Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-29-2012.pdf
PDF · 72.63 KB
Case nature
Subarea
17Er/29/2012
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Martin IČO: 30 807 484, Námestie SNP, 036 25 Martin, proti povinnému: Penzión MARCO POLO prevádzková, s.r.o., IČO: 36 378 879, Horná Kružná 2720/4, 038 61 Vrútky, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 222,91- € a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie, pod sp. zn. EX 4127/2011 za neprípustnú.
II. Súd exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie, pod sp. zn. EX 4127/2011 zastavuje.
III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Na úrade súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie sa pod sp. zn. EX 4127/2011 vedie exekúcia na návrh oprávneného, doručený na úrad súdneho exekútora dňa 22.12.2011, a to na základe exekučného titulu - Rozhodnutie č. 700-2010929211-GC04/11 zo dňa 10.10.2011 a č. 700-2010943911-GC04/11 zo dňa 12.10.2011.
2. Okresný súd Martin poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v hore uvedenej exekučnej veci poverením č. 5506 082289 zo dňa 09.01.2012.
3. Dňa 12.06.2015 súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 26CbR/37/2013-98 zo dňa 23.10.2013 bol povinný, obchodná spoločnosť Penzión MARCO POLO prevádzková, s.r.o. zrušený bez likvidácie a dňa 04.01.2014 bol povinný vymazaný z Obchodného registra. Súdny exekútor súdu zároveň oznámil, že si uplatňuje náhradu trov exekúcie vo výške 51,29- €. Za týmto účelom predložil súdu exekučný spis č. EX 4127/2011.
4. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401> neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
6. Podľa ustanovenia § 58 ods.1 Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa ust. § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
8. Podľa ust. § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky za ktorých môže konať a rozhodnúť(ďalej len procesné podmienky).
9. Podľa ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Podľa zistenia súdu z Obchodného registra Slovenskej republiky bol povinný dňa 04.01.2014 ex offo vymazaný z obchodného registra. Výmazom z obchodného registra povinný zanikol, a to bez právneho nástupcu, čo znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Vzniká tým prekážka konania, ktorá je neodstrániteľná. Z tohto dôvodu je exekúcia neprípustná, inak by bola vedená voči v súčasnosti neexistujúcemu subjektu.
11. Súd ďalej rozhodoval o trovách exekúcie, ktoré si súdny exekútor uplatnil v celkovej výške 51,29- €.
12. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
13. Podľa ust. § 197 Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
14. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku.
15. Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
16. Podľa ust. § 203 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku účinného do dňa 31.03.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
17. V tomto prípade bola exekúcia zastavená, pretože ju súd vyhlásil za neprípustnú vzhľadom na výmaz povinného z obchodného registra. Výmazom z obchodného registra povinný zanikol, a to bez právneho nástupcu, na základe tohto nie je možné od neho vymôcť trovy exekúcie. Taktiež nie je možné použiť ust. § 203 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ktoré zakladá možnosť uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, len ak pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Súd predovšetkým skúma procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, pričom pod zavinením treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Súd nemá preukázané, že oprávnený mohol predvídať zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zanikol bez právneho nástupcu ani zastavenie exekúcie nezavinil svojím konaním, preto nemožno zaviazať na trovy exekúcie oprávneného. V tomto prípade nastala situácia, kedy na náhradu trov exekúcie nemožno zaviazať ani povinného ani oprávneného, čím nebudú uspokojené všetky nároky exekútora. Toto riziko, ktoré exekútor nesie je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho monopolným postaveným pri vykonávaní exekúcie. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Proti III. výroku tohto uznesenia rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.