Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoCsp/6/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcov: 1/ L., bytom S., 2/ B., bytom S., 3/ L., bytom S., 4/ U., bytom H., R. č. XXX/XX, 5/ Q., bytom S., 6/ T., bytom I., M., zastúpených JUDr. Marianou Pirťanovou, advokátkou so sídlom v Partizánskom, Moyzesova 471/1, proti žalovanému: TOMA úverová a leasingová, a.s., so sídlom Májová 1319, Čadca, IČO: 36 664 090, o určenie, že právo žalovaného zo zmluvy o úvere je premlčané a nevymáhateľné, o odvolaní žalobcov 1/ až 3/ a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 25. júna 2020, č.k. -172, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že určuje, že právo žalovaného zo zmluvy o zriadení záložného práva č. XXXXX zo dňa 14.04.2008 je nevymáhateľné.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .

III. Žalobcom p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že právo žalovaného zo zmluvy o úvere č. XXXXX zo dňa 09.04.2008 je premlčané, výrokom II. žalobu v časti určenia, že právo žalovaného je nevymáhateľné, zamietol a výrokom III. žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobcovia 1/ až 6/ domáhali určenia, že právo žalovaného zo zmluvy o úvere č. XXXXX zo dňa 09.04.2008 je premlčané a nevymáhateľné. Zmluva o úvere bola na jednej strane uzatvorená medzi žalobcom 1/, žalobcom 2/ a A., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a na druhej strane žalovaným. Žalobcovia 2/ až 6/ sú dedičmi A. na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 30.01.2012, sp. zn. -67. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na nimi požadovanom určení. Uviedol, že dlžníci úver zo zmluvy o úvere riadne podľa zmluvy neplatili, preto žalovaný ako veriteľ úver zosplatnil k 16.02.2010. Na základe podania zo dňa 14.08.2008 a 03.06.2009 žalovaný upozornil dlžníkov na zosplatnenie úveru, pričom žalovaný úver zosplatnil až listom zo dňa 16.02.2010, teda do zosplatnenia úveru uplynula doba najmenej pol roka, teda 15-dňová lehota bola v zmysle zachovaná. Ku dňu zosplatnenia dlhu predstavovala nesplatená istina 29.939,62 eur, poplatok z omeškania za predčasné splatenie 3.772,39 eur, úrok 1.838,67 eur a úrok z omeškania 447,71 eur, spolu 35.998,39 eur. Zosplatnenie úveru bolo riadne dlžníkom doručené do vlastných rúk. Podľa vyjadrenia žalovaného žalovaný úver zosplatnil pre nezaplatenie 5 po sebe nasledujúcich splátok, k zosplatneniu úveru došlo pre nezaplatenie splátky splatnej k 20.08.2009. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že premlčacia doba začala plynúť najneskôr od zosplatnenia celého úveru, t.j. od 16.02.2010 a uplynula najneskôr 16.02.2013, teda nárok zo zmluvy o úvere č. XXXXX zo dňa 09.04.2008 je premlčaný. Preto žalobe žalobcov v tejto časti vyhovel. Pokiaľ ide o žalobu

žalobcov o určenie, že právo zo záložnej zmluvy je nevymáhateľné, súd prvej inštancie konštatoval, že ak záložca a obligačný dlžník sú rozdielne osoby, zatiaľ čo námietku premlčania pohľadávky môže účinne vzniesť iba obligačný dlžník (avšak nie záložca), v spojení s platí, že námietku premlčania domáhať sa uspokojenia zo zálohu môže vzniesť len záložca. V prípade, že tieto premlčacie doby uplynuli a záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu a záložcom bola vznesená námietka premlčania zabezpečenej pohľadávky, nemožno záložné právo vykonať. Vznesenie námietky premlčania záložného práva je významné iba vo vzťahu k právu záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, pričom je zrejmé, že túto námietku môže vzniesť iba záložca a prvý raz tak môže úspešne urobiť len v momente, keď uplynula premlčacia doba aj zabezpečovanej pohľadávky, nielen trojročná premlčacia doba pre premlčanie práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu. K predĺženiu premlčacej lehoty zabezpečenej pohľadávky nad rámec zákonného obmedzenia nemôže dôjsť, keďže zabezpečená pohľadávka je premlčaná sama o sebe. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že záložnú zmluvu uzavrel žalovaný so záložcom - U. I., ktorý je osobou odlišnou od obligačných dlžníkov, teda vzniesť námietku premlčania záložného práva môže len záložca, ktorý nie je účastníkom konania, teda nie je daná vecná legitimácia záložcu v konaní. Preto súd prvej inštancie pre nedostatok vecnej legitimácie záložcu v konaní považoval v tejto časti nárok žalobcov za nedôvodný a žalobu v tejto časti zamietol. Z tohto dôvodu sa súd prvej inštancie ani nezaoberal platnosťou alebo neplatnosťou záložnej zmluvy ako predbežnej otázky. Rozhodnutie o trovách konania súd odôvodnil ust. . Ani jednej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal, lebo žalobcovia aj žalovaný mali rovnaký úspech a neúspech v konaní, t.j. 50 %.

2. V zákonnej lehote proti výrokom II. a III. rozsudku podali odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu žalobcovia 1/ až 3/. Poukázali na to, že sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, na ktorých je zriadené záložné právo v prospech žalovaného. Ako vlastníci nehnuteľností na pojednávaní vzniesli námietku premlčania záložného práva. Podľa ich názoru sú oprávnení na podanie takejto námietky, nakoľko nadobudnutím vlastníckeho práva prebrali všetky práva a povinnosti, ktoré prislúchajú záložcovi. Zastávali presvedčenie, že právny názor súdu prvej inštancie, že námietku premlčania je oprávnený podať len U., ktorý uzatvoril so žalovaným zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a ktorý v súčasnosti nemá žiadny právny vzťah k predmetu zálohu, je nesprávny. Pohľadávka zo zmluvy o úvere je podľa nich premlčaná a premlčané je aj záložné právo k nehnuteľnostiam. Ako vlastníci nehnuteľností, ktorí nechcú prísť o svoje obydlie, v rámci svojej obrany vzniesli námietku premlčania záložného práva. V prípade, že by sa vlastníci predmetu zálohu nemohli dovolať premlčania, premlčanie záložného práva by stratilo právny význam. S poukazom na ust. konštatovali, že súd prvej inštancie musí prihliadnuť na námietku premlčania, ktorú vzniesli. Vzhľadom k tomu, že záložné právo je premlčané, právo žalovaného je nevymáhateľné. Premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa záložné právo mohlo vykonať po prvý raz. Záložné právo sa však nepremlčí skôr, než zabezpečená pohľadávka. Žalovaný zaslal ešte v roku 2010 oznámenie o začatí výkonu záložného práva a súčasne oznámil, že po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia, môže záložný veriteľ predať záloh spôsobom uvedeným v zmluve o výkone záložného práva. Žalovaný však v začatom výkone záložného práva nijakým spôsobom nepokračoval. Keďže žalovanému uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba na výkon záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva, je žalovaného právo nevymáhateľné. Žalovaný už nebude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva. Na tomto základe žiadali odvolací súd, aby napadnutý rozsudok vo výroku II. zmenil tak, že právo žalovaného je nevymáhateľné a v časti výroku III. zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobcom prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a zároveň žalobcom 1/ až 3/ prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Alternatívne žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal im nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Vo výroku I. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie nesprávne vysporiadal s plynutím a uplynutím premlčacej doby. Podľa všeobecných obchodných podmienok, článku XI., ods. 8 dlžník mohol v 30-dňovej lehote vyrovnať všetky záväzky voči veriteľovi - spoplatnenie úveru. Z toho jednoznačne vyplýva, že dlžníci vedeli, že ak dôjde k zosplatneniu, majú 30 dní na vysporiadanie celého svojho záväzku a že žalovaný počas týchto 30 dní ani nemohol vykonať svoje právo, pretože ak by tak urobil, bolo by to v rozpore s právnou istotou dlžníka, ktorý im priznával tento záväzkový vzťah. Vzhľadom k tomu, že dlžníkom bola osobitne daná 30-dňová lehota na splnenie celého záväzku po zosplatnení úveru pred uzatvorením zmluvy o úvere, tak sa uplatní v rámci plynutia premlčacej doby všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo

mohlo vykonať po prvý raz, pričom všeobecne sa za tento deň považuje deň, kedy sa právo mohlo po prvýkrát uplatniť na súde, teda len čo žalovaný mohol dôvodne podať žalobu. Dôvodne ju mohol podať, až keď sa stal splatný celý dlh, t.j. po uplynutí 30-dňovej lehoty. Žalobkyňa 1/ sa dozvedela o tom, že úver bol zosplatnený dňa 17.02.2010 a zároveň ju on v zmysle lehoty uvedenej vo všeobecných obchodných podmienkach vyzval na zaplatenie celého úveru v lehote 30 dní. Záväzok žalobkyne 1/ sa stal celý splatný a žalovateľný až dňa 19.03.2010. Eventuálne, ak by súd prvej inštancie neprihliadol na dobu, odkedy bolo žalobkyni 1/ oznámené, že došlo k zosplatneniu úveru, t.j. dňa 16.02.2010, tak tento záväzok žalobkyne 1/ by sa stal splatný 30 dní po zosplatnení úveru, t.j. dňa 18.03.2010 a dohoda o uznaní dlhu bola žalobkyňou 1/ podpísaná dňa 07.03.2013, teda nárok žalovaného voči žalobkyni 1/ nie je premlčaný a dohoda o uznaní dlhu zo strany žalobkyne 1/ bola podpísaná v čase, keď dlh nebol premlčaný. Ďalej uviedol, že žalobca 2/ sa dozvedel o zosplatnení úveru dňa 24.02.2010 a zároveň bol ním v zmysle lehoty uvedenej vo všeobecných obchodných podmienkach vyzvaný na zaplatenie celého úveru v lehote 30 dní. Záväzok žalobcu 2/ sa stal splatný a žalovateľný dňa 26.03.2010. Eventuálne, tak ako je uvedené vyššie, celý dlh sa stal splatný dňa 18.03.2010 aj voči žalobcovi 2/, avšak dohoda o uznaní dlhu zo strany žalobcu 2/ bola osobne podpísaná dňa 07.03.2013. Teda on zastáva názor, že nárok z titulu zmluvy o úvere voči žalobcovi 2/ nie je premlčaný, pretože dohoda o uznaní dlhú bola podpísaná v čase, keď dlh nebol premlčaný. V prípade záväzkových právnych vzťahov sa zásadne vychádza z toho, že prvým dňom, keď sa právo mohlo po prvýkrát uplatniť na súde, je spravidla deň splatnosti pohľadávky. Splatnosť dlhu začína spravidla dňom, keď má dlžník začať s plnením dlhu. Premlčacia doba plynie odo dňa, ktorý nasleduje po dni splatnosti dlhu. Zároveň táto lehota na plnenie celého záväzku dlžníkov, spotrebiteľov, po zosplatnení úveru bola v prospech dlžníkov ako spotrebiteľov. Vzhľadom na tieto závery nie sú podľa jeho názoru správne konštatovania súdu prvej inštancie, že umožnil dlžníkom po zosplatnení úveru dlh splatiť v lehote 30 dní a táto lehota nemá vplyv na počítanie lehoty, pretože on nevytvoril túto lehotu úmyselne po zosplatnení úveru. Poukázal na to, že v konaní na súde prvej inštancie bolo preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ a nebohý Viliam Poliak ako dlžníci vedeli o tejto lehote pred podpisom samotnej zmluvy o úvere a oboznámili sa s touto lehotou. Aj z tohto dôvodu nie je možné kvalifikovať toto ustanovenie ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, najmä keď bola, resp. je pre dlžníkov priaznivá. Ďalej poukázal na ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľov. Ak by spotrebiteľ usúdil, že zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná, má v prvom rade možnosť domáhať sa u dodávateľa jej zrušenia z dôvodu neplatnosti. Ak dodávateľ neuzná jeho argumenty a nepovažoval by podmienku za neprijateľnú, potom má spotrebiteľ právo podať na súde žalobu na určenie, že zmluvná podmienka je neprijateľná. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru posudzoval a vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku zmluvné podmienky, ktoré sú neprijateľné, avšak on v rámci konania rovnako zdôraznil, že zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa, sú neplatné. Žalobcovia ho nikdy nekontaktovali s cieľom zrušenia niektorej zmluvnej podmienky. Rovnako on si nikdy neuplatňoval voči žalobcom neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uviedol, že v rámci konania na súde prvej inštancie poukázal na konanie žalobkyne 1/ pred podaním žaloby na súd, kedy on konal tak, aby žalobkyňa mohla dlh splácať v pravidelných mesačných splátkach, aj keď v menších ako je v zmluve o úvere dovolené. Hľadal ústretový krok pre žalobcov 1/ a 2/, avšak z dôvodu, že prestali platiť svoj záväzok úplne, iné východisko ako realizovať dobrovoľnú dražbu neprichádzalo do úvahy. On práve na základe správania žalobkyne 1/ nezačal výkon záložného práva, nakoľko žalobkyňa opakovanie sľubovala, že úver bude splácať alebo ho vyplatí celý refinancovaním. Týmto zneužila jeho dobromyseľnosť, aby neskôr mohla úspešne vzniesť námietku premlčania. Takéto konanie nepožíva právnu ochranu a vznesená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi. Na základe toho žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. K podanému odvolaniu žalobcov 1/ až 3/ sa písomne vyjadril žalovaný. S podaným odvolaním sa nestotožnil, súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že vzniesť námietku premlčania záložného práva môže len záložca, pričom tento nie je účastníkom konania. Teda nie je daná vecná legitimácia záložcu v konaní.

5. K odvolaniu žalovaného žalobcovia uviedli, že sa s ním nestotožňujú. K argumentácii žalovaného, že mohol svoju pohľadávku uplatniť až po uplynutí 30 dní od zosplatnenia úveru uviedli, že z oznámenia o začatí výkonu záložného práva vyplýva, že po uplynutí 30-dňovej lehoty od oznámenia o začatí výkonu záložného práva, je možné záloh predať. Žalovaný oznámil výkon záložného práva z dôvodu, že existovala splatná pohľadávka. Taktiež čl. XI., ods. 8 všeobecných zmluvných podmienok nadväzuje na predchádzajúce odseky 6 a 7. Teda, v 30-dňovej lehote môže dlžník vyrovnať svoje záväzky, a

tým predísť výkonu záložného práva. Zo žiadneho z ustanovení nevyplýva, že žalovaný môže svoje právo uplatniť na súde až po uplynutí 30-dňovej lehoty po predčasnom zosplatnení úveru. Keby aj takéto ustanovenie existovalo, podľa ich názoru má ust. vo vzťahu k povahu lex specialis. Ďalej uviedli, že k podpisu dohody o uznaní dlhu nedošlo v deň uvedený v dohode, ale podstatne neskôr, keďže dňa 07.03.2013 bol datovaný podpis žalovaného, ktorý následne dohodu musel zaslať poštou im (žalobcom 1/-3/) a až ten následne, keď poštu prevzal, dokument podpísal. Čiže oni (žalobcovia) podpisovali dohodu o uznaní dlhu so spätným dátumom a hlavne, v čase uznania bol dlh už premlčaný, pričom na túto skutočnosť neboli upozornení.

6. V replike žalovaný zdôraznil, že na to, aby dlžníkom - žalobcom - vzniklo právo na zaplatenie celej sumy naraz, museli byť splnené dve podmienky. Prvá, že žalovaný ako veriteľ musel uplatniť svoje právo a zosplatniť úver. Druhá, že bude informovať žalobcov o zosplatnení úveru. Až keď boli splnené obe podmienky, až vtedy vzniká právo dlžníkovi zaplatiť veriteľovi celú sumu zo zmluvy o úvere naraz. V ostatnom sa pridržiaval skôr uvedenej argumentácie.

7. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku II. podľa zmeniť a žalobe v tejto časti vyhovieť a vo výroku I. je potrebné rozsudok podľa potvrdiť.

8. Na úvod odvolací súd uvádza, že hoci sa žalobcovia domáhali petitom žaloby určenia, že právo žalovaného zo zmluvy o úvere je premlčané a nevymáhateľné, správne súd prvej inštancie posúdil žalobný petit v súlade s rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami žaloby tak, že žalobcovia sa jednak domáhali určenia, že právo zo zmluvy o úvere je premlčané, a jednak určenia, že právo zo záložnej zmluvy je nevymáhateľné. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal oboma žiadanými určeniami. Tento postup súdu prvej inštancie zodpovedá aj judikatúre, podľa ktorej „súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súlade so skutkovými tvrdeniami žalobcov v spore. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.11.2020, sp. zn. ; totožne i staršie uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.01.2008, sp. zn. ). Pre úplnosť je potrebné dodať, že súd prvej inštancie neposkytol k tomuto svojmu inak správnemu postupu bližšie vysvetlenie, sporové strany ho nenamietali v konaní pred súdom prvej inštancie ani v odvolaniach.

9. Odvolací súd ďalej poukazuje na procesné podmienky prípustnosti žaloby v oboch určovacích nárokoch žalobcu v zmysle ust. . Oba určovacie nároky predstavujú žalobu podľa o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom podľa tohto ustanovenia, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Naliehavý právny záujem v oboch žalobou uplatnených určeniach nevyplýva z osobitného predpisu. Bolo preto potrebné skúmať, či jestvuje. Odvolací súd si je vedomý, že v oboch týchto určeniach obvykle naliehavý právny záujem nejestvuje. Jedinečnosť skutkových okolností - spočívajúcich v už raz začatom výkone záložného práva, v opätovnom uzatvorení dohody o uznaní dlhu, teda v celkovej neistote žalobcov ohľadom ich dlhu z úverovej zmluvy a ohľadom výkonu záložného práva zo záložnej zmluvy - však v tomto prípade podľa odvolacieho súdu naliehavý právny záujem preukazuje. Vyhovením žalobe je totiž možné v tomto konkrétnom prípade vyriešiť právny vzťah sporových strán, bez potreby ďalších sporov (a to v otázke plnenia z úverovej zmluvy a v otázke výkonu záložného práva). Odvolací súd pritom prihliadol aj na štádium konania. Zamietnutie žaloby z procesných dôvodov by už v takto procesne pokročilom štádiu konania znamenalo zo strany súdu prílišný formalizmus s tým, že procesne upravená žaloba (právne perfektná) by priniesla iba totožný efekt v právnom vzťahu sporových strán.

10. Odvolací súd sa najskôr zaoberal odvolaním žalovaného, ktorým namietal výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd určil, že právo žalovaného zo zmluvy o úvere č. XXXXX zo dňa 09.04.2008 je premlčané.

11. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný úver zosplatnil pre nezaplatenie splátky splatnej k 20.08.2009. Podľa názoru súdu prvej inštancie začala plynúť premlčacia doba najneskôr od zosplatnenia celého úveru, t.j. od 16.02.2010 a uplynula 16.02.2013.

12. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že podľa čl. XI., ods. 8 všeobecných obchodných podmienok mohol dlžník v 30-dňovej lehote vyrovnať všetky svoje záväzky voči veriteľovi. Zastával presvedčenie, že mohol právo prvý raz vykonať až po uplynutí tejto 30-dňovej lehoty, t.j. až po jej uplynutí začala plynúť premlčacia doba. Potom právo žalobcov podľa žalovaného premlčané nie je.

13. S týmto názorom žalovaného sa odvolací súd nestotožňuje.

14. Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

15. Sám žalovaný v konaní uviedol, že k zosplatneniu úveru došlo pre nezaplatenie splátky splatnej k 20.08.2009. Podľa citovaného ust. začala plynúť premlčacia doba odo dňa nasledujúceho (odo dňa nasledujúceho pre ) po dni zročnosti nesplnenej splátky, t.j. v tomto prípade od 21.08.2009. Trojročná premlčacia doba preto uplynula dňa 21.08.2012. Nebol síce správny názor súdu prvej inštancie, že premlčacia doba začala plynúť od vyhlásenia predčasnej splatnosti, no správny bol záver súdu prvej inštancie, že právo žalovaného zo zmluvy o úvere je premlčané.

16. Na tomto závere nič nemení ani zmluvné dojednanie, dávajúce dlžníkom 30-dňovú lehotu na splnenie všetkých svojich záväzkov. Viazanie začiatku plynutia premlčacej doby na uplynutie uvedenej zmluvnej lehoty by popieralo a odsúvalo premlčanie nároku. Takéto ustanovenie preto nemôže požívať právnu ochranu. Argumentáciou žalovaného by veriteľ poľahky mohol vylúčiť následok premlčania nároku stanovením zmluvnej podmienky o možnosti dlžníka uhradiť svoje záväzky v lehote presahujúcej premlčanie. Akékoľvek dohody upravujúce režim premlčacej lehoty sú absolútne neplatné podľa . Charakter všeobecnej premlčacej doby má kogentnú povahu podľa , teda od dĺžky premlčacej lehoty sa nemôžu subjekty občianskoprávnych vzťahov odchýliť.

17. Ak boli dohody o uznaní dlhu dlžníkov uzatvorené dňa 07.03.2013, resp. dňa 01.04.2016, došlo k ich uzatvoreniu v čase, kedy bol nárok žalovaného premlčaný. Museli mať preto dlžníci pri uzatváraní týchto dohôd podľa vedomosť o premlčaní dlhu. To však v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané nebolo a nebolo tak učinené ani v odvolacom konaní. Potom neobstoja námietky žalovaného, že obe dohody o uznaní dlhu boli podpísané v čase, kedy jeho nárok premlčaný nebol.

18. Žalovaný v závere odvolania poukazoval na konanie žalobkyne 1/ pred podaním žaloby. Podľa názoru žalovaného ho žalobkyňa 1/ úmyselne zavádzala v tom, že úver uhradí. Tým zneužila žalovaného dobromyseľnosť a takéto konanie nemôže požívať podľa mienky žalovaného právnu ochranu. Námietku premlčania považoval z tohto dôvodu žalovaný za rozpornú s dobrými mravmi.

19. Podľa odvolacieho súdu táto námietka žalovaného neobstojí. Žalovaný mal možnosť odvrátiť premlčanie svojho nároku svojim včasným konaním v rámci plynutia premlčacej doby. Ak tak neučinil pre prísľuby dlžníka (žalobkyne 1/), ide takáto skutočnosť iba na jeho ťarchu. Do pozornosti treba dať zásadu vigilantibus iura scripta sunt, ktorá platila už v rímskom práve a podľa ktorej práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu stratiť.

20. Z dôvodu vecnej správnosti odvolací súd napadnutý výrok I. rozsudku podľa potvrdil.

21. Žalobcovia 1/ až 3/ v odvolaní namietali výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v časti určenia, že právo žalovaného je nevymáhateľné, (mysliac tým právo zo záložnej zmluvy, viď bod 30. napadnutého rozsudku). Na odôvodnenie tohto záveru súd prvej inštancie konštatoval, že námietku premlčania domáhať sa uspokojenia zo zálohu môže podať iba záložca. Záložnú zmluvu uzatvoril v

pozícii záložcu U. I., pričom ten účastníkom konania nie je, preto súd prvej inštancie pre nedostatok vecnej legitimácie žalobu žalobcov v tejto časti zamietol.

22. Žalobcovia 1/ až v 3/ v odvolaní zdôraznili, že sú vlastníkmi nehnuteľností, na ktorých viazne záložné právo v prospech žalovaného. Považovali sa za aktívne legitimované subjekty na vznesenie námietky premlčania, nakoľko nadobudnutím vlastníckeho práva prebrali na seba všetky práva a povinnosti prislúchajúce záložcovi podľa .

23. Odvolací súd túto odvolaciu námietku považuje za dôvodnú. V zmysle ust. platí, že na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, predchádzajú účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Na nadobúdateľa zálohu (žalobcov) prešli účinnosťou prevodu zálohu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Z katastra nehnuteľností je preukázané, že záloh nadobudli žalobcovia a sú jeho aktuálni vlastníci, teda prešli na nich všetky práva a povinnosti záložcu zo záložnej zmluvy. Túto skutočnosť súd prvej inštancie prehliadol. Žalobcovia majú tak aj oprávnenie namietať premlčanie výkonu záložného práva zo strany žalovaného.

24. Záložné právo možno po prvý raz vykonať od splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Premlčacia doba je trojročná ( ). V tomto prípade bolo ustálené, že premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky začala plynúť dňa 21.08.2009. Rovnako tak začala plynúť aj premlčacia doba na výkon záložného práva. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že dňa 16.02.2010 žalovaný oznámil dlžníkom výkon záložného práva. Zároveň bolo preukázané, že žalovaný v jeho výkone riadne nepokračoval. Preto nedošlo k spočívaniu premlčacej doby v zmysle ust. . Premlčacia doba na výkon záložného práva uplynula dňa 21.08.2012.

25. Z tohto dôvodu odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. tak, že žalobe aj v tejto časti vyhovel a určil, že právo žalovaného zo zmluvy o zriadení záložného práva č. XXXXX zo dňa 14.04.2008 je nevymáhateľné.

26. Odvolací súd v zmysle v spojení s ust. o trovách konania rozhodol nasledovne: žalobcovia sa podanou žalobou domáhali dvoch určení - že právo žalovaného zo zmluvy o úvere je premlčané a že právo žalovaného zo zmluvy o zriadení záložného práva je nevymáhateľné. V oboch boli žalobcovia plne úspešní, preto im patrí proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).