Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoKR/36/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: SKP, k.s., so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, sídlo kancelárie pre obvod Okresného súdu Žilina Veľká Okružná 43, 010 01 Žilina, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu Karin Gogoláková VPIK CHINCHILLA - servis, s miestom podnikania Medvedzie 166/49, 027 44 Tvrdošín, IČO: 35 015 039, v konaní o určenie popretých pohľadávok proti podstate, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cbi/2/2016-51 zo dňa 19.05.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 18Cbi/2/2016-72 zo dňa 18.08.2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cbi/2/2016-51 zo dňa 19.05.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 18Cbi/2/2016-72 zo dňa 18.08.2016 p o t v r d z u j e .

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd určil, že žalobca je veriteľom pohľadávok proti podstate prihlásených do konkurzného konania žalovaného uplatnením pohľadávok proti podstate zo dňa 11.11.2015 za obdobie od januára 2015 do októbra 2015 v celkovej výške 1.585,10 Eur, ktoré sú nesporné čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. Žalobcovi náhrada trov konania nebola priznaná. Okresný súd v odôvodnení poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že je veriteľom pohľadávok proti podstate prihlásených do konkurzného konania žalovaného uplatnením pohľadávok proti podstate zo dňa 11.11.2015 za obdobie od 01/2015-10/2015 v celkovej výške 1.585,10 Eur, ktoré sú nesporné čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. Žalobca žalobu odôvodil tým, že svoje pohľadávky prihlásil ako pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu. Žalovaný neuznal uplatnený nárok, pohľadávku žalobcu poprel z dôvodu, že uplatnené pohľadávky nesúvisia so správou a speňažovaním majetku úpadcu a že nejde ani o také pohľadávky, ktoré by vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku, pretože správca po vyhlásení konkurzu nepokračoval v prevádzkovaní podniku.

2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní zistil, že žalovaný listom zo dňa 26.11.2015, doručeným žalobcovi dňa 04.12.2015, oznámil neuznanie uplatnených nárokov ako pohľadávok proti podstate, pričom obsahom tohto listu bola aj výzva na podanie žaloby o určenie pohľadávky proti podstate. Dátum doručenia oznámenia spolu s výzvou nebol účastníkmi konania rozporovaný. Vzhľadom na dátum podania žaloby - 14.12.2015, okresný súd posúdil včasnosť podania žaloby. Zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 1K/29/2013 bolo zistené, že uznesením zo dňa 13.11.2013, sp. zn. 1K/29/2013 bolo okresným súdom začaté konkurzné konanie voči úpadcovi. Uznesením zo dňa 21.01.2014 bol na

majetok úpadcu vyhlásený konkurz. Uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 17/2014 dňa 27.01.2014, teda účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 28.01.2014. Žalobca si listom zo dňa 11.11.2015 uplatnil pohľadávku proti podstate u žalovaného vo výške 1.585,10 Eur, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a je splatná v priebehu konkurzu, a to z titulu neodvedenia poistného na zdravotné poistenie za obdobie od 01.01.2015 do 31.10.2015. Súčasťou listu bol aj rozpis vykázaného poistného za jednotlivé mesiace (č.l. 4-5 obsahu spisu).

