Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-8T/46/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v trestnej veci proti obžalovanému U. T. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1, písmeno d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. apríla 2017, takto

rozhodol:

Obžalovaný

U. T., narodený XX.X.XXXX Q. F. W., trvale bytom F. W., M. XX, prechodne bytom S., M. XX,

j e v i n n ý, ž e

dňa 26.10.2014 o 00:53 hod. a následne o 01:23 hod. v F. F. O. J., pri čerpacej stanici X. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. E. G., ev. čísla W. XXX Q., farby tmavošedej metalízy, napriek tomu, že rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu v F. W. sp. zn. E.-F.-E.-XXX/XXXX-X. zo dňa 06.02.2014, právoplatným dňa 03.03.2014, mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 60 (šesťdesiat) mesiacov, ktorý začal plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku a trvá do 03.03.2019,

t e d a

maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,

č í m s p á ch a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d zu j e

Podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 3 (tri) roky.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Piešťanoch podal dňa 8.12.2016 na obžalovaného U. T. obžalobu pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní, a to výsluchmi obžalovaného a svedkyne P. F., oboznámením obrazového záznamu na technickom zariadení, prečítaním evidenčnej karty vodiča, údajov zo systému registra obyvateľov, výpisu z evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, rozhodnutí o priestupku, pripojeného priestupkového spisu, trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/483/2014, trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T/12/2015, rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 1T/22/2002 zo dňa 6.6.2016. záznamu o pripojení spisu z Krajského súdu v Trnave sp. zn. 1T/22/2002, rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 1T/22/2002 zo dňa 12.2.2014, záznamu z agendy cestovných dokladov a výpisom z registra trestov na obžalovaného súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný uviedol, že dňa 26.10.2014 o polnoci išiel so šoférom T. O. na vozidle E. G. I. F.. V spoločnosti I. X., kde bol obchodným riaditeľom, mal zamestnaných troch šoférov z toho dôvodu, že mal zákaz činnosti. On bol vo vozidle ako spolujazdec a zo strany spolujazdca aj vystupoval. Pripustil však, že keď sa išlo auto tankovať tak ho posunul, ale určite nešoféroval po verejnej komunikácii. Šofér si vtedy išiel zafajčiť ku kontajnerom, aby nefajčil na pumpe. Na čerpacej stanici mu nefungovala platobná karta, avšak bližšie okolnosti si s ohľadom na odstup času nepamätá. Za natankovaný benzín nezaplatil, to zaplatil až následne jeho šofér. Obžalovaný ku skutku zo dňa 27.10.2014 v skorých ranných hodinách, kde bol zastavený v W. uviedol, že je pravda, že šoféroval vozidlo, pričom šofér sedel vedľa neho, ale chcel prejsť asi 200 metrov. Bola to jeho chyba.

Svedkyňa P. F. uviedla, že obžalovaný prišiel natankovať na čerpaciu stanicu X. Q. F., nešla mu bankomatová karta, preto išiel do blízkeho bankomatu. Peniaze na karte mal, ale karta nešla. Vtedy sa menil čas, takže tomu pripisovali vzniknutý problém. Mal pri sebe hotovosť len 13,- eur. Svedkyňa musela volať vedúcej, lebo mali zakázané pustiť niekoho, kto nemá peniaze. Vedúca jej kázala opísať údaje, ktoré si opísala z jeho pasu, nakoľko nemal občiansky preukaz a obžalovaný sľúbil, že peniaze príde vyplatiť. Potom mala vedúcej zavolať a keď sa jej ona pýtala na meno, povedala jej, že ho nemala púšťať, lebo obžalovaný už takýto problém raz mal. Preto to musela ísť nahlásiť na políciu a obžalovaný to ani na druhý deň neprišiel uhradiť. Svedkyňa pracovala na čerpacej stanici ako vnútorná obsluha, keď bola pri pokladni bližšie k oknu s výhľadom na čerpacie stojany videla z miesta vodiča z vozidla vystupovať obžalovaného a na miesto vodiča aj nastúpil a vozidlo potom odišlo. Spolujazdca v aute nevidela, nakoľko cez sklo a svetlá sa jej to odrážalo. Až z kamerového záznamu, ktorý videla na okresnom úrade, sa dozvedela, že na mieste spolujazdca sedela ďalšia osoba. Vo veci bola vypovedať viac krát. Svedkyňa uviedla, že priestor čerpacej stanice X. A. O. Q. F. je na dverách označený, že je monitorovaný kamerami. Či je označenie aj na stojanoch nevedela uviesť. Obžalovaný sa po výpovedi svedkyne vyjadril, že keď prichádzali na čerpaciu stanicu, nešoféroval, maximálne presunul auto k stojanu, keď šofér bol fajčiť. Obhajca obžalovaného namietol výpoveď svedkyne, nakoľko jej bol prehratý kamerový záznam. Taktiež namietol, že svedkyňa nemohla pre svetelné pomery vidieť do priestoru čerpacej stanice z predajného miesta vo vnútorných priestoroch.

Z oboznámeného obrazového záznamu na technickom zariadení, a to kamerového záznamu z čerpacej stanice X. Q. F., na ulici O. zo dňa 26.10.2014 v časovom úseku od 00:53 hod do 01:23 hod. mal súd preukázané, že motorové vozidlo E. G. prišlo k čerpaciemu stojanu a z miesta vodiča vystúpil obžalovaný, ktorý do vozidla natankoval pohonné hmoty. Následne vošiel do priestorov čerpacej stanice, kde k zaplateniu predložil platobnú kartu, ktorou sa nepodarilo zaplatiť. Z čerpacej stanice odišiel a keď sa vrátil svedkyňa si z nejakého dokladu opisovala údaje obžalovaného. Následne obžalovaný nasadol do vozidla na stranu šoféra a vozidlo z čerpacej stanice odišlo.

Obhajca obžalovaného k oboznámenému obrazového záznamu uviedol, že ho nie je možné v tomto trestnom konaní použiť ako dôkaz s ohľadom na zákon č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia, nakoľko použitý kamerový záznam odporuje podmienkam použitia informačno-technických prostriedkov zmysle zákona č. 166/2003 Z.z.. Obhajca uviedol, že záznamy na benzínových čerpadlách môžu slúžiť na ochranu majiteľa voči útokom či už nezaplatenia alebo krádeží. Tento dôkazný prostriedok bol však predložený štátnym orgánom, nie v súvislosti s majiteľom čerpacej stanice, ale pre účel objasnenia a aj dokazovania úplnej inej trestnej veci.

Z evidenčnej karty obžalovaného ako vodiča vyplýva, že v období rokov 2006 až 2012 mu bola 44 krát uložená bloková pokuta vo väčšine prípadov za rýchlosť jazdy, či za porušenie povinností vodiča. Od roku 2008 mu bol dopravným inšpektorátom 5 krát uložený zákaz činnosti v trvaní od 6 mesiacov do 60 mesiacov, v obdobiach od 8.2.2008 do 8.8.2008, od 18.4.2012 do 18.2.2013, od 25.9.2012 do 25.5.2016, od 19.2.2013 do 19.10.2016 a od 3.3.2014 do 3.3.2019, naposledy rozhodnutím DI F. W. pod ORPZ- PB-ODI2-187/2013 z 6.2.2014, kde mu bola uložená pokuta 1.000 eur a zákaz činnosti od 3.3.2014 do 3.3.2019, za skutok ktorého sa dopustil dňa 22.7.2013 kedy mu v obci bola nameraná rýchlosť 92 km/h. V evidenčnej karte obžalovaného ako vodiča je aj záznam o zákaze činnosti uložený mu v konaní Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T/12/2015, do ktorého bol započítaný zákaz činnosti v konaní Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/483/2014, a ktorý obžalovanému trvá do 29.4.2017.

Z evidencie priestupkov obžalovaného okrem priestupkov v doprave vyplýva, že sa dopustil aj viacerých priestupkov proti majetku, kde jedným z nich bolo nezaplatenie za natankované pohonné hmoty.

