Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/19/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivetou Banghovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: Ž. R., N.. XX.X.XXXX, A. A. XXXX/XX, N., o zaplatenie 825,44 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 168,12 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 210,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 210,- eur od 16.1.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, sa žalobou doručenou súdu dňa 22.2.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 825,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 16.1.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. Právny predchodca žalobcu žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že dňa 29.9.2011 právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 41114039. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 300,- eur a bola povinná platiť právnemu predchodcovi žalobcu štandardnú mesačnú splátku vo výške 10,- eur. Žalovaná si neplnila povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Žalobca vystavil výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.12.2015 a s konečným zostatkom na úhradu vo výške 825,44 eur.

2. Súd uznesením č. k. 9C/19/2016-34 zo dňa 21.12.2016 pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154.

3. Žalobca dňa 13.4.2017 doručil súdu čiastočné späťvzatie žaloby v časti uplatnených poplatkov a sankčných úrokov spolu s príslušenstvom vo výške 168,12 eur a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Okrem uvedeného žalobca špecifikoval žalovanú sumu. Uviedol, že žalovaná dňa 28.9.2011 vyplnila Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Triangel. Zo strany právneho predchodcu žalobcu bola uvedená žiadosť schválená dňa 28.9.2011. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený

úverový rámec vo výške 300,- eur so zmluvným úrokom vo výške 22,80% ročne, so štandardnou splátkou vo výške 10,- eur mesačne. Žalovaná začala čerpať úverový rámec od 13.11.2011. Žalovaná od 13.10.2011 do 1.11.2012 čerpala sumu 330,- eur, pričom plnenie v prospech kartového účtu za obdobie od 8.11.2011 do 17.10.2012 predstavuje sumu 120,- eur. Žalovaná suma pozostávala z istiny 297,64 eur, z poplatkov 79,81 eur, štandardného úroku 359,68 eur a sankčného úroku 88,31 eur.

4. Na pojednávanie dňa 19.4.2017 sa nedostavil žalobca ani žalovaná, predvolanie mali riadne vykázané, svoju neúčasť písomne ospravedlnil len žalobca. Z uvedených dôvodov súd podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pojednával a rozhodol v neprítomnosti strán sporu.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Triangel zo dňa 28.9.2011, obchodných podmienok, výpisu z pôžičkovej karty Triangel na čísle listu 10-14 spisu a ostatných k spisu pripojených listín a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci.

6. Podľa žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Triangel č. 0041114039 zo dňa 28.9.2011 bol predschválený úverový rámec vo výške 300,- eur, štandardná mesačná splátka 10,- eur a štandardná úroková sadzba 1,9% mesačne, 22,80% ročne. Okrem uvedeného boli v žiadosti vyplnené osobné údaje žalovanej. Na základe bodu 21 žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Triangel č. 0041114039 prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s

7. Podľa výpisu z Pôžičkovej karty Triangel žalovaná uhradila právnemu predchodcovi žalobcu spolu 120,- eur v období od 8.11.2011 do 31.12.2015 a čerpala výberom finančných prostriedkov z bankomatu sumu 330,- eur od 13.10.2011 do 31.12.2015.

8. Zo špecifikácie žalovanej pohľadávky - vyjadrenia žalobcu k výzve súdu zo dňa 12.4.2017 súd zistil, že ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 300,- eur so zmluvným úrokom 22,80% ročne so štandardnou splátkou vo výške 10,- eur mesačne. Žalovaná začala čerpať úverový rámec od 13.10.2011. Žalovaná suma vo výške 825,44 eur pozostávala z istiny 297,64 eur, z poplatkov 79,81 eur, štandardného úroku 359,68 eur a sankčného úroku 88,31 eur. Podľa uvedenej špecifikácie žalovaná od 13.10.2011 do 1.11.2012 vyčerpala sumu vo výške 330,- eur a v období od 8.11.2011 do 17.10.2012 uhradila žalobcovi sumu 120,- eur.

