Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Pc-20-2016.pdf
PDF · 93.71 KB
Case nature
Area
Subarea
8Pc/20/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci navrhovateľa: X. M., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, proti dcére: B. M., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXX/XXX, K. K. N., pr. zast. JUDr. Helenou Demjanovou, advokátkou, Sládkovičova 15, Stará Ľubovňa v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči svojej dcére, o ktorej bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa Stará Ľubovňa, sp. zn. 4P/280/2011, ktorým bolo zvýšené výživné zo sumy 2 500,- Sk na sumu 93 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že dcéra je od 7.9.2015 trvalo zamestnaná, o čom svedčia pravidelne odvádzané odvody so Sociálnej poisťovne jej zamestnávateľom, teda dcéra je schopná sama sa živiť.
2. Dcéra navrhovateľa s návrhom na zrušenie výživného nesúhlasila. Uviedla, že posledný krát bolo o výživnom rozhodnuté počas jej stredoškolského štúdia. V súčasnej dobe stále študuje a pripravuje sa na svoje budúce povolanie v 1. ročníku magisterského štúdia na Vysokej škole muzických umení v hre na klavír, ktoré by mala ukončiť v školskom roku 2017/2018. Poukázala ďalej na skutočnosť, že navrhovateľ jej neplatil výživné pravidelne a že pochádza z mnohopočetnej rodiny 9 súrodencov, o ktorých sa od rozvodu manželov stará prevažne mama. I keď sa najstaršia sestra osamostatnila vydajom, stále je ich s mamou v spoločnej domácnosti 9 ľudí, na krytí výdavkov ktorých sa cíti povinná i ona participovať, preto si na svoju existenciu privyrába doučovaním iných študentov v poobedňajších a večerných hodinách. Túto mimoškolskú činnosť jej umožnila fakulta. Z tohto príjmu zabezpečuje štúdium na vysokej škole a svoje nevyhnutné a odôvodnené osobné potreby. Kým náklady na stredoškolské štúdium predstavovali sumu okolo 242 eur mesačne, výdavky spojené s vysokoškolským štúdiom v Bratislave sa zdvojnásobili. Pozostávajú z platieb za internát - 52,25 eur mesačne, strava cca 200 eur (obed 3,80 eur x 22 dní, raňajky 1,5 eur x 22 dní, večere 2 eurá x 22 dní + víkend doma 4 x mesačne cca 40 eur), cestovné 54,25 eur (4 x Bratislava - K. K. N. a späť 8,48 eur x 4 + 1,80 eur x 8 odvoz na stanicu), mobil - 20 eur mesačne, lieky a podporná vitamínová liečba a posilňovacie cvičenia (svalová disfunkcia) - 70 eur mesačne, účasť na povinných koncertoch - cca 25 eur mesačne, študijné materiály do školy - cca 20 eur mesačne, hygienické potreby, obuv, oblečenie cca 50 eur mesačne. Celkové výdavky predstavujú sumu 500 eur a viac, pričom sa snaží odložiť aj na klavír, ktorý nevyhnutne potrebuje. Zo svojho príjmu prispieva aj na spoločnú domácnosť, čo pri jej rodinnej situácii považuje za nevyhnutné. Otec sa o jej zvýšené výdavky nezaujíma a neparticipuje na nich. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhla návrh zamietnuť.
3. Navrhovateľ v replike poukázal na to, že jeho dcéra nepredložila súdu potvrdenie, kde pracovala od 7.9.2015 a aký mala príjem. Poprel, že by neplatil pravidelne výživné. Ak aj niektorý mesiac nemal na zaplatenie výživného, dopredu o tom dcéru informoval a dlh doplatil. Uviedol, že je na dcéru hrdý a je ochotný svojim deťom pomáhať. Dcéra ho nikdy nekontaktovala, že by jej niečo chýbalo, naopak mu povedala, že ak mu nevychádza na výživné, nemusí ho platiť. Je pekné od dcéry, že prispieva aj na domácnosť svojich súrodencov, ale z čoho, ak nemá ani pre seba. Na záver uviedol, že vie, že dcéra má viac príjmov, ktoré však pred súdom zatajuje.
4. Dcéra navrhovateľa v duplike zopakovala, že je stále študentkou odkázanou na výživné. Na tomto nič nemení ani skutočnosť, že zo sociálno-rodinných dôvodov a v dôsledku preukázateľne zvýšených osobných potrieb a nákladov si privyrába skráteným úväzkom (14 hodín týždenne) a zároveň je poberateľkou sociálneho štipendia. Jej doplnkový príjem nepokrýva všetky jej výdavky, ktoré jej vznikajú tak v súvislosti so štúdiom, ako aj v súvislosti jej zdravotného stavu, keď trpí syndrómom „carpálneho kanála“, čo si okrem medikamentóznej liečby vyžaduje aj pravidelné cvičenie. Aj výdavky súvisiace so sporením na nový klavír nemožno považovať za neodôvodnené. Na záver sa vyjadrila aj k plateniu výživného zo strany navrhovateľa, ktorý od septembra 2016 výživné neplatí. Zároveň navrhla vykonať dokazovanie aj doklady preukazujúcimi príjmy navrhovateľa z dotácií od štátu, daňovým priznaním navrhovateľa a listami vlastníctvami na nehnuteľnosti, ktoré vlastní.
5. Navrhovateľ na pojednávaní trval na podanom návrhu z dôvodov v ňom uvedených. Keďže jeho dcéra je schopná sama sa živiť, sú splnené podmienky na zrušenie vyživovacej povinnosti. Okrem už uvedených tvrdení uviedol, že návrh podával z dôvodu, že má problém v komunikácii s dcérou, od ktorej cíti isté pohŕdanie. Skutočnosť, že dcéra prispieva na domácnosť svojich súrodencov tiež preukazuje, že jeho dcéra je schopná sa sama živiť. Poukázal aj na skutočnosť, že dcéra dostáva honoráre z vystúpení, ktoré absolvuje.
6. Dcéra navrhovateľa a jej právna zástupkyňa na pojednávaní navrhli návrh zamietnuť. Poukázali na doterajšie vyjadrenia vo veci. Dcéra navrhovateľa okrem toho uviedla, že zdravotné problémy s rukami zistila už v maturitnom ročníku na strednej škole, tento rok jej zistili syndróm karpálneho tunela, ktorý sa prejavuje pichaním v zápästí, čo je veľmi bolestivé. Vzhľadom na tieto zdravotné problémy si zabezpečuje výživové doplnky v hodnote asi 70 eur mesačne. Ďalej uviedla, že otca mala veľmi rada, ale veľmi jej ublížil, keď prišiel k nim domov s priateľkou a ich presunul na druhú koľaj, neprispieval im, preto ledva prežívali a všetkých ich vyhodil z domu. Poukázala tiež na nákladnosť života v Bratislave, výživné od otca jej pokryje internát a malú časť stravy, preto sa snaží na ostatné náklady si privyrobiť. Takisto sa snaží sporiť na klavír, ceny tých lepších sa pohybujú od 2 000 eur vyššie. K honorárom za vystúpenia uviedla, že má povinnosť odohrať 2x v roku koncert, ktorý organizuje škola a za tieto neodstáva peniaze. Takisto majú povinné niektoré návštevy koncertov, ktoré si platí sama a účasť na ktorých je nevyhnutná, pretože na hodinách potom rozoberajú tieto koncerty.
7. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami účastníkov konania, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, rodným listom a poštovými poukážkami predloženými navrhovateľom, potvrdeniami z Vysokej školy muzických umení a Základnej umeleckej školy U. X., výpismi z účtu a detailami obratov, cestovnými lístkami zo Železníc SR a Dopravného podniku Bratislava, lístkom na koncert, rozhodnutiami o priznaní sociálneho štipendia, čestným prehlásením, lekárskym potvrdením prof. MUDr. Mazára, CSc., záznamami vyšetreniami s odporučenými doplnkami predloženými dcérou navrhovateľa, rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. 4P/280/2011 a odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni a zistil tento skutkový stav:
8. Dcéra navrhovateľa je v akademickom roku 2016/2017 študentkou 1. ročníka magisterského štúdia na Vysokej škole muzických umení v Bratislave. Popri škole pracuje od 7.9.2015 v Základnej umeleckej škole na skrátený úväzok (14 hodín) týždenne. Jej vymeriavací základ, teda hrubý príjem podľa odpovede Sociálnej poisťovne sa do júna 2016 pohyboval okolo 362 eur, tento postupne stúpal (okrem jedného mesiaca). Priemerný hrubý mesačný príjem dcéry navrhovateľa za rok 2016 predstavuje sumu vo výške 443 eur. Od tejto sumy je samozrejme potrebné odpočítať odvody, ktoré len do Sociálnej poisťovne (nie do zdravotnej poisťovne a odvod na daň) predstavoval za rok 2016 priemerne sumu takmer 42 eur mesačne. Okrem toho jej bolo priznané sociálne štipendium od 1.9.2016 do 31.1.2017 vo výške 210 eur mesačne a následne v rovnakej výške od 1.2.2017 do 30.6.2017. Naposledy bolo o výške výživného na dcéru navrhovateľa rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn.
4P/280/2011 zo dňa 11.7.2012. Výživné bolo zvýšené zo sumy 2 500,-Sk na sumu 93 eur mesačne. Navrhovateľka mala v tom čase už bola plnoletá a navštevovala 5. ročník Konzervatória v Bratislave.
9. Náklady dcéry navrhovateľa na internát predstavujú 52,25 eur mesačne, na MHD sumu 12,05 eur mesačne, stravné 100-120 eur mesačne, náklady na oblečenie, obuv, hygienu približne vo výške 50 eur mesačne, náklady na študijné materiály cca 20 eur mesačne, doučovanie dcéry navrhovateľa na klavír 20 eur mesačne, náklady na výživové doplnky a posilňovacie cvičenia cca 70 eur mesačne, náklady na mobilný telefón 15-20 eur mesačne. Ďalšie náklady súvisia s cestovaním z Bratislavy do miesta bydliska 4 x v mesiaci a účasťou na koncertoch a rôznych podujatiach, ktoré má dcéra navrhovateľa povinné. Takisto si dcéra navrhovateľa snaží odkladať na kúpu klavíra podľa svojich možností 50-100 eur mesačne.
10. Súd po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel k názoru, že návrh je čiastočne dôvodný.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
14. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou. Dosiahnutím plnoletosti táto vyživovacia povinnosť nezaniká, ale trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady, pričom sa vyžaduje, aby táto schopnosť bola trvalá, nakoľko príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Okolnosťou odôvodňujúcou trvanie vyživovacej povinnosti rodičov sa tradične akceptuje štúdium. V zásade schopnosť samo sa živiť nadobúda každé dieťa ukončením prípravy na budúce povolanie, či už vo forme stredoškolského alebo vysokoškolského štúdia, pokiaľ tomu nebránia významné okolnosti na strane dieťaťa, ako napr. zdravotný stav.
15. Súd po preskúmaní všetkých okolností tohto prípadu dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči jeho dcére. Je pravdou, že v súčasnosti má dcéra navrhovateľa stály príjem, čo by mohlo evokovať, že v danom prípade sú splnené podmienky na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že dcéra navrhovateľa je stále študentkou vysokej školy, ktorá sa dennou formou pripravuje na svoje budúce povolanie. Aj keď reálne náklady dcéry navrhovateľky sú podľa názoru trocha nižšie, ako prezentovala dcéra navrhovateľa (dcéra navrhovateľa môže využívať aj bezplatnú železničnú dopravu aspoň do Popradu, mesačné náklady na povinné koncerty vo výške 25 eur mesačne sa súdu tiež javia ako nadhodnotené, podobne ako výdavky na stravu uvádzané v jej vyjadrení) a podľa názoru súdu sa pohybujú zhruba vo výške 400 eur mesačne (okrem nákladov uvedených v bode 9 tohto rozsudku náklady na cestovné z Popradu do miesta bydliska vo výške cca 15 eur mesačne a cca 20 eur na povinné koncerty a rôzne nepredvídané okolnosti) je zrejmé, že tieto výdavky nedokáže pokryť priznané výživné. Jeho výška skutočne pokrýva náklady na internát a časť stravy. Vzhľadom na zameranie jej budúceho povolania súd považuje za dôvodné aj sporenie si na nový hudobný nástroj, s čím sú spojené ďalšie náklady, ktoré súd nezapočítal do vyššej uvedenej sumy. Súd pritom prihliadol aj na okolnosti daného prípadu, vzhľadom ku ktorým súd nepovažuje zamietnutie návrhu navrhovateľa ani za rozporné s dobrými mravmi. 16. Navrhovateľ mal so svojou manželkou 9 detí. Podľa vyjadrení dcéry navrhovateľa, ktoré navrhovateľ nepoprel, je jedna dcéra už vydatá, ostatné deti však ešte nie sú samostatné. Matka detí má teda obmedzenú možnosť zamestnať sa niekde ďalej od miesta bydliska, najmä ak žije s deťmi sama, pričom v mieste jej súčasného bydliska (K. K. N.) nie veľa možností zamestnania s vyšším príjmom. Jej vyživovacia povinnosť je teda plnená predovšetkým osobnou starostlivosťou o deti. Osobnú starostlivosť o deti zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy a ide o určitú hodnotu, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy.
17. Dcéra navrhovateľa okrem nákladov spojených so štúdiom má aj zdravotné problémy, ktoré ju obmedzujú v jej príprave na budúce povolanie, keďže sa prejavujú bolesťami rúk a zápästia, ktoré pri hre na klavíri nepochybne využíva najviac. Tieto zdravotné problémy preto musí riešiť, aby mohla pokračovať v štúdiu, ako aj aby sa mohla ďalej rozvíjať svoj talent. S týmto nepochybne vznikajú náklady.
18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nemôže vyčítať dcére navrhovateľa, že sa snaží svoju situáciu riešiť privyrobením si popri štúdiu. Naopak túto skutočnosť je potrebné hodnotiť kladne a táto snaha je naviac aj v prospech navrhovateľa, keďže si jeho dcéra všetky náklady, ktoré jej nepokryje výživné, pokryje sama a tým pádom nežiada od navrhovateľa vyššie výživné. Vzhľadom na sociálnu situáciu súrodencov dcéry navrhovateľa (detí navrhovateľa) pritom považuje za prirodzené, že sa snaží v rámci svojich možností pomôcť aj im, keďže ani priznané výživné (aj keď určené v relatívne vyššej výške), nemusí vždy pokryť všetky náklady na potreby dieťaťa, najmä u detí študujúcich na strednej či vysokej škole (ako to vyplýva aj z tohto konania).
19. Súd v kontexte danej veci nemôže prehliadať ani skutočnosť, že navrhovateľ si našiel priateľku (čo tvrdila jednak jeho dcéra a táto skutočnosť je súdu známa aj z úradnej činnosti), s ktorou žije v mieste, ktoré bolo bydliskom jeho manželky a 9 detí (čo vyplýva z adries účastníkov tohto konania a ich porovnania s adresami v súdnom konaní 4P/280/2011, pričom táto skutočnosť je súdu známa aj z úradnej činnosti). Manželka navrhovateľa s deťmi napokon opustila spoločnú domácnosť. Aj keď si navrhovateľ nepochybne zaslúži minimálne elementárnu slušnosť od svojich detí, na druhej strane sa nemôže čudovať určitému odmietaniu zo strany dcéry, ktorá ako sa vyjadrila, ho mala veľmi rada, ale nájdenie si priateľky a posunutie rodiny na druhú koľaj ju veľmi zranilo.
20. Súd na záver poznamenáva, že na jednej strane navrhovateľ deklaruje snahu pomáhať svojim deťom, na druhej strane jeho návrh sa javí skôr ako opak jeho tvrdení. Súdu je zrejmé, že pomoc deťom nemusí byť vždy iba peňažná. Súd týmto spôsobom ani žiadnym spôsobom neznižuje starostlivosť navrhovateľa o deti, minimálne formou platenia výživného (ktoré, je samozrejme limitované aj schopnosťami a možnosťami rodičov a najmä ak je určené v relatívne vyššej výške a na viac detí nepochybne vyžaduje aj od povinného rodiča značné úsilie; vo vzťahu k dcére v tomto konaní však navrhovateľ výživné neplní od septembra 2016), ako ani nepopiera, že v prípade, že dieťa je schopné samo sa živiť, má rodič právo podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Na druhej strane nemožno strácať zo zreteľa, že aj keď má dcéra navrhovateľa vcelku stabilnú prácu, je stále študentkou dennej formy magisterského štúdia a príjmom z pracovného pomeru vykrýva všetky svoje ostatné výdavky, ktoré nie sú kryté výživným. Bez príjmu z tejto práce by jej štúdium bolo podstatne sťažené, ak nie takmer nemožné. Je pritom predpoklad, že dcéra navrhovateľa ukončí štúdium približne o rok (ukončenie riadneho vysokoškolského štúdia zvykne nastať niekedy v mesiacoch máj, jún), teda je predpoklad, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči dcére bude trvať už iba približne 1 rok. Súd preto po zohľadnení všetkých vyššie uvedených okolností daného prípadu nepovažoval podaný návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti za dôvodný a zamietol ho.
21. Dôkazy týkajúce sa súčasných príjmových, výdavkových a majetkových pomerov navrhovateľa súd nevykonal, pretože v danom prípade je predmetom konania zrušenie vyživovacej povinnosti, teda pre rozhodnutie vo veci sú dôležité skutočnosti, či je dieťa schopné sa samo živiť, nie aké sú pomery rodiča (tieto by bol dôvodné skúmať pri určení, znížení či zvýšení výživného). Súd sa takisto bližšie nezaoberal platením výživného zo strany navrhovateľa do podania tohto návrhu, keďže pre rozhodnutie zrušenie vyživovacej povinnosti táto skutočnosť nie je podstatná.
22. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.