Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/91/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD., v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: Ľ. C., H.. XX.XX.XXXX, C. S. S. XX, XXX XX C., o zaplatenie 1.069,84 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Združeniu - pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, IČO: 42 343 828, Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým žiadal zaviazať žalovaného do 15 dní zaplatiť žalobcovi 1.069,84 eur s príslušenstvom a nahradiť trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013 uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a ním, ako postupníkom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca nadobudol pohľadávku na základe zmluvy, podľa ktorej poskytol žalovanému úver formou povoleného prečerpania na účte evidovaného pod č. XXXXXXXXXX/XXXX. Žalovaný úver riadne nesplácal, preto právny predchodca žalobcu vyhlásil listom mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu XX.XX.XXXX. Žalobca ako právny nástupca pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. si preto uplatňuje nárok na vrátenie dlhu prostredníctvom súdu.

2. Žalobca v podaní zo dňa 18.04.2017 uviedol, že legitimáciu v spore preukazuje oznámeniami o postúpení pohľadávky, ktoré boli žalovanému riadne doručené do vlastných rúk, čo preukazuje predloženými doručenkami. Má za to, že riadne hmotnoprávne preukázal aktívnu legitimáciu v spore. Predložil výzvu banky, ktorú zaslal jeho právny predchodca žalovanému obyčajnou poštovou zásielkou v súlade s čl. 10 bod 10.3 Všeobecných obchodných podmienok. Zároveň dňa 10.06.2016 zaslal súdu kópiu výzvy Slovenskej sporiteľne, a.s. (č.l. 104), ktorá podľa žalobcu mala byť výzvou adresovanou žalovanému v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách.

3. Podaním zo dňa 08.09.2014 doručeným súdu dňa 11.09.2014 oznámilo vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, zast. JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, IČO: 35 561 734. Vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.03.2015 namietlo neunesenie dôkazného bremena žalobcom, keď označil, že si uplatňuje nároky z bankového

účtu XXXXXXXXXX/XXXX, no priložené dôkazy sa vzťahujú na účet XXXXXXXXX/XXXX. Zároveň z opatrnosti vzniesol aj námietku premlčania.

4. Súd vo veci pojednával dňa 19.04.2017 postupom podľa ustanovenia § 180 v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil. Na pojednávaní oboznámil obsah spisu postupom podľa ustanovenia § 204 CSP, a to žalobou zo dňa XX.XX.XXXX, špecifikáciou odovzdanej pohľadávky, zmluvou o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, oznámením o postúpení pohľadávky, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, doručenkou, oznámením o postúpení pohľadávky, predžalobnou výzvou, podacím hárkom, obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s., oznámením vedľajšieho účastníka, vyjadrením vedľajšieho účastníka, vyjadrením žalobcu, výpisom obratov na úverovej zmluve, obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s., zmluvou o postúpení pohľadávok, uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, odpoveďou na výzvu, výzvou, vyjadrením žalobcu zo dňa 18.04.2017, a ostatnými listinnými dôkazmi, a zistil nasledujúci skutkový stav:

5. Dňa XX.XX.XXXX právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty k číslu účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný potvrdil prevzatie karty č. XXXXXXXXXXXXXXXX platnej do 30.11.2004 s celkovým limitom karty 497,91 € (15.000 Sk). Žalovaný dňa XX.XX.XXXX k uvedenému účtu prevzal kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXX platnú do 31.07.2005 s celkovým limitom 3.983,27 € (120.000 Sk). Dňa XX.XX.XXXX prevzal kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXX platnú do 31.07.2007. Dňa XX.XX.XXXX prevzal k účtu platobnú kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXX platnú do 31.08.2008. Dňa XX.XX.XXXX na uvedenom účte si právny predchodca žalobcu so žalovaným dohodli celkový limit používania platobnej karty vo výške 2.000 €.

6. Podľa bodu 19.16 VOP : ,, klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi, a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasne, splatné, nesplatné, premlčané, nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky voči klientovi. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky; predchádzajúci písomný súhlas banky nie je potrebný, pokiaľ sa zriaďuje záložné právo k pohľadávkam klienta ako záložcu voči banke v prospech banky ako záložného veriteľa. V prípade, že klient je spotrebiteľom v zmysle osobitného predpisu, tak banka nebude bezdôvodne súhlas odopierať. "

7. V zmysle bodu 10.3 VOP pri doručovaní písomnosti v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnutá inak, Banka zasiela, podľa vlastného uváženia písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky.

8. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok a špecifikácie pohľadávky okrem iného vyplýva, že voči žalovanému bol zostatok pohľadávky 1.296,98 eur, z toho istina 1.069,84 eur a úroky 141,14 eur, uoz 26,87 eur, uonz 114,27 eur, poplatky 86 eur, príslušenstvo celkom 227,14 eur, výška omeškaných splátok 1.295,94 eur.

9. Oznámením zo dňa 05.04.2013 SLSP, a.s. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky vo výške 1.296,98 eur na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013.

10. Výzvou zo dňa 15.06.2010 mal byť žalovaný vyzvaný Slovenskou sporiteľňou, a.s. na úhradu sumy 1.092,07 eur v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy a to z dôvodu omeškania s jej zaplatením ku dňu 31.05.2010. V prípade jej neuhradenia pristúpi k zvereniu pohľadávky do mandátnej správy. Doklad o doručovaní, resp. doručení výzvy nebol súdu predložený.

11. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

12. Je známou skutočnosťou, že v danom prípade preukázať doručenie písomnosti, a teda uniesť dôkazné bremeno o splnení ním tvrdenej skutočnosti, musí ten účastník konania, ktorý z doručenia písomnosti pre seba vyvodzuje priaznivý následok. V danom prípade preukázanie doručenia písomnosti,

z ktorej žalobca vyvodzuje pre seba priaznivé účinky v podobe možnosti postúpenia pohľadávky je práve na žalobcovi. Žalobca však nepreukázal, že by sa takéto listina do dispozičnej sféry dlžníka dostala (bez ohľadu na to, či sa s touto výzvou oboznámil, alebo nie) a preto súd musí vychádzať z toho, že nebola splnená podmienka nevyhnutná pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru bankou - žalobcom. Žalobca dokonca nepreukázal ani odoslanie vyššie uvedenej listiny.

13. Súd teda musel prioritne riešiť, či je splnená podmienka aktívnej legitimácie žalobcu, to znamená, či na základe postúpenia platne nadobudol pohľadávku, ktorú uplatňuje na zaplatenie v tomto súdnom konaní.

14. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

15. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

17. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi, alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

18. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

19. Na podporu svojej argumentácie súd poukazuje aj na názor Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/76/2007, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu pod č. 46/2009, kde najvyšší súd okrem iného uviedol, že: „ Z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, ale dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by postúpenie pohľadávky postupca dlžníkovi síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukázal.

20. Na takého rozlišovanie v postavení dlžníka nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného ustanovenia však nemožno činiť záver, že dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.

21. V ustanovení § 526 a ani na inom mieste Občiansky zákonník nerozlišuje takéto dve postavenia dlžníka z hľadiska jeho možností namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.

22. Najvyšší súd ďalej uviedol, že v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. o jej splnenie, kedy postúpená pohľadávka nie je ešte uhradená, je však súd povinný prihliadať z úradnej

povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo. Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že priamo zo zákona a od počiatku sa na dotknutý právny úkon hľadí, ako keby nebol urobený. Odlišný prístup by znamenal obchádzanie ustanovení o absolútnej neplatnosti právnych úkonov.“

23. Súd má za to, že výzva, ktorá je uvedená v § 92 ods. 8 zákona o bankách vo vete prvej, nie je právnym úkonom. Znamená to toľko, že platnosti alebo neplatnosti tejto výzvy sa nemožno domáhať v konaní pred súdom. Ide o tzv. faktický úkon, ktorý je však nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky. V prípade, ak tento faktický úkon vykonaný nebol, neplatným bude následný právny úkon.

24. Na základe uvedeného súd konštatuje, že v prejednávanej veci žalobca žalobou uplatnenú pohľadávku nenadobudol z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na jej platné postúpenie (nepreukázanie doručenia výzvy upozorňujúcej na omeškanie žalovaného), pričom dokonca sám žalobca v skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe uvádza, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky došlo ním, a nie bankou, preto podľa názoru súdu nie je na uplatňovanie žalovanej pohľadávky v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný.

25. Súd zdôrazňuje vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti konania, že v sporovom konaní je to žalobca, kto je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoj návrh a z ktorých vyvodzuje svoje právne postavenie. Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla žalobcu. Na základe hore uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca dôkazné bremeno ohľadom preukázania jeho aktívnej legitimácie v spore neuniesol, a teda nepochybne nepreukázal pravdivosť jeho tvrdenia o tom, že došlo k doručeniu výzvy v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách do dispozičnej sféry žalovaného.

26. Na základe uvedeného, teda nesplnenia aktívnej legitimácie žalobcu v spore, musel súd žalobu zamietnuť.

27. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 a 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy nevznikli, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

30. Súd tiež považuje za potrebné uviesť, že s účinnosťou od 01.07.2016 vstúpil do platnosti nový procesný kódex - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle § 470 ods. 1 vzťahuje aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Civilný sporový poriadok už viac inštitút vedľajšieho účastníka v postavení, v akom do konania za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku vstúpilo uvedené združenie neupravuje, preto s účinnosťou od 01.07.2016 zo zákona bez ďalšieho zaniklo vedľajšie účastníctvo združenia v tomto konaní. Vedľajší účastník vystupoval v tomto spore do účinnosti nového civilného kódexu (zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku), teda do 30.6.2016 na podporu, v spore na strane žalovaných a uplatnil si náhradu trov konania, súd mu priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré mu vznikli na podporu žalovaných v konaní do 30.6.2016, v rozsahu 100 %. O výške týchto trov rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.