Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-55-2017.pdf
PDF · 120.56 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/55/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. O., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpená procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matky A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX/C, E. a otca O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 8.decembra 2016, sp. zn. 22P/56/2016-102, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie s účinnosťou od 15.7.2016 zvýšil výživné otca na maloletú zo sumy 60 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne a nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 15.7.2016 do 30.11.2016 vo výške 136,45 eur uložil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 5 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 20P/190/2010-100 zo dňa 15.12.2010 v časti výšky výživného na maloletú. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, § 121 a § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vecne rozhodnutie zdôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, i keď nie v celom ňou navrhovanom rozsahu 180 eur. Matka návrh na zvýšenie výživného odôvodila tým, že od roku 2010 náklady na maloletú podstatne vzrástli, keď v čase pôvodného rozhodovania o výživnom bola 16-mesačným dieťaťom, teraz je školopovinná, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Otec so zvýšením výživného nesúhlasil s odôvodnením, že je invalidný dôchodca bez trvalého pracovného pomeru, poberá invalidný dôchodok vo výške 242,90 eur mesačne a z práce na dohodu má nepravidelné príjmy, ktorých priemerná mesačná výška predstavuje sumu 95,73 eur, čo je spolu s invalidným dôchodkom 338,63 eur mesačne. Je ženatý, má vyživovaciu povinnosť ešte na dve deti, ktoré s otcom žijú v spoločnej domácnosti a to k V. L. O., nar. X.X.XXXX, ktorá je žiačkou IV. ročníka ZŠ a Q. O., nar. X.X.XXXX, ktorý navštevuje 1. ročník strednej školy. Navrhovaná výška výživného je podľa otca prehnane vysoká vzhľadom na skutočné mesačné náklady na 7-ročné dieťa, pričom matka ich vyčíslila len na 143,80 eur mesačne a na ich pokrývaní sa majú podieľať obaja rodičia. Otec poukázal na výdavky, ktoré uhrádza a na svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý mu znemožňuje nájsť si zamestnanie na trvalý pracovný pomer, pričom je nemajetný a s manželkou a deťmi bývajú v prenajatom byte. Poukázal tiež na príjem matky, ktorý je vyšší o 194,50 eur a má len jednu vyživovaciu povinnosť, na rozdiel od otca, ktorý má vyživovacie povinnosti tri.
3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 20P/190/2010-100 zo dňa 15.12.2010, bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť na maloletú výživné v sume 60 eur mesačne, pričom v tom čase bola matka na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky, otec maloletej bol ženatý, okrem maloletej mal dve vyživovacie povinnosti, do 28.5.2010 pracoval ako vodič v spoločnosti E. G. so zárobkom 300 eur mesačne, od 28.5.2010 bol práceneschopný, poberal iba nemocenské dávky vo výške 236 eur mesačne. Matka žila v prenajatom byte, rovnako ako otec s manželkou a dvoma deťmi, jeho manželka bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a prídavky na dve deti, otec mal zdravotné problémy, chodil 4-krát týždenne na dialýzu. Porovnaním pomerov účastníkov zistených v r. 2010, t.j. v čase predchádzajúcej úpravy výživného s aktuálnymi pomermi súd zistil, že došlo k podstatnej zmene v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, odôvodňujúcej zmenu pôvodného rozhodnutia súdu o výživnom. Maloletá L. od roku 2010 vyrástla, je staršia o 6 rokov, fyzicky i duševne vyspelejšia, v dôsledku čoho sa úmerne jej veku (7 rokov) podstatne zvýšili náklady spojené s uspokojovaním jej odôvodnených hmotných potrieb (ošatenie, obuv, jedlo, školské potreby a pod.), ako aj ďalších potrieb pre jej výchovu, vývoj a výživu, navyše v súčasnosti je žiačkou 2. ročníka základnej školy, podľa vyjadrenia matky výdavky na maloletú predstavujú oblečenie a strava 85 eur, poplatok za stravu v školskej jedálni 28,80 eur, poplatok za školský klub detí 12 eur, životné poistenie maloletej 18 eur mesačne, pomôcky na začiatku školského roka stáli 150 eur, dieťa má zvýšené náklady na lieky z dôvodu častých ochorení počas pobytu v kolektíve ( navyše nosí okuliare, berie lieky na imunitu ) a pribudli výdavky na školské podujatia. Matka vyčíslila priemerné mesačné výdavky na dieťa v sume minimálne 130 eur mesačne, s ktorým tvrdením sa súd stotožnil. Matka, ktorá naďalej žije s maloletou sama v prenajatom byte, je od 15.9.2012 zamestnaná v E. A. A., a.s., s priemerným čistým mesačným príjmom v roku 2015 v sume 476,27 eur a za obdobie od 12/2015 do 4/2016 v sume 533,13 eur, pričom od 14.6.2016 je práceneschopná, podstúpila operáciu, ktorá si bude vyžadovať dlhšiu rekonvalescenciu, v dôsledku čoho u nej od júna 2016 došlo k podstatnému poklesu príjmu, keď momentálne poberá len nemocenské dávky vo výške 322 až 333 eur mesačne. Celkový priemerný čistý mesačný príjem matky za obdobie 1/2016 do 9/2016 bol v sume 462,10 eur a od septembra 2016 potom jej príjem ďalej klesol na nemocenské vo výške len 322,90 eur mesačne, okrem toho poberá prídavky na dieťa 23,52 eur mesačne. Pravidelné výdaje matky sú pritom 195 eur mesačne (elektrina 20 eur, nájom 150 eur, telefón 25 eur), výdaje na maloletú 130 eur mesačne a spláca úver vo výške 140,80 eur mesačne, mimo toho musí mať nevyhnutne výdaje na svoje oblečenie, stravu, hygienu a domácnosť. Otec maloletej na druhej strane mal v roku 2015 príjem jednak od O. A. - K. v sume 2.841,58 eur, ďalej u B. Z. mal príjem 587,53 eur, čo je spolu 3.429,11 eur, t. j. priemerne mesačne 285,76 eur, okrem toho poberal invalidný dôchodok vo výške 395,30 eur mesačne a uvádzal, že od manželky dostáva sumu 100-150 eur mesačne, súd tak ustálil, že v roku 2015 bol priemerný čistý mesačný príjem otca 831,06 eur mesačne (t. j. 285,76 eur + 395,30 eur + 150 eur). V roku 2016 mal príjem od O. A. - K. v sume 984,94 eur, t. j. priemerne mesačne 82,08 eur, okrem toho poberal invalidný dôchodok vo výške 242,90 eur mesačne a podľa svojho vyjadrenia od manželky dostával sumu 100-150 eur mesačne, súd tak ustálil, že v roku 2016 bol priemerný čistý mesačný príjem otca 474,98 eur mesačne (t. j. 82,08 eur + 242,90 eur + 150 eur). Otec je v stave po transplantácii obličky, ale na základe posúdenia jeho zdravotného stavu v septembri roku 2015 sa miera jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť znížila zo 70 % na 60% v dôsledku čoho došlo aj k zníženiu jeho invalidného dôchodku a aj podľa predloženej lekárskej správy otcov stav je stabilizovaný, čím podľa názoru súdu sa zlepšila schopnosť otca pracovať, preto musí vyvíjať zodpovedajúce úsilie na zabezpečenie potrebných finančných prostriedkov na výživu svojich troch maloletých detí. Vzhľadom na zdravotný stav otca je možné zohľadniť, že je pre neho ťažké zamestnať sa na trvalý pracovný