Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/17/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho o návrhu na rozvod manželstva manželky F. F., bytom L. č. XXX, právne zastúpená JUDr. Vladimírom Fraňom, advokátom so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Haškova č. 18 a manžela C. F., bytom H. Z. XXXX a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom F., Y. F., nar. dňa XX.XX.XXXX, a B. F., nar. dňa XX.XX.XXXX, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, na odvolanie manželky a manžela proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 02.12.2016, č.k. 9P/66/2015-121, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie otca maloletých detí proti výroku II. napadnutého rozsudku o zverení detí do osobnej starostlivosti matky o d m i e t a .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. ohľadom úpravy styku otca s maloletými deťmi m e n í tak, že otec j e o p r á v n e n ý s oboma deťmi sa stýkať: a/ počas každého párneho víkendu od piatka od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod., b/ každú nepárnu stredu v čase od 14,00 hod. do 18.30 hod. c/ počas letných školských prázdnin od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. každého roka, od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod. každého roka, pričom počas letných školských prázdnin od 01.07. do 31.08. každého roka neplatí úprava styku podľa bodu a/ a b/ d/ počas jarných školských prázdnin vždy od štvrtka od 09.00 hod. do nedele do 17.00 hod., pričom počas jarných školských prázdnin neplatí úprava styku podľa bodu a/ a b/ e/ cez vianočné sviatky v párnom roku od 26.12. od 09.00 hod. do 01.01 nasledujúceho nepárneho roku do 18.00 hod., v nepárnom roku od 23.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 16.00 hod. , v párnom roku od 02.01. od 09.00 hod. do 06.01. do 17.00 hod., pričom počas zimných školských prázdnin neplatí úprava styku podľa bodu a/ a b/ f/ každý párny rok počas Veľkonočných sviatkov od Veľkonočnej soboty od 09.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod., pričom v tomto období neplatí úprava styku podľa bodu a/ a b/

Matka detí j e p o v i n n á deti pripraviť a odovzdať v určený čas otcovi detí v mieste svojho bydliska a otec je povinný deti vrátiť v určenom čase v mieste jej bydliska.

Odvolací súd odvolacie konanie vo vzťahu k výroku IV. z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo účastníkov rozviedol, výrokom II. maloleté deti Y. a B. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať majetok

detí v bežných veciach budú obaja rodičia. Výrokom III. upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že tento je oprávnený sa stretávať počas každého párneho víkendu od piatku od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod. každú nepárnu stredu od 14.00 hod. do 18.30 hod., počas letných školských prázdnin, počas jarných školských prázdnin, cez vianočné sviatky, veľkonočné sviatky s tým, že matka detí je povinná deti pripraviť a odovzdať v určený čas otcovi detí v mieste svojho bydliska a otec je povinný vrátiť v určenom čase v mieste bydliska matky. Výrokom IV. zaviazal otca platiť výživné na Y. po 90,- eur mesačne, na B. po 80,- eur, vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky detí, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva a výrokom V. vyslovil, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vo vzťahu k rozvodu manželstva svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 23 a § 18 Zákona o rodine, kedy dospel k záveru, že je zrejmé, že k obnoveniu spolužitia medzi manželmi nedôjde. Už v januári 2015 sa manželka po prvýkrát odsťahovala zo spoločnej domácnosti, v apríli 2015 odišla z domácnosti opäť, znova sa vrátila a manželovi navrhla rozvod manželstva, následne došlo k úplnému rozpadu vzťahu a nedošlo k obnoveniu spolužitia. Po odchode manželky zo spoločnej domácnosti manželia prestali spolu hospodáriť, intímne sa stýkať, spoločne nezabezpečuje starostlivosť o deti a v súčasnosti už ani jeden z účastníkov nemá záujem na zachovaní manželstva. Preto bolo manželstvo rozvedené.

3. Ďalej súd prvej inštancie rozhodoval v súlade s ust. § 24 a § 25 Zákona o rodine a úprave práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom pochádzajúcim z ich manželstva. Uviedol, že medzi rodičmi existoval vážny rozpor týkajúci sa ďalšej starostlivosti o deti. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 5P/62/2015 bol vypracovaný znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že obaja rodičia sú citovo viazaní na svoje deti, avšak u detí sa prejavuje väčšia fixácia na matku, pričom u matky sa cítia bezpečnejšie, voľnejšie a deti nie sú schopné vyjadriť dôvod silnejšej fixácie na matku. S otcom si prajú kontakt tak, ako doteraz. Otec sa síce s deťmi stretáva, snaží sa pripraviť im program, ale jeho starostlivosť nie je natoľko systematická, plánovaná ako u matky. Deti sú spormi rodičov traumatizované, vadia im konflikty a majú obavy prejaviť svoj názor pred otcom. Obaja rodičia majú rovnaké predpoklady na výchovu detí, správajú sa k nim empaticky, avšak ich správanie sa negatívne mení, je konfliktné, hlavne je potrebné, aby spolu komunikovali. Ich správanie sa stáva expresívny, útočným navzájom. Nie sú schopní navzájom sa dohodnúť. Matka je odmietavá voči spolupráci a komunikácii s otcom. Preto znalkyňa odporučila deti zveriť do výchovy matky a styk s otcom upraviť na každý druhý víkend od piatku do nedele plus jeden deň behom týždňa poobede. Na základe týchto skutočností potom súd prvej inštancie dospel k záveru, že je v záujme detí, aby sa ich výchovné prostredie stabilizovalo. Rodičia sa v súčasnosti nie sú schopní prakticky na ničom dohodnúť, nie sú schopní komunikovať, ich komunikácia je konfliktná a táto situácia nedáva reálny základ pre realizáciu striedavej starostlivosti o deti. Deti potrebujú systematickú a jednotnú výchovu zo strany rodičov. Za tejto situácie, najmä pri zohľadnení názoru a veku detí a doterajšej starostlivosti je súd toho názoru, že deti je potrebné zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá je schopná ich výchovu zvládnuť s tým, že aj otec by bol schopný deti vychovávať, avšak situácia je v súčasnosti nastavená tak, že je vhodnejšie zveriť do starostlivosti matky. Zároveň súd však skonštatoval, že je potrebné, aby sa deti čo v najširšom rozsahu stretávali aj s otcom a tomu prispôsobil čas styku detí s otcom, aby deti trávili u otca zhruba polovicu voľných dní. Otec tak bude mať široký priestor na to, aby s deťmi bol a zúčastňoval sa na ich výchovnom procese.

4. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62, § 65 a § 75 Zákona o rodine. Pokiaľ ide o výšku výživného potreby detí zodpovedajú ich veku. Deti nemajú žiadne zvýšené výdavky. Rodičia majú zhruba príjmy na rovnakej úrovni, kde matka dosahovala príjem 763,- vrátane daňového bonusu a rodinných prídavkov na dve deti a otec dosahoval príjem priemerný 767,33 eur vrátane daňového bonusu. Pri zohľadnení nákladov na deti vo vzťahu k strave, ošetreniu, liekom, choroby, hygienickým potrebám je zrejmé, že výživné, ktoré súd určil otcovi vo výške 90,- eur na Y. a 80,- eur na B. je primerané. Takto po zaplatení výživného zostáva otcovi detí na uspokojovanie vlastných potrieb suma cca. 597,- eur a matka bude mať príjem 973,- eur, čo je na jednu osobu príjem 324,- eur. Je zrejmé, že otec sa bude musieť podieľať na výžive detí aj iným spôsobom s ohľadom na rozsahu styku, ktorý súd určil s tým, že počas obdobia styku bude musieť deťom zakúpiť potrebné veci. Je prvoradou povinnosťou rodičov postarať sa o svoje deti a mal by tak robiť každý rodič dobrovoľne. Na základe predbežného opatrenia platil otec výživné po 35,- eur na dieťa, ktoré však nepokrývalo ani nevyhnutné platby detí v škole, či materskej škôlke. Toto však súd zohľadnil pri rozhodovaní o výživnom do obdobia pred rozvodom manželstva, ktoré konanie nie je skončené.

5. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, kedy súd nezistil žiadne dôvody pre priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.

6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka detí a to proti výroku, ktorým súd upravoval styk otca s deťmi. Namietala styk otca upravený v bode III. bod 5 napadnutého rozsudku, teda každú nepárnu stredu, pretože nepoprela právo otca na styk s deťmi aj počas týždňa, avšak mala za to, že takto upravený styk naruší týždenný režim detí. Deti majú počas pracovných dní s matkou systematicky rozplánovaný čas a aktivity a konkrétne v prípade Y. by sa narušila jej príprava do školy, pretože otec ju nedokáže pripraviť na nasledujúci školský deň v potrebnom rozsahu. Žiadala preto túto úpravu styku otca s deťmi podľa bodu III. b/ zrušiť. Vo vzťahu k úprave styk počas jarných školských prázdnin mala za to, že najvhodnejšia úprava by bola, keby sa počas párneho roku otec s deťmi stretal od štvrtka do nedele a v nepárnom roku od pondelka do stredy. Vo vzťahu k veľkonočným sviatkom namietala, že je úprava styku nevyvážená, pretože takýmto spôsobom by bolo odopreté užiť si veľkonočné sviatky so svojou matkou a rovnako by bolo zamedzené stretávanie sa detí s rodinou počas týchto sviatkov. Žiadala preto, aby počas Veľkej noci bol styk upravený tak, že otec bude mať deti každý párny rok od veľkonočnej soboty do veľkonočného pondelka. B. preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súd prvej inštancie v časti úpravy styku rozsudok zmenil tak, ako ho požadovala vo svojom odvolaní.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie otec detí, ktorý namietal výrok IV. napadnutého rozsudku a to ohľadom úpravy výživného z jeho strany a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti tak, že otec bude povinný platiť výživné na Y. po 70,- eur a na Zdenku po 60,- eur, pretože súd prvej inštancie nezohľadnil, že on má vyššie výdavky na bývanie, ktoré hradí sám. Rovnako namietal, že súd nezohľadnil na to, že matka mu doteraz nedávala žiadne veci na oblečenie pre deti ako aj tú skutočnosť, že deti nemajú zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom, nemajú žiadne záľuby, berú bežné lieky na detské choroby a preto mal za to, že výživné, ktoré stanovil súd prvej inštancie je neprimerané vo vzťahu k jeho schopnostiam, možnostiam ako aj potrebám detí.

8. K podaným odvolaniam sa písomne vyjadril opatrovník, ktorý doporučil vo vzťahu k napadnutému výroku III. rozsudku tento potvrdiť v bodoch b/ a d/ v plnom znení s tým, že na základe odporučenia znalkyne sa styk detí s otcom realizuje už viac ako rok a v písmene f/ tohto výroku vyhovieť odvolaniu matky, pretože deti majú právo tráviť veľkonočné sviatky i s otcom aj mamou a vo vzťahu k odvolaniu otca ohľadom výživného, toto odvolanie zamietnuť.

9. K odvolaniu otca vo vzťahu, ktorým namietal jeho vyživovaciu povinnosť voči deťom sa písomne vyjadrila matka detí, ktorá uviedla, že otec podstatu svojho odvolaniu odôvodňuje tou skutočnosťou, že daňový bonus za roku 2015 po jeho prevzatí vrátil a následne si na jeho výplatu urobila nárok matka s tým, že podľa jej názoru okresný súd túto skutočnosť riadne zohľadnil. Poukázala na to, že otec opomenul v odvolaní uviesť, že prestal uhrádzať obom deťom investičné poistenie zhruba po 45,- eur mesačne spolu a tieto začala uhrádzať matka. Žiadala preto rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

10. K podanému odvolaniu sa vyjadril rovnako otec detí, ktorý mal za to, že dôvody, ktoré matka v odvolaní uvádza nie sú dôvodmi, ale subjektívnymi pocitmi, ktoré nemôžu mať silu dôkazu a nemožno od nich odvodzovať nespochybniteľné závery. Následne otec svoje odvolanie zmenil a doplnil tak, že odvolanie voči výroku IV., ktorým bola uložená vyživovacia povinnosť na deti späť a zároveň doplnil odvolanie o nové odvolacie dôvody tak, že napáda výrok II. a III. cit. rozsudku, pričom namietal nesprávny procesný postup súdu, kedy napriek tomu, že v konaní jednoznačne vyjadril súhlas so striedavou osobnou starostlivosťou, súd sa vecou vôbec nezaoberal a v odôvodnení rozsudku sa nevysporiadal s dôvodmi, pre ktoré svoju zákonnú povinnosť neplnil. Vo vzťahu ku konštatovaniu súdu o vážnom rozpore týkajúci sa starostlivosti o deti, kedy mal za to, že rodičia nie sú schopní prakticky na niečom sa dohodnúť sa v kontexte vykonaného dokazovania takéto konštatovanie javí ako arbitrárne, poukázal na to, že nemožno obmedziť alebo zákaz styku vysloviť v prípade, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie vo vzťahu medzi rodičmi a dieťaťom s tým, že nemožno pripustiť, aby v konaní zohľadneným bol výhradne názor dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti. V konaní tiež namietal nepravdivosť znaleckého posudku, ktorý je zásadne proti striedavej starostlivosti. Ani s touto situáciou sa súd zákonným spôsobom nevysporiadal. Namietal tiež porušenie zásad spravodlivého súdneho konania, mal tiež za to, že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, kedy z výrokov súdu vyplýva, že obaja rodičia spĺňajú podmienky na výchovu a starostlivosť o deti, pričom rodičia sa nedokážu na starostlivosti o deti dohodnúť, lebo matka odmieta spoluprácu a komunikáciu s otcom a preto súd chce stabilizovať vzťahy tým, že otcovi obmedzí styk s deťmi na minimum a matkinu odmietavosť ukotví tým, že jej fakticky dá za pravdu a zverí jej deti do osobnej starostlivosti, preto považoval toto rozhodnutie za diskrimináciu z dôvodu rodičovského postavenia. Mal tiež za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené. Poukázal na tú skutočnosť, že deťom sa od odchodu matky zo spoločnej domácnosti výrazne zhoršil zdravotný stav, čo osvedčujú zo zdravotnej dokumentácie vo forme zvýšenia chorobnosti u oboch detí, pričom prehľad zvýšenia chorobnosti je až sedem násobný. Nijaký zo zákonných dôvodov súd nezistil v zmysle § 38 ods. 2 Zákona o rodine vo vzťahu k nenariadeniu striedavej starostlivosti a preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil vo výrokoch II. a III., dokazovanie zopakoval a doplnil a rozhodol tak, že upraví styk rodičov s deťmi vo forme striedavej osobnej starostlivosti.

11. K podanému vyjadreniu sa písomne vyjadrila matka detí, ktorá mala za to, že takéto podanie zo strany otca je potrebné považovať za také, ktoré bolo podané po zákonnej 15-dňovej lehote na podanie odvolania. V rámci dispozičného oprávnenia môže iba meniť odvolacie dôvody pri výrokoch napadnutého rozsudku, ktoré odvolaním napadol a tiež zobrať podané odvolanie späť, avšak nemôže po uplynutí zákonnej lehoty napadnúť dovtedy nenapadnuté výroky rozsudku, ktoré sa medzitým stali právoplatnými. Preto považovala odvolanie otca proti výrokom II. a III. ako oneskorene podané a neprípustné. Vo vzťahu k námietkam otca aj tak zdôraznila, že pokiaľ napáda tú skutočnosť, že súd neskúmal možnosti zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti, toto nie je pravdou. Súd znalecky skúmal v konaní na čas úpravy rodičov do rozvodu aj možnosť zverenia detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov, pričom znalkyňa túto formu zverenia vylúčila ako nevhodnú. Pokiaľ percentuálne udáva porovnanie času, ktorý trávi s nimi oproti času, ktorý s nimi trávi matka, výpočet nezohľadňuje čas, ktorý deti trávia v školskom, resp. v predškolskom zariadení. Pokiaľ ďalej poukazuje otec detí na zvýšenú chorobnosť detí poukázala na to, že ona bola s deťmi na materskej dovolenke nepretržite do marca 2014, počas tohto obdobia množstvo ochorení ľahšieho charakteru si nevyžadovalo lekárske ošetrenie, pretože matka počas rodičovskej dovolenky nepracovala. V čase, keď bola v zamestnaní bolo nevyhnuté pre zabezpečenie možnosti zostať s deťmi aj pri ľahších ochoreniach vyhľadať lekársku starostlivosť. Od odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti deti navštevujú školské a predškolské zariadenia a tak prichádzajú do kontaktu do širším kolektívom detí. Žiadala preto v konečnom dôsledku, aby Krajský súd v Trenčíne odvolanie otca odmietol. Vo vzťahu k vyjadreniu otca opatrovník následne uviedol, že odvolanie otca voči bodu 2 dôvodné nie je a žiada preto rozsudok v tejto časti potvrdiť, pretože zástupca otca do zápisnice uviedol, že otec sa rozhodol rešpektovať stanovisko detí, vie, že k dohode s matkou nedôjde, čo konštatovala aj znalkyňa a súhlasil so zverením detí do starostlivosti matky.

12. Vo vzťahu k vyjadreniu matky otec ďalej podal vyjadrenie, v rámci ktorého poukázal na tú skutočnosť, že ustanovenia Civilného sporového poriadku zaväzujú súd vykladať odvolacieho dôvody eurokonformne s judikatúrou ESĽP s tým, že súd sa s námietkami otca počas konania nijakým spôsobom nevyporiadal a práve to je jeden z namietaných dôvodov porušenia práva na súdnu ochranu. Opätovne poukázal na enormne zvýšenú chorobnosť detí ako dôvod, aby súd skúmal kauzalitu medzi dramatickou zmenou rodinnej situácie detí a ich zvýšenou chorobnosťou. Žiadal preto, aby odvolací súd rozhodol v zmysle pôvodného odvolania.

13. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 66 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie otca detí vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozsudku je potrebné odmietnuť ako odvolanie podané oneskorene v zmysle § 386 písm. a/ CSP, odvolacie konanie voči výroku IV. o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom z dôvodu späťvzatia odvolania je potrebné zastaviť podľa § 369 ods. 1, 3 a vo vzťahu k odvolaniu matky o úprave styku otca s deťmi je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť podľa § 388 z nasledovných dôvodov:

14. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku o rozvode manželstva účastníkov odvolaním napadnutý nebol a preto v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.

15. Vo vzťahu k výroku II. a III., ktorými bolo rozhodnuté o zverení maloletých detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a výrokom III. bol upravený styk otca s deťmi ako aj výrok IV. o úprave vyživovacej povinnosti otca k deťom napadol odvolaním otec maloletých detí s tým, že následne podaním po zákonom stanovenej 15-dňovej lehote na podanie odvolania doručeným na OS Nové Mesto nad Váhom zo dňa 23.01.2017 súdu oznamuje, že odvolanie voči výroku IV., teda výroku, ktorým mu bola uložená vyživovacia povinnosť berie späť a zároveň podáva odvolanie voči výrokom II. a III. napadnutého rozsudku, teda voči výroku II., ktorým boli zverené deti do starostlivosti matky a výroku III., ktorým bol upravený jeho styk s maloletými deťmi a v zásade žiada, aby sa súd v prejednávanej veci v rámci odvolacieho konania zaoberal možnosťou nariadenia striedavej starostlivosti nad maloletými deťmi.

16. Vo vzťahu k späťvzatiu odvolania zo strany otca odvolací súd udáva, že podľa § 369 ods. 1, 2 CSP, pokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť, ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Podľa § 369 ods. 2 CSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Späťvzatie odvolania je ďalším dispozitívnym úkonom, ktorým oprávnená osoba stráca právo opätovne podať odvolanie. Odvolanie môže vziať späť iba odvolateľ, t.j. ten, kto odvolanie podal, pričom na účinné späťvzatie odvolania sa nevyžaduje súhlas protistrany, ani súhlas súdu. K späťvzatiu odvolania môže dôjsť až od okamihu, kým súd o podanom odvolaní nerozhodne. Po späťvzatí odvolania súd rozhodne už len o zastavení odvolacieho konania s tým, že späťvzatie odvolania je definitívne. Subjekt, ktorý odvolanie vzal účinne späť, nemôže zrušiť svoj procesný úkon späťvzatia.