Z registra trestov vyplýva, že obžalovaný má 5 záznamov. Prvý z roku 1995, kedy sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. Ďalšie sú od roku 2014, pričom dve odsúdenia Okresným súdom Bratislava II trestným rozkazom z 29.10.2014 sp. zn. 0T/483/2014 a trestným rozkazom z 3.3.2015 sp. zn. 3T/12/2015 boli zrušené z dôvodu ukladania súhrnného trestu vo veci Krajského súdu v Trnave rozsudkom z 6.6.2016 sp. zn. 1T/22/2002. Posledné odsúdenie Okresným súdom Bratislava II rozsudkom z 15.12.2016 sp. zn. 1T/38/2016 k peňažnému trestu má obžalovaný zahladené, nakoľko peňažný trest dňa 3.2.2017 zaplatil. Z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II z 29.10.2014 sp. zn. 0T/483/2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2014, vyplýva, že obžalovaný spáchal prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, ktorého skutku sa dopustil dňa 27.10.2014 o 4.30 hod v Bratislave, kde viedol motorové vozidlo E. G.. Z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II z 3.3.2015 sp. zn. 3T/12/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.3.2015, vyplýva, že obžalovaný spáchal prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, ktorého skutku sa dopustil dňa 22.7.2013 o 21.30 hod v W., kde viedol motorové vozidlo W.. S ohľadom na odpis registra trestov súd ihneď po podaní obžaloby skúmal v zmysle § 241 odsek 1 písmeno k) Trestného poriadku, či vec netreba postúpiť senátu z dôvodu ukladania súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniam Okresným súdom Bratislava II trestným rozkazom z 29.10.2014 sp. zn. 0T/483/2014 a trestným rozkazom z 3.3.2015 sp. zn. 3T/12/2015, ako aj odsúdeniu vo veci Krajského súdu v Trnave rozsudkom z 6.6.2016 sp. zn. 1T/22/2002. Súd z pripojeného spisu Krajského súdu v Trnave (ktorý mal pripojený v dňoch 19.-20.1.2017) zistil, že rozsudkom z 6.6.2016 sp. zn. 1T/22/2002, ktorý nadobudol dňa 6.6.2016 právoplatnosť, bol obžalovaný uznaný za vinného okrem iného z pokračujúceho trestného činu podvodu podľa § 250 odsek 1, 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.8.1999 za skutky spáchané v rokoch 1998 až 1999, pričom išlo o senátnu vec. Súd však z pripojeného spisu súčasne zistil, že prvý rozsudok v danej veci bol vyhlásený už dňa 12.2.2014. Z dôvodu, že prvý rozsudok vo veci Krajského súdu v Trnave vo veci sp. zn. 1T/22/2002 bol vyhlásený už dňa 12.2.2014, pričom v danej veci bol skutok spáchaný až 26.10.2014, teda nejde o súbeh, preto vec nebola postúpená senátu.

Z obsahu spisu potom vyplýva, že predmetný skutok bol najskôr riešený ako priestupok, ale dňa 7.12.2015 bola vec odovzdaná na prejednanie prečinu.

Podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Podľa § 1 odsek 2 písmeno a) až d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na diaľnice, cesty, miestne komunikácie, účelové komunikácie.

Podľa § 22 odsek 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.

Podľa § 2 odsek 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, cestnou premávkou na účely tohto zákona sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií 1) (ďalej len "cesta") vodičmi vozidiel a chodcami.

Podľa § 15 odsek 7 zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, priestor prístupný verejnosti možno monitorovať len na účely ochrany verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality, narušenia bezpečnosti štátu, ochrany majetku alebo zdravia, a to len vtedy, ak je priestor zreteľne označený ako monitorovaný; monitorovaný priestor je prevádzkovateľ povinný zreteľne označiť bez ohľadu na to, či sa snímaný obraz alebo zvuk zaznamenáva na nosič informácií. Označenie monitorovaného priestoru sa nevyžaduje, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Vyhotovený záznam možno využiť len na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 1 odsek 2 zákona č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním), tento zákon sa nevzťahuje na použitie informačno-technických prostriedkov v trestnom konaní podľa osobitného zákona.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Prihliadol pritom len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku rozsudku. Súd oproti skutkovej vete v obžalobe túto upravil tak, že zmenil označenie typu vozidla E. N. Q. A. G.. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný viedol dňa 26.10.2014 krátko po polnoci motorové vozidlo v priestoroch čerpacej stanice X. Q. F. na O. J., hoci mu bol rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu v F.j W. sp. zn. ORPZ-PB-ODI2-187/2013-SK zo dňa 06.02.2014, právoplatným dňa 03.03.2014, uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 60 (šesťdesiat) mesiacov, ktorý začal plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku a trvá do 3.3.2019. Obžalovaný nepoprel, že by v priestoroch čerpacej stanice vozidlo neviedol, avšak uviedol, že toto v týchto priestoroch len preparkovával keď si šofér, ktorý vozidlo riadil, išiel zapáliť mimo priestorov čerpacej stanice. Okolnosť, že obžalovaný z miesta vodiča vystúpil po príjazde vozidla k čerpaciemu stojanu, ako aj, že na miesto vodiča nastúpil, keď vozidlo z čerpacej stanice odchádzalo, vyplynula nie len z výpovede svedkyne P. F., ale aj z obrazového kamerového záznamu z čerpacej stanice. Svedkyňa potvrdila, že obžalovaného videla vystupovať z miesta vodiča po príjazde vozidla k čerpaciemu

stojanu ako aj nastupovať na toto miesto než vozidlo odišlo, pričom toto videla z priestorov predajne spoza sklenenej steny, pričom bola pri pokladni, ktorá sa nachádza v bezprostrednej blízkosti tejto sklenenej steny. Rovnaké skutočnosti boli vidieť na priloženom obrazovom zázname z čerpacej stanice, ktorý záznam súd na pojednávaní prehral. Námietka obhajcu obžalovaného, že svedkyňa pre svetelné pomery nemohla vidieť obžalovaného je nedôvodná, nakoľko svedkyňa jednoznačne videla obžalovaného vystupovať a nastupovať do vozidla na miesto vodiča pri čerpacom stojane, pričom pri dostatočnom umelom osvetlení tak vnútorných ako aj vonkajších priestorov stanice, keď stála pri pokladni bezprostredne pri sklenenej stene, tieto skutočnosti mohla dostatočne zreteľne vidieť. Svedkyňa sama uviedla len to, že vo vozidle nikoho iného nevidela. Až z obrazového záznamu je zrejmé, že v čase príchodu vozidla k čerpaciemu stojanu na mieste spolujazdca sedí nejaká osoba, ktorá sa nedá identifikovať, a len túto skutočnosť svedkyňa pre svetelné pomery, resp. odraz svetiel na prednom skle vozidla nevidela. Táto okolnosť súčasne vylučuje obranu obžalovaného, že by vozidlo len preparkovával v priestoroch čerpacej stanice preto, že jeho šofér bol fajčiť, keďže sa ďalšia osoba nachádzala v tom čase na mieste spolujazdca. Súd tak mal jednoznačne preukázané, že obžalovaný do priestorov čerpacej stanice vozidlo doviedol a z nich aj ako vodič odišiel. K argumentu obžalovaného, že inde ako v priestoroch čerpacej stanice vozidlo neviedol, súd uvádza, že priestor čerpacej stanice tvorí účelovú komunikácie v zmysle ustanovenia § 22 odsek 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, nakoľko slúži spojeniu nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami, a aj užívanie účelovej komunikácie vodičmi vozidiel je cestnou premávkou v zmysle § 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Teda obžalovaný viedol motorové vozidlo v cestnej premávke, hoci by ho viedol len v priestoroch čerpacej stanice. Súd však obranu obžalovaného, že jeho šofér si bol zafajčiť, preto vozidlo preparkoval, vyhodnotil len ako účelovú a nepravdivú, lebo v čase keď vozidlo prišlo na čerpaciu stanicu na mieste spolujazdca sedela nejaká osoba. K námietke obhajcu, že dôkazný prostriedok, a to obrazový záznam z čerpacej stanice považuje za nezákonný v získaný v rozpore so zákonom č. 166/2003 Z.z. treba uviesť, že v danom prípade, sa nie len že nejednalo o informácie získané z informačno-technických prostriedkov vo forme obrazového záznamu, ale už vôbec nie v zmysle zákona č. 166/2003 Z.z., ktorý sa v zmysle ustanovenia § 1 odsek 2 nevzťahuje na použitie informačno-technických prostriedkov v trestnom konaní podľa Trestného poriadku. Obrazový záznam na čerpacej stanici vyhotovoval majiteľ, či prevádzkovateľ čerpacej stanice v súlade s ustanovením § 15 odsek 7 zákona č. 122/2013 Z.z., kedy možno priestor prístupný verejnosti monitorovať len na účely ochrany verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality, narušenia bezpečnosti štátu, ochrany majetku alebo zdravia, a to len vtedy, ak je priestor zreteľne označený ako monitorovaný. Teda nešlo o vyhotovovanie obrazového záznamu orgánmi činnými v trestnom konaní zamerané na obžalovaného, ale o monitorovanie priestorov prístupných verejnosti za účelom uvedeným vo vyššie citovanom zákone. To že bol priestor ako monitorovaný aj označený, potvrdila vo výpovedi svedkyňa, ktorá uviedla, že na čerpacej stanici minimálne na dverách mali označené, že priestor je monitorovaný. Okolnosť, že sa obžalovaný o monitorovaní priestoru mohol dozvedieť až pri dverách do predajne, nemá na zákonnosť vykonania tohto záznamu vplyv. V zmysle citovaného ustanovenia § 15 odsek 7 zákona č. 122/2013 Z.z. možno vyhotovený záznam využiť len na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak. S ohľadom na opísané skutočnosti má súd za to, že dôkaz získaný z obrazového záznamu z čerpacej stanice je zákonný a získaný podľa osobitného zákona, a to zákona č. 122/2013 Z.z. Z vykonaného dokazovania tak jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný vykonával činnosť, teda viedol motorové vozidlo v cestnej premávke, pričom na túto činnosť sa vzťahovalo rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti, a teda maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci. Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako konanie v priamom úmysle (obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom). Na záver treba uviesť, že vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu (priviedol vozidlo na čerpaciu stanicu aj z nej ako vodič vozidlo odviedol, pričom sa nepreukázala obrana obžalovaného, že preparkovával vozidlo ako vierohodná, keďže na mieste spolujazdca v čase príchodu na čerpaciu stanicu sedela ďalšia osoba) a najmä jeho následku, ale aj okolností, za ktorých bol spáchaný a miere zavinenia obžalovaného, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Obžalovanému bol s prihliadnutím na všetky okolnosti uvedené v ustanovení § 34 odsek 4 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody, nakoľko súd má za to, že takýto druh trestu zabráni páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti a bude mať pre neho aj výchovný účinok, aby viedol riadny život. Pri určovaní výmery trestu súd nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Obžalovaný má síce v registri trestov 5 záznamov, avšak pri prvom a poslednom sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený a ďalšie tri odsúdenia mal až po spáchaní súdeného trestného činu. Pri výmere trestu súd prihliadol na to, že obžalovanému bol od roku 2008 dopravným inšpektorátom 5 krát uložená sakcia zákazu činnosti v trvaní od 6 mesiacov do 60 mesiacov, v obdobiach od 8.2.2008 do 8.8.2008, od 18.4.2012 do 18.2.2013, od 25.9.2012 do 25.5.2016, od 19.2.2013 do 19.10.2016 a od 3.3.2014 do 3.3.2019, naposledy rozhodnutím DI F. W. pod ORPZ-PB-ODI2-187/2013 z 6.2.2014, kde mu bola uložená pokuta 1.000 eur a zákaz činnosti od 3.3.2014 do 3.3.2019, za skutok ktorého sa dopustil dňa 22.7.2013, kedy mu v obci bola nameraná rýchlosť 92 km/h. Od roku 2012 tak bola obžalovanému v priestupkových konaniach uložená až štyri krát sankcia zákazu činnosti, napriek tomu tieto zákazy nerešpektoval a opätovne nie len, že viedol motorové vozidlo, ale ešte sa aj dopúšťal ďalších priestupkov v doprave. Pri takomto nezodpovednom a ľahostajnom postoji obžalovaného k uloženým sankciám za priestupky má súd za to, že uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody k náprave obžalovaného nepovedie, a nebude mať ani náležitý efekt generálnej prevencie. Pri trestnej sadzbe do dvoch rokov súd ukladal obžalovanému trest v dolnej polovici trestnej sadzby, avšak bližšie k jej polovici, prihliadnuc na to, že obžalovaný nebol pred spáchaní tohto skutku za takýto čin ešte odsúdený. Obžalovanému tak uložil trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil aj predchádzajúce odsúdenia, v ktorých boli rozsudky vyhlásené až potom, čo sa dopustil trestnej činnosti v súdenej veci, avšak s ohľadom na skutočnosť, že vo veci Krajského súdu v Trnave sp. zn. 1T/22/2002 bol prvý rozsudok vyhlásený už dňa 12.2.2014, pričom v danej veci bol skutok spáchaný až 26.10.2014, teda nešlo o súbeh, neprichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu ani spoločného trestu vo vzťahu k odsúdeniu vo veci Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/483/2014, kedy sa skutku dopustil dňa 27.10.2014. Vo vzťahu k odsúdeniu Okresným súdom Bratislava II vo veci 1T/38/2016 taktiež neprichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu, lebo v danej veci sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, keďže peňažný trest zaplatil. Súd preto ukladal obžalovanému samostatný trest. Súd má za to, že takýto trest bude pre obžalovaného dostatočný, aby viedol k jeho náprave a splnil aj výchovný účel vo forme individuálnej aj generálnej prevencie.

Súd obžalovaného zaradil pre výkon trestu do ústavu minimálnym stupňom stráženia, nakoľko nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody.

Obžalovanému, ktorý sa dopustil trestného činu v súvislosti s riadením motorového vozidla, súd uložil aj trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke, a to na dobu tri roky, ktorý trest v určenej výmere súd považuje za dôvodný a dostatočný s ohľadom na všetky okolnosti skutku, prihliadnuc na skutočnosť, že predchádzajúce sankcie zákazu činnosti nemali vo vzťahu k obžalovanému žiadny efekt.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku), poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku), zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku), (§ 45 ods. 1 Trestného poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.