Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-199-2016.pdf
PDF · 116.44 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/199/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a členov senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: RPO, s.r.o., IČO: 47 479 639, so sídlom Stará Lehota č. 32, právne zastúpeného: JUDr. Milan Ficek, advokát, s.r.o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava, proti žalovanému: W. B., nar. XX.XX.XXXX, J. č. XXX, o zaplatenie 131,45 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 30. októbra 2014, č.k. 9C/373/2014-21, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .
II. V časti určenia neplatnosti zmluvnej podmienky uvedenej v článku VI.i a VI.ii obchodných podmienok pre poskytovanie rýchlych pôžičiek on-line zo dňa 14.11.2013 z dôvodu jej neprijateľnosti, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í .
III. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100 eur od 19.05.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok prvý), vo zvyšku návrh zamietol (výrok druhý), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 8,60 eur z titulu zaplateného súdneho poplatku a sumu 25,69 eur z titulu trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok tretí) a určil, že zmluvné podmienky uvedené v obchodných podmienkach pre poskytovanie rýchlych pôžičiek on-line zo dňa 14.11.2013 v článku VI.i a VI.ii , v znení: "poplatok za poskytnutie pôžičky predstavuje odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov klientovi. Poplatkom za poskytnutie pôžičky sa kryjú náklady, ktoré spoločnosti Rýchle pôžičky on-line vznikli v súvislosti s poskytnutím peňažných prostriedkov klientovi," sú neplatné z dôvodu neprijateľnosti týchto podmienok ( výrok štvrtý).
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5, § 54, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 1, § 2 písm. a), písm. c) a písm. d) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, vecne dôvodil, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 131,45 EUR s prísl. s odôvodnením, že medzi stranami sporu vznikol záväzkovo-právny vzťah na základe zmluvy o pôžičke uzavretej elektronicky v súlade s obchodnými podmienkami žalobcu, s ktorými žalovaný pri podaní žiadosti prejavil súhlas. Žalovaný dňa 09.04.2014 vyplnil formulár na webovej stránke žalobcu, kde požiadal o poskytnutie úveru vo výške 100 eur, ktorý mal byť vrátený dňa 03.05.2014 a to vo výške 128,00 eur. Na základe takejto žiadosti
poskytol žalobca žalovanému úver v celkovej výške 100 eur tak, ako to preukázal výpisom o pohybe na účte žalobcu. Žalovaný neuhradil k dátumu splatnosti žiadnu sumu a to ani napriek skutočnosti, že termín splatnosti bol na základe žiadosti odporcu posunutý na deň 18.05.2014, preto si žalobca nárok uplatnil na súde vo výške 128 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 3,45 eur. Súd prvej inštancie posúdil predmetný zmluvný vzťah ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 OZ, keďže ju uzavrel žalobca ako dodávateľ so žalovaným ako spotrebiteľom, teda podlieha režimu Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z. v spojení s ustanoveniami zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3. Súd na základe vykonaného dokazovania považoval návrh za dôvodný iba v časti sumy 100 eur, v ktorej časti žalobca preukázal oprávnenosť uplatneného nároku voči žalovanému, keď túto sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi ako dlh na pôžičke. Žalobu v časti o zaplatenie 28 eur vyhodnotil ako nedôvodnú, majúc za to, že tento poplatok za poskytnutie pôžičky, ktorý je upravený článkom VI.i, VI. ii, VI.iii Obchodných podmienok nebol platne dohodnutý pretože zmluvné dojednania o ňom vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky. Podľa ustanovenia VI. ii a iii. sa poplatkom za poskytnutie pôžičky kryjú náklady, ktoré žalobcovi vznikli s poskytnutím peňažných prostriedkov klientovi. Výška poplatku za poskytnutie pôžičky závisí predovšetkým od výšky poskytnutých peňažných prostriedkov a dĺžky doby splatnosti rýchlej pôžičky. Súd vo vzťahu k uplatnenému poplatku za poskytnutie pôžičky konštatoval, že odplata za poskytnutie pôžičky v sebe obsahovo skrýva cenu pôžičky a v kontexte s ostatným obsahom zmluvy o pôžičke je vyjadrením podnikania žalobcu v