Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/179/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1. O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, XXX XX Z., 2. C. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, XXX XX Z., 3. O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX O., o zaplatenie sumy 9.181,20 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č. k. 2C/391/2012 - 145 zo dňa 15. decembra 2015, v zamietajúcej časti, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu I. inštancie sa v napadnutej časti zamietnutia žaloby vo zvyšku r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd I. inštancie rozhodol, že žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 6.373,47 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 1.2.2012 do zaplatenia, trovy konania v sume 213,80 eur a to všetko v splátkach vo výške 120 eur mesačne, splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení jednej z nich. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 18,19 eur zastavil a vo zvyšku návrh zamietol.

2. V konaní mal súd preukázané, že odporkyne v 1. a 2. rade ako spoludlžníci a odporca v 3. rade ako ručiteľ uzavreli s navrhovateľom dňa 14.10.2005 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. 2705942902, predmetom ktorej bolo poskytnutie medziúveru vo výške 300.000 Sk, t.j. 9.958,17 eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý, a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj „Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení“ sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom 2705942101 vo výške cca 150.000 Sk Presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Išlo o účelový medziúver, a to podľa čl. I. bod 2 písm. a) - i). Tento úver bolo možné použiť na financovanie bytových potrieb zvolenou formou na území SR. Podľa čl. II. bod 1. Zmluvy, odporcovia ako dlžníci sa zaviazali do nasporenia 50% cieľovej sumy poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad minimálne vo výške 2.100 Sk. Dlžníci sa zároveň zaviazali splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1.748 Sk. Navrhovateľ listom zo dňa 26.10.2011 oznámil odporcom, že nakoľko zročné splátky neuhradili, a to ani v dodatočnej poskytnutej lehote týmto odstupuje od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a zároveň požaduje okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov, ktoré vyčíslil sumou 8.907,31 eur ku dňu 26.10.2011. Odstúpenie zaslal navrhovateľ odporcom poštou, pričom odporcovia zásielku prevzali dňa 31.10.2011. Táto skutočnosť nebola v konaní sporná.

3. Zmluvu o stavebnom úvere a medziúvere upravuje zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení. Podľa § 12 ods. 2 písm. a/ cit. zákona o stavebnom sporení, dočasne voľné zdroje fondu stavebného sporenia

môže stavebná sporiteľňa použiť len na poskytovanie stavebných úverov za komerčných podmienok na stavebné účely stavebným sporiteľom, ktorí splnili podmienky sporenia svojich vkladov, ale ďalšie zmluvne dohodnuté podmienky na pridelenie stavebného úveru ešte nespĺňajú, alebo stavebným sporiteľom, ktorí ešte len sporia, nákup hypotekárnych záložných listov, komunálnych obligácií, dlhopisov, štátnych pokladničných poukážok alebo na nákup pokladničných poukážok Národnej banky Slovenska, zmluvné uloženie v inej banke. V prejednávanej veci navrhovateľ poskytol tieto dočasne voľné zdroje fondu stavebného sporenia odporcom v 1. a 2. rade ako úver, teda ide o úverový právny vzťah, ktorý je absolútny obchod. Na predmetný vzťah je preto potrebné použiť ustanovenia Obchodného zákonníka ale aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné úverovú zmluvu považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, nakoľko jej účastníci definične spĺňajú charakteristiku dodávateľa a spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý odporcom túto charakteristiku spĺňa. Zmluva o mimoriadnom medziúvere je typovou zmluvou, ktorá nie je zložená z individuálne vyjednaných zmluvných podmienok. V konaní taktiež nebola sporná skutočnosť, že navrhovateľ odstúpil od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2705942902 a stavebnom úvere č. 2705942101 zo dňa 14.10.2005 v súlade s čl. VI. a VII. úverovej zmluvy z dôvodu porušenia povinnosti odporcov, ako dlžníkov, ktorí sa dostali do omeškania so splácaním splátok úveru. Odstúpenie bolo účinné dňom jeho doručenia odporcom, t.j. dňom 31.10.2011 v zmysle čl. VII. bod 7. zmluvy. V zmysle tohto bodu odstúpením od zmluvy zmluva zaniká. V zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje (ex tunc), teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy. Pri posudzovaní odstúpenia od zmluvy súd aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že pri aplikácii právnej úpravy odstúpenia od zmluvy podľa Obchodného zákonníka by podmienky spotrebiteľskej zmluvy ohľadom odstúpenia od zmluvy boli v neprospech spotrebiteľa Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka povinnosť navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán). V konaní mal súd preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcom zo zmluvy o úvere finančné prostriedky vo výške 9.842 eur, pričom odporcovia mu uhradili sumu 3.468,53 eur. Keďže pri zrušení zmluvy si účastníci majú vrátiť len navzájom poskytnuté plnenie, odporcovia majú povinnosť navrhovateľovi vrátiť rozdiel týchto súm, t.j. sumu 6.373,47 eur. Súd preto zaviazal odporcov na úhradu tejto sumy a v prevyšujúcej časti návrh ako nedôvodný zamietol. Súd zároveň v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. zaviazal odporcov zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške, ktorú požadoval navrhovateľ odo dňa 1.2.2012 (súd nemôže prekročiť návrh účastníka ). V súlade s ustanovením § 160 ods. 1 OSP súd určil, že peňažné plnenie sa bude vykonávať v splátkach, vzhľadom na finančnú situáciu odporcov.

4. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP, keď účastníci mali vo veci pomerný úspech, a to navrhovateľ čistý úspech vo výške 38,84% (úspech 69,42% a neúspech 30,58%). Keďže úspech navrhovateľa prevyšoval úspech odporcov, súd navrhovateľovi priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v rozsahu 38,84% zo sumy 550,50 eur, teda sumu 213,80 eur.

5. Proti rozhodnutiu súdu I. inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Žalobca napáda výrok III. rozsudku z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a to v tom, že súd I. inštancie aplikoval na vec nesprávny právny predpis, a to ustanovenia Občianskeho zákonníka a nesprávne právne vec (odstúpenie od zmluvy) posúdil. Súd aplikoval § 52 OZ, a z tohto dôvodu následne § 48 ods. 1 v spojení s § 457 OZ, teda režim Občianskeho zákonníka, namiesto toho, aby aplikoval § 506 Obchodného zákonníka v spojení s § 344 a nasl. Obchodného zákonníka, teda režim Obchodného zákonníka, t. j. súd nepoužil správny všeobecne záväzný právny predpis. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými bol založený na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 14.10.2005, podľa ust. 497 a nasl. Obchodného zákonníka tak, ako to ustanovil § 261 Obchodného zákonníka platný v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Žalobca neobchádzal svojím konaním zákon. Žalobca postupoval podľa zákonných ustanovení Obchodného zákonníka prikazujúcich uplatňovať tieto ustanovenia v prípade tzv. absolútneho obchodu. V čl. II., časť medziúver, bod 2 zmluvy o úvere bolo dohodnuté, že do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky z medziúveru.... Podľa čl. VII. bod 6 úverovej zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne

dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia dlhu. má, ako je zrejmé, vlastnú úpravu inštitútu odstúpenia a jeho právnych následkov, v zmysle ktorého žalobca postupoval pri odstúpení od zmluvy. Podľa § 54 ods. 1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa; spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd I. inštancie aplikoval normu v časti: „...je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy ako upravuje Občiansky zákonník...“. Takýto výklad je v rozpore s účelom zákona. Ustanovenie § 54 ods. 1 umožňuje vylúčiť aplikáciu takých zmluvných dojednaní, ktoré zhoršujú postavenie spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu. Súd však podľa odôvodnenia rozsudku vyložil § 54 ods. 1 tak, že umožňuje vylúčiť uplatnenie nie zmluvných dojednaní, ale zákonných ustanovení, ktorých aplikácia je dôsledkom uzavretia určitého zmluvného typu; v danom konkrétnom prípade zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a konkrétne vylúčil aplikáciu režimu zániku zmluvy odstúpením podľa § 344 Obchodného zákonníka ex nunc. A to nie je v súlade s účelom § 54 ods. 1 OZ. Z povahy veci vyplýva, že ak sa právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, má riadiť Obchodným zákonníkom, tak potom neprichádza do úvahy odchýlenie sa od Občianskeho zákonníka, pretože je neaplikovateľný. Výklad použitý súdom je v rozpore s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. toto ustanovenie zakotvuje, že je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako lex generalis. Nie je to teda naopak, ako na zákony aplikoval súd. V skutočnosti totiž súd aplikoval Občiansky zákonník ako lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku ako k lex generalis. Výklad použitý súdom je v rozpore s § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Z § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka totiž jasne vyplýva, že právny vzťah zo zmluvy o úvere sa má spracovať Obchodným zákonníkom, pričom toto ustanovenie je kogentné (§ 263 Obchodného zákonníka). Výklad použitý súdom je v rozpore s princípom právnej istoty. Poukázal na čl. 1 ods. 1 Ústavy, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 22/95, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/97. K napadnutiu zamietnutia návrhu v časti 6,99% p.a. úroku zo sumy 7.870,58 eur od 1.2.2012 do zaplatenia ako aj 6,99% p.a. úroku zo sumy 7.870,58 eur od 2.11.2011 a do 31.1.2011 vo výške 137,03 eur uvádza ďalšie dôvody. Podľa názoru žalobcu je teda nepochybné, že povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením poskytnutých finančných prostriedkov. V prípade, ak by porušením povinnosti dlžníka, v dôsledku ktorého žalobca od zmluvy odstúpil, zanikol veriteľov nárok na zaplatenie úrokov za úver, dlžník by prakticky porušením povinnosti získal pre neho výhodnejšie postavenie, nakoľko by sa „zbavil“ povinnosti plniť zmluvne dohodnuté plnenie. Podľa názoru žalobcu je akékoľvek konanie, ktoré porušuje povinnosť a spôsobuje tým výhodu v rozpore s dobrými mravmi. Táto povinnosť je upravená aj v čl. VII. bod 6. úverovej zmluvy - odstúpením od zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Žalobca tvrdí, že dojednanie, podľa ktorého môže žalobca aj po odstúpení od zmluvy považovať zmluvne dohodnuté úroky pri úrokovej sadzbe 7,99% p.a. za úver až do úplného zaplatenia celej pohľadávky je vyjadrené dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne. Žalobca považuje zamietnutie nároku na zmluvne dohodnutý úrok aj po odstúpení od zmluvy o úvere za nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 321Cdo/2782/99, rozhodnutie KS v TT sp. zn. 11Co/337/2014 zo dňa 11.2.2015, KS Prešov sp. zn. 14Co/108/2014 zo dňa 25.6.2015, 14Co/108/2014 zo dňa 25.6.2015 a sp. zn. 10Co/128/2013 zo dňa 15.1.2014. Odstúpenie od zmluvy s účinkami ex nunc nie je v rozpore ani s ust. § 48 OZ. Z ust. § 48 ods. 1 - „od zmluvy možno odstúpiť, len ak je v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté“ vyplýva, že Občiansky zákonník umožňuje odlišné dohodnutie účinkov odstúpenia, a to dohodou strán. V ods. 2 tohto ustanovenia je uvedené, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Právne následky odstúpenia od zmluvy boli dohodnuté v čl. VII. zmluvy o úvere. Z bodu 5 čl. VII. vyplýva, že odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jeho príslušenstva. Podľa bodu 6 odstúpením od tejto zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Žalobca nesúhlasil ani s priznanou náhradou trov konania, nakoľko úspech žalobcu bol vo výške 69,42%, čo je suma 382,15 eur, teda suma vyššia ako priznaná súdom. Žalobca napáda aj výrok o nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu I. inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) , preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie odvolateľa je dôvodné.

7. V zmysle ust. § 457 ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

8. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie je vymedzená vo všeobecnosti v § 451 ods. 1 a v § 456 je v tomto ustanovení konkretizovaná. Ide o dve formy získania bezdôvodného obohatenia, a to o bezdôvodné obohatenie získané 1. neplatnou zmluvou alebo 2. zrušenou zmluvou. Pokiaľ ide o neplatnosť zmluvy, treba skúmať, či zmluva je vôbec neplatná a ak áno, z akého dôvodu. Pritom treba rozlišovať, či ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, alebo iba o jeho relatívnu neplatnosť. Prípady relatívnej neplatnosti sú vypočítané v § 40a. V zmysle tohto ustanovenia sa právny úkon považuje za neplatný len vtedy, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu dovolá. Za zrušené zmluvy treba považovať nielen zmluvy, pri ktorých Občiansky zákonník predpokladá zrušenie, ak nastanú určité skutočnosti, ale aj zmluvy, ktoré obsahujú možnosť uzavretia dohody o dodatočnom zrušení zmluvy a k tejto dodatočnej dohode v skutočnosti aj došlo. Napokon o zrušenú zmluvu ide aj vtedy, keď niektorý účastník zmluvy od zmluvy odstúpi, či už na základe oprávnenia obsiahnutého v zmluve, alebo na základe skutočností uvedených v zákone. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2).