3. Okresný súd poukázal na to, že medzi sporovými stranami nebolo sporu o vzniku pohľadávky žalobcu, ani o jej výške, sporným bolo iba právne posúdenie povahy žalobcovej pohľadávky, a to či je alebo nie je pohľadávkou proti podstate. Okresný súd poukázal na ust. § 16 ods. 1, § 24 písm. a) zákona č. 580/2004 Z.z., v spojení s ust. § 86 ods. 1, § 87 ods. 2, § 87 ods. 4, § 87 ods. 7, § 87 ods. 8 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“) a dospel k záveru, že žalobe žalobcu je nevyhnutné vyhovieť. Z oznámenia žalovaného o neuznaní nárokov ako pohľadávok proti podstate a z jeho vyjadrenia vyplynulo, že poukazuje na § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. s tým, že pohľadávky na verejnom zdravotnom poistení, ktoré si žalobca uplatnil prihláškou voči podstate, nepovažuje za pohľadávky, ktoré by mohli byť subsumované za pohľadávky proti podstate a zároveň za takéto pohľadávky možno považovať len tie, ktoré súvisia so speňažovaním majetku a prevádzkovaním podniku. Takisto uviedol, že on neprevádzkuje podnik úpadcu. Okresný súd poukázal, že prevádzkovanie podniku je činnosťou pravidelne sa opakujúcou, ktorú vykonáva nejaká osoba vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom zisku, ktorý môže byť aj strata. To, že sa správca rozhodol oboznámiť veriteľa, že on podnik neprevádzkuje, ešte nemá žiadny právny dopad na tretie osoby, pretože prevádzkovanie podniku nie je ako také právnym úkonom voči tretím osobám. Na to, aby mohol prevádzkovať podnik, musí spĺňať zákonné podmienky, medzi ktorými je teda vydanie živnostenského listu a regulérny zápis do živnostenského registra.

4. Okresný súd mal za to, že žalobca správne poukázal na ustálenú judikatúru súdov, ale aj osobitosť postavenia pohľadávok vyplývajúcich z verejného zdravotného poistenia ako pohľadávok iného druhu pohľadávok verejnoprávnych, ktoré majú osobitné postavenie, a ktoré spravuje zdravotná poisťovňa na základe zákonného zmocnenia. Bolo potrebné konštatovať, že výpočet pohľadávok voči podstate je len príkladmý. Nemôže obsiahnuť všetky možnosti, ktoré naskytá bežný praktický život a jedným z nich je aj existencia pohľadávok z verejného zdravotného poistenia. Podľa názoru okresného súdu žalobca správne poukázal na to, že úpadca ešte pred vyhlásením konkurzu vykonával samostatne zárobkovú činnosť a v r. 2013, čiže rok pred vyhlásením konkurzu mal zdaniteľné príjmy. Na základe týchto zdaniteľných príjmov, pričom ešte pred podaním daňového priznania bol vyhlásený konkurz, úpadca podal daňové priznanie. Na základe tejto informácie sa vypočítavajú predpisy samostatne zárobkovo činnej osoby na verejné zdravotné poistenie. Vymeriavacím základom v roku 2013, na základe ktorého sa platí verejné zdravotné poistenie v roku 2015, bola čiastka 17.200 Eur, tak na základe tejto skutočnosti úpadcovi vznikla povinnosť platiť verejné zdravotné poistenie vo výške 158,51 Eur mesačne. Verejné zdravotné poistenie je založené už narodením, teda nedá sa z neho vystúpiť, je povinné a nie je ani poistením sociálnym, ktoré sa zakladá len nejakým zdaniteľným príjmom. To znamená, že zdravotné poistenie ako také bez ohľadu na vyhlásenie konkurzu bude vždy a nedá sa z neho vystúpiť, teda každá fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území SR a spĺňa zákonom stanovené podmienky, je zákonom zdravotne poistená. Okresný súd sa stotožnil s názorom žalobcu s poukazom na ustálenú judikatúru, či bude niekto v konkurze alebo bude niekto v inom statuse alebo reštrukturalizácii, tieto pohľadávky vznikajú vždy. Ide iba o to, kto je platiteľom týchto pohľadávok a v určitej situácii, ktorú mal správca vyvolať, mohla byť situácia, kedy tieto pohľadávky mal platiť štát. Aj keď pohľadávky proti podstate nie je možné paušalizovať, pretože tento druh pohľadávok musí byť vždy riadne zdokladovaný, je pravdou, že tieto vznikajú najčastejšie v príčinnej súvislosti so správou a udržovaním majetkovej podstaty dlžníka, prípadne v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 87 ods. 2 uvádza len príkladom pohľadávky proti podstate, pričom nimi môžu byť aj pohľadávky takého charakteru, z ktorých vyplýva, že nemusia nutne súvisieť so správou a speňažovaním majetku, ale ani s prevádzkovaním podniku. V danom prípade ide ohľadom zdravotného poistenia o verejnoprávnu povinnosť. Okresný súd podotkol, že podobné stanovisko vo vzťahu k pohľadávkam z titulu poistného na zdravotné poistenie ako pohľadávkam proti podstate v situácii, keď správca konkurznej podstaty neprevádzkuje podnik úpadcu, zaujala aj judikatúra vyšších súdov - napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. júna 2014, sp. zn. 43CoKR/18/2014, či rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso 37/2014 z 27.10.2015. Vzhľadom k týmto úvahám okresný súd vyhovel žalobe žalobcu a určil, že ním uplatnené pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate.

5. Okresný súd v rovine vykonávaného dokazovania poukázal na ust. § 132 O.s.p., keď v zmysle tohto zákonného ustanovenia každý dôkaz hodnotil jednotlivo, ako aj všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca bol úspešný v spore. Mal právo na náhradu trov konania, ktoré trovy si neuplatnil, preto okresný súd mu náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a ako odvolacie dôvody uviedol poukaz na ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), d), f) O.s.p.. Žalobca si podaním zo dňa 11.11.2015 uplatnil u správcu nárok vo výške 1 585,10 Eur, ktorý predstavuje neuhradené poistné na zdravotné poistenie. Správca podaním zo dňa 26.11.2015 oznámil žalobcovi, že neuznáva žiadny z nárokov uplatnených žalobcom ako pohľadávku proti podstate. Správca neuznal nároky uplatnené ako pohľadávky proti podstate z dôvodu, že podmienkou klasifikácie pohľadávky ako pohľadávky proti podstate je nielen časové hľadisko, tzn. moment jej vzniku po vyhlásení konkurzu, ale zároveň jej právna povaha, t.j. v prípade pohľadávok na poistnom na zdravotné poistenie najmä skutočnosť, že pohľadávka súvisí so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu, alebo s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Vo vzťahu k pohľadávkam na poistnom na zdravotné poistenie v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) a k) zákona č. 7/2005 Z.z. sa zákonom výslovne zakotvuje, že pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, sú pohľadávkami proti podstate len v tom prípade, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu a/alebo so správou a speňažovaním majetku. Charakteristickým znakom týchto pohľadávok proti podstate je fakt, že ide o verejnoprávne nároky, ktoré vznikli počas konkurzu a zároveň súvisia s prevádzkovaním podniku a/alebo so správou a speňažovaním majetku, pričom oba tieto znaky musia byť splnené kumulatívne. Podľa žalovaného okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v rozpore s platným a účinným zákonom č. 7/2005 Z.z. uviedol, že ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. vymedzuje pohľadávky proti podstate len demonštratívne. Pri odôvodnení vychádzal z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.06.2014, sp. zn. 43CoKR/18/2014, ktorý ale reflektuje právny stav účinný pred 01.01.2012, kedy boli v ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. pohľadávky proti podstate skutočne vymedzené len demonštratívne. Novela zákona č. 7/2005 Z.z., ktorá je účinná odo dňa 01.01.2012, však zaviedla taxatívny výpočet pohľadávok proti podstate, čo je zrejmé aj zo znenia ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., v ktorom je uvedené, že: pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí... ako aj z ust. § 87 ods. 2 písm. m) zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré stanovuje, že pohľadávky proti podstate sú a ako posledné sa uspokojujú aj ďalšie pohľadávky, avšak za predpokladu, že ich za pohľadávky proti podstate označuje zákon č. 7/2005 Z.z.. Pohľadávkami proti podstate sú len tie pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a ktoré ako pohľadávky proti podstate výslovne a taxatívne uvádza ustanovenie § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., resp. ostatné pohľadávky, ktoré za pohľadávky proti podstate výslovne označuje zákon č. 7/2005 Z.z. vo svojom inom ustanovení, napr. § 21 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z.. Žiadne iné pohľadávky nie sú podľa aktuálnej úpravy pohľadávky proti podstate a je potrebné ich do konania uplatňovať prihláškou podľa § 28 zákona č. 7/2005 Z.z..

8. Žalovaný v ďalšej časti svojho odvolania poukázal na ust. § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.. Uviedol, že účelom zavedenia systematiky pohľadávok proti podstate novelizáciou zákona č. 7/2005 Z.z. v roku 2012, bolo chrániť predovšetkým veriteľov prihlásených pohľadávok pred neúmerným zaťažovaním jednotlivých konkurzných podstát pohľadávkami proti podstate. Zákonodarca touto novelou reagoval najmä na skutočnosť, že v dôsledku priraďovania všetkých nárokov vzniknutých po vyhlásení konkurzu pod pohľadávky proti podstate, dochádzalo k častému zrušovaniu konkurzov pre nedostatok majetku, na čo zákonodarca reagoval taxatívnym výpočtom pohľadávok proti podstate a rozšírením možnosti uplatnenia iných nárokov prihláškou aj po uplynutí základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Je preto potrebné rešpektovať, že takáto úprava zákona č. 7/2005 Z.z. je lex specialis aj vo vzťahu k zákonom upravujúcich osobitné nároky zdravotných poisťovní. Je preto dôležité, aby nielen správca, ale aj súd arbitrárne neumožňoval uspokojovať takéto nároky ako pohľadávky proti podstate, keď v zákone č. 7/2005 Z.z. nie sú medzi pohľadávkami proti podstate zahrnuté. Žalovaný mal za to, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, keď v rozpore s výslovnou zákonnou úpravou pohľadávok proti podstate označil za pohľadávku proti podstate aj pohľadávku, ktorá nespĺňa kritériá na takéto určenie stanovené

§ 87 zákona č. 7/2005 Z.z.. Žalovaný preto mal za to, že je nevyhnutné rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá s priznaním trov súdneho konania žalovanému.

9. K doručenému odvolaniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril.

10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalovaného za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

11. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/36/2016-83 zo dňa 09.03.2017, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 11.04.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 378 ods. 1 v spojení s ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

12. Krajský súd primárne uvádza, že v štádiu svojho konania a rozhodovania aplikoval ustanovenia Civilného sporového poriadku, a to zákona č. 160/2015 Z.z. („CSP“), pretože táto zákonná úprava nadobudla účinnosť od 01. júla 2016 podľa ust. § 474 CSP, keď aj v zmysle prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Vzhľadom k uvedenej právnej úprave preto aj na odvolanie žalovaného, ktoré bolo datované dňom 06.06.2016 a doručené Okresnému súdu v Žiline dňa 16.06.2016, boli aplikované ustanovenia CSP, ako aj na odvolacie konanie pred Krajským súdom v Žiline.

14. Základným odvolacím dôvodom bola námietka žalovaného, že pri odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd napriek správnej citácii ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“) v znení účinnom od 01.01.2012 argumentoval právnym stavom účinným pred 01.01.2012, kedy boli v ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. pohľadávky proti podstate vymedzené len demonštratívne. Žalovaný ako odvolateľ mal za to, že takýmto postupom okresný súd vec nesprávne právne posúdil, keď v rozpore s výslovnou zákonnou úpravou pohľadávok proti podstate označil za pohľadávku proti podstate aj pohľadávku žalobcu, ktorá nespĺňa kritériá na určenie takejto pohľadávky proti podstate stanovené v ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., a to konkrétne pod písm. i) a k) tohto uvedeného zákonného ustanovenia. Základom odvolacieho konania preto bolo posúdenie, či pohľadávky uplatnené žalobcom ako pohľadávky na verejnom zdravotnom poistení v celkovej sume 1.585,10 Eur za obdobie od 01/2015 do 10/2015 sú pohľadávky proti podstate.

15. Z obsahu podanej žaloby žalobcu bolo nesporné, že žalobca sa žalobou domáhal určenia, že je veriteľom pohľadávok proti podstate prihlásených do konkurzného konania žalovaného, uplatnením pohľadávok proti podstate zo dňa 11.11.2015 za obdobie od 01/2015 do 10/2015 v celkovej výške 1.585,10 Eur, ktoré sú nesporné čo do právneho dôvodu a výšky vymáhateľnosti. Žalobca v žalobe poukázal na to, že ide o pohľadávky na verejnom zdravotnom poistení v celkovej sume 1.585,10 Eur za obdobie od 01/2015 do 10/2015 ako pohľadávky proti podstate, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu, keďže uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 1K/29/2013 zo dňa 21.01.2014 bol na majetok úpadcu - dlžníka Karin Gogoláková VPIK CHINCHILLA - servis, s miestom podnikania Medvedzie 166/49, 027 44 Tvrdošín, IČO: 35 015 039, vyhlásený konkurz, ktoré uznesenie bolo publikované a zverejnené v Obchodnom vestníku č. 17/2014 dňa 27.01.2014, preto účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 28.01.2014. Žalobca v žalobe odôvodňoval svoj nárok vyplývajúci z ust. § 15 ods. 1, § 16 zákona č. 580/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, kedy platiteľ poistného na verejné zdravotné poistenie je povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci, pričom podľa ust. § 20 zákona č. 580/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov vykazovanie poistného - platiteľ je povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavok na príslušný kalendárny mesiac. Výška preddavkov je vypočítaná na základe

daňového priznania úpadcu za rok 2013, ktoré príslušný správca dane spracovával počas roku 2014. Žalobca sa v podstate podanou žalobou domáhal, že pohľadávka na verejnom zdravotnom poistení v celkovej sume 1.585,10 Eur za obdobie od 01/2015 do 10/2015 je pohľadávkou proti podstate v zmysle ust. § 87 ods. 2, 7 zákona č. 7/2005 Z.z.. Z obsahu spisového materiálu vyplývalo oznámenie správcu konkurznej podstaty úpadcu o neuznaní uplatnených pohľadávok zo strany žalobcu, a to oznámenie zo dňa 26. novembra 2015, v ktorom sa vo vzťahu k neuhradenému poistnému na verejnom zdravotnom poistení v celkovej sume 1.585,10 Eur za obdobie od januára až do októbra 2015 zo strany správcu konkurznej podstaty úpadcu uvádza, že táto pohľadávka nie je pohľadávkou proti podstate v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. i) a k) zákona č. 7/2005 Z.z., keďže táto pohľadávka by sa stala pohľadávkou proti podstate len v prípade, ak by správca pokračoval v prevádzkovaní podniku úpadcu a nejedná sa podľa názoru správcu ani o pohľadávky, ktoré by súviseli so správou a speňažovaním majetku úpadcu.

16. Krajský súd v rámci svojho konania preto posudzoval, či pohľadávka žalobcu, ktorá sa týkala neuhradeného poistného na verejnom zdravotnom poistení v celkovej sume 1.585,10 Eur za obdobie od 01/2015 do 10/2015, je alebo nie je pohľadávkou proti podstate v zmysle ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. Pre podstatu otázky riešenej nielen v konaní pred súdom prvej inštancie, ale aj v odvolacom konaní bolo potrebné opätovne poukázať na citáciu ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky predbežného správcu, b) právo na vrátenie kaucie zloženej pri popretí pohľadávky veriteľom, c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania, d) výživné pre maloleté deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí, f) odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu, g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len „pracovnoprávne nároky“), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písm. g) a h), k), pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku, l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate, m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.

17. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z.z.“) povinnosť platiť poistné vzniká a) dňom vzniku verejného zdravotného poistenia (§ 4), b) dňom, od ktorého je poistenec zamestnancom podľa § 11 ods. 3,

c) dňom, od ktorého je poistenec samostatne zárobkovo činnou osobou podľa § 11 ods. 4, d) dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila povinnosť platiť poistné za zamestnanca alebo za samostatne zárobkovo činnú osobu, e) dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila povinnosť štátu platiť poistné za osoby uvedené v § 11 ods. 7.

18. Podľa ust. § 16 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. platiteľ poistného je povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci. Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

19. Podľa ust. § 24 písm. a) zákona č. 580/2004 Z.z. platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom, samostatne zárobkovo činnou osobou alebo platiteľom poistného podľa § 11 ods. 2, je povinný vypočítať preddavok na poistné, riadne a včas platiť a odvádzať preddavky na poistné a vykazovať poistné príslušnej zdravotnej poisťovni (§ 15 až 17 a § 20) a odvádzať preddavky na poistné za poistencov, ktorých potvrdené prihlášky sa stali predmetom prevodu poistného kmeňa podľa osobitného predpisu.

20. Spornosťou bolo posúdenie pohľadávky žalobcu, či ide o pohľadávku proti podstate v zmysle ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. Pri riešení tejto spornosti krajský súd zobral do úvahy nielen znenie rozhodných zákonných ustanovení tak, ako opätovne boli zacitované aj v odôvodnení tohto rozsudku, ale aj princíp právnej istoty, ktorý je vyžadovaný čl. 2 ods. 2 CSP, na ktorý princíp právnej istoty kladie dôraz aj rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR, keď je vyžadované, aby sa na určitú právne relevantnú otázku v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, t.j. aby sa porovnateľné, resp. obdobné situácie posudzovali po právnej stránke rovnakým spôsobom. Táto požiadavka právnej istoty korešponduje nielen s ustálenou rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu SR, ale aj s judikatúrou ESĽP, keďže tento princíp právnej istoty patrí k základným znakom právneho štátu, ktorým nepochybne je aj Slovenská republika. Krajský súd preto poukazuje aj na svoju rozhodovaciu činnosť, a to rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoKR/26/2016 zo dňa 23.11.2016, ktorý sa týkal úpadcu Karin Gogoláková VPIK CHINCHILLA - servis, s miestom podnikania Medvedzie 166/49, 027 44 Tvrdošín, IČO: 35 015 039, keď v tejto sporovej právnej veci bola riešená otázka pohľadávok proti podstate, ktorou pohľadávkou bolo neuhradené poistné na sociálne poistenie za obdobie september až december 2014 vo výške 1.394,28 Eur a za obdobie január až jún 2015 vo výške 2.091,42 Eur, za primeraného použitia aj rozhodnutia Krajského súdu v Žiline pod sp. zn. 13CoKR/15/2016 zo dňa 23.11.2016. Pri posudzovaní tejto sporovej právnej veci a aplikácie ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. v spojení so zisteným skutkovým stavom je potrebné mať na zreteli aj výklad právnej normy, keď je potrebné aplikovať metódy výkladu, a to jazykový výklad, logický výklad, systematický výklad, historický a teologický výklad so zameraním interpretovať právnu normu z hľadiska účelu a zmyslu, aby aj prijaté aplikovanie právnej normy, riešenie bolo akceptovateľné z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti.

21. Právna úprava zákona č. 7/2005 Z.z. od 01. januára 2012 vyprecizovala výpočet pohľadávok proti podstate ich zaradením do tried v zmysle ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu v tom, že žalobcom uplatnená pohľadávka neuhradeného poistného na verejnom zdravotnom poistení titulom preddavku patrí medzi pohľadávky proti podstate tak, ako sú definované v ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. Táto pohľadávka mala súvis s prevádzkovaním podniku úpadcu v roku 2013, keď výška preddavkov bola vypočítaná na základe daňového priznania úpadcu za rok 2013. Podľa výpisu zo živnostenského registra úpadca Karin Gogoláková VPIK CHINCHILLA - servis, s miestom podnikania Medvedzie 166/49, 027 44 Tvrdošín, IČO: 35 015 039 mala oprávnenie na výkon činnosti ako samostatne zárobkovo činná osoba a bola platiteľom poistného na verejné zdravotné poistenie. Pri závere, že uplatnená pohľadávka žalobcu je pohľadávkou proti podstate, v zmysle ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. sa vychádza aj z rozhodného momentu, z ktorého sa táto pohľadávka odvodzuje, keď výška preddavkov neuhradeného zdravotného poistného vychádza z daňového priznania úpadcu za rok 2013, t.j. zo stavu prevádzkovania podniku úpadcu. Povinnosť platiť poistné a pohľadávka žalobcu na zaplatenie neuhradeného poistného na verejnom zdravotnom poistení tak mala vecný súvis s prevádzkovaním podniku úpadcu, čím bolo splnené kritérium vyžadované k tomu, aby išlo o pohľadávku proti podstate. Ak sa žalovaný bránil tým, že predmetná pohľadávka nemôže byť pohľadávkou proti podstate, pretože správca neprevádzkuje podnik úpadcu, tak krajský súd uvádza, že táto obrana vzhľadom k rozhodnému momentu, od ktorého sa odvíja pohľadávka veriteľa, nebola opodstatnená. Krajský súd poukazuje na to, že z údajov z výpisu zo

Živnostenského registra Okresného úradu Námestovo č. živnostenského registra: 510-3208, týkajúceho sa úpadcu, vyplýva, že úpadca je zapísaný v živnostenskom registri, nedošlo k ukončeniu, resp. zániku živnostenského oprávnenia, je len vyjadrené pozastavenie činnosti od 18.1.2017 do 18.1.2018.

22. Pri vecnej súvislosti uplatnenej pohľadávky žalobcu s prevádzkovaním podniku úpadcu, za obdobie uplatnenej pohľadávky nebola ukončená alebo pozastavená živnosť, resp. prevádzkovanie podniku úpadcu. Na základe vyššie uvedených zhodnotení, pokiaľ u pohľadávky žalobcu išlo o pohľadávku proti podstate v zmysle ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., tak dôvody žalovaného, ktoré viedli k popretiu pohľadávky žalobcu, neboli správne. Ak okresný súd žalobe žalobcu o určení popretých pohľadávok vyhovel, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdené. Na tomto vecne správnom rozhodnutí okresným súdom je bez vplyvu to, pokiaľ v odôvodnení svojho rozsudku odkazoval na rozhodnutia iných všeobecných súdov, ktoré vychádzali z právnej úpravy zákona č. 7/2005 Z.z., platnej a účinnej pred 01. januárom 2012, ak sa poukazovalo na demonštratívny výpočet pohľadávok v zmysle pôvodnej právnej úpravy vyplývajúcej v ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. Vo výslednom rozhodnutí okresným súdom, pokiaľ bolo určené, že žalobca je veriteľom pohľadávok proti podstate, tak nedošlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci, čo znamená, že nedošlo ani k nesprávnemu právnemu vyhodnoteniu. Je namieste, v súvislosti s druhom uplatnenej pohľadávky poukázať aj na argumentáciu samotného žalobcu, ktorý zvýrazňuje charakter neuhradeného poistného na verejnom zdravotnom poistení titulom preddavkov, keď ide o osobitný druh verejno-právnej pohľadávky, od ktorej závisí poskytovanie zdravotnej starostlivosti, keď každá fyzická osoba, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky, je aj zákonom zdravotne poistená.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, na strane ktorého nebol preukázaný vznik nároku na náhradu trov odvolacieho konania, keďže sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril, preto o nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žaloba nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.