Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-3-2012.pdf
PDF · 125 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/3/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová v právnej veci žalobcu R. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom v R., B. XX, zastúpeného JUDr. Štefanom Jordánom, advokátom, Budapeštianska 44, Košice - Staré Mesto proti žalovanej Slovenskej republike - zastúpenej Generálnou prokuratúrou, Štúrova 2, Bratislava , v konaní o náhradu škody takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 014,67 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 3. 6. 2011 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v pomere 95,48 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves rozhodol vo veci rozsudkom 4C/3/2012-189 zo dňa 5.3.2015.
2. Krajský súd v Košiciach uznesením 6Co/187/2015-216 zo dňa 29.6.2016 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu 1. stupňa na ďalšie konanie. Poukázal pritom na to, že podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zák. č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo v správnom konaní. Uviedol, že z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že s účinnosťou od 1.1.2013 je orgánom oprávneným konať v prejednávanej veci pred súdom za štát Generálna prokuratúra SR, pretože tu nie sú splnené podmienky určené ustanovením § 4 ods. 1 písm. b/ zákona, ktoré by odôvodňovali konanie Ministerstva vnútra SR v mene štátu. 3. Vyriešenie otázky, ktorý štátny orgán koná v mene Slovenskej republiky, ktorá je subjektom zodpovedným za škodu podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z., je otázkou procesného zastúpenia. Keďže novelizácia uvedeného zákona vykonaná s účinnosťou od 1.1.2013 neobsahuje prechodné ustanovenia vzťahujúce sa na danú procesnú situáciu, je potrebné vykladať znenie ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f/ zák. č. 514/2003 Z.z. tým spôsobom, že od 1.1.2013 vo všetkých veciach predpokladaných novým znením zákona bude konať Generálna prokuratúra SR. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že navrhovateľ si uplatnil nárok na predbežné prejednanie nároku na Ministerstve vnútra SR.
4. Na zmenu štátneho orgánu oprávneného konať za štát prihliada súd z úradnej povinnosti. Tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 14.10.2015 sp. zn. 8Cdo/289/2014, uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod zn. 6/2016 a uviedol, že odvolací súd sa priklonil k záverom rozsudku Najvyššieho súdu SR zo 14.10.2015 sp. zn. 8Cdo/289/2014, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod zn. 6/2016, ktorý usmernil rozhodovaciu prax súdov pri aplikácii zák. č. 514/2003 Z. z. po prijatej novelizácii, a ktorý v čase rozhodnutia odvolacieho súdu dňa 10.6.2014 nebol odvolaciemu súdu známy. 5. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa s účinnosťou od 1.1.2013 vo veci nekonal s tým štátnym orgánom, ktorý bol oprávnený konať v mene štátu dopustil sa takého postupu, ktorý neumožnil účastníkovi na strane odporkyne konať a realizovať procesné práva a právom chránené záujmy priznané jej Občianskym súdnym poriadkom. Takáto situácia v konečnom dôsledku znamená stav, že postupom súdu došlo na strane odporkyne k odňatiu možnosti konať pred súdom. Tento fakt predstavuje existenciu zákonného dôvodu na zrušenie rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Uložil súdu prvého stupňa odstrániť procesný nedostatok v zastúpení žalovanej ako so štátnym orgánom, ktorý je žalovanú oprávnený zastupovať, teda s Generálnou prokuratúrou SR a vysporiadať sa aj s námietkami účastníkov konania, ktoré boli vznesené v odvolaní.
6. Od 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok - zákon č. 160/2015 Z.z. a v zmysle § 470 ods. 1 cit. zák. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Namietaný nedostatok súd odstránil a ďalej konal s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky ako zástupcom štátu.
8. Žalobca zotrval na svojej žalobe v plnom rozsahu. Súd však podotýka, že pokiaľ sa týka uplatnených úrokov z omeškania od 1.12.2010 do 15.5.2011, v dôsledku späťvzatia žalobcu súd konanie v tejto časti zastavil a uznesenie o zastavení nadobudlo právoplatnosť dňa 11.7.2014 - č. l. 89 spisu.
9. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na to, že pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa zákona 514/2003 Zb. z. je potrebné splnenie všetkých zákonných podmienok, a to existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nezákonným rozhodnutím. nie je potrebné pripomínať nález ÚS SR sp. zn. IIÚS 163/2013 z 13. 11. 2013, ktorý konštatoval, že vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existovala pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku, určitou osobou a to z dôvodov ktoré sa neskôr v súdnom konaní nepotvrdili. Poukázal na ustanovenia Trestného poriadku, ktoré pracujú s iným režimom, pri ktorom sa zo zákona vyžaduje za splnenia istého vyššieho stupňa pravdepodobnosti vydať uznesenie o vznesení obvinenia, u ktorého v čase jeho vydania boli splnené všetky zákonné podklady. V zmysle rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Lavrechov c/a ČR tento súd judikoval, že skutočnosť, že bol sťažovateľ zbavený obžaloby, t. j. oslobodený súdom samo o sebe neznamená, že toto jeho trestné stíhanie bolo nezákonné alebo od začiatku inak vadné. 10. Vzhľadom na to, že uznesenie o vznesení obvinenia nebolo zrušené ako nezákonné a sama skutočnosť, že zbavenie spod obžaloby automaticky neznamená, že došlo k nezákonnému rozhodnutiu, uviedol, že neexistuje u žalobcu právny titul na uplatnený nárok, ktorý si uplatňuje podanou žalobou.
11. Predmetom tohto sporu je zaplatenia sumy 2060,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16.5.2011 do zaplatenia a náhrada trov konania na tom skutkovom základe, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Spišskej Novej Vsi, Úradu justičnej a kriminálnej polície zn. ČVS: ORP-130/OVK-SN-2006 zo dňa 6.4.2006, bolo vznesené obvinenie pre trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1,2 písm. b/ Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2005, ktorého sa mal dopustiť navrhovateľ. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal opravný prostriedok - sťažnosť, ktorá bola uznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 19.5.2006 zamietnutá. Trestné stíhanie navrhovateľa bolo ukončené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T/93/2006 zo dňa 16.12.2008 tak, že bol spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok, pre ktorý bol stíhaný navrhovateľ, sa stal. Pôvodne podané odvolanie okresným prokurátorom proti uvedenému rozsudku bolo zobrané späť a krajský súd uznesením sp. zn. 7To/25/2009 zo dňa 30.4.2009 vzal späťvzatie odvolania prokurátora na vedomie. Dňa 18.9.2006 žalobca splnomocnil svojou obhajobou v uvedenom trestnom stíhaní advokáta JUDr. Štefana Jordána, ktorý po právoplatnosti rozsudku, ktorým trestné stíhanie navrhovateľa bolo ukončené oslobodením, predložil navrhovateľovi faktúru za vykonané právne služby počas obhajoby datovanú dňom 1.10.2009 na celkovú výšku 2.060,50 eur. Celá faktúra bola advokátovi uhradená. Žalobca tvrdil, že jeho žaloba na náhradu škody je dôvodná, pretože podľa platnej judikatúry oslobodenie spod obžaloby má rovnaké dôsledky ako zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť.
Keďže pôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, ktoré viedlo k vzneseniu obvinenia a začatiu trestného stíhania žalobcu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, žalobca považuje toto uznesenie o vznesení obvinenia za nezákonné. V zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, podal dňa 1.12.2010 žiadosť na predbežné prerokovanie nároku Ministerstvu spravodlivosti SR domnievajúc sa, že ide o príslušný orgán. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 9.12.2010 žalobcu upovedomilo o tom, že jeho žiadosť bola v zmysle § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení postúpená Ministerstvu vnútra SR, pretože Ministerstvo spravodlivosti SR nie je príslušným orgánom na prerokovanie nároku. Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 20.12.2010 žalobcu upovedomilo o tom, že postúpenú žiadosť vracia späť Ministerstvu spravodlivosti SR, nakoľko sa domnieva, že nie je príslušné z dôvodu, že predmetom uplatneného nároku sú trovy obhajoby v konaní pred súdom. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 30.12.2010 žalobcu upovedomilo o tom, že žiadosť opätovne postupuje Ministerstvu vnútra SR, ktoré navrhovateľovi listom z 10.5.2011 oznámilo, že nárok žalobcu považuje za nedôvodný a nie je možné mu vyhovieť. Z toho dôvodu sa náhrady škody žalobca domáha v konaní pred súdom.
12. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 1T/93/2006 - rozsudku zo dňa 16.12.2008 mal súd preukázané, že žalobca bol spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok, pre ktorý bol stíhaný, sa stal. Pôvodne podané odvolanie okresným prokurátorom proti uvedenému rozsudku bolo zobrané späť a krajský súd uznesením sp. zn. 7To/25/2009 zo dňa 30.4.2009 vzal späťvzatie odvolania prokurátora na vedomie. 13. Dňa 18.9.2006 žalobca splnomocnil svojou obhajobou v uvedenom trestnom stíhaní advokáta JUDr. Štefana Jordána, ktorý po právoplatnosti rozsudku, ktorým trestné stíhanie navrhovateľa bolo ukončené oslobodením, predložil žalobcovi faktúru za vykonané právne služby počas obhajoby datovanú dňom 1.10.2009 na celkovú výšku 2.060,50 eur. Celá faktúra bola advokátovi uhradená, čo dokladoval žalobca predložením dokladov z č. l. 248-259 a tieto dôkazy žalovanou stranou neboli spochybnené.
14. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/15/2009 zo dňa 18.8.2010 nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len zákon č. 58/1969 Zb.) účinného do 30.6.2004. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodenie spod obžaloby treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 23.2.1990 sp. zn. 1Cz/6/90 publikovaný pod č. 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1991 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.6.1993 publikovaný pod č. 70 Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky ročník 1994). Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté súdnou judikatúrou v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné.
15. Z toho jednoznačne vyplýva, že základ nároku žalobcu na náhradu škodu je daný, pretože bolo voči žalobcovi začaté trestné stíhanie a tým, že došlo k jeho zastaveniu, treba vychádzať z toho, že žalobca čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu ani nemalo byť začaté.
16. Súd zároveň dodáva, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Súdna judikatúra vychádza z toho, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu (predovšetkým jej materiálnemu ponímaniu) zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Nadväzne systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že pokiaľ došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby (osobitne, ak nebolo dokázané, že skutok spáchal obvinený/obžalovaný), je potrebné z celkového hľadiska konštatovať, že trestné
stíhanie bolo nedôvodné, t.j. v konečnom dôsledku nezákonné. Rozhodujúcim kritériom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia a vedenia trestného stíhania je teda neskorší výsledok trestného stíhania. V danej súvislosti možno poukázať napr. na rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 35/1991,či R 70/1994, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 194/2010, ale tiež na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 25/2011. 17. V rámci súvisiacich úvah je žiaduce doplniť, že osoba, proti ktorej je vedené trestné stíhanie, je v porovnaní s orgánmi štátu v značnej nevýhode už len z toho titulu, že štát disponuje na tento účel osobitne zriadeným odborným aparátom s rozsiahlym profesionálnym zázemím. Tiež preto priamo ústava zaručuje stíhanej osobe právo na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy SR). Súčasťou daného (základného) práva pre prípad - z hľadiska stíhanej osoby - pozitívneho výsledku trestného stíhania je i oprávnenie požadovať náhradu účelne vynaložených nákladov konkrétnej právnej pomoci ako materiálnej ujmy spôsobenej štátom. Výkladom z opaku tejto úvahy možno dospieť k záveru, že niet racionálneho dôvodu nepriznať fyzickej osobe právo na náhradu trov obhajoby, ak štátna „mašinéria“ (v pozitívnom slova zmysle) voči nej neopodstatnene viedla trestné stíhanie, resp. jej nebola spôsobilá preukázať pôvodne (uznesením o vznesení obvinenia) tvrdenú vinu, t.j. potvrdiť dôvodnosť vzneseného obvinenia právoplatným odsúdením, ktoré jediné je z pohľadu preukázania viny relevantné. 18. Je síce pravdou, že v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/163/2013 z 13.11.2013 okrem iného je konštatované, že uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré spĺňalo v čase svojho vydania všetky zákonné predpoklady, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné len preto, že v neskoršom štádiu trestného konania sa nepotvrdila pravdepodobnosť podozrenia zo spáchania trestného činu (ako tomu bolo aj v prejednávanej veci). Avšak samotným Ústavným súdom SR (v období časovo blízkom vydaniu rozoberaného nálezu) boli vydané rozhodnutia plne akceptujúce doterajšiu judikatúru všeobecných súdov (prioritne Najvyššieho súdu SR) - napr. IÚS/548/2012 z 7.12.2012, či IIÚS/ 25/2011 z 24.3.2011.
19. Súd preto nemal dôvod odkloniť sa od uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/15/2009 zo dňa 18.8.2010.
20. Zároveň v súlade s týmto rozhodnutím i vyššie citovanými rozhodnutiami súd vyhodnotil v danom prípade neaplikáciu rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Lavrechov c/a ČR, na ktorý poukázal žalovaný.
21. Pre posúdenie samotnej veci je dôležité, že škoda, ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nezákonne rozhodnutie, je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej spojitosti s nezákonným rozhodnutím.
22. Žalovaný bol trestne stíhaný pre trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (účinného do 31.12.2005), v zmysle ktorého v čase začatia trestného stíhania v Trestom zákone bola stanovená sadzba pre trest odňatia slobody na päť až dvanásť rokov.
23. S poukazom na ustanovenie § 37 Trestného poriadku žalobca si zvolil obhajcu.
24. Je nesporné, že žalobca bol ako obvinený zastúpený obhajcom, ktorý si po skončení trestného stíhania trovy právneho zastúpenia vyúčtoval a tiež je nesporné, že žalobca ich v plnom rozsahu zaplatil. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi ani neboli sporné.
25. Pokiaľ sa týka samotnej výšky náhrady škody, ktorá je uplatnená z titulu vzniknutých trov obhajoby, dospel súd k záveru, že ich výška, vyčíslená sumou 2060,50 eur, nebola uplatnená správne.
26. Žalobcom uplatnená suma vo výške 2060,50 eur za zaplatené trovy obhajoby pozostáva z týchto úkonov:
27. Dňa 18.09.2006 obhajca, ktorý je totožný s právnym zástupcom v tomto konaní, prevzal plnomocenstvo na zastupovanie v trestnom konaní 1T/93/2006 a v ten deň sa realizovala aj porada s klientom. Túto skutočnosť mal súd preukázanú zo spisu 1T/93/2006. 28. Dňa 21.06.2006 sa konalo verejné zasadnutie na Okresnom súde Spišská Nová Ves, kde bol právny zástupca žalobcu prítomný.
29. Dňa 28.11.2006 právny zástupca preukázateľne písomne podal návrhy na vykonanie dôkazov. Ide o tri účelne vynaložené úkony v r. 2006, keď výpočtový základ v r. 2006 bol určený výškou 16 381,-- Sk, pričom žalobcovi bola účtovaná 1/6 výpočtového základu t.j. 2 730,-- Sk. Hodnota jedného úkonu pri obhajobe trestného činu, pre ktorý bol žalobca stíhaný v zmysle § 12 ods. 3 písm. c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR mohla byť účtovaná 1/6 výpočtového základu, keďže šlo o trestný čin znásilnenia v zmysle § 241 ods. 1,2 Trestného poriadku s trestnou sadzbou nad desať rokov. K týmto úkonom je potrebné pripočítať náhradu hotových výdavkov v zmysle § 15 vyhlášky (režijný paušál) a to 1/100 výpočtového základu t.j. 164,-- Sk. 30. Dňa 13.02.2007 a 27.03.2007 sa na Okresnom súde Spišská Nová Ves konalo hlavné pojednávanie, ktorého sa opätovne zúčastnil advokát žalobcu. V r. 2007 výpočtový základ predstavoval 17 822,-- Sk, z toho 1/6 tvorí suma 2 970,-- Sk a táto suma bola navrhovateľovi aj fakturovaná. K týmto úkonom bol žalobcovi fakturovaný aj režijný paušál vo výške 1/100 z výpočtového základu a to suma 173,-- Sk. 31. V r. 2007 sa konali dve hlavné pojednávania, ktoré boli odročené bez prejednania veci a to 12.06.2007 a 30.10.2007. Za tieto pojednávania bola žalobcovi fakturovaná 1/4 z hodnoty úkonu t.j. 742,50 Sk a režijný paušál 178,-- Sk. Zo spisu 1T/93/2006 vyplýva, že právny zástupca žalobcu - v trestnom konaní v procesnej pozícii obhajcu, sa týchto hlavných pojednávaní zúčastnil. 32. Dňa 11.03.2008 sa konalo hlavné pojednávanie, ktoré bolo odročené bez prejednania veci s opätovnou prítomnosťou právneho zástupcu navrhovateľa. V r. 2008 výpočtový základ predstavoval sumu 19 056,-- Sk, z toho 1/6 t.j. hodnota jedného úkonu je 3 176,-- Sk, pričom žalobcovi bol fakturovaný štvrtinový úkon 794,-- Sk. Režijný paušál v r. 2008 ako 1/100 výpočtového základu predstavoval sumu 190,-- Sk a tento bol taktiež predmetom faktúry za deň 11.03.2008. 33. Dňa 26.05.2008 sa právny zástupca žalobcu v pozícii obhajcu preukázateľne zúčastnil výsluchov svedkov na Okresnom súde Jablonec nad Nisou, čo bolo preukázané podpisom zápisníc z výsluchov svedkov. Za tento úkon obhajoby (výsluchy, ktoré trvali od 9.15 hod. do 10.55 hod.) bola žalobcovi fakturovaná suma 3 176,-- Sk, ktorá zodpovedá 1/6 výpočtového základu a režijný paušál 190,-- Sk, suma ktorá zodpovedá 1/100 výpočtového základu ako náhrada hotových výdavkov. 34. Ďalším úkonom, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, bolo hlavné pojednávanie, ktoré súd nariadil na 30.06.2008 a toto hlavné pojednávanie bolo odročené bez prejednania. Keďže sa právny zástupca navrhovateľa ako obhajca tohto úkonu zúčastnil, a faktúrou zo dňa 01.10.2009 žalobcovi bola fakturovaná 1/4 z úkonu t.j. 794,-- Sk a režijný paušál 190,-- Sk ako 1/100 výpočtového základu. 35. Dňa 16.12.2008 sa konalo hlavné pojednávanie, na ktorom došlo k meritórnemu rozhodnutiu a žalobca bol spod obžaloby okresného prokurátora oslobodený. Za tento úkon obhajoby bola žalobcovi fakturovaná suma 3 176,-- Sk ako 1/6 výpočtového základu a 194,-- Sk ako 1/100 výpočtového základu t.j. 1/100 zo sumy 19 056,-- Sk. 36. Dňa 30.4.2009 sa konalo verejné zasadnutie na Krajskom súde v Košiciach, na ktorom sa opätovne zúčastnil právny zástupca žalobcu v pozícii obhajcu a na tomto verejnom zasadnutí bolo zobrané na vedomie späťvzatie odvolania okresného prokurátora krajským prokurátorom. Keďže aj na toto verejné zasadnutie bol právny zástupca navrhovateľa ako obhajca navrhovateľa predvolaný a zúčastnil sa ho. Výpočtový základ v r. 2009 bol stanovený na sumu 695,41 eur (20 950,-- Sk) - k 01.01.2009 prechod na menu euro. Za tento úkon bola žalobcovi fakturovaná suma 57,95 eur ako 1/6 výpočtového základu a 6,95 eur - režijný paušál ako 1/100 výpočtového základu.
37. Podľa § 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného ku dňu podania žaloby tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
38. Podľa § 2 cit. zák. na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
39. Podľa § 3 cit. zák. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
40. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) a ods. 3 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. 41. Ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.
42. Podľa § 5 ods. 1 cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
43. Podľa § 6 ods. 1,2 cit. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
44. Podľa § 8 ods. 1 písm. b) cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste má ten, ak v ďalšom konaní bol spod obžaloby oslobodený alebo bolo trestné stíhanie zastavené preto, že v konaní vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu predtým známe alebo bola vec postúpená inému orgánu; to neplatí, ak sa preukáže, že k včasnému odhaleniu neznámej skutočnosti nedošlo úplne alebo čiastočne vinou osoby, na ktorej bol trest vykonaný.
45. Podľa § 15 ods. 1, 2 cit. zák. nárok na a náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. 46. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.
47. Podľa § 16 ods. 1 cit. zák. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
48. Podľa § 17 ods. 1 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
49. Podľa § 18 ods. 1 a 3 cit. zák. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
50. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
51. Predmetom konania je náhrada škody náhrada škody voči štátu za nesprávne úradné rozhodnutie
- Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi, ktorý vo veci konal v zmysle § 38 zákona č. 153/2001 Z.z. a v súlade s § 17 ods. 2 písm. d) tohto zákona podal na súd proti žalobcovi obžalobu.
52. V konečnom dôsledku bol žalobca rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves 1T/93/2006-326 zo dňa 16.12.2008 oslobodený, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný (v tomto konaní žalobca) stíhaný. V dôsledku odvolania Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves a jej následného späťvzatia odvolania Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.4.2009 zobral na vedomie späťvzatie odvolania okresného prokurátora krajským prokurátorom. Oslobodzujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť 30.4.2009.
53. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že žalobca podal dňa 1.12.2010 žiadosť na predbežné prerokovanie nároku Ministerstvu spravodlivosti SR domnievajúc sa, že ide o príslušný orgán. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 9.12.2010 žalobcu upovedomilo o tom, že jeho žiadosť bola v zmysle § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení postúpená Ministerstvu vnútra SR, pretože Ministerstvo spravodlivosti SR nie je príslušným orgánom na prerokovanie nároku. Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 20.12.2010 žalobcu upovedomilo o tom, že postúpenú žiadosť vracia späť Ministerstvu spravodlivosti SR, nakoľko sa domnieva, že nie je príslušné z dôvodu, že predmetom uplatneného nároku sú trovy obhajoby v konaní pred súdom. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 30.12.2010 žalobcu upovedomilo o tom, že žiadosť opätovne postupuje Ministerstvu vnútra SR, ktoré navrhovateľovi listom z 10.5.2011 oznámilo, že nárok žalobcu považuje za nedôvodný a nie je možné mu vyhovieť. Z toho dôvodu sa náhrady škody žalobca domáha v konaní pred súdom.
54. Zodpovednosť štátu podľa § 1 ods. 1 zákona je občianskoprávnou zodpovednosťou objektívnou bez ohľadu na zavinenie. Vznik zodpovednosti sa viaže na existenciu určitých skutočností alebo skutkových relácií, ktoré určuje zákon a súhrn ktorých tvorí zákonnú skutkovú podstatu protiprávneho činu (zodpovednostnú skutkovú podstatu). Prvkami skutkovej podstaty, naplnenie ktorej má za následok vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím sú: 1/ subjekt (orgán štátu) 2/ predmet (nezákonným rozhodnutím porušený právny vzťah) 3/ správanie subjektu (jeho rozhodnutie resp. postup) 4/ výsledok spočívajúci v škode 5/ príčinná súvislosť medzi správaním (rozhodnutím) a výsledkom (škodou) 6/ protiprávnosť - nezákonnosť. 55. Pre vznik tejto zodpovednosti musia byť splnené všetky zákonom vyžadované podmienky. Poškodený musí využiť možnosť podať proti rozhodnutiu odvolanie (§ 3 zákona), ktorá podmienka v preskúmavanom prípade bola splnená a musí ísť o rozhodnutie právoplatné (ani táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná), pretože len právoplatné rozhodnutie zakladá zodpovednosť. Až právoplatnosť rozhodnutia vylučuje možnosť jeho nápravy riadnym opravným prostriedkom a je definitívne a záväzné pre účastníkov aj orgány a vykonateľné.
56. Súd taktiež skúmal, či škoda žalobcovi vznikla a ak áno, či je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou.
57. Škodu definuje ustanovenie § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., v ktorom sa uvádza, že náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu rozhodnutiu.
58. Pokiaľ sa týka výšky škody spočívajúcej v uplatnených a vyčíslených trov právneho zastúpenia, súd skonštatoval, že boli uplatnené dôvodne až na úkon zo dňa 21.11.2006, kedy v zmysle § 14 ods. 2 písm. e) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky účinnej do 31.12.2008 patrí obhajcovi len polovica úkonu (zo sumy 2730,- Sk), t.j. 1529,- Sk a v takejto sume uplatnenú sumu súd krátil, pričom režijný paušál súd priznal v plnej výške. 59. Súd ďalej skonštatoval, že náklady služobných ciest podľa faktúry zo dňa 1.10.2009 podľa č. l. 10 spisu - t.j. cestovné a strata času boli uplatnené správne, čo znamená, že za dôvodne uplatnené trovy, ktoré predstavujú vzniknutú škodu, súd považoval sumu 2014,67 eur z titulu trov obhajoby žalobcu za zastúpenie v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T/93/2006.
60. Na základe toho súd výšku škody určil sumou 2014,67 eur.
61. Je nesporné, že k tejto škode žalobcu došlo v súvislosti s obžalobou podanou orgánom štátu voči žalobcovi, spod ktorej bol v súdnom konaní právoplatne oslobodený a škoda - trovy právneho zastúpenia s týmto rozhodnutím štátu boli v príčinnej súvislosti. Protiprávnosť spočíva v nedôslednom postupe pri rozhodovaní štátu, ktorý nevyhodnotil všetky dôkazy tak, ako to v konečnom dôsledku vykonal súd a následne žalobcu oslobodil. 62. V danom prípade - vzhľadom na výsledok rozhodnutia súdu neprichádzala do úvahy povinnosť poškodeného (žalobcu) podať proti rozhodnutiu odvolanie (§ 3 zákona), pretože takýto postup žalobcu by bol proti logike. 63. V konečnom dôsledku odvolanie podal okresný prokurátor, ktorý však odvolanie zobral späť a Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.4.2009 zobral na vedomie späťvzatie odvolania okresného prokurátora krajským prokurátorom.
64. Súd je teda toho názoru, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre vyhovenie žalobe čo do sumy 2014,67 eur a súd opätovne podotýka, že ani napriek obrane žalovaného s poukazom na § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. sa tejto zodpovednosti nemožno zbaviť.
65. Zároveň súd dodáva, že v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. si žalobca mohol uplatniť aj nemajetkovú ujmu, čo však neurobil. Uplatnil si len reálne vzniknuté trovy spočívajúce v ním uhradených trovách právneho zastúpenia, t.j. trovách obhajoby.
66. V zmysle § 517 ods. 2 OZ s použitím § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. priznal súd žalobcovi i zákonný úrok z omeškania od 3.6.2011, a to nie podľa uplatnenia žalobcu (16.5.2011), ale od uplynutia 6 mesačnej lehoty v zmysle § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. 67. Žalobcovi prináležal síce zákonný úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne, uplatnil si ho však len čo do výšky 9% ročne, preto s poukazom na ustanovenie § 216 ods. 2 CSP súd jeho návrh nemohol prekročiť, t.j. priznať viac, než si žalobca uplatnil.
68. Vzhľadom na to, že súd žalobe v plnom rozsahu nevyhovel, v prevyšujúcej časti ju zamietol.
69. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP. Úspech žalobcu činil 97,74%, neúspech 2,26%, teda celkový úspech žalobcu predstavoval 95,48% a v tomto pomere mu súd priznal náhradu trov konania.
70. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
71. Pre úplnosť súd podotýka, že trovy konania žiadal priznať pôvodne označený orgán, ktorý mal v tomto konaní konať v mene štátu - a to Ministerstvo vnútra. 72. V konaní je žalovanou stranou Slovenská republika, teda pasívna legitimácia zostala zachovaná. Ak bol nesprávne žalobcom označený orgán, ktorý v jeho mene koná, mal tento orgán - t.j. Ministerstvo vnútra, žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody postúpiť Generálnej prokuratúre a nevznikli by mu žiadne trovy konania.
73. Súd zároveň dodáva, že pokiaľ sa týka odvolacích dôvodov Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky z č. l. 199 a násl. uvádza:
- pokiaľ sa týka namietanej procesnej spôsobilosti konať v mene štátu Ministerstvom vnútra, s touto námietkou sa už zaoberal odvolací súd v citovanom zrušujúcom uznesení. Je preto z pohľadu súdu irelevantné zapodievať sa zodpovednosťou Ministerstva vnútra, ktorý bol pôvodne v žalobe označený ako orgán, ktorý má konať v mene štátu
- takisto vyhodnotil súd aj odvolaciu námietku spočívajúcu v tom, že konanie vyšetrovateľa preskúmala Krajská prokuratúra v Košiciach, ktorá nezistila žiadne pochybenia. 74. Z týchto dôvodov nie je ani preto potrebné vyhodnocovať tento listinný dôkaz predložený do spisu a na ktorý poukazoval odvolateľ. Pokiaľ sa týka úrokov z omeškania, s nimi sa zapodieval súd prvého stupňa v predošlých ustanoveniach a zdôvodnil prečo žalovaného zaviazal aj na úrok z omeškania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.