9. Podľa § 144 žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223?ucinnost=24.7.2012> a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20151223?ucinnost=24.7.2012>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20151223?ucinnost=24.7.2012> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20151223?ucinnost=24.7.2012> a § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20151223?ucinnost=24.7.2012>, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 215 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Podľa § 232 ods. 3 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

10. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom doručeného súdu dňa 13.4.2017 súd konanie v časti sumy vo výške 168,12 eur s príslušenstvom zastavil.

11. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť v plnom rozsahu. V konaní mal súd preukázané, že medzi predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol záväzkový vzťah uzatvorením zmluvy o vydanie a používanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. č. 0041114039 zo dňa 28.9.2011, na základe ktorej mal byť žalovanej poskytnutý úverový rámec. Súd mal zo zisteného skutkového stavu preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej kartu s úverovými prostriedkami a žalovaná z nej čerpala financie prostredníctvom platobných operácií, keď v období od 13.10.2011 do 31.12.2015 vyčerpala sumu vo výške 330,- eur a v období od 8.11.2011 do 31.12.2015 uhradila žalobcovi sumu 120,- eur. Žalovaná sa zaviazala uhrádzať aspoň minimálne mesačné splátky vo výške 10,- eur, pričom túto povinnosť si neplnila pravidelne, celkovo v období od 8.11.2011 do 31.12.2015 uhradila žalobcovi sumu 120,- eur. Uvedené mal súd preukázané výpisom z Pôžičkovej karty Triangel a žalobcom predloženej špecifikácie pohľadávky. Na kartovom účte žalovanej však okrem debetných operácií vykonaných žalovanou (výbery z bankomatu) boli zaznamenané aj ďalšie, keďže zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a formulárový obsah zmluvy nemohol ovplyvniť. Právny vzťah vzniknutý z dotknutej zmluvy nie je vyňatý z režimu spotrebiteľského práva, preto na predmetnú vec dopadá právna ochrana vyplývajúca z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ostatných predpisov na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a predpisov na ochranu spotrebiteľa.

12. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený Smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti. Takáto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Smernica 93/13/EHS vyvažuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom zásahom zo strany štátu. Preto súd aj bez návrhu námietky zo strany spotrebiteľa je povinný prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky. Preto podľa čl. 6 Smernice treba zvážiť, či spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje nekalé podmienky, obstojí ako celok.

13. Súd dospel k záveru, že v prípade uvedenej zmluvy ide o predtlačenú formulárovú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Zmluvnými stranami boli žalobca (jeho právny predchodca) ako veriteľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda bola spotrebiteľom. Na jej základe boli žalovanej poukazované finančné prostriedky, ktoré čerpala, avšak aj uhrádzala. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba nie je dôvodná v plnom rozsahu. Podľa výpisu žalovaná z vyčerpanej sumy 330,- eur zaplatila sumu 120,- eur, žalobcovi preto nevznikol nárok na žalovanú sumu, teda ani na rôzne poplatky či úrok, ktoré neboli predmetom dojednania v zmluve uzavretej so žalovanou, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzoval. Zo zmluvy, ktorú uzavreli strany sporu, nevyplýva výška dohodnutých úrokov a poplatkov, ktorá musí byť uvedená priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ táto náležitosť v zmluve chýba, nemôže žalobca od žalovanej ako spotrebiteľa požadovať zaplatenie predmetných poplatkov. Z uvedených dôvodov súd zaviazal žalovanú len na zaplatenie sumy 210,- eur ako rozdielu medzi čerpanou a vrátenou sumou, t.j. rozdiel medzi sumou 330,- eur a 120,- eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Z dôvodu, že sa žalovaná dostala do omeškania s plnením, súd ju zaviazal na platenie úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo súdom priznanej sumy vo výške 210,- eur od 16.1.2016 do zaplatenia, a to v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 1. 2013.

14. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď celkový úspech žalovanej bol 49,12% (žalovaná suma bola vo výške 825,44 eur, priznaná suma vo výške 210,- eur, úspech žalobcu 25,44%, úspech žalovanej 74,56%, celkový úspech žalovanej 74,56%). Podľa pomeru úspechu v spore vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanej. Žalovaná si však náhradu žiadnych trov konania neuplatnila, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovanej nevyplývajú, preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 rozhodol tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno písomne podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.