pomer, avšak musí si hľadať zodpovedajúce pracovné príležitosti aspoň na dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti. Podľa potvrdenia úradu práce, otec nebol nikdy v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Ako poukázal aj procesný opatrovník, zotrvávanie otca v zamestnaní u svojej manželky, kde pracuje na dohodu o pracovnej činnosti a dosahuje len minimálny príjem, sa zdá byť účelové. Podľa mzdového listu za rok 2015 bol otcov celkový ročný príjem, ktorý dosiahol u svojej manželky v sume 175,37 eur a za obdobie 1/2016 - 9/2016 to bolo 135,12 eur. Otec pritom sám uvádzal, že od manželky dostáva sumu 100 až 150 eur mesačne. Je tiež zrejmé, že otec má veľa dlhov a na jeho dôchodok sú vedené exekúcie. Hoci sa zdravotný stav otca zlepšil, jeho príjem sa v roku 2016 znížil, čo otec odôvodňoval zhoršenou situáciou v družstvách, tiež vzhľadom na počasie nemal príjem od B. Z.. Avšak to nie je dôvodom pre otcovu nečinnosť, ako už bolo vyššie uvedené, povinnosťou rodiča je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí, čo otec nepreukázal a preto súd pri určovaní výživného nevychádzal z preukázaného dosiahnutého príjmu otca
za rok 2016, ale vychádzal zo schopností otca, keď má súd za to, že svojou prácou je schopný na dohodu o pracovnej činnosti, resp. dohodu o vykonaní práce dosiahnuť príjem aspoň ako v roku 2015 t. j. sumu 285,76 eur mesačne, k tomu má invalidný dôchodok v sume 242,90 eur mesačne a príjem od manželky 150 eur mesačne, čiže je schopný zarobiť aspoň 678,66 eur mesačne. Z takéhoto príjmu otca potom súd považoval za primerané určiť výživné pre mal. L. v sume 90 eur mesačne, ktoré výživné zohľadňuje záujmy a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj skutočné možnosti, schopnosti otca a jeho vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom, pričom pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť k mal. V. L. a mal. Q., u týchto detí prevažuje podiel vyživovacej povinnosti ich matky, ktorá je podnikateľkou a mala by príjmom z tejto podnikateľskej činnosti plniť vyživovaciu povinnosť k týmto mal. deťom v prevažujúcej miere. Na strane matky mal. L. súd zohľadnil predovšetkým jej osobnú starostlivosť o maloletú a tiež plnenie si vyživovacej povinnosti poskytovaním vecných plnení - úhrada nákladov na bývanie, starostlivosť o domácnosť. U otca napokon súd prihliadol na skutočnosť, že otec maloletej nad rámec súdom stanoveného výživného ničím viac neprispieva. Vo zvyšnej časti, t. j. do výšky matkou požadovaného výživného až 180 eur mesačne, súd návrh matky považoval za nedôvodný, pretože nezistil také majetkové alebo príjmové pomery otca, ktoré by umožňovali platenie takéhoto výživného. 4. Výživné bolo zvýšené odo dňa začatia súdneho konania a nie odo dňa požadovaného matkou, t. j. spätne odo dňa 1.6.2016, pretože súd nezistil a matka ani netvrdila okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré jej bránili podať návrh na zvýšenie výživného skôr. Zvýšením výživného vychádzajúc z toho, že do súčasnosti má otec výživné v sume 60 eur mesačne uhradené ( keďže sú mu pravidelne robené zrážky z dôchodku pre vymoženie bežného výživného), vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 15.7.2016 do 30.11.2016 vo výške 136,45 eur, ktorý nedoplatok predstavuje pomerná časť výživného za mesiac júl 2016, čo je (90 eur -60 eur) = 30 eur, 30 eur : 31 dní mesiaca júl x 17 dní od podania návrhu = 16,45 eur, a nedoplatok za august 2016 až november 2016, čo je 30 eur x 4 mesiace = 120 eur, spolu je nedoplatok 16,45 eur + 120 eur =136,45 eur, ktorý mu súd povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 5 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. 5. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu. 6. Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal otec maloletej s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil a ponechal výživné na maloletú v pôvodnej výške. V odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že dňa 8.12.2016 pojednával a vo veci rozhodol napriek tomu, že sa otec pojednávania nemohol zúčastniť zo zdravotných dôvodov, o čom aj zaslal súdu doklad od lekára, hoci na tomto pojednávaní mal predložiť doplňujúce informácie, ktoré pri výsluchu na prvom pojednávaní nevedel uviesť. Súdu vytýkal neúplné zistenie skutkového stavu, ktorý z neho vyvodil nesprávne závery, podľa ktorých napriek tomu, že navrhovateľka má o 194,50 eur vyšší mesačný príjem, a to bez poberaného výživného na dcéru, súd napriek tomu výživné zvýšil. Poukázal na to, že príjem navrhovateľky, ktorá má len jednu vyživovaciu povinnosť, spolu s prídavkami na dieťa predstavuje 578,06 eur a k tomu otcom platené výživné 60 eur, pričom pokiaľ je navrhovateľka momentálne PN, ide len o dočasný stav. Na druhej strane otec je invalidný dôchodca, ktorý poberá 242,90 eur ako invalidný dôchodok a príjem z dohody z O. V. A. - K. 81,26 eur, ktorý ale kolíše (za sedem mesiacov bol vo výške 568,81 eur), príjem z ďalšej dohody I. O. J. má cca 14,47 eur mesačne (za sedem mesiacov bol príjem 101,34 eur), čo v úhrne predstavuje otcov mesačný príjem 338,63 eur a má tri vyživovacie povinnosti. Navyše matka vyčíslila mesačné náklady na dieťa vo výške 143,80 eur, ktoré však nepodložila žiadnymi konkrétnymi dokladmi a blokmi o skutočne vynaložených výdavkoch a o nákupe oblečenia pre maloletú. V ďalšom rozvádzal odvolateľ náklady na ďalšie jeho dve deti, poukazoval na to, že okrem ich výdavkov musí platiť výživné na maloletú L., tiež 15 eur exekútorovi za vymáhanie výživného, ktoré podľa neho už dávno stratilo opodstatnenie a na toto všetko jeho príjem nepostačuje, keď čiastočne ho musí financovať manželka, ktorá tiež financuje celý chod domácnosti. Poukázal na to, že splácanie pôžičiek zo strany matky je jej problém, nakoľko si ich nemusela čerpať, lebo nevydokladovala, že by súviseli s maloletou L., pričom otec má tiež splátky exekúcií po rodičoch. Za nesprávny označil záver súdu o tom, že zamestnanie otca na dohodu je účelové, keďže vzhľadom na jeho zníženú pracovnú schopnosť s postihnutím 60% a jeho zdravotné obmedzenia, ho nikto nezamestná na trvalý pracovný pomer a to aj vzhľadom na vzdelanie, ktoré má (učňovská škola). Pokiaľ matka chce zvýšené výživné použiť na financovia krúžkov maloletej, na ktoré podľa jej vyjadrenia nemá prostriedky, otec uvádza, že ide o zavádzajúce a nepravdivé informácie, keďže osobnou návštevou školy zistil, že ponúka 21 bezplatných krúžkov. Rovnako podľa otca matka nevydokladovala zvýšené náklady maloletej z dôvodu tvrdených častých ochorení. Navrhol, aby súd požadoval od matky doloženie dokladov preukazujúcich opodstatnenosť výšky výdavkov, ktoré chce pokrývať zvýšeným výživným (výpis zo zdravotnej karty maloletej o jej častých ochoreniach, ktorých liečenie by zvyšovalo náklady na maloletú, doklad zo školy o počte vymeškaných hodín, doklady, ktorými
by preukázala opodstatnenosť pôžičky, ktorú matka spláca a súvisí s výdavkami na dieťa, doklady o priebežnom nákupe ošatenia pre maloletú).