17. V prejednávanej veci potom odvolací súd preskúmajúc podanie zo strany otca vo vzťahu k napadnutému výroku IV., kedy otec sa domáhal odvolaním inej úpravy vyživovacej povinnosti odvolací súd konštatuje, že podaním doručeným dňa 23.01.2017 na OS Nové Mesto nad Váhom otec detí preukázateľne svoje odvolanie voči výroku IV. vzal späť a preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, ako odvolacie konanie vo vzťahu k výroku IV. zo strany otca detí zastaviť a to s prihliadnutím na ust. § 369 ods. 2 CSP. Preto sa odvolací súd v konečnom dôsledku ani odvolacím námietkami zo strany otca vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom ani ďalej nezaoberal.

18. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolaním otca vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozsudku, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Rozsudok súdu prvej inštancie bol právnej zástupkyni otca doručený dňa 12.12.2016. Odo dňa nasledujúceho, t.z. od 13.12.2016 začala tak otcovi plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania voči tomuto rozsudku. Posledným dňom lehoty na podanie odvolanie tak bolo 27.12.2016, pričom vo vzťahu k výroku II. rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť dňom 28.12.2016. Pokiaľ otec podáva odvolanie vo vzťahu k výroku II. dňa 23.01.2017, je potom nutné konštatovať, že takéto odvolanie je podané oneskorene. Podľa § 121 ods. 2 do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 121 ods. 4 . Lehota je zachovaná, ak posledný deň lehoty urobí sa úkon na súde alebo podania odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 121 ods. 5 veta prvá . Podľa § 386 písm. a/ odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

19. Vo vzťahu k odvolaniu otca ďalej odvolací súd dodáva, že je síce pravdou, že vo vzťahu k veciam starostlivosti súdu o maloletých odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolacieho návrhu, pričom v rámci právomoci odvolacieho súdu procesný poriadok mu umožňuje prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť aj viac ako sa domáhajú. Samozrejme ani v tomto prípade by odvolací súd nemohol preskúmavať správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a postupu v konaní, pokiaľ by nebol splnený základný predpoklad, t.z. pokiaľ by oprávnenou osobou subjektom nebolo včas podané odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. V prejednávanej veci odvolací súd tiež nie je viazaný rozsahom odvolacieho návrhu v prípade, kedy na rozhodnutie o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý. Za závislý treba považovať taký výrok, ktorého obsah je viazaný na existenciu iného výroku v tom smere, že sám o sebe neobstojí, pokiaľ by iný výrok odpadol alebo bol zmenený. Preto v prípade, ak je napadnutý odvolaním výrok o výchove maloletého dieťaťa, vzťahuje sa prieskum na oprávnenie odvolacieho súdu aj na výrok o výživnom. Suspenzivny a devolutívny účinok odvolania tak umožňuje preskúmať oba výroky, ktoré tu nastali. Pokiaľ však v prejednávanej veci odvolanie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote čo do rozvodu a úpravy práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom podané nebolo, preto výroky I., II. napadnutého rozsudku sú v zásade právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté. Preto pokiaľ otec podal odvolanie po zákonom stanovenej 15-dňovej lehote aj proti výroku II. ohľadom zverenia maloletých detí do výchovy a opatery matky,

nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné ako odvolanie otca v tomto smere odmietnuť ako odvolanie podané oneskorene.

20. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolaním matky vo vzťahu k výroku III., ktorým bol upravený styk otca s deťmi.

21. V tomto kontexte potom odvolací súd dospel k tomu záveru, že je potrebné tento výrok sčasti zmeniť, nakoľko odvolanie matky je čiastočne dôvodné.

22. Vo vzťahu k úprave styku je potom nutné aplikovať ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Súd upravuje styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, ak sa rodičia nedohodnú. Prihliadne pritom na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia a tiež sa prihliada na to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom. Pojem záujem dieťaťa nemožno chápať zužujúco len ako „záujem zdravia dieťaťa“ ako ho upravoval pôvodný zák.č. 94/63 Zb.. Záujem dieťaťa je treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia a stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa ako aj v iných právnych predpisoch. Neopomenuteľnými kritériami, podľa ktorých sa súd pri úprave styku ďalej spravuje sú okrem veku dieťaťa aj jeho zdravotný stav a okrem citového vzťahu k rodičom predovšetkým rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti aj vzťah dieťaťa k prostrediu, v ktorom tento rodičov. Súd musí vziať do úvahy školské, mimoškolské aktivity, záujmy a krúžky dieťaťa, aby úprava styku negatívne nezasahovala do týchto povinností a záujmov. V súlade s čl. 31 Dohovoru o právach dieťaťa treba vziať do úvahy právo dieťaťa na odpočinok a voľný čas, na účasť na hre a oddychovej činnosti zodpovedajúce jeho veku ako aj na slobodnú účasť na kultúrnom živote umeleckej činnosti. Školská dochádzka sama o sebe nemôže byť dôvodom na výrazné obmedzenie styku otca s dieťaťom, ktoré je v osobnej starostlivosti matky. Je tiež nevyhnuté zaoberať sa širšími okolnosťami spojenými s touto novou skutočnosťou a dopadom na maloletého.

23. Preto v náväznosti na vyššie uvedené dospel v konečnom dôsledku odvolací súd k tomu právnemu záveru, že súd prvej inštancie sa dôsledne všetkými vyššie uvedenými princípmi, vo výroku ktorým upravil styk otca s maloletými deťmi dôsledne riadil. Faktom je, že styk otca s deťmi je upravený veľmi široko tak, aby deti mali neustály kontakt so svojim otcom, pričom ako vyplýva z vyjadrenia opatrovníka styk sa prakticky aj týmto spôsobom realizuje. Neobstoja námietky zo strany matky, ktorá žiadala obmedziť styk otca s deťmi počas pracovného týždňa. Úlohou otca v tomto kontexte vo vzťahu k styku s deťmi každú nepárnu stredu bude zabezpečiť aj to, aby sa deti riadne pripravili na svoje povinnosti na nasledujúci deň, pretože styk ako taký nemôže zahŕňať len voľnočasové aktivity a bude na otcovi, aby svoj program prispôsobil tak, aby sa deti riadne pripravili na svoje nadchádzajúce povinnosti v nasledujúci pracovný deň. Aj toto je ďalší zo spôsobov ako sa môže rozvíjať a prehlbovať vzťah medzi otcom a jeho dcérami. Preto nezistil odvolací súd v rámci podaného odvolania žiadne okolnosti, ktoré by boli dôvodom na obmedzenie styku otca s deťmi počas pracovného týždňa. Vo vzťahu k jarným školským prázdninám, teda bod III. d/ odvolací súd nezistil žiadne pochybenie na strane súdu prvej inštancie a v tomto rozsahu je styk otca s deťmi postačujúci. Vo vzťahu k veľkonočným sviatkom však bolo odvolanie matky čiastočne dôvodné, pretože je žiaduce, aby deti trávili čas striedavo so svojou matkou a otcom aj počas veľkonočných sviatkov tak, ako je tomu aj počas ostatných sviatkov, či už vianočných alebo jarných školských prázdnin a preto dospel odvolací súd k záveru, že v bode f/ je potrebné upravený styk otca obmedziť na každý párny rok počas veľkonočných sviatkov s tým, že v ostatnej časti je prakticky rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadom úpravy styku otca s maloletými deťmi nezmenené. Vo zvyšku ohľadom styku otca s deťmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie a preto odkazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie.

24. Odvolací súd po preskúmaní procesného postupu nezistil žiadne pochybenie na strane súdu prvej inštancie vo vzťahu k procesnému postupu, kedy žiadnemu z účastníkov nebolo upreté žiadne z jeho procesných oprávnení s tým, že otec sa zúčastnil posledného pojednávania na súde prvej inštancie, ktoré sa uskutočnilo dňa 02.12.2016 a v rámci tohto pojednávania v zásade síce uviedol, že nesúhlasí

so závermi znaleckého dokazovania, ktoré boli zabezpečené pre účely iného konania úpravu práv a povinností rodičov na čas do rozvodu ohľadom maloletých detí, avšak s tým, že uviedol, že sa rozhodol rešpektovať stanovisko detí, vie, že k dohode s matkou nedôjde a súhlasil so zverením detí do starostlivosti matky, avšak žiadal upraviť styk aj počas týždňa pracovného, ďalej počas víkendov, počas prázdnin a sviatkov. V zásade tento postoj otca v prejednávanej veci bol aj súdom prvej inštancie rešpektovaný a premietol sa v širokej úprave styku otca s maloletými deťmi, teda vo výroku III. napadnutého rozsudku.

25. Preto v konečnom dôsledku odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

26. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 52 CMP, kedy súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania v zmysle výnimočných ust. § 53 až 55 a preto rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

27. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.

Ak sa zákonným spôsobom zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť podľa odseku 1, môže súd preniesť svoju miestnu príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého. Ak tento súd nesúhlasí s prenesením miestnej príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd.

Ak nie je miestne príslušný súd známy alebo ak nemôže včas zakročiť, nariadi a uskutoční výkon súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec miestne príslušnému súdu.

Na výkon neodkladného opatrenia je miestne príslušný súd, ktorý opatrenie nariadil; ak neodkladné opatrenie nariadil odvolací súd, je miestne príslušný súd prvej inštancie.

Účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného titulu oprávnený a povinný.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.

Po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne s vydaním tohto uznesenia môže súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti.

Pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd nariadiť pojednávanie a predvolať povinného, oprávneného, maloletého alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na pojednávaní vyzve povinného, aby sa rozhodnutiu podrobil a upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí.

Ak sa javí, že účel pojednávania možno dosiahnuť aj písomnou výzvou, súd vyzve povinného na dobrovoľné plnenie a upozorní ho na následky neplnenia.

Ak má súd za to, že postup podľa odsekov 1 a 2 by mohol viesť k zmareniu odňatia dieťaťa, súd vykoná výzvu pred uskutočnením výkonu rozhodnutia na mieste samom.

Pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd požiadať príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne príslušný orgán obce o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a o poskytnutie súčinnosti pri preverení týchto dôvodov.

Ak je to účelné, môže súd pred uskutočnením výkonu rozhodnutia uložiť účastníkom účasť u mediátora zapísaného v registri mediátorov.

Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, súd môže uložiť povinnému pokutu do 1 000 eur.

Pokutu možno uložiť aj opakovane za každé porušenie povinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia.

Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná a ak to povaha veci pripúšťa, súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu a) rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu, b) prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu.

Ak povinný začal dobrovoľne plniť, súd rozhodne, aby príslušný štátny orgán obnovil výplatu dávok zastavených podľa odseku 1.

Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd výkon rozhodnutia uskutoční.

Ak je to vzhľadom na okolnosti prípadu potrebné, súd uskutoční výkon rozhodnutia aj bez vykonania úkonov a opatrení smerujúcich k dobrovoľnému splneniu povinnosti.

Výkon rozhodnutia možno uskutočniť, len čo bolo uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia vydané. Uskutočneniu výkonu rozhodnutia nebráni, že uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia nebolo účastníkom doručené.

Súd písomne, elektronickými prostriedkami alebo telefonicky upovedomí oprávneného o mieste a čase uskutočnenia výkonu rozhodnutia.

Súd povinného o uskutočnení výkonu rozhodnutia upovedomí až na mieste samom. Ak sa povinný nenachádza pri odňatí maloletého, upovedomí sa o odňatí bezodkladne po ňom. Súd odníme maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postará sa o jeho odovzdanie tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.

Sudca je oprávnený poveriť súdneho úradníka zabezpečením odňatia maloletého. Poverený súdny úradník má pri výkone rozhodnutia rovnaké oprávnenia podľa tohto zákona ako sudca.

Súd je oprávnený zabezpečiť vstup do obydlia a vykonať opatrenia na odňatie maloletého.

Každý je povinný poskytnúť súdu súčinnosť a informácie na objasnenie skutočností dôležitých pre výkon rozhodnutia.

Súd je oprávnený vydávať pokyny orgánom a osobám, ktoré sa zúčastňujú na výkone rozhodnutia.

Ak je to nevyhnutné pre výkon rozhodnutia, sudca je oprávnený každému prikázať, aby a) v nevyhnutne potrebnom čase nevstupoval na určené miesto, ani sa na ňom nezdržiaval, b) na nevyhnutne potrebný čas zotrval na určenom mieste.

Tomu, kto nesplní povinnosti podľa odsekov 1 až 3, môže súd uložiť uznesením poriadkovú pokutu do 1 000 eur.

Súd môže odložiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu, ak je život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého výkonom rozhodnutia vážne ohrozený.