oblasti poskytovania pôžičiek a úverov s cieľom produkovania zisku u žalobcu a keďže výšku nákladov odvodzuje žalobca od výšky požičanej sumy, nemôže byť odplata vyjadrením len nákladov za poskytnutie pôžičky, ale zahrňuje v sebe i úrok, a preto dospel k záveru, že takéto dojednanie je bez ohľadu na to, že žalovaný si vedome za takúto odplatu pôžičku zobral, v rozpore s dobrými mravmi a teda neplatné. Zmluva o pôžičke uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou a ustanovenia Všeobecných podmienok v bode VI. i a VI.ii spôsobujú značnú nerovnováhu v povinnostiach zmluvných strán v neprospech dlžníka ako spotrebiteľa, nakoľko ak by poplatok skutočne predstavoval reálne náklady, ktoré žalobcovi vznikli s poskytnutím peňažných prostriedkov, tieto by museli byť presne špecifikované. Súd preto dojednanie o poplatku za poskytnutie pôžičky vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo aj určil vo výroku rozsudku v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. a plnenie z dôvodu tejto zmluvnej podmienky mu nepriznal. Rovnako súd posúdil ako nedôvodnú žalobu o zaplatenie uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 3,45 eur podľa článku VIII obchodných podmienok žalobcu a v tejto časti žalobu tiež zamietol, keď dohodu účastníkov o zmluvnej pokute nemožno akceptovať ako súčasť obchodných podmienok, keďže podľa OZ dohodnutá zmluvná pokuta musí mať pre svoju platnosť písomnú formu. Vzhľadom k omeškaniu dlžníka s úhradou dlhu priznal žalobcovi aj nárok na zákonné úroky z omeškania z dlžnej sumy 100 eur tak, ako si ich žalobca správne vyčíslil a priznal mu ich odo dňa splatnosti dlhu, teda od 19.05.2014 do zaplatenia.
4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v súlade so zásadou pomeru úspechu a neúspechu a vzhľadom na čistý úspech žalobcu predstavujúci 52,14 % mu priznal v takomto pomere náhradu trov zaplateného súdneho poplatku ako aj trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby s príslušným režijným paušálom.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktoré zdôvodňoval odňatím možnosti konať pred súdom a nesprávnym právnym posúdením veci z dôvodu, že súd nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Rozhodnutie súdu prvej inštancie má podľa odvolateľa aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca nesúhlasí s právnym názorom súdu, že dohodnutý poplatok za poskytnutie pôžičky je v rozpore s dobrými mravmi. K argumentácii súdu žalobca uviedol, že je podnikateľským subjektom, ktorý v rámci predmetu podnikateľskej činnosti poskytuje pôžičku za odplatu, takže dosahovanie zisku je absolútne legitímnym a právnym poriadkom predpokladaným cieľom jeho podnikateľskej činnosti. Z tohto pohľadu nie je odplata za poskytnutie pôžičky v rozpore s dobrými mravmi a zmluvná podmienka, ktorá absolútne jednoznačne uvádza, že „poplatok za poskytnutie pôžičky predstavuje odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov klientovi“, nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže nespôsobuje značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, podľa ktorej „poplatkom za poskytnutie pôžičky sa kryjú náklady, ktoré spoločnosti Rýchle pôžičky online vznikli v súvislosti s poskytnutím peňažných prostriedkov klientov“, tak ani túto nie je možné považovať za neprijateľnú a to z rovnakých dôvodov, že nespôsobuje značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa a teda súd vychádzal z nesprávneho výkladu tejto podmienky, podľa
ktorého sa odplatou mali vyjadriť len náklady na poskytnutie pôžičky. Prvá zmluvná podmienka (VI.i obchodných podmienok) explicitne uvádza, že poplatok za poskytnutie pôžičky predstavuje samotnú odplatu za poskytnutie pôžičky, pričom druhá zmluvná podmienka (VI.ii obchodných podmienok) uvádza, že poplatkom za poskytnutie pôžičky sa kryjú náklady, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s poskytnutím pôžičky. Poplatok za poskytnutie pôžičky teda nepredstavuje samotnú výšku nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s poskytnutím pôžičky, ale tieto náklady sú už započítané v poplatku za poskytnutie pôžičky t.j. náklady sú kryté poplatkom. Účelom podmienky VI.ii je vyššia transparentnosť pri poskytovaní pôžičky, nakoľko klient si môže v zmluvných podmienkach jasne prečítať, že náklady, ktoré žalobcovi vzniknú v súvislosti s poskytnutím pôžičky budú kryté poplatkom za poskytnutie pôžičky. Článok VI. obchodných podmienok s názvom „poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov“ v podstate predstavuje zmluvné dojednanie o odplate za poskytnutú pôžičku a ako také ho nemožno zamieňať s úrokmi za poskytnuté peňažné prostriedky. Charakter a účel odplaty za poskytnutú pôžičku je jednoznačne definovaný v obchodných podmienkach veriteľa, s ktorými dlžník vyjadril súhlas. V danom prípade ide o jednorazovú odplatu, ktorá nie je žiadnym spôsobom dodatočne zvyšovaná, dlžník jej výšku vopred poznal a akceptoval ju. Výšku tejto odplaty môže dlžník regulovať pretože závisí od výšky poskytnutých peňažných prostriedkov a dobe splatnosti. Z uvedených dôvodov nepredstavuje odplata za poskytnutý úver žiadny „skrytý poplatok“ a poskytnutá suma nie je o výšku tejto odplaty znížená. Výška odplaty je pritom dojednaná individuálne, keď dlžník si najskôr mohol nezáväzne určiť výšku požadovanej sumy a dobu splatnosti a v závislosti od týchto dvoch veličín bola následne odplata vypočítaná, čiže výšku odplaty si dlžník reguluje podľa vlastného uváženia, pričom ak dospel k jemu akceptovateľnej sume (t.j. požičaná suma + odplata), zaslal veriteľovi návrh na uzavretie zmluvy, v opačnom prípade takýto návrh nezašle. Ďalej odvolateľ poukázal na ustanovenie § 53 ods. 1 O.z., podľa ktorého prieskum neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách sa nevzťahuje na zmluvné podmienky týkajúce sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa názoru odvolateľa v rozsudku súd absolútne toto citované zákonné ustanovenie nerešpektoval, keďže súdom určené podmienky nielenže nie sú neprijateľnými, ale týkajú sa aj hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, pričom sú vyjadrené jasne, určito a zrozumiteľne. Navyše s ohľadom na mechanizmus uzatvárania zmlúv boli výška pôžičky aj odplata za poskytnutie pôžičky dojednané individuálne. Z uvedených dôvodov žalobca nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie o neprijateľnosti týchto zmluvných podmienok, podľa názoru žalobcu ich určením za neprijateľné mu bolo odňaté právo konať pred súdom, keďže žalobcovi súd žiadnym spôsobom neumožnil vyjadriť sa k takémuto určeniu. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý výrok týkajúci sa určenia neprijateľných podmienok a súvisiace výroky predmetného rozsudku zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je možné vyhovieť iba čiastočne, pretože napadnutý rozsudok je prevažne vecne správny.
8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 9C/373/2014 je zaplatenie pohľadávky vo výške 131,45 eur s príslušenstvom zo zmluvy o pôžičke č. 102313, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 09.04.2014.
9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky a v závislom výroku o trovách konania.
10. Odvolacie dôvody v prejednávanej veci boli v zásade dva a síce tvrdenie žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci a o vade konania spočívajúcej v odňatí práva konať pred súdom, keďže žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k určeniu neprijateľnosti zmluvných podmienok.
11. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, vychádzajúc pritom z predložených listinných dôkazov, pričom ďalšie dôkazy navrhnuté neboli a odvolateľ napokon ani nedostatočne zistený skutkový stav nenamietal. Nestotožňuje sa však celkom s jeho právnym posúdením.
12. Žalobca odvodzuje žalobou uplatnené nároky od zmluvného vzťahu so žalovaným, ktorým je zmluva o pôžičke uzavretej na diaľku. Vzhľadom k tomu, že žalobca poskytuje finančné pôžičky v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, je v postavení dodávateľa finančných služieb a žalovaný ako fyzická osoba , nepodnikateľ je tu v postavení spotrebiteľa. Zmluvný vzťah vznikol na základe elektronickej komunikácie žalobcu so žalovaným, keď žalovaný zaslal dňa 09.04.2014 žalobcovi vyplnenú formulárovú požiadavku z webovej stránky žalobcu, na ktorú žalobca reagoval obratom bezhotovostným prevodom požadovanej sumy 100,- eur na účet žalovaného. Žalovanému na základe tejto zmluvy vznikla povinnosť vrátiť pôžičku 100,- eur navýšenú o sumu 28,- eur do dátumu splatnosti 18.05.2014 (keď pôvodný termín splatnosti 03.05.2014 bol na základe dohody strán predĺžený do 18.05.2014 ).
13. V uvedenom prípade treba súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že tu ide o zmluvu o pôžičke uzavretú podľa zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v znení účinnom k 09.04.2014 a ako spotrebiteľská zmluva, podlieha potom režimu Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.). Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť so záverom okresného súdu pokiaľ ide o posúdenie zmluvy o pôžičke ako platne uzavretej na diaľku prostriedkami elektronickej komunikácie, na základe ktorej reálne žalovaný obdržal od žalobcu pôžičku 100,- eur a vznikla mu tak povinnosť túto sumu vrátiť do lehoty splatnosti, ktorú povinnosť si nesplnil a preto súd prvej inštancie považoval v tejto časti žalobu za podanú dôvodne.
14. Odvolanie sa však dotýkalo tzv. zvyškového zamietnutia žaloby čo do žalobou uplatnenej pohľadávky 31,45 eur s príslušenstvom, pozostávajúcej zo sumy poplatku 28,- eur za poskytnutie finančných prostriedkov a sumy zmluvnej pokuty 3,45 eur za oneskorené splnenie záväzkov zo strany žalovaného, pričom odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti zamietajúceho výroku.
15. V prípade zamietnutia sumy 3, 45 eur titulom zmluvnej pokuty súd prvej inštancie zdôvodnil svoje rozhodnutie absenciou písomnej formy dojednania o zmluvnej pokute, ktorá absencia tak túto dohodu robila absolútne neplatnou, s čím sa odvolací súd plne stotožnil. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že uvedená zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty bola vopred naformulovaná v obchodných podmienkach žalobcu, ktoré sú súčasťou zmluvy a žalovaný nemal možnosť takúto zmluvnú podmienku zmeniť. Všeobecné obchodné podmienky (či zmluvné dojednania) nesmú slúžiť k tomu, aby do nich dodávateľ ako zmluvný partner spotrebiteľa skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú. Platí to aj pri dojednaní vo veci zmluvnej pokuty, odhliadnuc od toho, že zapracovanie dohody o zmluvnej pokute do všeobecných obchodných podmienok napĺňa aj znaky tzv. nekalej obchodnej praktiky podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na právny názor vyslovený Ústavným súdom ČR v náleze sp. zn. I. ÚS 3512/2011 z 11. novembra 2013, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv, majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa pravdepodobne uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nekoná v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nie je možné priznať právnu ochranu. Z uvedeného vyplýva záver, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu zásadne nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy (listiny) samotnej. Právny záver súdu prvej inštancie v tejto časti sa preto zhoduje so záverom aj súdu odvolacieho, ktorý žalobu v časti o zaplatenie tejto sumy za použitia ust. § 387 ods. 2 CSP potvrdil.
16. Pokiaľ ide o zamietnutie sumy 28,- eur, súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie tým, že poplatok za poskytnutie pôžičky, ktorý je upravený článkom VI.i, VI. ii, VI.iii Obchodných podmienok nebol platne dohodnutý, keď zmluvné dojednania o ňom súd vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky. S týmto
právnym posúdením sa však odvolací súd nestotožnil, hoci výrok zamietajúceho rozhodnutia je vecne správny. Odvolací súd vychádzal z odlišného právneho posúdenia ako súd prvej inštancie, pričom vyzval za použitia ust. § 382 CSP strany sporu, aby sa vyjadrili k možnosti aplikácie § 9 a § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. K tomuto sa vyjadril iba žalobca, podľa ktorého uvedený zákon nie je možné na prejednávanú vec aplikovať, keďže tomu bráni ust. § 1 ods. 3 písm. l) cit. zákona, ktorý ustanovuje, čo sa nepovažuje za spotrebiteľský úver.
17. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
18. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
19. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.za použitia bol toho názoru, že na uvedený prípad je
20. Podľa § 9 ods. 2 písm j) a písm. y) zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, písm. y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
21. Podľa § 11. ods. 1 písm. a), písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
22. Vyššie citované ust. § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. tak dáva možnosť preskúmavať z hľadiska dodržania obligatórnych náležitostí aj obsah takých zmlúv, o akú išlo v prejednávanej veci a to napriek skutočnosti, že obsahovala záväzok vrátiť finančné prostriedky v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Preskúmaním obsahu zmluvy odvolací súd musel konštatovať absenciu viacerých zákonných náležitostí, ktoré vyžaduje § 9 zák. č. 129/2010 Z.z. a to konkrétne údaje vyžadované podľa písm. j) a písm. y). Zmluva ani obchodné podmienky tak neobsahujú údaj o priemernej hodnote RPMN ani údaj o RPMN predmetného úveru, iba v bode VI.iv obchodných podmienok sa uvádza, že „výška RPMN je od 2504,87% p.a., ale údaj o presnej výške RPMN v tomto konkrétnom prípade uvedený nebol. Na predmetnú zmluvu sa potom vzťahujú aj sankcie za neuvedenie obligatórnych náležitostí zmluvy obsiahnuté v § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., takže v dôsledku absencie vyššie uvádzaných údajov je treba predmetnú pôžičku považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobcovi tak vzniklo právo voči žalovanému iba na vrátenie skutočne poskytnutých finančných prostriedkov. Poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov, dohodnutý zmluvnými stranami vo výške 28,- eur tak nemohol byť žalobcovi priznaný z vyššie uvedených dôvodov (t.j. z dôvodov že mu naň podľa zákona o spotrebiteľských úveroch nevznikol žiadny nárok), pre ktoré bolo treba žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietnuť.
23. Pokiaľ potom súd prvej inštancie žalobu aj v tejto časti zamietol, išlo tu o výrok vecne správny a preto ho odvolací súd za použitia ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, i keď z odlišných dôvodov, než na ktorých založil svoje rozhodnutie okresný súd.
24. Toto však nebolo možným u čiastkového výroku napadnutého rozsudku, určujúceho za neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v článku VI.i a VI.ii obchodných podmienok a to preto, že v tomto prípade nebolo vôbec opodstatneným posudzovanie otázky prijateľnosti takýchto zmluvných podmienok. Pri
zamietnutí žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie sumy 28,- eur súd prvej inštancie vychádzal z právneho záveru, že poplatok za poskytnutie pôžičky nebol platne dohodnutý, pretože zmluvné dojednania o ňom sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a znenie príslušných obchodných podmienok, ktoré považoval za neprijateľné potom vo výroku rozsudku aj vyslovil. Keďže však odvolací súd nárok posúdil odlišne a k zamietnutiu žaloby došlo podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., nebol tu žiaden dôvod rozhodovať o neprijateľnosti zmluvných podmienok upravujúcich poplatok za poskytnutie pôžičky, pretože žalobca naň zo zákona nemal nárok. Odvolací súd preto nevidel žiadny dôvod na to, aby sa bližšie zaoberal argumentáciou odvolateľa k otázke ich neprijateľnosti podľa § 53 ods. 1 OZ. Táto časť rozhodnutia mala povahu rozhodnutia vydávaného súdom bez návrhu a na výsledok konania o nárokoch žalobcu nemala žiaden dopad ( žaloba bola vo zvyšku odvolacím súdom zamietnutá z iných dôvodov), preto odvolací súd, postupujúc v tejto časti podľa analogického použitia § 389 ods. 1 písm. d) CSP v spojení s čl. 4 základných princípov CSP a majúc za to, že dôvody na vydanie takéhoto rozhodnutia neexistovali, preto v tejto časti napadnutý rozsudok zrušil ako nadbytočný bez potreby jeho nahradenia v tejto časti akýmkoľvek iným rozhodnutím a tiež bez potreby vrátenia veci v tejto časti na pokračovanie v ďalšom konaní.
25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok v časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok zrušil z dôvodov uvedených v predchádzajúcom bode, a v napadnutej zamietajúcej časti ako aj v závislej časti trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď posúdil ako nedôvodný odvolací argument žalobcu o vade konania, ktorá mala spočívať v odňatí mu práva konať pred súdom (k tomu malo dôjsť neumožnením mu podať vyjadrenie k určeniu neprijateľnosti zmluvných podmienok). K tejto námietke odvolateľa sa žiada uviesť, že okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie konštatoval, že ide o drobný spor, preto vo veci nenariadil pojednávanie a verejne vyhlásil rozsudok. Odvolací súd nespochybňuje, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo účastníka byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásadu kontradiktórnosti však nemožno vykladať absolútne, resp. formalisticky, ale len vo väzbe s ostatnými zásadami procesného predpisu. Žalobca mal možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne konanie, pričom v uvedenom prípade sa žalovaný k návrhu vôbec nevyjadril, takže súd vychádzal len z návrhu a listín, predložených žalobcom. Pokiaľ okresný súd nevytýčil pojednávanie (na ktorom by bolo namieste zo strany súdu uviesť, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, a následne vyzvať účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci v zmysle § 118 ods. 2, ods. 4 O.s.p.) a došlo len k verejnému vyhláseniu rozsudku, čo umožňuje zákon (§ 115a O. s. p.), táto skutočnosť nemohla spôsobiť odňatie práva žalobcu konať pred súdom.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
27. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).