Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/292/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: F. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX, o zaplatenie 503,59 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 16C/428/2015 - 59 zo dňa 2. februára 2016, v časti zamietnutia žaloby a súvisiacej časti náhrady trov konania, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd I. inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 94,69 eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 14,98 eur od 18.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 19,97 eur od 19.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 19,97 eur od 19.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 39,77 eur od 19.7.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Určil, že zmluvné podmienky v Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 14.4.2012 uvedené v čl, 6 týkajúce sa zmluvnej pokuty v znení “...účastník sa zaväzuje najmä neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu Zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby viazanosti a zároveň nedopustiť sa takého konania, na základe ktorého by vzniklo právo podniku ukončiť zmluvu pred uplynutím dohodnutej doby viazanosti: V prípade, že účastník poruší záväzok nepretržite využívať verejnú telefónnu službu prostredníctvom TP1 s príslušným voliteľným volacím programom počas 12-mesačnej resp. 24 mesačnej doby viazanosti, a to najmä, ale nielen tým, že: uskutoční taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu zmluvy pred uplynutím doby viazanosti alebo požiada o prechod na volací program s nižším mesačným poplatkom ako voliteľný volací program pôvodne zriadený na základe zmluvy alebo dodatku a takýto program mu bude po dode s ST aktovaný alebo svojím konaním, resp. opomenutím spôsobí dôvod, pre ktorý bude podnik oprávnený od zmluvy odstúpiť alebo ju vypovedať, je podnik oprávnený vyúčtovať účastníkovi zmluvnú pokutu stanovenú v Tabuľke č. 3 tohto cenového výmeru.“ sú neprijateľné a neplatné. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Z odôvodnenia rozsudku súdu vyplýva, že prihliadal k ostatným zmluvným podmienkam, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej zmluve (čl. 4 ods. 1 Smernice). Aj keď žalobca výslovne neoznačil zmluvu podľa toho, aký typ podľa Občianskeho zákonníka reprezentuje, časť zmluvy o pripojení týkajúca sa kúpy telefónu predstavuje kúpnu zmluvu, ktorá je zároveň viazanou zmluvou k zmluve o pripojení. Zmluvná pokuta má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu a v prípade predčasného ukončenia garantovať návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri odpredaji telefónu. Zmluvná pokuta má však aj iný a to nežiaduci rozmer. Zmluvná pokuta neprimerane ukracuje spotrebiteľa. Už pri spomínanej situácii, ak by išlo o nezaplatenie posledného mesačného paušálneho poplatku, tak by zmluvná pokuta 79 EUR vo vzťahu k mesačnému poplatku predstavovala neúmerne vysokú čiastku. Z pohľadu náhrady škody je takáto zmluvná pokuta neobhajiteľná aj z dôvodu, že podľa zmluvy nárok žalobcu na náhradu škody prevyšujúcej zmluvnú pokutu nie je dotknutý. V tomto smere nič na neprijateľnosti zmluvnej podmienky v časti úpravy zmluvnej pokuty nemení ani skutočnosť, že odporca neuhradil žiadnu faktúru, neprijateľnú podmienku nie je možné žiadnym spôsobom moderovať ani do výšky hodnoty telefónu.

3. Odporca porušil zmluvu v prvom roku zmluvného vzťahu a teda sa môže javiť, že v jeho prípade obavy z poškodzovania spotrebiteľa nie sú namieste. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/249: „...čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“

4. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok.

5. Súd nevidel riešenie len v čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty a je aj problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by naviac nieslo riziko, že navrhovateľa by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta zmoderovaná, ale predsa len by zostala a neprimerane by regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov. Aj tento význam má oprávnenie súdu podľa § 153 ods. 3,4 O.s.p. , ktoré umožňuje súdu aj bez návrhu rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve. Opatrenia proti nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce (čl. 7 ods. 1 Smernice). Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. Súd preto návrh o plnenie zo zmluvnej pokuty zamietol.

6. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočného zistenia skutkového stavu a z dôvodu, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, a to v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a zmluvnú podmienku vyhlásil za neprijateľnú a tým neplatnú. K nesprávnemu právnemu posúdenie veci uvádza, že podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka „spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“. Okresný súd Trnava celkom zjavne nesprávne právne posúdil túto vec, keď vo výroku rozhodnutia ako neprijateľnú zmluvnú podmienku určil (i) riadne dojednaný záväzok viazanosti žalovaného (záväzok po určitú minimálnu dobu užívať určitý program služieb za zvýhodnených podmienok), ako aj (ii) samotné oprávnenie žalobcu vyúčtovať si za porušenie takto dojednaného záväzku zmluvnú pokutu. Tým, že dojednanie záväzku viazanosti umožňuje samotný zákon a týmto záväzkom zo strany právneho predchodcu žalobcu je odôvodnené poskytovanie dojednaného programu služieb za zvýhodnených podmienok, ustanovenia bezprostredne pojednávajúce o záväzku viazanosti, sú nepochybne zmluvnými podmienkami, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia. Ak teda boli tieto ustanovenia určito, jasne a zrozumiteľne vyjadrené (čo nepochybne boli, nakoľko takúto skutočnosť Okresný súd Trnava vôbec nenamieta), týchto ustanovení sa netýka zákaz neprijateľnosti zmluvných podmienok podľa vyššie citovaného ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda tieto ustanovenia nemohli byť určené za neprijateľné. Rovnaké argumenty sa vzťahujú aj na ustanovenia oprávňujúce žalobcu vyúčtovať si za porušenie dojednaného záväzku viazanosti zmluvnú pokutu, ako nástroja kompenzácie škody spôsobenej poskytnutím zvýhodneného plnenia bez dojednaného protiplnenia. Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a rovnako funkciu preventívnu, tzn. aby klienti právneho predchodcu žalobcu boli v prípade predčasného ukončenia zmluvného vzťahu nútení vrátiť prenajaté zariadenia s tým, že ak ich nevrátia, budú nútení uhradiť zmluvnú pokutu. Týmto ustanovenie oprávňujúce žalobcu na vyúčtovanie zmluvnej pokuty rovnako nepochybne súvisí s hlavným predmetom plnenia a netýka sa ho zákaz neprijateľnosti zmluvných podmienok. K odňatiu možnosti konať pred súdom uvádza, že z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť akými právnymi úvahami sa Okresný súd Trnava pri svojom rozhodovaní riadil, rozsudok je možné považovať za zmätočný a žalobcovi bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP a tým je naplnený ďalší odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP. Tento názor žalobcu potvrdzuje aj judikát Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.9.2003 sp. zn. 6Sžo/6/2009. Ďalej poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.3.2014 sp. zn. 9Co/35/2013, stanovisko ústavného sudcu Milana Ľalíka, podľa ktorého: „Považujem za nevyhnutné najskôr konštatovať, že všeobecné súdy vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľov pustili už tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák ani nevie, čo podpísal“, ale „peniaze mohol zobrať“), a to sa už dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti. Odvolateľ preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ust. § 220 OSP ho zmenil tak, že zruší III. výrok rozsudku, ktorým súd určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky, a žalobcovi prizná uplatňovanú dlžnú sumu, resp. aby v napadnutej časti súd v zmysle ust. § 221 ods. OSP rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec súdu I. inštancie na ďalšie konanie. Uplatňuje si trovy konania a právneho zastúpenia v odvolacom konaní, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej služby vo výške 35,86 eur s DPH a režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške 10,30 eur s DPH, spolu 46,16 eur s DPH (podanie odvolania).

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie odvolateľa nie je dôvodné.

9. Dňa 14.4.2012 účastníci konania /resp. predchodca navrhovateľa a odporca/ uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku, so záväzkom odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov. Pri uzavretí Dodatku k zmluve poskytol navrhovateľ odporcovi zariadenie za dohodnutú cenu

- produkt TV ID, Magio Sat a súvisiace programy a zariadenie. Účastníci dohodli aj zmluvnú pokutu v dodatku okrem iného aj za nezaplatenie splatnej ceny služby bez ohľadu na dĺžku doby do uplynutia doby viazanosti.

10. Podľa smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

11. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

12. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

13. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

14. Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú, preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým následkom a to podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Občiansky zákonník neobsahuje úpravu o výške zmluvnej pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti (cit. ust. § 53 ods. 4 písm. k).

15. Sankcia (zmluvná pokuta) musí byť primeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti, najmä vo vzťahu k dôsledkom, aké toto porušenie má pre dodávateľa. Týmto dôsledkom musí byť primeraná zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu peňažnej náhrady pre dodávateľa za riziko, ktoré znáša v dôsledku nesplnenia povinnosti.

16. Predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Zmluvnú pokutu žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa. Súd prihliadal k ostatným zmluvným podmienkach, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej zmluve (čl. 4 ods. 1 Smernice č. 93/13/EHS). Aj keď žalobca výslovne neoznačil zmluvu podľa toho, aký typ podľa Občianskeho zákonníka reprezentuje, časť zmluvy o pripojení týkajúca sa kúpy telefónu predstavuje kúpnu zmluvu, ktorá je zároveň viazanou zmluvou k zmluve o pripojení. Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu a v prípade predčasného ukončenia garantovať návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri odpredaji telefónu. Zmluvná pokuta má však aj iný a to nežiaduci rozmer. Zmluvná pokuta neprimerane ukracuje spotrebiteľa. Žalovaný nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie od apríl - august 2013 a za to podľa zmluvných podmienok žalobca uplatnil zmluvnú pokutu Žalovaný porušil zmluvu v prvom roku zmluvného vzťahu, ak by išlo o nezaplatenie posledného mesačného paušálneho poplatku, tak by zmluvná pokuta 79 EUR vo vzťahu k mesačnému poplatku predstavovala neúmerne vysokú čiastku. Žalovaný tak neuhradil faktúru, no neprijateľnú podmienku nemožno moderovať ani do výšky hodnoty telefónu. Táto zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa

17. Dojednanie o zmluvnej pokute bol potrebné posúdiť z hľadiska ust. 53 ods. 1 OZ, t.j. či neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (keďže ako bolo vyššie uvedené nebola individuálne dojednaná). Východiskom úvah o neprijateľnosti podmienok je predpoklad, že spotrebiteľ sa fakticky nachádza v nerovnom postavení v porovnaní s dodávateľom, ktorý pri dojednávaní podmienok vystupuje v profesijnej pozícii a spravidla predkladá pripravený návrh dojednaní v podobe formulárovej predlohy zmluvy. Nemalú mieru zohráva aj to, že spotrebiteľ sa rozhoduje v časovej tiesni, bezprostredne po tom, čo sa nedostatočne oboznámi s predloženým návrhom zmluvy, ktorej text býva často zámerne neprehľadný. Za ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán sa podľa súdnej praxe považujú také dojednania, ktoré sú nepresné, neurčité, ťažko pochopiteľné priemernému spotrebiteľovi, odkazujúce na rôzne ďalšie body, články zmluvy, alebo všeobecné podmienky zmluvy, písané maličkým, až nečitateľným písmom, aby vzbudili dojem nepodstatnosti. Jednoznačnosť, zrozumiteľnosť a určitosť zmluvných dojednaní (podmienok) má zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy. Ustanovenie odseku 1 (§ 53), za nerovnováhu v právach a povinnostiach považuje bez ďalšieho za neprimeranú zmluvnú podmienku. Je však treba pripomenúť, že nie každá podmienka, ktorá sa navonok môže individuálne javiť ako neprijateľná, musí mať za následok jej neplatnosť. Pre takýto záver je potrebné zobrať do úvahy aj ďalšie dojednané podmienky a všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z obsahu samotnej zmluvy, ako aj okolnosti, za ktorých došlo k jej uzavretiu. Je dôležité, že síce treba považovať za nerovnovážny stav v právach a povinnostiach, ak je naplnený niektorý z dôvodov neprijateľných podmienok v zmysle ods. 4 § 53, avšak toto hodnotenie sa bude týkať iba individuálneho hodnotenia konkrétnej podmienky. V prípade zmluvnej pokuty uzavretej v Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 14.4.2012 uvedenej v čl, 6 spôsobuje však značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (“... V prípade, že účastník poruší záväzok nepretržite využívať verejnú telefónnu službu prostredníctvom TP1 s príslušným voliteľným volacím programom počas 12-mesačnej resp. 24 mesačnej doby viazanosti, a to najmä, ale nielen tým, že: uskutoční taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu zmluvy pred uplynutím doby viazanosti alebo požiada o prechod na volací program s nižším mesačným poplatkom ako voliteľný volací program pôvodne zriadený na základe zmluvy alebo dodatku a takýto program mu bude po dohode s ST aktivovaný alebo svojím konaním, resp. opomenutím spôsobí dôvod, pre ktorý bude podnik oprávnený od zmluvy odstúpiť alebo ju vypovedať, je podnik oprávnený vyúčtovať účastníkovi zmluvnú pokutu stanovenú v Tabuľke č. 3 tohto cenového výmeru.“ ) . Preto správne súd I. inštancie takéto dojednanie určil za neprijateľnú podmienku a vyhlásil ju za neplatnú.

18. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti rozsudok ako vecne správny v merite potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým končí konanie.

20. Podľa ust. § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Preto odvolací súd poukazuje na cit. ust. CSP, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .