Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_16CoE-2-2017.pdf
PDF · 100.72 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/2/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v exekučnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, vo veci Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, so sídlom Nitra, Piesková 32 (pôvodne Železničná polícia), proti povinnému: K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., V. 497/5, o vymoženie X,XX Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 16. septembra 2016, č.k. 2Er/845/2008-10, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. f), § 58 ods. 1 Ex. por. a § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008. Uviedol, že oprávnený (za ktorého pôvodne konala Železničná polícia), sa podaným návrhom zo dňa 14.01.2008, domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 6,63 Eur (200,- Sk), na podklade rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 29.07.2007, č.k. ČSK: ŽP-XXX/XXXX-TO, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 24.07.2007 a vykonateľnosť dňa 09.08.2007. Uloženú pokutu mal povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozkazu o uložení sankcie za priestupok. To znamená, že 15- dňová lehota na zaplatenie začala plynúť dňom 25.07.2007 a uplynula dňom 09.08.2007. Exekučným titulom bola vymáhaná pokuta uložená podľa zákona o priestupkoch. Exekúcia nebola vykonaná do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie. Lehota na vykonanie exekúcie určená v citovanom ustanovení zákona je lehotou prekluzívnou, tzn. že súd na ňu prihliada ex offo. Keďže lehota na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia o priestupku (exekučného titulu), márne uplynula dňom 09.08.2010, právo priznané exekučným titulom týmto dňom zaniklo, a exekúciu je potrebné zastaviť. Výrokom II. súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Kapronczaiovi, nástupcovi súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka, priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči povinnému. Súd prvej inštancie vychádzal zo všeobecnej zásady vyjadrenej v ustanovení § 197 ods. 1 Ex. por., že trovy exekúcie platí povinný. Výnimkou je, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie alebo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného (§ 203 Ex. por.). V posudzovanej exekučnej veci došlo k zastaveniu exekúcie v dôsledku uplynutia času, čo nemožno pričítať oprávnenému za vinu. Výrokom III. súd prvej inštancie oprávnenému a povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal, pretože ani jednému z nich nie je možné pričítať zavinenie na zastavení konania. Výrokom IV. návrh súdneho exekútora na pripustenie zmeny účastníkov konania tak, že z konania vystúpi oprávnený Slovenská republika, za ktorého koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, a na jeho miesto vstúpi ako oprávnený do konania Slovenská konsolidačná a.s., so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, zamietol. Poukázal, že súdny exekútor doručil súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného, a na podklade oznámenia a návrhu postupníka spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s. a Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2/2011/NR zo
dňa 07.07.2011 zverejnenej v Centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády Slovenskej republiky pod číslom CRZ ID: #225386 dňa 08.07.2011. Dňom 09.08.2010 došlo k zániku práva vymáhaného v exekučnom konaní. Keďže právo na vymoženie pokuty k tomuto dňu zaniklo, nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu práva vymáhaného v exekučnom konaní. Postúpiť možno len takú pohľadávku, ktorá v čase postúpenia existuje. Pohľadávka vymáhaná v tomto konaní bola v čase nadobudnutia účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok (09.07.2011) už zaniknutá (zanikla dňom 09.08.2010), preto k platnému postúpeniu nedošlo. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že po začatí konania došlo k platnému prevodu práv vyplývajúcich z exekučného titulu, a preto návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania na strane oprávneného zamietol. Súdny exekútor tak v súlade s § 37 ods. 5 Ex. por. bude pokračovať v konaní s pôvodnými účastníkmi.
2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku I. podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý ho považoval za nesprávne, nakoľko súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Súd nebol oprávnený exekúciu v predmetnej veci zastaviť s odkazom na § 57 ods. 1 písm. f) Ex. por. v spojení s § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008. Zdôraznil, že prekluzívna lehota na možnosť vymáhania pohľadávky podľa citovaného ustanovenia zákona o priestupkoch by v prípade, ak by nedošlo k jeho vypusteniu počnúc dňom 01.09.2008 zákonom č. 298/2008 Z. z., bola uplynula dňa 09.08.2010. Vzhľadom na absenciu intertemporálnych ustanovení zákona o priestupkoch upravujúcich situáciu, kedy bol exekučný titul vydaný pred dňom 01.09.2008 a posledný deň lehoty na vymáhanie pohľadávky (prekluzívnej lehoty) uplynul po 01.09.2008, je nutné si podľa právneho názoru oprávneného vykladať § 88 zákona o priestupkoch tak, že ak trojročná prekluzívna lehota podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 uplynula pred dátumom 01.09.2008, je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Ex. por., no v prípade, ak táto lehota uplynula po uvedenom dátume, nie je možné postupovať v zmysle uvedeného ustanovenia Ex. por. Počnúc 01.09.2008 sa na výkon rozhodnutia uloženej pokuty podľa zákona o priestupkoch teda nevzťahuje žiadna lehota. Táto legislatívna zmena bola podľa dôvodovej správy k zákonu č. 298/2008 Z. z. vykonaná za účelom zosúladenia s právnou úpravou v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, nakoľko nie je vecný dôvod, aby vymáhanie pokút za priestupky bolo iné, ako vymáhanie iných pokút. Vzhľadom k tomu, že k novelizovanému ustanoveniu § 88 sa nevťahujú spomenuté intertemporálne ustanovenia, ktoré by riešili stret rozdielnych právnych úprav vzťahu medzi plynutím času a vykonateľnosťou rozhodnutia o uložení pokuty, je potrebné postupovať podľa princípu subsidiarity v zmysle § 51 zákona o priestupkoch, a aplikovať ustanovenie § 71 ods. 3 správneho poriadku. Nakoľko Ex. por. pojem nariadenie výkonu rozhodnutia nepozná, okamihom s ktorým Ex. por. spája právne účinky začatia exekučného konania, je v zmysle § 36 ods. 2 podanie návrhu na vykonanie exekúcie, teda jeho doručenie poverenému súdnemu exekútorovi, v tomto prípade ešte pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty. Oprávnený poukázal na uznesenia Okresného súdu Bratislava II, č.k. 37Er/4997/2006-27 zo dňa 09.01.2014, Okresného súdu Nitra, č.k. 25Er/540/2006-10 zo dňa 11.11.2013, č.k. 18Er/184/2005-34 zo dňa 24.07.2014, Okresného súdu Topoľčany, č.k. 12Er/2537/2005-41 zo dňa 28.12.2015 a Krajského súdu v Nitre, č.k. 9CoE/29/2015-24 zo dňa 24.09.2015. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
5. Podľa § 473 CSP v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
6. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
7. Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že v posudzovanej exekučnej veci súd prvej inštancie poverením č. 5305 008884 zo dňa 12.02.2008 poveril súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka vykonaním exekúcie na vymoženie sumy 6,63 Eur (200,- Sk) s príslušenstvom, a to na podklade rozkazu o uložení sankcie za priestupok, č.k. ŽP-142/2007-TO zo dňa 29.07.2007, vydaného Železničnou políciou, odborom Topoľčany. Uvedený exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 24.07.2007 a vykonateľnosť dňa 09.08.2007. Následne napadnutým uznesením výrokom I. exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f) Ex. por. (v znení účinnom do 31.03.2017) a § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 z dôvodu, že rozhodnutie (rozkaz o uložení sankcie za priestupok), ktoré je exekučným titulom bolo možné vykonať do 09.08.2010, teda do troch rokov od jeho vykonateľnosti. Výrokom II. súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Kapronczaiovi (nástupcovi súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka), priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči povinnému, výrokom III. oprávnenému a povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal a výrokom IV. návrh súdneho exekútora na pripustenie zmeny účastníkov konania tak, že z konania vystúpi oprávnený Slovenská republika, za ktorého koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a na jeho miesto vstúpi ako oprávnený do konania Slovenská konsolidačná a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, zamietol.
8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
10. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
11. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím, ktoré je vykonateľné (§ 52 ods. 2), alebo zmierom schváleným správnym orgánom alebo ním zostaveným výkazom nedoplatkov (ďalej len "rozhodnutie"), ich výkon sa uskutoční. Ak v rozhodnutí nebola určená lehota na plnenie, určí ju orgán, ktorý uskutočňuje výkon rozhodnutia; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
12. Podľa § 71 ods. 3 cit. zákona, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).
13. Odvolací súd poznamenáva, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojenie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov spôsobuje neprípustnosť exekúcie, či už úplnú alebo čiastočnú. Dôvody neprípustnosti exekúcie sú uvedené v § 57 Ex. por. (v znení účinnom do 31.03.2017), prípadne vyplývajú z iných ustanovení Ex. por. alebo osobitného zákona. Každý z týchto dôvodov neprípustnosti má za následok zastavenie exekúcie. V zásade ide o dôvody týkajúce sa exekučného titulu, pochybení pri uskutočňovaní exekúcie, dôvody súvisiace s úkonmi účastníkov, prípadne o okolnosti spojené s hmotnoprávnym zánikom záväzku po vzniku exekučného titulu. Dôvody pre zastavenie exekúcie sú tak hmotnoprávneho, ako aj procesnoprávneho charakteru. Ich spoločnou charakteristikou je, že súd k týmto okolnostiam prihliada z úradnej povinnosti (ex offo), v každom štádiu konania.
14. Jedným z dôvodov zastavenia exekúcie je aj strata účinnosti exekučného titulu, tak ako to predpokladá ustanovenie § 57 ods. 1 písm. b) Ex. por. (v znení účinnom do 31.03.2017), pričom takáto neúčinnosť musí nastať až po začatí exekučného konania. Predpokladá sa, že rozhodnutie síce naďalej existuje, ale prestáva spôsobovať právne účinky, a to buď na základe zákona, alebo iného rozhodnutia. Neúčinným sa môže rozhodnutie predložené ako exekučný titul stať aj v dôsledku uplynutia prekluzívnej
lehoty, počas ktorej bolo možné najneskôr takéto rozhodnutie vykonať. V každom osobitnom prípade je potrebné zistiť, či osobitný predpis určuje lehotu prekluzívnu alebo premlčaciu, a ak je lehota prekluzívna, či je potrebné v tejto lehote rozhodnutie vykonať alebo či postačuje výkon nariadiť. Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý jej osobitným predpisom vo vzťahu k správnemu poriadku, v § 88 ods. 1 v znení účinnom do 31.08.2008 uvádzal, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. V tomto prípade teda exekučný súd exekúciu po uplynutí prekluzívnej lehoty aj bez návrhu zastaví, nepostačuje, že sa exekúcia pred uplynutím trojročnej lehoty začala.
15. Zákonom č. 298/2008 Z. z. bolo s účinnosťou od 01.09.2008 zrušené ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch., pričom prechodné ustanovenia tejto novely neupravujú posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom. Nevyhnutné bolo preto v preskúmavanej veci vyriešiť otázku, ako postupovať v prípade, ak prekluzívna doba začala plynúť podľa skoršieho právneho predpisu a v čase jeho platnosti sa plynutie ešte neskončilo.
16. Odvolací súd poukazuje na to, že ak nový zákon neobsahuje prechodné ustanovenie, upravujúce plynutie prekluzívnej doby, ktorá síce začala plynúť pred účinnosťou zákona č. 298/2008 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/298/> Z. z., ale do účinnosti tohto zákona ešte neuplynula, skončenie prekluzívnej doby sa spravuje zákonom platným v čase, kedy bol exekučný titul vydaný. Pokiaľ bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom vydané podľa právneho predpisu v znení účinnom v čase jeho vydania, je potrebné aj lehotu, do ktorej je toto rozhodnutie možné vykonať (ako vlastnosť exekučného titulu) posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu.
17. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania platí, že novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.
18. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že orgán štátu musí aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemôže sa správny orgán riadiť novším právnym predpisom, platným v čase jej rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.
19. Sankcia za priestupok je dôsledkom porušenia právnej povinnosti zo strany určitého subjektu a má nesporne sankčný charakter. Porušenia zákona, sankcionované ukladaním pokuty preto patria do oblasti správneho trestania. V dôsledku tejto skutočnosti treba aj dôsledky z nich vyplývajúce posudzovať podľa zásad, platných pre správne trestanie a plynutie lehôt treba počítať podľa právneho stavu, platného v čase, kedy došlo ku konaniu, odôvodňujúcemu sankčný postih. Práve vzhľadom na túto skutočnosť začínajú plynúť a až do ich skončenia bežia lehoty na vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie za priestupok podľa práva, platného v čase, kedy tieto lehoty začali plynúť.
20. Ak sa právna úprava stanovujúca lehoty na výkon rozhodnutia o uložení sankcie za priestupok zmení v čase, kedy už táto lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba použiť aj na prípady správneho trestania.
21. Aplikácia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní je z hľadiska plynutia lehoty na výkon rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok pre účastníka, ktorý porušil právnu povinnosť nevýhodnejšia, lebo umožňuje ho vykonať v dlhších lehotách, ako to bolo upravené v predchádzajúcej právnej úprave účinnej do 31.08.2008. Zákon o správnom konaní ohľadom plynutia lehôt na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy tieto lehoty začali plynúť podľa predchádzajúcich právnych predpisov (v spornej veci to bol § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. účinného dňa 31.08.2008). Tie lehoty, ktoré začali plynúť podľa predchádzajúcich právnych predpisov sa preto musia podľa nich aj skončiť.
22. Zákon č. 298/2008 Z. z., ktorým bolo vypustené pôvodné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. s účinnosťou od 01.09.2008, neobsahuje vo svojich prechodných ustanoveniach úpravu spätnej účinnosti ustanovení, upravujúcich plynutie lehôt na výkon rozhodnutia. Použitie ustanovení novšieho zákona o plynutí lehôt na výkon rozhodnutia treba preto vyvodiť výkladom. Pri výklade uvedených zákonných ustanovení nemožno opomenúť ani požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie však znamená možnosť predvídať rozhodnutia štátneho orgánu, teda aj orgánu verejnej správy v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti a nie do minulosti (spätne), a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli. Tento záver vyplýva aj zo skutočnosti, že s protiprávnym úkonom, ktorý bol urobený za rovnakých právnych aj skutkových okolností, musí právo spájať rovnaké účinky, pokiaľ neposudzuje protiprávnosť činu pre toho, kto sa porušenia práva dopustil, spôsobom výhodnejším. Rovnaké účinky by však nemohli nastať, keby sa na rovnaké právne aj skutkové okolnosti, ktoré sú predpokladom pre uloženie sankcie, použili rozdielne dĺžky lehôt na výkon rozhodnutia (a to lehoty dlhšie).
23. Odvolací súd s prihliadnutím na vyššie uvedené poukazuje na to, že charakter lehoty uvedenej v citovanom ustanovení bol prekluzívny, preto jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniklo. V tejto lehote troch rokov bolo teda potrebné rozhodnutie vykonať, t. j. výkon rozhodnutia (exekúciu) nielen nariadiť, ale výkon rozhodnutia (exekúcia) musel byť v tejto lehote aj skončený, pričom na zánik tohto práva súd prvej inštancie ex offo prihliadol, napriek tomu, že konanie subsumoval pod ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) Ex. por. (v znení účinnom do 31.03.2017), ktoré ustanovenie sa aplikuje napr. pri zániku záväzku, t. j. pohľadávky splnením zo strany povinného po začatí exekučného konania.
24 Lehota na vykonanie predmetného rozhodnutia - rozkazu o uložení sankcie za priestupok, č.k. B. zo dňa 29.07.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.07.2007 a vykonateľnosť dňa 09.08.2007 v sume 6,63 Eur (200,- Sk) za priestupok podľa § 47 ods. 1, 2 zákona č. 164/1996 Zb. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch začala v zmysle vyššie uvedeného plynúť od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie, t. j. od vykonateľnosti rozhodnutia, čo je v tomto prípade od 09.08.2007.
25. Nakoľko rozkaz o uložení sankcie za priestupok, č.k. ŽP-142/2007-TO zo dňa 29.07.2007 (vykonateľný dňa 09.08.2007) nebol v trojročnej prekluzívnej lehote, t. j. do dňa 09.08.2010 vykonaný (exekúcia nebola ukončená), odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správne.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).