9. Z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe nej dostal. Táto povinnosť je vzájomná, pričom účastníci majú možnosť dohodnúť sa o čase a spôsobe vrátenia toho, čo navzájom dostali. Ak k takejto dohode nedôjde, účastník zmluvy je povinný vrátiť to, čo dostal v prvý deň po tom, čo ho druhý účastník o vrátenie požiadal (pozri § 563). Podľa § 457 je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo dostal. Ak ešte nič nedostal, prirodzene, takúto povinnosť nemá. V prípade, keď niečo dostal iba jeden z účastníkov, túto povinnosť má iba on. Ak ide o vzájomnú povinnosť vrátiť to, čo účastníci na základe neplatnej zmluvy alebo zrušenej zmluvy už dostali, pri spôsobe vrátenia vzájomných plnení treba vychádzať z § 560 (bližšie pozri vysvetlivky k tomuto ustanoveniu).

10. Dňa 14.10.2005 bola medzi žalobcom ako veriteľom, žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi (dlžníkom bol aj S. S., ktorý počas konania zomrel) a žalovaným v 3. rade ako ručiteľom uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. 2705942902 a stavebnom úvere č. 2705942101, predmetom ktorej je poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 300.000 Sk. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné úverovú zmluvu považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, nakoľko jej účastníci definične spĺňajú charakteristiku dodávateľa a spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Zmluva o mimoriadnom medziúvere je typovou zmluvou, ktorá nie je zložená z individuálne vyjednaných zmluvných podmienok

11. Podľa ust. § 48

(1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. (2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

12. V čl. II. zmluvy sa dlžníci zaviazali splatiť poskytnutý mimoriadny medziúver vrátane úroku. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je 6,99% p.a. ku dňu uzatvorenia zmluvy. Ručiteľ v zmluve prehlásil, že na seba berie voči veriteľovi povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník.

V čl. VII. bod 5. predmetnej zmluvy je uvedené, že odstúpením od tejto zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.

V čl. VII. bod 6. je uvedené, že odstúpením od tejto zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.

V čl. VII. bod 7. zmluvy je uvedené, že odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, a to dňom doručenia tohto oznámenia druhej zmluvnej strane.

V čl. VII. bod 8. je uvedené, že po odstúpení od tejto zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom úvere 3% p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu a pri medziúvere 5% p.a úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku.

12. Žalobca dňa 26.10.2011 oznámil žalovaným, že v zmysle čl. VI. a VII. úverovej zmluvy odstupuje od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 14.10.2005 (z dôvodu porušenia povinnosti odporcov, ako dlžníkov, ktorí sa dostali do omeškania so splácaním splátok úveru) a žiada okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Žalovaná v 1. rade odstúpenie od zmluvy prevzala dňa 31.10.2011, žalovaná v 2. rade dňa 31.10.2011 a žalovaný v 3. rade dňa 31.10.2011.Odstúpenie bolo účinné dňom jeho doručenia žalovaným, t.j. dňom 31.10.2011 v zmysle čl. VII. bod 7. zmluvy. Odstúpením od zmluvy zmluva zaniká. Odstúpenie od zmluvy s účinkami ex nunc nie je v rozpore ani s ust. § 48 OZ. Z ust. § 48 ods. 1 - „od zmluvy možno odstúpiť, len ak je v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté“ vyplýva, že Občiansky zákonník umožňuje odlišné dohodnutie účinkov odstúpenia, a to dohodou strán. V ods. 2 tohto ustanovenia je uvedené, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Právne následky odstúpenia od zmluvy boli dohodnuté v čl. VII. zmluvy o úvere. Z bodu 5. čl. VII. vyplýva, že odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jeho príslušenstva. Podľa bodu 6. odstúpením od tejto zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.

13. Súd I. inštancie nesprávne aplikoval právny predpis, pretože právne následky odstúpenia od zmluvy boli dohodnuté v čl. VII. zmluvy o úvere; jeho rozhodnutie preto muselo byť zrušené podľa ust. § 389 ods. 2 a vec mu podľa ust. § 391 ods. 1 vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Súd I. inštancie správne aplikuje ust. § 48 ods. 2 OZ, keď odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Bude preto potrebné prihliadnuť na dohodu účastníkov v č. VII. bod 5., 6., 7. a 8, keďže právne následky odstúpenia od zmluvy boli dohodnuté v čl. VII.. Pri dohodnutých úrokoch treba skúmať následne ich primeranosť.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .