Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Co-102-2017.pdf
PDF · 90.09 KB
Case nature
Subarea
7Co/102/2017
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobkyne: H. N.Á., nar. X.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, I., zastúpenej: AK-KRUPA, s.r.o., so sídlom Hurbanova 1, Nové Mesto nad Váhom proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19.1.2017, č. k. 24Csp/53/2016-24, jednomyseľne takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX prislúchajúcej k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 17.1.2013, do právoplatnosti sporu vo veci samej. Zároveň zakázal zamestnávateľovi žalobcu Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s., Bratislava, IČO: 35 914 921, Drieňova 24, Bratislava vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného na základe uvedenej Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka prislúchajúcej k Zmluve o revolvingovom úvere do právoplatného skončenia sporu vo veci samej. V prevyšujúcej časti, od právoplatného skončenia sporu vo veci samej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie, ktorým návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že na základe Zmluvy o revolvingovom úvere, Dohody o poskytnutí služby a Dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré uzatvorili strany sporu, mal za osvedčenú existenciu právneho stavu medzi sporovými stranami. Ďalej mal za to, že realizáciou zrážok zo mzdy nad rámec skutočného dlhu môže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu žalovaného s poukazom na osvedčené tvrdenie žalobkyne, že úroková sadzba úveru dohodnutého v Zmluve o revolvingovom úvere výrazne prevyšuje mieru z úverov obchodných bánk v čase uzatvorenia zmluvy, ďalej, že RPNM nemôže byť nižšia ako úroková sadzba, tiež že absentuje skutočný rozpis splátok istiny, úrokov a poplatkov, trvanie zmluvy a termín konečnej splatnosti, adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti, teda náležitosti, ktoré stanovuje zákon o spotrebiteľských úveroch. Trvanie neodkladného opatrenia pritom časovo ohraničil, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej a v ostatnej časti návrh zamietol s odôvodnením, že právoplatné rozhodnutie vo veci samej bude mať vplyv na samotné neodkladné opatrenie, a to tak, že v prípade úspechu žalobcu by stratilo opodstatnenie a v prípade úspechu žalovaného by mal zamestnávateľ povinnosť pokračovať v zrážkach zo mzdy. V súvislosti s trovami konania vyslovil, že o týchto bude rozhodovať v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh zamietol. Uviedla, že súd prvej inštancie jej nedoručil spolu s uznesením, ktorým nariadil predbežné opatrenie aj návrh na jeho vydanie, hoci mu to ukladá ust. § 331 ods. 1 C.s.p.. Poukázala na to, že v danom prípade neboli splnené zákonné kritériá na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom z návrhu ako aj z uznesenia nie je možné objektívne zistiť, z čoho konkrétne súd prvej inštancie vychádzal pri posudzovaní otázky osvedčenia rozhodujúcich skutočností a bezodkladnej potreby úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Podľa jej názoru prvoinštančný súd iba všeobecne konštatoval osvedčenie predpokladu bezodkladnej úpravy pomerov strán z dôvodu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje vykonať zrážky aj na uspokojenie nárokov, ktoré vyplývajú z údajných neprijateľných zmluvných podmienok, nekonkretizoval však o aké zmluvné podmienky svoje závery opiera a z akých dôvodov, tiež vychádzal z nijak nešpecifikovaného tvrdenia o postavení spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Ďalej uviedla, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je legitímnym prostriedkom zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy, výkon zrážok je regulovaný zákonom, takže aj realizácia tohto zabezpečenia má len zákonný obsah a základ, pričom spotrebiteľ v zmysle žiadneho predpisu nemá právo na poskytnutie úveru bez akéhokoľvek zabezpečenia. Zdôraznila, že súd sa musí pri rešpektovaní účelu a hraníc predbežnosti zaoberať aj otázkou práva a povinností, ktoré tvoria obsah právneho vzťahu účastníkov, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Podľa jej názoru súd prvej inštancie neodôvodnil, prečo je potrebné pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia, v čom sú splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie a prečo je potrebné ho nariadiť v rozsahu, ktorý vyplýva z uznesenia. Poukázala na to, že nariadením neodkladného opatrenia sa zavádza stav, kedy žalobca nemôže byť efektívne donútený uhrádzať to, na čo sa zaviazal v zmysle dojednaných zmluvných podmienok a neprimeraným spôsobom sa ním zasahuje do zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania v neprospech žalovanej.
4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej vyjadrila podaním doručeným prvoinštančnému súdu dňa 6.4.2017 v ktorom uviedla, že nesúhlasí s odvolacími námietkami žalovanej, nakoľko súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí explicitne uviedol, z čoho konkrétne vychádzal pri posudzovaní otázky osvedčenia rozhodujúcich skutočností a bezodkladnej potreby úpravy vzťahov medzi účastníkmi, tiež uviedol a odôvodnil, prečo je potrebné pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia, špecifikoval skutočnosti predstavujúce bezprostredne hroziacu ujmu na strane žalobkyne a tiež dôvody, ktoré ho viedli k predbežnému záveru o bezdôvodnom obohatení sa žalovanej na úkor žalobkyne. Ďalej uviedla, že prvoinštančný súd jej (ako spotrebiteľovi) správne poskytol ochranu pred euronekonformným procesom zrážok zo mzdy, na základe ktorých si žalovaná vynucuje plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
5. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
6. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa čl. 4 ods. 1 C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
14. Podľa čl. 4 ods. 2 C.s.p. ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
15. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
16. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.
17. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podala žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia , ktorou sa voči žalovanému domáhala zaplatenia 1 518,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 518,26 eur od 20.12.2016 do zaplatenia a trovami konania, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 17.1.2013 uzatvorila (ako spotrebiteľ) so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, v ktorej však absentujú náležitosti stanovené zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to úroková sadzba z dôvodu jej neprimeranej výšky, RPMN z dôvodu jej nesprávneho určenia, výška splátok istiny, úrokov a poplatkov, doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti, čo spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový. Výška poskytnutého úveru bola 1 500 eur, pričom žalobkyňa celkovo splatila sumu 3 697,02 eur, v mesiaci október 2016 prestala riadne splácať a žalovaný jej ku dňu údajného omeškania (4.11.2016) vyčíslil dlžnú čiastku vo výške 1 770,36 eur. Podľa názoru žalobkyne vzniklo bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného prijímaním pravidelného mesačného plnenia bez právneho dôvodu na úkor majetku žalobkyne, a to v uplatnenej výške. Okrem vzniku bezdôvodného obohatenia žalobkyňa namietala aj ďalšie nedostatky uzavretej zmluvy (neplatnosť dojednania revolvingu, neplatnosť dohody o poskytnutí služieb a zanedbanie informačnej povinnosti žalovaného). Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že spolu s výpočtom neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré majú za následok jej neisté postavenie v zmluvnom vzťahu a zvýhodňujú veriteľa, je tu aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo forme zníženia majetku,
a to len na základe vyčíslenia dlžnej sumy žalovaným bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu, čo má za následok zhoršovanie životnej situácie žalobkyne a straty obydlia.
18. Z dohody o zrážkach zo mzdy, predloženej v konaní, odvolací súd zistil, že táto zabezpečuje pohľadávky žalovanej ako veriteľa voči žalobkyni ako dlžníkovi tvorené úverom, poskytnutým na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 1 500 eur, vrátane prípadných ďalších revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré veriteľovi preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami veriteľa voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou o úvere a jej prípadných dodatkov. Pokiaľ ide o výšku zrážok zo mzdy, v dohode je stanovená tak, že zamestnávateľ dlžníka je povinný vykonávať v prospech veriteľa mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na bankový účet veriteľa vo výške 80,37 eur. Zároveň strany výslovne súhlasili s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní.
19. V danom prípade je zrejmé, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským, na posúdenie ktorého sa aplikujú ustanovenia predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, pričom súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V dohode o zrážkach zo mzdy je zabezpečená pohľadávka (a teda aj výška zrážky zo mzdy) stanovená tak, že zahŕňa nielen úver (nesplatenú splátku úveru), ale aj príslušenstvo úveru, zmluvné pokuty, náklady vzniknuté v súvislosti s vymáhaním pohľadávky a ďalšie prípadné pohľadávky, teda bližšie nešpecifikované platby, ktorých zloženie a výška nie je spotrebiteľovi zrejmá, z toho dôvodu potom nie je zrejmá ani celková dĺžka a rozsah vykonávania zrážok. Vo veci samej sa bude súd (okrem iného) zaoberať platnosťou/neplatnosťou dohody o zrážkach zo mzdy a posudzovať ju aj z pohľadu prípadnej existencie/neexistencie neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o úvere. V danej veci je však dôvodná obava, že vykonávaním zrážok by došlo do skončenia konania vo veci samej k zmenšeniu majetku žalobkyne v neprípustnej výške z pohľadu ochrany spotrebiteľa; v tejto súvislosti odvolací súd zobral do úvahy aj výšku pohľadávky už splatenej žalobkyňou oproti výške poskytnutého úveru.
20. Odvolací súd konštatuje, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo súdom prvej inštancie vyhovené práve s poukazom na osvedčené tvrdenie o absencii zákonných náležitostí v zmluve o revolvingovom úvere, ktoré majú vplyv na existenciu a výšku dlhu žalobkyne. Podporiac správny právny názor a postup súdu prvej inštancie, vychádzajúc z toho, že žalobkyňa osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ako aj bezprostredne hroziacu ujmu, odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.
21. Vo vzťahu k uloženiu povinnosti zamestnávateľovi žalobkyne odvolací súd poznamenáva, že aj v tomto smere postupoval súd prvej inštancie správne, keď zamestnávateľovi žalobkyne zakázal vykonávať zrážky zo mzdy. S použitím čl. 4 C.s.p. je totiž možné uložiť povinnosť aj subjektu, ktorý nie je stranou sporu, a to za situácie, keď mal súd v konaní preukázané, že tento subjekt (zamestnávateľ žalobkyne) vykonáva zrážky z jej mzdy. Podľa nového procesného predpisu C.s.p. účinného od 1.7.2016 je možné v rámci nariadeného neodkladného opatrenia uložiť povinnosť len strane sporu, aplikáciou čl. 4 C.s.p. však súd môže postupovať akoby bol sám zákonodarcom, a to s ohľadom na princíp všeobecnej spravodlivosti. V danom prípade je však aj v tejto časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (t.j. vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobkyne) potrebná rýchla a účinná ochrana práv žalobkyne, ktorá preváži nad prísnym formalistickým poňatím zákona, preto zamestnávateľovi žalobcu súd prvej inštancie správne uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy. Nenariadením neodkladného opatrenia v celom požadovanom rozsahu by totiž dochádzalo k ďalším zrážkam zo mzdy žalobcu, čo predstavuje výrazný a neoprávnený zásah do jej práv.
22. Vo vzťahu k trvaniu nariadeného neodkladného opatrenia odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o potrebe uloženia povinnosti žalovanému ako aj zamestnávateľovi do času, kedy bude spor vo veci samej právoplatne skončený s poukazom na to, že takto trvajúca predbežná ochrana práv žalobkyne je postačujúca, pričom jej dlhšie trvanie nemá s ohľadom na predmet sporu opodstatnenie.
23. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.).
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).