Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/50/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého T. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov Ing. Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, zastúpený JUDr. Darinou Kurňavovou, advokátkou, Kapitulská 5, Trnava, a Ing. X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, O., zastúpená JUDr. Romanom Cibulkom, advokátom, Hlavná 13, Trnava, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 03. novembra 2016, č.k. 16P/95/2016-52 v spojení s opravným uznesením zo dňa 2. 12.2016, č.k. 16P/95/2016-61 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 10.07.2012, č.k. 10P/10/2012-88, v časti výživného tak, že výživné otca na maloletého T. sa zvyšuje zo sumy 100 eur mesačne na 130 eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2016. Zároveň určil zameškané výživné za obdobie od 01.09.2016 do 03.11.2016 vo výške 60 eur, ktoré otcovi povolil splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloletého z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane dieťaťa a aj na jej strane. Výživné žiadala zvýšiť na 200 eur od 01.09.2016 z dôvodu, že zmenila zamestnanie z vlastného rozhodnutia, dosahuje nižší príjem, vzrástli jej náklady na cestovné, cestovné má asi 80 eur mesačne. Výživné nebolo určené po dobu štyroch rokov, v čase poslednej úpravy maloletý chodil na základnú školu, v súčasnosti je už stredoškolák, je dospievajúci, teda má zvýšené náklady na stravu, viac používa internet, telefón, vzrástli mu náklady aj na oblečenie, kupuje si knihu, platí mu životné poistenie, maloletý je kardiak, nemôže si finančne dovoliť kardiocvičenia. Výživné 100 eur je nepostačujúce, otec je vysokoškolsky vzdelaný, v najlepšom veku, je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť požadované výživné. Vykázanie príjmu 380 eur v daňovom priznaní je podozrivé a nie je možné z neho vychádzať. Otec nesúhlasil so zvýšením výživného, súhlasil so zvýšením na 120 eur mesačne. Uviedol, že doposiaľ nad rámec bežného výživného platil T. 30 eur na ISIC kartu, s maloletým chodil k lekárovi, platil vyšetrenia aj lieky. S deťmi aj s už plnoletou W. sa stretáva nad rámec upraveného styku. Na požiadanie im prispeje aj nad rámec výživného. Podniká v oblasti sprostredkovania predaja dlažby a podľa daňového priznania má príjem 380 eur mesačne. T. nakupoval podľa potreby ošatenie, používal prostriedky svoje aj svojho otca, býva sám. V poslednej dobe sa staral o svojho otca, ktorý medzičasom zomrel. Počas tohto roka maloletému kúpil päťkrát tenisky zn. Nike, väčšinou mu dával

peniaze otec, ktorý bol rád, že sa stará o deti. Vozidlo Volvo diesel má 6 rokov, kúpil ho v roku 2015 po predaji starého vozidla. Nemá nadštandardné ani bývanie, býva v dvojizbovom byte vo P., naopak, matka vlastní štvorizbový byt v O. - novostavbu. Je ochotný výživné zvýšiť na 120 eur mesačne. Kolízny opatrovník uviedol, že odporúča návrhu matky vyhovieť a výživné zvýšiť primerane možnostiam otca a potrebám dieťaťa. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1 a nasledujúce, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dospel k záveru, že v danom prípade k poslednej úprave výživného došlo rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 10.07.2012, č.k. 10P/10/2012-88, keď výška výživného bola určená sumou 100 eur mesačne. Maloletý navštevoval základnú školu, matka dosahovala príjem 905 eur mesačne, otec príjem z podnikania 600 eur mesačne. Obaja rodičia mali ešte vyživovaciu povinnosť voči dcére W.. V súčasnosti maloletý navštevuje druhý ročník strednej školy, matka má príjem 970 eur mesačne, s deťmi žije sama. Otec vykazuje príjem 380 eur mesačne, žije sám. Matka vyčíslila náklady na maloletého životné poistenie 31,40 eur, internet 10,99 eur, vreckové 10 eur, 30 eur kultúra, náklady na domácnosť majú obaja rodičia, preto súd tieto zásadne nezohľadňoval. Od poslednej úpravy výživného sa nepochybne zvýšili objektívne náklady maloletého nástupom na strednú školu. Maloletý má čiastočne zvýšené náklady v súvislosti s jeho kardiologickým ochorením, avšak aj na týchto nákladoch sa otec nad rámec bežného výživného podieľa. Matka zmenila dobrovoľne zamestnanie, znížil sa jej príjem dochádzaním za prácou. Na túto skutočnosť súd neprihliadal, pretože i matka je povinná počínať si tak, aby si vyživovaciu povinnosť riadne plnila. Od poslednej úpravy výživného došlo teda k zemne pomerov predovšetkým na strane maloletého, ktorého objektívne potreby nepochybne vekom vzrástli. Pri rozhodovaní o zemne výšky výživného je potrebné prihliadať na použitie valorizačnej klauzuly a zmenu na strane oprávnenej osoby viac ako u povinných osôb. Súd zohľadnil i tú skutočnosť, že na súde prebieha konanie o zvýšenie výživného na plnoletú Kristínu. Nemožno prisvedčiť argumentácii matky, že otec žije nadštandardne, vlastní dvojizbový byt a staršie osobné motorové vozidlo, čo je bežnou vecou osobnej potreby a na strane otca sa nejedná o vozidlo neprimerane vysokej hodnoty. Výška obvyklého výživného vo veku maloletého má predstavovať 20-25% príjmu povinnej osoby. Súd v tomto rozpätí určil výživné s prihliadnutím na možnosti otca. Určené výživné sa s prihliadnutím na uvedené javí primeraným potrebám maloletého a možnostiam otca, pričom pri zohľadnení vyživovacej povinnosti matky zabezpečí určené výživné rovnakú životnú úroveň maloletého a rodičov. Zvýšené výživné súd určil v súlade s návrhom od 01.09.2016, kedy nepochybne sú dané dôvody na jeho čiastočné zvýšenie, zameškané výživné od podania návrhu vo výške 60 eur súd povolil otcovi splácať po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie matka maloletého. Uviedla, že navýšené výživné rozhodnutím súdu prvej inštancie zďaleka nepokrýva potreby 17 ročného chlapca naštevujúceho druhý ročník strednej školy. Je nesporné, že ak by jediným reálnym príjmom otca maloletého bol ten príjem, ktorý vykazuje v daňovom priznaní, potom by tomuto po splnení si svojich vyživovacích povinností voči deťom na jeho vlastné živobytie zostávala iba čiastka 180 eur mesačne. Otec pritom dokonca tvrdí, že nad rámec takto stanovenej povinnosti prispieval deťom ešte podstatne viac, takže by mu zostávalo ešte menej. Logicky sa vynára otázka, z čoho potom otec maloletého T. vlastne žil, a tiež otázka, či zodpovedá otcom maloletého vykazovaný podnikateľský príjem jeho skutočnému príjmu. Hoci matka nie je schopná predložiť súdu také dôkazy, ktoré by preukázali, že reálne príjmy otca sú niekoľkonásobne vyššie než aké v skutočnosti pre daňové účely vykazuje, je nepochybné, že reálny mesačný príjem otca musí byť podstatne vyšší než priznáva. Súd mal na túto skutočnosť prihliadať aj pri svojom rozhodovaní a zvažovať použitie ustanovenia § 63 ods. 1 a vychádzať z predpokladu, že výška priemerného mesačného príjmu otca predstavuje 20 násobok sumy životného minima. Schopnosti a možnosti otca mal súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska veku otca, jeho zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možností jeho uplatnenia sa v trnavskom regióne ako aj na zistenú mieru nezamestnanosti. Otec je vysokoškolsky vzdelaný muž, v najlepšom veku, ktorý je zdravý a teda neexistujú žiadne obmedzenia, ktoré by mu bránili nájsť si také zamestnanie, ktoré zodpovedá jeho kvalifikácii, veku a zdravotnému stavu. V tomto smere súd pochybil, ak sa uspokojil s otcom predloženými dokladmi o hľadaní si práce cez portál profesia.sk. Je povinnosťou rodičov maloletého dieťaťa využiť všetky svoje možnosti a schopnosti, aby si našli takú prácu, prípadne podnikali s takým ziskom, aby mohli uspokojiť všetky odôvodnené potreby svojich detí. Reálny mesačný príjem otca musí byť podstatne vyšší než ten, ktorý vykazuje, lebo inak by nemohol vôbec existovať. V jeho možnostiach a schopnostiach je dosiahnuť mesačný príjem najmenej vo výške 1.000 eur, z ktorého by mohol uspokojiť odôvodnené potreby svojho syna. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a určil otcovi výživné v sume 200 eur mesačne.

3. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že súd prvej inštancie správne zohľadnil reálny príjem otca, ktorý podľa daňového priznania vykazuje zo svojej podnikateľskej činnosti 380 eur mesačne. Je právne irelevantný názor matky maloletého, že na vlastné živobytie otca by po odrátaní výživného zostala iba čiastka 180 eur. Je iba vecou otca z akého zostatku príjmu si bude udržiavať svoj štandard, ktorý je skromný. Súd sa vysporiadal s otázkou v súvislosti s príjmom otca vykazovaného ako podnikateľský príjem a zhodnotil ho správne ako skutočný príjem. Otec má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, riadne predložil doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov t.j. daňové priznanie a tak súd nemohol určiť, že výška jeho priemerného príjmu predstavuje 20 násobok sumy životného minima. Súd dôsledne aplikoval ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine, keď jednotlivo i v súvislostiach hodnotil matkou a otcom predložené doklady o príjme. Názor matky, že by mal otec reálne príjmy niekoľkonásobne vyššie než aké v skutočnosti pre daňové účely vykazuje, sa zakladá na pochybnostiach, dohadoch a domnienkach. Schopnosti a možnosti otca mal súd prvej inštancie preukázané a zohľadnil ich správne zo všetkých relevantných hľadísk. Poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Trnava sp.zn. 27Pc/11/2016, kde bol schválený zmier medzi otcom a jeho plnoletou dcérou W. o výške výživného v sume 150 eur mesačne od 01.12.2016. V tomto konaní otec preukazoval svoje majetkové pomery, ktoré plnoletá dcéra zhodnotila a uzavrela takýto zmier. V tomto konaní taktiež súd nezistil, že by príjem otca bol vyšší. Nie je v možnostiach otca platiť mesačne 200 eur, keďže má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére vo výške 150 eur mesačne.

4. Opatrovník uviedol, že odvolaniu doporučuje vyhovieť a výživné otcovi zvýšiť primerane k jeho finančným možnostiam a schopnostiam ako aj k veku a potrebám maloletého.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - matka maloletého (§ 359 a § 362 ods. 1 a § 7 ods. 1 proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako ja konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 16P/95/2016 je zvýšenie výživného otca na maloletého T. O., nar. XX.XX.XXXX.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo výživné otca na maloletého T. zvýšené zo sumy 100 eur na 130 eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2016 a zároveň určený nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2016 do 03.11.2016 vo výške 60 eur, ktorý povolil otcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

8. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pričom má za to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie návrhom uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami účastníkov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď súd prvej inštancie správne zistil zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, túto zmenu pomerov riadne vyhodnotil a správne určil výšku výživného primeranú k zisteným potrebám maloletého ako aj schopnostiam a možnostiam otca. Súd prvej inštancie správne zhodnotil aj príjem otca, správne zohľadnil ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorú otec má voči plnoletej dcére vo výške 150 eur mesačne a správne vyhodnotil aj odôvodnené potreby maloletého. Vzhľadom k takto zistenému skutkovému stavu odvolací súd považoval zvýšené výživné na sumu 130 eur mesačne za určenú správne. Súd takisto správne určil aj nedoplatok na zročnom výživnom.

9. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 52 v spojení s § 58 a § 396 ods. 1 CSP.

11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 .

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 .

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .