Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11P-201-2008.pdf
PDF · 186.89 KB
No categories available
11P/201/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci osoby oprávnenej: D. H. L., V.. X.X.XXXX, bytom Q.S., N. R. XX, a povinnej osoby: L. R. D., V.. XX.X.XXXX, bytom Y., E. XX, R.. P., O. oblasť, C. za účasti matky S.. V. E., V.. X.X.XXXX, P. Q.S., N. R. XX, zast. JUDr. Rudolfom Žiklom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Tichá 18 v konaní o určenie vyživovacej povinnosti takto
rozhodol:
I. Povinná osoba L. R. D., V.. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu navrhovateľa / oprávnenej osoby sumou 500 Eur mesačne od 30.12.2008 do 31.5.2016.
II. Dlžné výživné za obdobie od 30.12.2008 do 31.5.2016 vo výške 42.333,56 Eur je povinná osoba zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
S.. Zrušuje vyživovaciu povinnosť povinnej osoby L. R. D., V.. XX.X.XXXX na navrhovateľa / oprávnenú osobu počnúc dňom 1.6.2016 určenú rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P/201/2008.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
V. Štátu náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. V čase podania návrhu z potvrdenia o návšteve vydané H., Š. X, Q. bolo zistené, že navrhovateľ H. D. bol žiakom 2.A triedy v školskom roku 2008/2009.
2. Matka navrhovateľa uviedla, že so synom žije na Slovensku od roku 1997, pričom je syn štátnym občanom SR. Zamestnávateľa otca nevedela uviesť, nakoľko tento podľa tvrdení ukrajinských orgánov je nezamestnaný, pričom však mala vedomosť o tom, že otec dieťaťa pracuje ako lodný kapitán v rôznych medzinárodných spoločnostiach na základe kontraktov, ktoré sa obmieňajú každý rok. Na otca podala trestné oznámenie. Spis vedenie Úrad justičnej a kriminálnej polície, pod sp. zn. Č.: N.-XXXX/X-N.-Q.- XXXX.
3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 24.3.2009 uviedol, že rodina je novoevidovaná. Rozsudkom Berďanského súdu Záporožskej oblasti o rozvode č. 2-4361/02 bol otec maloletého zaviazaný platením výživného vo výške 1 časti všetkých jeho mesačných príjmov od 22.4.2002. Podľa udania matky otec si túto vyživovaciu povinnosť plní jedenkrát ročne. Matka pracuje ako marketingový pracovník vo firme Archus s.r.o. Košice. Maloletý navštevuje 2. ročník H. V. Š. C. L. Q.. Výdaje na odev, obuv, stravu sú primerané veku maloletého. Matka spolu so synom žije v 2 izbovom byte za ktorý uhrádza mesačne 197,50 Eur.
4. Povinná osoba sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 16.6.2009. Potvrdil, že má syna D. H. L.Í., ktorý je plnoletý, má 18 rokov. Doteraz pravidelne prispieval výživným na syna jeho matke V.K. E. a to v nasledovných čiastkach: v roku 2004 7.476,- hrivien, 2005 7.635,- hrivien, 2006 7.620,- hrivien, 2007 10.000,- hrivien, 2008 15.000,- hrivien. Tiež daroval synovi darčeky ako osobný počítač k narodeninám, ktorý ho stál 5.000,- hrivien a iné veci počas letných prázdnin v rokoch 2001, 2002, 2003, 2004, 2005, 2006, 2007, 2008, ktoré trávil u neho v Berďansku, čo môžu dosvedčiť jeho rodičia a sestra. Cestu do Berďanska a naspäť do Košíc vždy zaplatil. V danom čase bol zamestnaný u súkromného podnikateľa R. R..T.. vo funkcii expedítora a jeho mzda bola 625,- hrivien na mesiac, pričom ako dôkaz predložil fotokópiu pracovnej zmluvy a pracovnej knižky. S návrhom matky navrhovateľa vo veci výživného nesúhlasí a žiada súd, aby sa oboznámil a riadil ustanoveniami článkov Zákona o rodine Ukrajiny a ďalších právnych predpisov. Zároveň požiadal súd, aby zobral na vedomie skutočnosť, že nie je schopný platiť výživné vo výške, ktorú žiada navrhovateľ, k tomu ešte sa stará o svojich rodičov, ktorí sú už v pokročilom veku a sú odkázaní na jeho pomoc. Čo sa týka návrhu navrhovateľa žiada zobrať do úvahy, že žiadne potvrdenie a hlavne potvrdenie o príjmoch odporcu matka nepredložila a to z toho dôvodu, že bol nezamestnaný.
5. Povinný v rámci svojho vyjadrenia doručil súdu pracovnú zmluvu uzavretú medzi zamestnancom a fyzickou osobou zo dňa 6.6.2009. Zamestnávateľom bola R. R. a fyzická osoba L. D.. Pracovná zmluva sa uzatvorila na dobu neurčitú. Pracovnú funkcia zamestnanca prepravca nákladu v medziach mesta Berďansk a v ostatných mestách Ukrajiny ako aj v zahraničí s mesačnou mzdou 625 hrivien. Súčasne pripojil odporca aj pracovnú knižku, povolanie technik - lodiar. Knižka bola vystavená dňa 9.2.1977.
6. Z pripojeného potvrdenia Ministerstva justície Ukrajiny bolo zistené, že povinný za obdobie od 22.4.2002 do 30.6.2009 vyplatil výživné v nasledujúcich čiastkach: rok 2002 neplatil, 2003 neplatil, 2004 7.476 hrivien, 2005 7.635 hrivien, 2006 7.620 hrivien, 2007 10.000 hrivien, 2008 10.000 hrivien do 3.6.2009 neplatil.
7. Z pripojeného potvrdenia B. C. L. Q., F. Z. bolo zistené, že navrhovateľ H. D. v akademickom roku 2011/2012 bol študentom 1. ročníka dennou formou, pričom akademický rok trvá od 1.9.2011 do 31.8.2012. Predpokladané ukončenie štúdia je v akademickom roku 2013/2014.
8. Dňom 31.5.2016 navrhovateľ ukončil vysokoškolské štúdium.
9. Súd požiadal o vykonanie dôkazu v cudzine príslušný orgán v Ukrajine o zabezpečenie dôkazov a to zistenie, kedy odporca L. R. D., nar. XX.X.XXXX prekročil štátne hranice Ukrajiny (vstupy a výstupy) a to za obdobie od roku 2002 dodnes, o preskúmanie výpisov z CREW LIST of shipping crew, ktorým sa námorníci preukazujú na hraniciach namiesto víz a následne oznámenie názvov lode, komu loď patrí, funkciu vykonávanú odporcom na lodi za obdobie od roku 2002 dodnes a vyžiadanie a doručenie kópií pracovných kontraktov odporcu od jeho zamestnávateľov od roku 2002 dodnes.
10. V súlade so žiadosťou o zabezpečenie dôkazov bolo zistené, že v medziach kompetencií udelených nariadením administrácie štátnej prihraničnej služby z 30.9.2011 č. 754 na základe poverenia Ministerstva justície Ukrajiny v súvislosti s poskytnutím právnej pomoci o ktorú požiadal slovenský súd a ktorá spočíva vo vykonaní osobitných procesných úkonov v časti poskytnutia informácie o prekročení štátnej hranice Ukrajiny odporcom poskytli údaje z uvedenej databázy o prekročení štátnej hranice Ukrajiny občanom Ukrajiny od januára 2007 do dnešného dňa t.j. k 10.9.2012.
11. Miesto prekročenia Dátum prekročenia Smer Séria a číslo pasu Odeský morský obchodný prístav 10.8.2012 vstup Morský obchodný prístav „Južný“ 1.8.2012 výstup Morský obchodný prístav „Južný“ 30.7.2012 vstup Morský obchodný prístav „Južný“ 20.7.2012 výstup Morský obchodný prístav „Južný“ 18.7.2012 vstup Odeský morský obchodný prístav 13.7.2012 výstup Odeský morský obchodný prístav 10.7.2012 vstup
Morský obchodný prístav „Južný“ 6.7.2012 výstup Borispoľ 20.2.2012 vstup Borispoľ 13.10.2011 výstup Borispoľ 20.7.2011 vstup Borispoľ 15.3.2011 výstup Borispoľ 20.10.2010 vstup Borispoľ 13.5.2010 výstup Borispoľ 3.3.2010 vstup Borispoľ 14.8.2009 výstup Borispoľ 30.10.2008 výstup Borispoľ 28.8.2008 vstup Borispoľ 13.4.2008 výstup Borispoľ 31.1.2008 vstup Borispoľ 18.9.2007 výstup Borispoľ 27.5.2007 vstup Borispoľ 13.4.2007 výstup Borispoľ 5.4.2007 vstup
12. Povinný písomným podaním zo dňa 24.1.2013 vysvetlil informácie k veci výživného pre navrhovateľa. Pri posudzovaní nárokov na výživné žiada o zohľadnenie tej skutočnosti, že matka navrhovateľa vlastní luxusný byt 87 m2 v Q. V. C. N. R. XX, ktorý kúpila za jeho peniaze. Cena tohto bytu je v súčasnosti viac než 150.000 Eur. Na Ukrajine má svedkov, ktorí môžu potvrdiť všetky okolnosti za akých matka navrhovateľa získala slovenské občianstvo a ako bol zakúpený byt na ulici N. R. XX. Potvrdili by, čie peniaze boli použité na kúpu bytu. Žiada ďalej, aby súd zobral do úvahy tú skutočnosť, že matka navrhovateľa nebola zamestnaná od marca 1991 do roku 2000, t.j. 9 rokov. Odkiaľ by teda zobrala peniaze na luxusný byt. Klame, keď tvrdí, že predala byt na Ukrajine a kúpila byt na Slovensku, pretože 2 izbový byt na Ukrajine sa predal za 5.500 USD, avšak byt na ulici N. R. zakúpený v roku 1998 stál 17.000 USD. Súčasná cena bytu je 150.000 - 180.000 Eur. Bol by rád, aby slovenské orgány riadne preskúmali túto vec, pretože pokiaľ sa matka navrhovateľa obráti na Európsky súd pre ľudské práva, odhalia sa tam aj skutočnosti o tom, že táto je podvodníčka, ktorá získala občianstvo uzavretím podvodného manželstva a že ho oklamala aj pri spoločnom majetku. Svedkovia z Ukrajiny sú ochotní podať informácie otvorene pod prísahou na Biblii a pod hrozbou trestného postihu, ak by klamali. Môže zaznieť otázka, ako to, že títo ukrajinskí svedkovia vedia, čo sa dialo na Slovensku v rokoch 1997-2001. Boli to ich spoloční priatelia a príbuzní, s ktorými sa on a matka navrhovateľa stretávali počas každoročných letných návštev v rodnom meste Berďansk a ktorým rozprávali ako žijú a čo robia na Slovensku. Rovnako vedeli, čo sa stalo, že sa vrátil domov po samotnom rozvode s matkou navrhovateľa a že od nej nedostal žiadne vyrovnanie za ich majetok.
13. Z pripojeného potvrdenia zo dňa 9.4.2001 vydaného H. K. T. D., lodná agentúra, že odporca slúžil na palube obchodnej lode R. H. Y. ako kapitán v období od 23.8.2001 do 9.4.2001. V priebehu uvedeného obdobia si plnil svoje povinnosti riadne a s odbornou starostlivosťou. Svoju službu na lodi v trvaní osem mesiacov ukončil za účelom zaslúženého oddychu.
14. Z pripojeného potvrdenia lodnej agentúry zo dňa 5.7.2000 bolo zistené, že odporca slúžil ako kapitán na obchodnej lodi R. H. Y. v období od 1.11.1999 do 4.7.2000. Svoju službu na lodi v trvaní 8 mesiacov ukončil na vlastnú žiadosť za účelom zaslúženého oddychu.
15. Matka navrhovateľa v písomnom podaní doručenom súdu dňa 20.6.2003 uviedla a predložila súdu dostupné písomné materiály, dôkazy od ukrajinských inštitúcií z ktorých vyplýva, že odporca mal pravidelný príjem z pracovnej činnosti cez sprostredkujúce agentúry „N. T.“ od 1.2.2007 do 21.8.2012 a „F.“ od 10.9.2012 ako kapitán námorných lodi, čo potvrdzuje aj odporca vo svojom dotazníku pre získanie piateho preukazu totožnosti námorníka. Ako dôkazy predložila list kapitána Chersonského prístavu Ministerstva Infraštruktúry Ukrajiny č. 30-01/1/111 zo dňa 12.3.2013, list crewing agentúry F. č. 30 zo dňa 27.2.2013, list inšpekcie Ministerstva infraštruktúry Ukrajiny č. 103-350/1 zo dňa 7.6.2012, list inšpekcie Ministerstva dopravy a spojov Ukrajiny č. 93/1/9-518 zo dňa 7.2.2011. Skutočnosti, ktoré odporca uvádza súdu vrátane zamestnania u jeho družky sa nezakladajú na pravde, pretože jednoznačne neobsahujú jeho skutočný príjem námorného kapitána zahraničných lodí, ktorá zakladá jeho vyživovaciu povinnosť. K žiadosti odporcu zo dňa 18.1.2013 uvádza, že vedome podáva nepravdivé údaje, nakoľko
v prílohe prikladá notárom overené vyhlásenie povinného, ktoré potvrdzuje, že oni so synom nemajú voči nemu nesplnené záväzky ako aj nesplnenú majetkovú povinnosť. Predložila oznámenie hlavnej správy Ministerstva vnútra mesta Berďansk o začatí prípravného konania vo veci spáchania trestného činu úmyselného neplnenia vyživovacej povinnosti zo dňa 19.2.2012 proti osobe povinnej.
16. Z pripojeného potvrdenia B. C. L. Q., Ekonomická fakulta zo dňa 4.9.2013 vyplýva, že navrhovateľ H. D. je v akademickom roku 2013/2014 študentom 3. ročníka bakalárskeho štúdia, denná forma štúdia, predpokladané ukončenie štúdia je v akademickom roku 2013/2014.
17. Navrhovateľ sa k návrhu na určenie vyživovacej povinnosti pripojil a žiadal, aby súd určil vyživovaciu povinnosť povinného vo výške 500 Eur mesačne od podania návrhu do budúcna.
18. Navrhovateľ uviedol, že v akademickom roku 2013/2014 je študentom 3. ročníka bakalárskeho štúdia dennou formou. Uvedenú vysokú školu navštevuje, predtým navštevoval H. V. Š. C.. L. Q.. Výdavky v škole: obedy 40 Eur, MHD 10 Eur, literatúra 20 Eur, ošatenie, strava, hygiena asi 100 Eur mesačne, kozmetika 30 Eur mesačne, doučovanie anglický jazyk 80 Eur mesačne. Okrem toho chodí cvičiť 30 Eur mesačne a vitamíny, vitamínové prípravky. Ohľadne zdravotných problémov má alergiu, v súvislosti s tým výdavky na lieky 20 Eur mesačne. Uvedené výdavky mal aj v nasledujúcom období až do ukončenia štúdia. Výživu, výdavky a starostlivosť zabezpečovala výlučne matka.
19. Býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá platí výdavky na domácnosť, nájomné, inkaso. Výdavky ohľadne návštevy vysokej školy sú rovnaké počas trvania štúdia.
20. Z výpovede matky navrhovateľa súd zistil, že návrh podávala ešte v čase, keď bol navrhovateľ maloletý.
21. V čase podania návrhu pracovala ako ekonómka v spoločnosti ARCHUS s.r.o. Košice - Barca s príjmom vo výške asi 11.000,- Sk. Po rozvode manželstva sa starala o syna H. D., ktorý bol vtedy študentom H. V. Š.I. C. L. Q..
22. V čase podania návrhu syn navštevoval 2. ročník gymnázia, pričom zabezpečovala školské potreby, pomôcky, náklady na cestovné do školy, záujmové krúžky a z príjmu, ktorý mala nevedela všetky tieto výdavky zabezpečiť.
23. Otec bol rozsudkom Berďanského súdu zaviazaný platením výživného na mal. Andreja vo výške 1 časti všetkých jeho mesačných príjmov od 22.4.2002 k jej rukám.
24. Matka predložila súdu rozpis, v akej výške prispieval odporca na výživu syna od roku 2008. Uvedené vyčíslenie za každý rok zvlášť obsahuje koľko mal platiť výživné v ukrajinských hrivnách a presne, ktoré mesiace nezaplatil. Výsledná suma, z ktorej vyplýva koľko každý rok zaplatil je uvedená v ukrajinských hrivnách.
25. Z výpovede matky navrhovateľa súd ďalej zistil, že spolu so synom bývajú v byte, za ktorý platí nájomné 320 Eur vrátane inkasa mesačne. Výdavky sa týkajú stravy, synovi prispieva sumou 10 Eur denne na stravu, stravné na celý mesiac 300 Eur. Matka je samostatne zárobkovo činná osoba, avšak firma, ktorú má je v konkurze. Inak jej príjem vychádza mesačne vo výške 128 Eur netto. Poberá dôchodok z Ukrajiny vo výške 85 Eur mesačne. Odporca sa o syna nezaujíma, za 4 roky ho stretol iba raz a to iba na jeden deň. Mimo výživného inou formou neprispieva, ani darčeky na sviatky, prípadne meniny, narodeniny neposiela, syn s ním nie je v kontakte. Celá starostlivosť o výchovu a starostlivosť je na nej. V prípade potreby mala by absolvovať operáciu očí, za čo by však mala zaplatiť 800 Eur. V súčasnosti nemá dostatok finančných prostriedkov, aby mohla niečo také absolvovať.
26. Matka ďalej uviedla, že povinný zavádza súd nie len na Slovensku, ale aj na Ukrajine v tom, že je zamestnaný u svojej družky, ktorá mu dala potvrdenie, že je nezamestnaný. Matka predložila súdu doklad o tom, že otec vlastní pas námorníka 5 rokov, ako aj doklady o tom, že v priebehu roka je 7 mesiacov na mori a jeho príjem je nadštandardný.
27. Súčasne boli súdu predložené údaje z databázy o prekročení štátnej hranice Ukrajiny občanom Ukrajiny D. L., V.. XX.X.XXXX za dobu od januára 2007 do dnešného dňa. Z uvedeného vyplýva že otec je zamestnaný na obchodnej lodi, resp. vykonáva medzikontinentálne plavby. Na týchto lodiach je kapitánom. Odporca má vydaný námorný pas, námorný pas môže mať len aktívny námorník, ktorý je zamestnaný na lodi. Bežný občan pas nedostane.
28. Matka predložila súdu oznámenie o tom, že povinný je držiteľom diplomu námorného kapitána vydaného dňa 22.8.2003 a bol zapísaný do jednotného štátneho registra dokumentov námorníkov Ukrajiny v roku 2003.
29. Matke sa podarilo zistiť a predložiť potvrdenie, že spoločnosť ORIENT STAR s.r.o. za posledných 5 rokov od 1.2.2007 do 21.8.2012 zabezpečovali povinnému prácu na lodi. Súčasne bola predložená súdu pracovná knižka námorníka, ktorá mu bola vydaná a o ktorej tvrdil, že ju nemá.
30. Ďalej boli predložené súdu doklady, že povinný v období od 1.2.2007 do 21.8.2012 sa obrátil so žiadosťou na spoločnosť F. a následne bola uzavretá zmluva č. 726 o poskytnutí sprostredkovateľských služieb v oblasti zabezpečenia zamestnania v zahraničí. Na základe uvedenej zmluvy bol odporca zamestnaný a zaradený na funkciu kapitána lode spoločnosti. Uvedená zmluva je platná až do uzavretia pracovnej zmluvy medzi objednávateľom. Z uvedených dokladov vyplýva, že povinný mal požadovaný nárok na mzdu v rozsahu od 2000 do 2500 amerických dolárov. Matka odkazuje aj na listinný doklad, ktorý predložila o registrácii námorníkov, z ktorých vyplýva, že kapitán námornej lode môže zarábať od 13.500 USD po 8.000 USD. Okrem toho povinný vo svojich vyjadreniach a vyhláseniach uvádzal skutočnosti, z ktorých vyplýva, že jeho príjem je minimálne v takom rozsahu, ako boli predložené listinné doklady a poukazuje aj na oznámenie spoločnosti F., v ktorom otec uviedol, že požaduje mzdu minimálne vo výške 2.000 USD až 2.500 USD.
31. Matka ďalej poukázala na nezrovnalosť vo výpovedi povinného, ktorý uviedol, že ako námorník nepracuje a že má len jedno zamestnanie. Uvedené podanie je zo dňa 20.9.2012, pričom z námornej knižky vyplýva, že dňa 10.9.2012 sa odporca nalodil na loď Krym a následne sa vrátil až 25.2.2013.
32. Matka navrhovateľa poukazuje aj na tú skutočnosť, že povinný postavil hotel pri Azovskom mori s 9 izbami, z ktorého má tiež nejaký príjem. Uvedený hotel je však napísaný na jeho družku, s ktorou žije.
33. Z pripojených listinných dokladov bolo zistené, že pracovná knižka námorníka sa používa pre účely potvrdenia o odpracovaných rokov jej držiteľa na lodi v súlade s medzinárodnou konvenciou pre prípravu a vydávanie diplomov námorníkov z roku 1978, s doplneniami a národnými potrebami. Pracovná knižka námorníka sa vydáva len splnomocnenými na to osobami. Doplňovanie a zmeny v texte neoprávnenými osobami je zakázané. Držiteľ pracovnej knižky námorníka musí s ňou opatrne zaobchádzať, strata pracovnej knižky námorníka alebo jej zničenia môžu spôsobiť jej držiteľovi problém s potvrdením o odpracovaní rokov na lodiach. V prípade straty alebo zničenia pracovnej knižky námorníka jej držiteľ je povinný informovať o tom inšpekciu pre prípravu a vydávanie diplomov námorníkov. Ak niekto našiel pracovnú knižku námorníka a nie je jej držiteľom, je potrebné ju vrátiť na inšpekciu pre prípravu a vydávanie diplomov námorníkov.
34. Vykonaným dokazovaním bola predložená súdu aj kópia pracovnej knižky námorníka povinného L.I. D., V.. XXXX len prvá strana, z dôvodu, že v tom čase sa knižky začali vydávať, preto nie sú ostatné strany, knižka sa mala nachádzať u povinného, č. pracovnej knižky - No 01302/2005/23. Doklady potrebné na získanie pracovnej knižky námorníka, ktoré boli predložené: žiadosť na vydanie knižky, kópia námorníckeho pasu, kópia dokladu osvedčujúceho kvalifikáciu a potvrdenie o zaplatení za vydanie pracovnej knižky námorníka. Uvedené informácie boli poskytnuté Ministerstvom infraštruktúry Ukrajiny, Inšpekcia pre prípravu námorníkov a ich diplomovanie zo dňa 7.6.2012.
35. Z potvrdenia, ktoré bolo vydané dňa 28.8.2012 vyplýva, že kapitánom Chersonského morského prístavu bol vydaný preukaz totožnosti námorníka povinnému D. L. R. a na obdobie 5 rokov, t.j. do 28.8.2017. Preukaz totožnosti námorníka bol vydaný povinnému ako kapitánovi M/L „Global Pride“
36. Z pripojených listinných dokladov bolo zistené, že povinný uvádza svoju funkciu ako kapitán námorného plávania.
37. Z pripojeného potvrdenia, dotazníku, ktorý vyplnil samotný povinný D. L. R. bolo zistené, že ako vzdelanie uviedol odbornú strednú školu, odbor navigátor, ovláda jazyk anglický, trestaný nebol, v zahraničí bol, USA, Brazília, Španielsko, Rusko, Taliansko, rodinný stav slobodný, pracovnú činnosť za posledných 5 rokov uviedol so začiatkom od 1.2.2007, dátum výstupu 21.8.2012, názov podniku s.r.o. ORIENT STAR, miesto práce Odesa.
38. Z predložených štatistických údajov súd zistil, že príjem kapitána námornej lode môže byť vo výške od 8.000 USD do 13.500 USD. Okrem toho z internetových stránok bol zistený aj minimálny príjem povinného, pokiaľ by nastúpil ako kapitán námornej lode a to požadovaný príjem 6.000 USD.
39. Z pripojeného potvrdenia z agentúry F. zo dňa 13.8.2013 bolo zistené, že uvedená agentúra vykonáva sprostredkovateľskú činnosť v oblasti zabezpečenia zamestnania v zahraničí na základe licencie AB č. XXXXXX. V období od 1.2.2007 do 21.8.2012 povinný sa obrátil na spoločnosť so žiadosťou, pričom na základe tejto žiadosti zo dňa 4.7.2012 bolo medzi agentúrou a odporcom uzavretá zmluva o poskytnutí sprostredkovateľských služieb v oblasti zabezpečenia zamestnania v zahraničí. Na základe uvedenej zmluvy odporca bol zamestnaný a zaradený na funkciu kapitána lode spoločnosti T. B. T. A.. Uvedená zmluva je platná až do uzavretia pracovnej zmluvy medzi objednávateľom a zahraničným zamestnávateľom. Povinný mal požadovaný nárok na mzdu v rozsahu od 2.000 USD do 2.500 USD.
40. Z oznámenia Inšpekcie pre prípravu a certifikáciu námorníkov zo dňa 30.7.2013 bolo zistené ohľadne dostupnosti dokumentov vo veci povinného držiteľa diplomu námorného kapitána č. 00992/2003/06 vydaného 22.8.2003 bola zapísaná do Jednotného štátneho registra dokumentov námorníkov Ukrajiny v roku 2003. Inšpekcia na adresu Oddelenia štátnej výkonnej služby Berďanskej mestskej správy justície mesta Záporožie zaslala kópiu správy, ktorá obsahuje kópie dokumentov, ktoré občan - odporca poskytol inšpekcii pre potvrdenie kvalifikácie pri zápise do Štátnej kvalifikačnej komisii v roku 2011.
41. Ďalej bolo preukázané, že povinný nadobudol 5 námorníckych pasov, ktoré majú platnosť 5 rokov, preukaz o totožnosti námorníka za obdobie od 6.2.1997 do dnešného dňa. Piaty pas bol vydaný 28.8.2012 a má platnosť do 28.8.2017. Preukaz totožnosti námorníka sa vydáva občanovi Ukrajiny, ktorý je zamestnaný na lodi v každom postavení (okrem vojenskej lodi) zapísanej na území Ukrajiny alebo iných štátov, členov konvencie z roku 1958 o preukazoch totožnosti námorníkov. Preukaz potvrdzuje status osoby námorníka. Dokumenty námorného kapitána D. V.M. boli zapísané do Jednotného štátneho registra dokumentov námorníkov Ukrajiny v roku 2003 a doteraz sú v registri, čo svedčí, že povinný stále je námorníkom Ukrajiny. Na základe žiadosti odporcu zo dňa 23.11.2005 mu bola vydaná pracovná knižka námorníka pod č. XXXXX/XXXX/XX. Kópia novej pracovnej knižky vydanej 20.9.2012 pod č. XXXXX/XXXX-XX, ktorá neobsahuje záznam o zamestnaní a ktorú odporca preukazuje v úradoch v súvislosti s výživným, ale v Inšpekcii pre prípravu a certifikáciu námorníkov uvádza pracovnú knižku z roku 2005 za účelom potvrdenia činnosti námorného kapitána počas vybavovania certifikátov. Potvrdenie z polície o vstupoch a výstupoch z Ukrajiny odporcu podľa preukazov totožnosti námorníkov v rokoch 2006-2008, potvrdenie Štátnej prihraničnej služby Ukrajiny o prekročeniach štátnej hranice odporcom podľa preukazov totožnosti námorníka za obdobie rokov 2007-2012 a zdržiavanie sa v cudzine po dobu 5-7 mesiacov v roku. Všetko dosvedčuje o tom, že odporca bol zamestnaný na lodiach v rokoch 2006-2012. O práci povinného ako námorného kapitána svedčia aj dostupné doklady a to list kapitána Chersonského námorníckeho obchodného prístavu Ministerstva infraštruktúry Ukrajiny č. XX-XX-XXX O. XX.X.XXXX s prílohami, pričom odporca poukazuje na svoje zamestnanie cez Odeskú agentúru ORIENT STAR s.r.o. za obdobie od 1.2.2007 do 21.8.2012, pracovná činnosť námorníka za posledných 5 rokov, ktorú je potrebné potvrdiť pre účely nadobudnutia ďalšieho preukazu totožnosti námorníka, povolanie navigátor a cestu do zahraničia. Všetky údaje povinný potvrdil vlastným podpisom. Tento dotazník bol poslaný riaditeľovi Jednotky bezpečnostnej informačnej služby Ukrajiny v Chersonskej oblasti pre posúdenie a schválenie dokladov osoby povinného, ktorú odporúčajú na prácu na lodiach zahraničného plávania s návštevami zahraničných prístavov. Listy crewing agentúry „F.“ Zz 13.8.2013 svedčia o tom, že odporca bol zamestnaný a zaradený na funkciu kapitána lode spoločnosti T. B. T. A., čo potvrdzuje aj v zápise v námorníckom pase - preukaze totožnosti námorníka D. L..R.. - m/ v „KRYM“ z 10.9.2012 do 25.2.2013, m/v „Hamburg“ z 17.3.2013 do 10.7.2013. Matka ďalej predložila informácie získané na internete a to Register námorníkov Ukrajiny, kde sa nachádza aj pracovnú ponuka povinného, v ktorej menovaný uvádza termíny, kedy môže nastúpiť na loď a požaduje minimálnu mzdu 7.000 USD mesačne.
42. Matka navrhovateľa poukázala na rozpory vo výpovediach a v listinných dokladoch povinného. Konkrétne na čestné vyhlásenie povinného z 10.9.2004 exekučného úradu, že nepracuje ako námorník a tri roky nebol v zahraničí, ale Veľvyslanectvo SR v Kyjeve žiadalo Ministerstvo zahraničných vecí o informáciu a zistilo, že od 10.3.2003 povinný bol na lodi „R., S. R. A. Co v liste č. 491 z 3.8.2012 uvádza dotazník kapitána - povinného zo dňa 3.9.2003, ktorý svedčí, že ten robil od novembra 1998 do 2/2003 na mori na kontajnerových lodiach vo funkcii kapitána, colná deklarácia zo dňa 5.7.2003 svedčiaca o dovoze odporcu valuty vo výške 23.550 USD pri návrate z Juhoafrickej republiky. Na hranici preukazuje sa námorným pasom (preukazom námorníka) AB No 156802, čo znamená, že sa vracia z plavby. Ďalej poukazuje na čestné vyhlásenie zo dňa 26.10.2010, že odporca má len jedno zamestnanie u súkromného podnikateľa R. s jednou výplatou, ale vo vyhlásení z 11.2.2001 oznamuje, že v roku 2005 bol v zahraničí za účelom práce a po návrate domov vyplatil príslušné výživné. Priložená je colná deklarácia zo 17.10.2005 a výpočet dlhu na výživnom. V čestnom vyhlásení povinného zo dňa 12.4.2012 tento uvádza, že stratil preukaz totožnosti námorníka, preto ho nemôže preukázať, že pracovnú knižku námorníka nikdy nemal, že cesty do zahraničia mal z osobných dôvodov a že v zahraničí nepracoval a výplatu nemal, ale na základe listu kapitána Chersonského prístavu z 12.3.2013 a príloh vyplýva, že povinný pracoval na mori od 1.2.2007 do 21.8.2012. Pracovná knižka bola vydaná ešte v roku 2005. Prekročenie hranice s preukazom totožnosti námorníka je možné len z pracovných dôvodov - práca na lodi. Čestné vyhlásenie odporcu zo dňa 20.9.2012 súdu mesta Berďansk, v ktorom povinný žiada, aby súdne pojednávanie sa uskutočnilo bez neho a vyhlásil, že ako námorník nepracuje, výplatu ako námorník nedostáva, že má len jedno zamestnanie u podnikateľa R. vo funkcií expedítor - dopravca, ale v súlade so zápismi v preukaze totožnosti námorníka AB č. XXXXXX vydaného dňa 28.8.2012 odporca od 10.9.2012 bol už zamestnaný na lodi KRYM vo funkcii kapitána. Vyjadrenie povinného zo dňa 17.1.2013, v ktorom udáva, že požiadal o nový preukaz totožnosti námorníka potrebný pre každú prácu a výplatu, pričom výplatu preukázať nemôže, pretože je neoficiálna, ale predložil výpočet na dlhu na výživnom, kde vyplýva, že exekučný úrad mu vypočítal výživné len z výplaty dopravcu. Za obdobie od 22.4.2002 do 3.6.2009 povinný vyplácal výživné jeden mesiac v roku, pričom čiastku určil sám. V rokoch 2002, 2003, 2009 neplatil výživné vôbec. Takže za 85 mesiacov výživné bolo vyplatené 5-krát. Od 2009 do dnešného dňa čiastku na výživnom určil sám, v roku 2010 zaplatil len jednu čiastku 10 USD, v roku 2011 len 4-krát za rok. Podnikateľ R. je družkou povinného, v pracovnej zmluve je uvedený trvalý pobyt odporcu a R. a zároveň firmy na jednej adrese, čo vyplýva z uznesenia náčelníka berďanskej polície zo dňa 6.2.2004.
43. Okresný súd Košice I vo veci rozhodol dňa 16.10.2013 tak, že zaviazal povinnú osobu prispievať na výživu oprávnenej osoby sumou 500 Eur mesačne od 30.12.2008 do budúcna. Súčasne určil dlžné výživné.
44. Proti rozsudku podala povinná osoba odvolanie.
45. Krajský súd v Košiciach rozsudkom pod sp. zn. 8Co 42/2015 zo dňa 27.11.2015 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
46. V zmysle vyhlášky č. 95/1983 Zbierky Ministerstvo zahraničných vecí zo 16.5.1983 o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach platí vo vzťahu k Rusku, Arménsku, Azerbajdžanu, Bielorusku, Kazachstanu, Moldavsku, Tadžikistanu, Turkménsku, Ukrajine a Uzbekistanu podľa článku 30 právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi, odsek 1 právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany na území ktorej dieťa trvale žije; ods. 2 nárok na výživné od plnoletých detí sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany na území, ktorej má bydlisko osoba, ktorá uplatňuje nárok na výživné; ods. 3 na rozhodovanie o právnych vzťahoch medzi rodičmi a deťmi je daná právomoc súdov zmluvnej strany, ktorej právny poriadok použil podľa ods. 1 a 2.
47. Podľa vyhlášky č. 95/1983 Zb. článku 30 jednoznačne je daná právomoc súdu Slovenskej republiky ohľadne určenia vyživovacej povinnosti - právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi.
48. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v čase podania návrhu maloletý H. D. v súčasnosti už plnoletý trvale žije na území Slovenskej republiky a teda nárok na výživné sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany na území ktorej má bydlisko osoba, ktorá uplatňuje nárok na výživné. V danom prípade nárok na výživné uplatňuje navrhovateľ, t.j. osoba oprávnená z výživného, preto
sa právne vzťahy spravujú právnym poriadkom Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu je daná právomoc slovenského súdu a teda námietka povinného je nedôvodná. V prípade súdneho konania na území Ukrajiny ( rozhodnutie Berďanského súdu bolo v roku 2002, konanie ukončené ) pričom návrh matky na určenie výživného podaný na tunajšom súde 30.12.2008, súd uvádza, že pokiaľ by aj prebiehalo iné súdne konanie medzi účastníkmi konania (o ktorom tunajší súd nemá vedomosť, ani účastníci takéto konanie neuviedli) bolo povinnosť príslušných orgánov Ukrajiny informovať sa o prebiehajúcom konaní resp. požiadať o prenesenie právomoci v zmysle medzinárodných dohovorov. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že má právomoc konať o návrhu navrhovateľa na určenie výživného podľa platných právnych predpisov Slovenskej republiky a preto rozhodoval o určení vyživovacej povinnosti povinného na navrhovateľa ako oprávnenú osobu z výživného.
49. Povinná osoba predložila súdu rozsudok Berďanského mestského súdu v Záporskej oblasti zo dňa 26.12.2014 o určenie výživného, v ktorom otec povinnej osoby požiadal o určenie výživného. Na súdnom pojednávaní bol návrh otca povinnej osoby zamietnutý v plnom rozsahu. Následne na základe rozhodnutia občiansko-právneho kolégia sudcov odvolacieho súdu v Záporskej oblasti zo dňa 29.4. odvolací súd odvolanie otca povinnej osoby vyhovel a určil povinnej osobe D. L. R. povinnosť platiť výživné na D. R. Q., nar. XX.XX.XXXX vo výške 1-iny zo všetkých jeho príjmov mesačne počnúc odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia doživotne.
50. Povinná osoba písomne podaním doručeným súdu dňa 16.11.2016 navrhla zrušiť vyživovaciu povinnosť k oprávnenej osobe svojmu synovi, ktorý nadobudol plnoletosť. Súčasne uviedol, že od 6.1.2014 je dôchodca a jeho dôchodok je vo výške 80 Eur. Iný príjem a majetok nemá. O uvedených skutočnostiach predložil potvrdenie, že je zaregistrovaný v Berďanskom združenom vedení dôchodkového fondu Ukrajiny v Záporskej oblasti od 6.1.2014 a dostáva dôchodok za dlhú a záslužnú službu pracovníkom plávajúceho skladu, ktorá je určená v súlade so zákonom Ukrajiny o povinnom štátnom dôchodkovom poistení vo výške 2746,72 UAH. Ďalej predložil potvrdenie pre udelenie dotácií a dostáva dôchodok za dlhú a záslužnú službu pracovníkom plávajúceho skladu celkom 17.607,02 UAH. Z potvrdenia (č.l. 1226 vyplýva, že povinnej osobe sú odpočítané alimenty na jeho otca).
51. Vykonaným dokazovaním bolo zistené z dôchodkového fondu Ukrajiny, že povinná osoba sa nachádza v evidencii úradu ako dôchodca a poberá starobný dôchodok od 6.1.2014 ako bývalý pracovník posádky lode. Súčasne bolo zaslané potvrdenie o výške vyplácaného dôchodku za obdobie od 6.1.2014 do 30.9.2016. Z dôchodku povinnej osoby sa vypláca výživné pre jeho otca D. R. Q. na základe súdneho rozkazu č. XXX/XXXX/XX-c vydaného Berďanským mestským súdom dňa 2.7.2015 vo výške 1-iny z jeho dôchodku doživotne ako aj suma dlhu na výživnom vo výške 2792,50 hrivien. Ku dňu 1.10.2016 neevidujú žiadnu zadĺženosť na výživnom.
52. Na základe rozhodnutia súdu zo dňa 28.9.2016 bolo oznámené, že Marlow Navigation Ukrajina, s.r.o. sprostredkovala pre občana L..R.. D. zamestnanie na pracovnej pozícii kapitána na nasledujúcich lodiach zahraničných vlastníkov lodí v nasledujúcich obdobiach: od 18.9.2007 do 31.1.2008 - motorová loď MAERSK FLENSBURG od 13.4.2008 do 28.8.2008 - motorová loď TEROUDANT od 30.10.2008 do 6.5.2009 - motorová loď WARNOW TROUT od 14.8.2009 do 3.3.2010 - motorová loď STANDT BREMEN od 13.5.2010 do 20.10.2010 - motorová loď STADT GERA od 15.3.2011 do 20.7.2011 - motorová loď STADT GERA od 13.10.2011 do 20.2.2012 - motorová loď STADT MUENCHEN
53. Zároveň bolo oznámené, že podľa platných právnych predpisov Ukrajiny, subjekty podnikateľskej činnosti, ktoré sprostredkovávajú zamestnanie od roku 2013 nemajú povinnosť uchovávať kópie pracovných zmlúv klientov so zamestnávateľmi so zamestnávateľmi cudzích štátov. V súvislosti s touto skutočnosťou nie je možné poskytnúť pracovné zmluvy povinnej osoby za vyššie uvedené obdobia.
54. Z oznámenia spoločnosti D. V. vyplýva, že povinná osoba v období od roku 2008 dodnes neuzatvárala žiadne pracovné zmluvy s ich spoločnosťou a neboli mu poskytované žiadne služby týkajúce sa krátkodobého zamestnania.
55. Ministerstvo príjmov a poplatkov Ukrajiny zo dňa 7.10.2016 oznámili informácie z Centrálnej databázy štátneho registra fyzických osôb štátnej daňovej inšpekcie Ukrajiny o výške vyplatených príjmov povinnej osoby za obdobie od 1.1.2008 do 30.9.2016.
56. Agentúra F. A. D. oznámila, že v období od roku 2008 dodnes medzi tuingovou spoločnosťou a povinnou osobou neboli uzatvorené žiadne pracovné zmluvy.
57. Matka oprávnenej osoby uviedla, že povinná osoba dobrovoľne neposkytne informácie o výške svojho skutočného príjmu, nedoloží kontrakty / pracovné zmluvy. V ďalšom uviedla, že povinná skrýva svoj faktický plat, ktorý je oveľa vyšší ako základný (4.030 dolárov), pretože základný príjem je bez navýšenia za nočné služby, práce nadčas, sviatky, práce súvisiace s vplávaním do prístavu, kotvením, vyplávaním z prístavu atď. a môže dosahovať 8.000 až 10.000 dolárov mesačne. Povinný je presvedčený, že nikto nezistí jeho skutočný príjem, preto v odvolaniach uvádza, že keď príjem je neznámy, tak nie je možné určiť výšku vyživovacej povinnosti. Pri základnom plate 4.030 dolárov povinný vyplácal synovi výživné v priemere 40 Eur mesačne. Z dôvodu, že povinný neposkytol dobrovoľne informácie o výške svojho skutočného príjmu, žiada, aby súd zobral do úvahy jeho vysokonadštandardný základný plat v období rokov od 1.10.2008 do 30.10.2011 t.j. 4.030 dolárov mesačne, na ktorý poukazuje generálny riaditeľ crewing agentúry MARLOW NAVIGATION v liste zo dňa 3.9.2016 a ktorý je adresovaný prokuratúre v Berďansku. Žiada, aby dôsledne chránil práva občanov Slovenskej republiky, ktoré boli dlhodobo porušované zo strany povinnej osoby. Od júna 2014 do júna 2016 povinný výživné neplatil vôbec. Povinný sa so synom vôbec nekomunikuje, nevie nič o jeho zdravý a absolvovaní štúdia a povolaní o potrebách, problémoch.
58. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
59. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
60. Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
61. Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
62. Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
63. Podľa vyhlášky č. 95/1983 Zb. článku 30 jednoznačne je daná právomoc súdu Slovenskej republiky ohľadne určenia vyživovacej povinnosti - právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi.
64. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v čase podania návrhu maloletý H. D. v súčasnosti už plnoletý trvale žije na území Slovenskej republiky a teda nárok na výživné sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany na území ktorej má bydlisko osoba, ktorá uplatňuje nárok na výživné. V danom prípade nárok na výživné uplatňuje navrhovateľ, t.j. osoba oprávnená z výživného, preto sa právne vzťahy spravujú právnym poriadkom Slovenskej republiky.
65. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
66. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
67. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
68. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
69. Z citovaných zákonných ustanovení ako i z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
70. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 500 Eur mesačne na v tom čase maloleté dieťa, v priebehu konania plnoleté je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb oprávnenej osoby, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o dieťa na nezáujem otca o dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a povinná osoba ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Pri určovaní výšky výživného zohľadnil skutočnosť, že oprávnená osoba čo sa podania návrhu bola maloletá navštevovala gymnázium. V priebehu konania navrhovateľ nastúpil na vysokú školu, pričom vysokú školu v priebehu konania aj skončil. Vzhľadom na túto skutočnosť mala matka náklady, vzrástli náklady na jeho výchovu, výživu, ošatenie zo strany matka, ktorá zabezpečovala jeho starostlivosť. Prihliadol aj na zárobkové pomery a schopnosti tak povinnej osoby ako aj matky navrhovateľa. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam povinnej osoby a zohľadňuje aj odôvodnené potreby navrhovateľa. Súdom stanovené výživné vo výške 500 Eur mesačne zohľadňuje základnú mieru nevyhnutných potrieb navrhovateľa, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Ďalej poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkove majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Súd je toho presvedčenia, že povinný mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby tento štandard poskytol navrhovateľovi formou výživného. Z pripojených listinných dokladov bolo preukázané, že povinný pracoval ako námorný kapitán na obchodných lodiach, bolo mu vydaných 5 námorníckych pasov za obdobie od 6.2.1997, pričom 5 pas bol vydaný do 28.8.2017. Dokumenty povinného ako námorného kapitána boli zapísané do Jednotného štátneho registra dokumentov námorníkov Ukrajiny v roku 2003 a sú naďalej v registri, čo svedčí o tom, že povinný bol námorníkom Ukrajiny. Povinnému bola vydaná nová pracovná knižka zo dňa 20.9.2012. Bolo preukázané potvrdenia o vstupoch a výstupoch z Ukrajiny odporcom na základe preukazu totožnosti námorníka v roku 2006 a 2008 ako aj prekročenia štátnej hranice Ukrajiny podľa preukazu totožnosti námorníka za obdobie 2007 a 2012 a zdržiavaním sa v cudzine po dobu 5-7 mesiacov v roku. Tieto skutočnosti svedčia o tom, že povinný bol zamestnaný
na lodiach v rokoch 2006 až 2013. Preukázaná ďalej bola skutočnosť, že povinný si hľadal zamestnanie cez agentúru ORIENT STAR za obdobie od 1.2.2007 do 21.8.2012, pričom požadoval minimálny príjem od 6.000 USD. Naposledy bol otec zamestnaný a zaradený do funkcie kapitána lode spoločnosti SEA TRAFFIC SHIPPING CO, čo je potvrdené v zápise v námorníckom pase, preukaze totožnosti námorníka odporcu na lodi m/v „KRYM“ od 10.9.2012 do 25.2.2013, m/v „Hamburg“ od 17.3.2013 do 10.7.2013. Skutočnosti, ktoré povinný uviedol vo svojej výpovedi a ktoré boli doručené tunajšiemu súdu súd považuje za nedôveryhodné, vzhľadom k predloženým listinným dokladom ohľadne preukazu totožnosti námorníka, z ktorých jednoznačne vyplýva, že prekročil hranice Ukrajiny za účelom zamestnania na obchodných a kontajnerových lodiach a teda vykonával prácu námorného kapitána, pričom odporca požadoval minimálny príjem od 6.000 USD. Pri určovaní výšky výživného zohľadnil aj to, že matka navrhovateľa sa naďalej o neho stará. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a/ Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a tak isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nie len z jeho vykazovaného príjmu, ale aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky, cenné papiere, úspory, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.
71. Záverom súd dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Pri určený rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Taktiež prihliada na odôvodnené potreby dieťaťa. Súd dôsledne porovnal pomery účastníkov, a dospel k záveru, že určené výživné vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam povinného, ktorý nemá iné vyživovacie povinnosti, zohľadňuje aj odôvodnené potreby v tom čase maloletého dieťaťa ako i plnoletého. Okrem iného poukazuje aj na tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade ako rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Z § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného a zdôrazňuje, že pre zmenu rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine postačuje zmena pomerov len na jednej strane, teda buď len u oprávneného alebo u povinného. Povinná osoba o svojho syna, t.j. oprávneného odkedy je na území od podania návrhu nejavil záujem nijakým spôsobom, na dieťa neprispel a to by znamenalo posunúť zodpovednosť za zdravie a život dieťaťa na matku, ktorá sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu na hranici svojich možností prevažne osobnou starostlivosťou vzhľadom na jej príjem, čo by bolo nepochybne v rozpore so zákonom o rodine morálkou a spravodlivosťou. V ďalšom teda súd neprihliadal na námietky otca ohľadne nedostatočného príjmu, pretože má za to, že dostatočným spôsobom bolo preukázané, že bol zamestnaný ako námorný kapitán, pričom z pripojených listinných dokladov predložených matkou (otec žiadne listinné dôkazy ohľadne výkonu práce ako námorného kapitána nepredložil), vyplýva, že jeho príjem vyplácaný spoločnosťou, ktorá sprostredkuje zamestnanie námorníkov, by bol jeho príjem vo výške od 2.750 dolárov do 4.030 dolárov. V ďalšom poukazuje aj na to, že kópie kontraktov pracovných zmlúv, ktoré boli uzatvárané medzi námorníkmi a majiteľmi zahraničných lodí, nie sú archivované. S prihliadnutím na tieto skutočnosti je nemožné zabezpečiť výšku príjmu povinnej osoby ( ktorú skutočnosť uviedol aj sám povinný, že sa nedá preukázať jeho príjem ), dôkazy ohľadne jeho príjmu boli zabezpečené na základe dožiadania ohľadne vykonania dôkazov v zahraničí a predložené matkou. Otec v priebehu konania žiadne listinné dôkazy o výške jeho príjmu okrem výšky dôchodku nepredložil. Súd má za to, že k výdavkom otca, ktoré uviedol a k plateniu výživného na svojho otca, by nebol schopný zabezpečiť pokiaľ by nemal aj iný príjem, ktorý však súdu neuviedol.
Tvrdeniam uvádzaným povinným súd neuveril nakoľko skutočnosti, že vykonával činnosť námorného kapitána na medzinárodných lodiach mal preukázané listinnými dôkazmi. Z uvedeného dôvodu preto súd vychádzal z listinných dôkazov predložených príslušnými orgánmi Ukrajiny i matkou, ktoré považoval za dôveryhodné a z ktorých určil otcovi výšku vyživovacej povinnosti.
72. Podľa ust. § 232 ods. 3,4 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
73. Vzhľadom k tomu, že súd určil vyživovaciu povinnosť povinného voči navrhovateľovi za obdobie od 30.12.2008 do 31.5.2016 došlo na jeho strane k vzniku dlžného výživného vo výške 42.333,56 Eur , ktoré mu súd uložil zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
74. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne:
75. Z pripojených listinných dokladov bolo preukázané, že povinný zaplatil na výživu navrhovateľa od 30.12.2008 do 31.5.2016 nasledovne:
Rok Mesiac Zaplatené výživné v hrivnách(UAH) Dátum kurzu Kurz EUR/UAH Prepočet na Eur 2008 12/08 10.000 5.12.2008 1UAH=3,30 Sk 3.030,-Sk/100,58 Eur 2009 nezaplatil 0 2010 12/10 317,20 1.12.2010 1/10,48 30,27 2011 2/11 627,26 1.2.2011 1/10,856 57,79 4/11 644,76 1.4.2011 1/11,317 56,98 8/11 605,72 1.8.2011 1/11,41 53 10/11 3.277,42 3.10.2011 1/10,795 303,60 2012 1/12 718,20 2.1.2012 1/10,394 69 2/12 478,80 1.2.2012 1/10,589 45,22 5/12 235,91 2.5.2012 1/10,628 22,20 6/12 257,88 1.6.2012 1/10,049 25,60 7/12 254,08 2.7.2012 1/10,039 25,30 8/12 254,08 1.8.2012 1/9,926 25,60 9/12 254,08 3.9.2012 1/10,193 24,90 10/12 263,67 1.10.2012 1/10,537 25 11/12 1.598 2.11.2012 1/10,629 150,30 12/12 1.598 3.12.2012 1/10,622 150,40 2013 1/13 1.598 2.1.2013 1/10,606 150,70 2/13 1.598 1.2.2013 1/11,041 144,70 3/13 1.598 1.3.2013 1/10,682 149,60 4/13 878,90 2.4.2013 1/10,37 84,80 5/13 958,80 2.5.2013 1/10,575 90,70 6/13 420 3.6.2013 1/10,602 39,60 7/13 421,50 1.7.2013 1/10,64 39,60 8/13 878,90 1.8.2013 1/10,784 81,50 9/13 870,91 2.9.2013 1/10,746 81 10/13 862,92 1.10.2013 1/11,056 78 11/13 854,93 1.11.2013 1/11,213 76 12/13 846,94 2.12.2013 1/11,413 76 2014 1/14 897,75 1.1.2014 1/11,327 79 2/14 965,12 3.2.2014 1/11,379 85 3/14 1294,71 3.3.2014 1/15,043 86 4/14 1184,22 1.4.2014 1/15,401 77 5/14 1176,65 1.5.2014 1/15,804 74 6/14 117,10 2.6.2014 1/15,946 7,50
76. Takto povinný zaplatil navrhovateľovi spolu 2.666,44 Eur.
77. Dlžné výživné za obdobie od 30.12.2008 do 31.5.2016 t.j. 90 mesiacov x 500 Eur = 45.000 Eur. Od uvedenej sumy odpočítal plnenia odporcu v celkovej výške 2.666,44 Eur, dlžné výživné takto predstavuje 42.333,56 Eur.
78. Vyčíslené dlžné výživné súd zaviazal povinného zaplatiť navrhovateľovi, ktorý v priebehu konania nadobudol plnoletosť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, pretože vzhľadom k jeho pomerom, výške dlhu a charakteru predmetu konania, ktorým je určenie vyživovacej povinnosti by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do 3 dní. Určenie vyživovacej povinnosti na navrhovateľa mohol povinný očakávať od začiatku konania a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním časti svojho príjmu. Pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka navrhovateľa pri uspokojovaní jeho potrieb nebola zvýhodnená splátkami, ale musela ich uspokojovať postupne tak, ako vznikali a javí sa byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech navrhovateľa.
79. Navrhovateľ ukončil vysokoškolské štúdium.
80. Povinný požiadal o zrušenie vyživovacej povinnosti.
81. Z pripojeného diplomu zo dňa 31.5.2016 bolo zistené, že navrhovateľ ukončil vysokoškolské štúdium a vykonal štátnu skúšku.
82. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
83. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
84. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
85. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
86. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
87. Podľa ustanovenia § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
88. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
89. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
90. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
91. Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
92. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
93. Podľa ustanovenia § 231 zákona č. 160/2015Z. z. Civilného sporového poriadku, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
94. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Zákon umožňuje zmenu tak vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam ( musí ísť o rozhodnutie, ktorým bola vyživovacia povinnosť priznaná, prípadne zmenená), ako aj dohodám, vzhľadom na to, že vyživovaciu povinnosť možno určiť aj dohodou príslušných subjektov, nie len rozhodnutím súdu. V prípade úpravy vyživovacej povinnosti rozhodnutím súdu je možné, aby povinný plnil na základe dohody viac, ako mu ukladá súdne rozhodnutie.
95. Zo znenia ustanovenia § 78 Zákona o rodine vyplýva, že prichádza do úvahy jednak zrušenie, jednak zmena, v ktorom možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie výživného. Ustanovenie rešpektuje dispozičný princíp a princíp oficiality. Pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia o vyživovacej povinnosti voči plnoletému sa vyžaduje aktivita ( ide výlučne o návrhové konania ) zo strany dotknutých osôb.
96. Civilný sporový poriadok uvádza, že zmena rozsudku je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov. Špeciálna úprava zákona o rodine výslovne neustanovuje dobu, na ktorú možno vztiahnuť zmenu pomerov. Vychádza sa zo systematického výkladu v zmysle zaradenia tohto ustanovenia v spoločných ustanovení. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia súdneho konania. Najskôr musí byť zmena pomerov daná v čase rozhodovania súdu. Nemožno rozhodnúť o zmene pomerov, ktorá ma nastať v budúcnosti. Náležitosťou návrhu na zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti v takomto prípade je uvedenie údaja o tom, od kedy má byť zmena vykonaná. Podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, napriek deklaratórnym účinkom rozsudku, neoprávňuje povinného prestať s plnením výživného. Riadnym plnením až do právoplatnosti rozsudku sa vyhne prípadným trestnoprávnym alebo exekučným následkom v prípade, ak súd návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti nevyhovie.
97. Objektívne možno konštatovať, že navrhovateľ ukončil štúdium na vysokej škole a súhlasil s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti.
98. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vyhovel návrhu povinnej osoby a zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k synovi ako oprávnenej osobe dňom 1.6.2016 určená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P/201/2008.
99. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
100. Podľa ust. § 57 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
101. Podľa ust. § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
102. Štátu súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v konaní platí vyšetrovacia zásada a bolo nutné vykonať dožiadanie cez príslušné orgány Ukrajiny na vykonanie dokazovania. Účastník má právo konať pred súdom v jeho materčine. Toto právo zahŕňa nie len vystupovať pred súdom v tomto jazyku, ale aj robiť podania v tomto jazyku. Písomnosti, ktoré sú mu súdom doručované musia byť preložené do tohto jazyka. Súd je povinný na náklady štátu pribrať do konania tlmočníka, ak je to potrebné. Konať vo svojej materčine je právom účastníka, to znamená, že účastník, ktorý ovláda jazyk, v ktorom sa vedie
konanie, môže konať v tomto jazyku, aj keď jeho materčina je iný jazyk. Je iba na vôli účastníka, či toto právo využije.
103. Vzhľadom na uvedené súd v konaní ustanovil prekladateľa, pričom mu bola súdom priznaná odmena. Odmena bola prekladateľovi vyplatená z finančných prostriedkov štátu. Vzhľadom k tomu, že povinný ako účastník konania, ktorého materinským jazykom je ukrajinčina, zabezpečil všetky preklady do jeho materinského jazyka.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.