.č. 1766/3 v katastrálnom území M. v zmysle ust. Vyhlášky č. Z garáže smerom k nehnuteľnosti odvolateľov nie sú umiestnené žiadne okná, ktoré by mohli obmedziť výstavbu na susednom pozemku. Výška garáže (koniec strechy) na hranici pozemku je 2,835m od terénu, pričom za tohto stavu je možné na pozemku žalobcu umiestniť stavbu rodinného domu v zmysle platných predpisov. Na umiestnenie stavby - rodinného domu žalobcu, môže mať vplyv len rodinný dom stavebníkov - manželov D., ktorý je od hranice pozemku dostatočne vzdialený, t.j. 4,7m, nie garáž. Garáž na hranici s pozemkom odvolateľov neobmedzuje trvalo užívanie susedného pozemku odvolateľov a vzhľadom na orientáciu k svetovým stranám je garáž umiestnená severne od pozemku odvolateľov, pretože z hľadiska tienenia nebude mať vplyv na pozemok odvolateľov a budúcu možnú výstavbu na tomto pozemku. Žalovaný ďalej konštatoval, že takéto umiestnenie stavby spĺňa tiež podmienky požiarnej bezpečnosti, nakoľko na hranici pozemkov smerom k žalobcovi je požiarny múr. Vzhľadom na orientáciu svetových strán, vzhľadom na požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania a v súlade s STN 734301 budova na bývanie je ideálne v budúcej stavbe žalobcu orientovať okná z obytných miestností smerom na juh, teda nie smerom k povoľovanej stavbe. Vzhľadom k týmto skutočnostiam žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4.

Ďalší účastník v 1/ rade H. D. žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko rozhodnutie žalovaného považoval za vecne správne.

5.

Ďalšia účastníčka v 5/ rade Mgr. O. G. vyslovila súhlas s podanou žalobou, žiadala, aby stavebníci stavbu odstránili, prípadne ju zrealizovali podľa dohody so žalobcom alebo s Obecným úradom Červeník.

6.

Ďalší účastníci konania v 2/, 3/, 4/ a 6/ rade sa k veci nevyjadrili.

7.

Podľa správneho poriadku (, ) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa

(1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,

b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

Podľa Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu

(1) Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

(2) Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

(3) Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.

(4) V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku

(5) Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.

(6) Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby.

(7) Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny.

Podľa (Stavebný zákon) Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa (Správny poriadok) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe stanovísk podľa ust. § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.

8.

Na konanie o dodatočnom povolení stavby by sa podľa § 88a ods. 7 stavebného zákona primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až § 66 stavebného zákona.

9.

Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, vo veci rozhodol postupom podľa , oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

10.

Je nepochybné, že úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, t.j. v medziach žaloby ( ). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, avšak rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Súd teda nemôže z vlastnej iniciatívy za žalobcu nahradiť žalobné dôvody ani sám nevyhľadáva ďalšie možné vady napadnutého rozhodnutia. Keďže predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť rozhodnutia (nie jeho vecná správnosť), má včasné, správne a úplné formulovanie žalobných dôvodov zásadný význam. Žalobca ako fyzická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach a oprávnených záujmoch musí konkretizovať žalobné dôvody, aby správny súd z pohľadu žalobných dôvodov mohol preskúmať napadnuté rozhodnutie. Znamená to, že súd zásadne preskúmava napadnuté rozhodnutie len v rozsahu a z dôvodov, ktoré určí žalobca vo svojej žalobe proti nezákonnému rozhodnutiu správneho orgánu, okrem prípadov, keď súd nie je žalobou a jej dôvodmi viazaný v súlade so zásadou iudex ne eat ultra petita partium.

11.

Stavebný úrad posúdil v konaní o dodatočnom povolení stavby, či umiestnenie, resp. zmena stavby rodinného domu pozostávajúca z prístavby (prestrešená terasa a garáž), umiestnená na pozemkoch parc.č. 1765/10 (garáž) a 1765/11 (terasa) v kat. území M. spĺňa podmienky podľa Vyhlášky č. V tejto súvislosti bolo zo strany prvostupňového správneho orgánu konštatované, že vzhľadom k obmedzeniam vyplývajúcim z danosti pozemku parc.č. 1766/3, v súčasnosti vedeného na LV č. XXXX ako orná pôda - šírka pozemku a orientácia pozemku, vzhľadom k svetovým stranám sa pri plánovanej výstavbe rodinného domu žalobcu sa nebude jednať o výstavbu, pri ktorej bude možné v plnej miere v danom území uplatniť ust. Vyhlášky č. , t.j. osadenie stavby 2,0 m od hranice pozemku a 7,0 m medzi stavbami rodinných domov. Pri umiestňovaní stavby bude stavebný úrad postupovať podľa , a Vyhlášky č. a posudzovať, či umiestnenie stavby rodinného domu bude dostatočne spĺňať podmienky v uvedenom predpise pre vzájomné odstupy stavieb, a to najmä z hľadiska požiadaviek urbanistických, architektonických, životného prostredia, hygienických, ako aj požiarnej bezpečnosti, požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie, možností údržby stavby a užívania priestorov medzi stavbami. Podľa ust. os. 4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikli neodôvodnené rozdiely. Preto pri umiestňovaní stavby rodinného domu stavebníkov prihliadol stavebný úrad na skutočnosť, že rodinné domy na rovnako orientovaných pozemkoch sú umiestnené bližšie k severnej hranici pozemkov, a preto postupoval podľa uvedeného ustanovenia a v skutkovo zhodných prípadoch rozhodol rovnako. Rovnako bude stavebný úrad postupovať pri povoľovaní ďalších rodinných domov na pozemkoch v danej lokalite.

12.

Pre umiestňovanie rodinných domov, ktoré vytvárajú medzi sebou voľný priestor, sú kritériá pre vzdialenosti medzi stavbami a od spoločných hraníc pozemkov upravené v ust. § 6 vyhlášky samostatne špecifickými požiadavkami na základe doteraz získaných skúseností z praxe. Minimálna vzdialenosť 7,0 m, pri ktorej ešte môžu byť v protiľahlých častiach stien rodinných domov, umiestnené okná všetkých miestností a okná obytných miestností, je odstupom, ktorý musí byť vždy rešpektovaný, pokiaľ nedôjde o umiestňovanie stavby v stiesnených územných podmienkach podľa § 6 ods. 4 a 5 vyhlášky.

Ust. § 6 ods. 3, 4 a 5 musí byť aplikované obdobne ako pri ostatných stavbách vždy spolu s obecnou požiadavkou uvedenou v § 6 ods. 1. Súčasne je vždy potrebné vyhodnotiť možnosti zastavania susedných pozemkov s cieľom vytvárania rovnocenných podmienok pre umiestnenie susedných stavieb a tiež možnosti údržby stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

13.

Aplikovať ustanovenie § 6 ods. 4 a ods. 5 možno iba v stiesnených podmienkach, ktoré je potrebné špecifikovať v závislosti na vyhodnotení danosti konkrétnej lokality a vlastnosti stavebného pozemku v zmysle § 5 citovanej vyhlášky. Stiesnené pomery môžu vyplývať napr. z nevhodnej polohy pozemku, jeho tvaru, veľkosti, základových pomerov, konfigurácie terénu, jeho sklonu a orientácie k svetovým stranám, z negatívneho vplyvu už existujúcej okolitej zástavby, prípadne ochranných pásiem alebo iných obmedzení vyplývajúcich z osobitných predpisov (napr. ochrana zelene) a pod., čo bude potrebné aplikovať aj v predmetnej veci.

14.

Podľa predloženého projektu požiarnej ochrany vypracovaného špecialistom požiarnej ochrany H. T., časť 2.6 - odstupové vzdialenosti vyplýva, že umiestnenie prístavby garáže stavebníkov v súvislosti s odstupovými vzdialenosťami a požiarne nebezpečným priestorom je vyhovujúce. Zmena stavby rodinného domu je tiež umiestnená v súlade s územným plánom Obce Červeník. Podľa Vyhlášky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Za súčasného stavu nemožno prihliadať na námietku žalobcu, ktorá spočíva v tom, že prístavba garáže stavebníkov je umiestnená na hranici s jeho pozemkom, a teda v prípade budúcej výstavby domu na jeho pozemku by sa strešná konštrukcia garáže stavebníkov dotýkala strešnej konštrukcie jeho budúceho domu. V tejto súvislosti správny súd udáva, že pokiaľ má byť žalobca úspešný v konaní, musí preukázať, že týmto rozhodnutím správnych orgánov došlo k zásahu do jeho subjektívnych práv, t.j. v aktuálnom čase a nie v čase, ktorý má v budúcnosti nastať. Podľa názoru správneho súdu nie je možné v tomto štádiu konania hodnotiť nejaký zásah stavebníkov do jeho subjektívnych práv v čase, keď budúca stavba žalobcu na jeho pozemku nie je postavená. Súd považuje za potrebné k veci ešte uviesť, že v rámci konania o dodatočnom povolení stavby sa neprejednávajú otázky neoprávneného vykonávania stavby, ale rieši sa len otázka, či dôjde k odstráneniu stavby, ktorú stavebník realizuje bez stavebného povolenia, resp. či dôjde k dodatočnému povoleniu takejto stavby, pokiaľ je v súlade s verejným záujmom a územnoplánovacou dokumentáciou.

15.

Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že stavba prestrešenej terasy za rodinným domom (na ľavej strane) ako aj stavba garáže na pravej strane rodinného domu stavebníkov sú zrealizované podľa predloženej projektovej dokumentácie v konaní o dodatočnom povolení stavby, pričom aj dotknuté orgány zaslali súhlasné stanoviská k týmto stavbám.

16.

Krajský súd vychádzajúc z vyššie zistených skutočností dospel k záveru, že vydaním dodatočného stavebného povolenia žalovaný správny orgán v čase jeho rozhodnutia reálne neukrátil žalobcu na jeho právach, najmä za stavu, že žalobca v podstate namietal len tú skutočnosť, že strešná konštrukcia garáže stavebníkov bude zasahovať v prípade budúcej výstavby jeho domu, čím bude zasiahnuté do jeho vlastníckych práv. Stavebný úrad v danom prípade postupoval v súlade so zákonom, keď žalobcom vznesené námietky správne posúdil ako nedôvodné a s týmito sa náležitým spôsobom vysporiadal v rámci správneho konania.

17.

Vychádzajúc z vyššie uvádzaného súd žalobným bodom, ktorými bol v tomto konaní viazaný, nepriznal dôvodnosť a žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

18.

V konaní úspešnému žalovanému správnemu orgánu a ďalším účastníkom konania súd náhradu trov nepriznal s poukazom na skutočnosť, že im v tomto konaní trovy uplatniteľné podľa , resp. nevznikli.

19.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.