7. Procesný opatrovník maloletej navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Rovnako aj matka v písomnom vyjadrení k návrhu navrhla rozsudok potvrdiť, zároveň doložila potvrdenie o školskej dochádzke maloletej, potvrdenie detskej lekárky maloletej, potvrdenie o svojich príjmoch a čestné prehlásenie jej matky o tom, že jej finančne vypomáha sumou 200 eur mesačne na výdavky v domácnosti, odkedy je matka práceneschopná.
8. Na matkine vyjadrenie zareagoval otec, zopakoval, že navrhovateľka nedoložila žiadne doklady, ktoré by preukazovali skutočne vynaložené mesačné náklady na ošatenie a iné mesačné výdavky na maloletú, matkou predloženej lekárskej správe o maloletej kontroval vlastným potvrdením obstaraným od iného lekára, podľa ktorého v súvislosti s deklarovaným zdravotným stavom maloletej nevznikajú navrhovateľke žiadne mimoriadne výdavky, k potvrdeniu predloženému matkou zo základnej školy, ktorú navštevuje maloletá, sa otec vyjadril, že vzhľadom na vymeškaný počet hodín ide o podpriemerné číslo chorobnosti, pričom navyše 70 hodín vymeškania školy maloletou nemuselo byť zo zdravotných dôvodov a k čestnému vyhláseniu matky navrhovateľky uviedol, že z neho vyplýva, že ide o finančnú podporu výlučne na obdobie odkedy matka poberá nemocenské dávky, pričom pracovná neschopnosť navrhovateľky je iba dočasným stavom. Žiadal, aby súd zrušil rozsudok prvej inštancie a nariadil vo veci ďalšie pojednávanie, v ktorom navrhol ako svedka prizvať jeho manželku Q. O..
9. K tomuto vyjadreniu otca podala písomné vyjadrenie matka, ktorá uviedla, že na prvom pojednávaní doložila všetky relevantné doklady. Poukázala na to, že 60 eur je veľmi nízke výživné vzhľadom na potreby maloletej, aby mohla riadne navštevovať školskú jedáleň, školský klub, kupovať školské pomôcky, pričom i lieky na obyčajný kašeľ alebo nádchu stoja peniaze a maloletá navyše nosí tiež okuliare. Matka uviedla, že jej zdravotný stav nie je dočasný, ale trvalý a po roku práceneschopnosti bude posudzovaná jej invalidita, takže na svojej pozícii nebude môcť ďalej pracovať, o čom doložila lekársky posudok, podľa ktorého matka má trvalé obmedzenia na výkon práce. Pokiaľ otec nemá peniaze na platenie vyššieho výživného, môžu predať ich pohostinstvo a dve autá.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - otec dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez toho, aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu ( § 65, 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny. 11. Predmetom konania je tu zvýšenie výživného zo sumy 60 eur na sumu 180 eur mesačne, predmetom odvolacieho konania je rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým zvýšil výživné na sumu 90 eur od podania návrhu na súd a súčasne uložil otcovi povinnosť zaplatiť v mesačných splátkach po 5 eur nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 15.07.2016 do 30.11.2016 vo výške 136,45 eur.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie náležite, logicky aj presvedčivo zdôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:
13. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).
14. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda nielen faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. 15. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 16. V konaní bolo nesporne preukázané, že na strane maloletej došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného, keďže od poslednej úpravy uplynulo 6 rokov, počas ktorých nastúpila na základnú školu a v súčasnosti je už žiačkou 2. triedy, v súvislosti s čím možno jednoznačne konštatovať nárast nákladov na výživu maloletej. Naposledy bolo výživné určené v čase, keď maloletá bola v celodennej matkinej starostlivosti a mala iba bežné výdavky dieťaťa vo veku šestnásť mesiacov. V súčasnosti musí uhrádzať školské pomôcky, školskú jedáleň, školský klub, ako aj ďalšie so školou súvisiace poplatky ( ZRPŠ, poistné, povinné výlety atď.), odhliadnuc od toho, že už samotná skutočnosť, že dieťa je staršie o šesť rokov, je v zmysle ustálenej súdnej praxe považovaná za podstatnú zmenu pomerov, keďže bezpochyby znamená zvýšenie bežných výdavkov na jeho výživu ako sú strava, ošatenie, obuv, hygiena, kultúrne a športové záujmy. V konaní o určenie výživného nie je pritom potrebné listinnými dôkazmi preukazovať vynaložené náklady matky na ošatenie, obuv, hygienu, stravu dieťaťa a pod., keďže nutnosť obstarávania takýchto základných existenčných potrieb pre dieťa je skutočnosť všeobecne súdu známa ( inak by dieťa chodilo špinavé, neoblečené, neobuté, podvyživené a pod., čo v uvedenom prípade zistené nebolo, pretože o dieťa je zo strany matky riadne postarané) a navyše predloženie relevantných listinných dôkazov o týchto výdavkoch je prakticky nemožné, žiaden pokladničný blok o zaplatení nákupu nie je individualizovaný menom dieťaťa, ktorému je vec určená, z tohto dôvodu návrh otca na doplnenie dokazovania predložením takýchto listinných dôkazov matkou maloletej vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodný a preto dokazovanie v tomto smere nevykonal. Rovnako neúčelné považoval súd dokazovanie výpisom zo zdravotnej karty maloletej ( na zistenie ako často býva chorá a či ide o typ chorobnosti vyžadujúcej výdavky na liečbu), to isté platí o vykonávaní dôkazu dokladom zo školy o počte vymeškaných hodín maloletej, pretože výsledky takéhoto dokazovania nie sú spôsobilé ovplyvniť výšku výživného na maloletú v prospech otca dieťaťa, nakoľko ako bolo uvedené vyššie, súd má podstatnú zmenu pomerov na strane dieťaťa už dostatočne preukázanú a vykonávanie navrhnutých dôkazov by tak toto konanie iba predĺžilo bez zjavného vplyvu na jeho výsledok.
17. Zistená zmena pomerov u maloletej v prejednávanej veci zakladá potom jednoznačne dôvod na zvýšenie výživného pri súčasnom zistení, že príjem matky je iba nemocenská dávka a prídavok na dieťa a za súčasne splneného predpokladu, že to situácia na strane otca dovoľuje. Odvolací súd potom zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca toto zvýšené výživné platiť, pričom odvolací súd sa plne stotožňuje s úvahami súdu v tejto otázke a závermi, ku ktorým súd dospel. Okrem finančného vyjadrenia zárobku, ktorý by podľa názoru súdu prvej inštancie otec mohol pri vynakladaní náležitého úsilia dosahovať, stotožnil sa odvolací súd aj s tou úvahou citovaného súdu, podľa ktorej otec má síce tri vyživovacie povinnosti, ale ostatné dve deti majú možnosť byť v prevažnej miere uspokojované na ich potrebách z príjmu matky - podnikateľky, ( ktorej finančná situácia a majetkové pomery sú na rozdiel od matky mal. L. výrazne priaznivejšie), takže na príspevok otca nie sú
do takej miery odkázané ako mal. L., ktorá žije len s matkou, majúcou v súčasnosti obmedzený príjem z objektívnych dôvodov a ani pri najlepšej snahe nedokáže obstarávať svoje základné potreby a zároveň aj potreby mal. L. za takého príspevku na výživnom zo strany otca, aké platil doteraz, obzvlášť keď mimo súdom určeného výživného sa otec inak na výžive maloletej nepodieľa. K tomu odvolací súd dodáva, že bolo potrebné zohľadniť aj tú závažnú skutočnosť, že otec navyše ostatným svojim dvom deťom poskytuje aj osobnú starostlivosť, ktorá v prípade maloletej L. z jeho strany úplne absentuje, pretože s dcérou sa vôbec nestretáva, preto otec aj tento nedostatok osobnej starostlivosti musí v zmysle § 62 ods. 4 Zákona o rodine kompenzovať vyšším finančným príspevkom.
18. K argumentu otca, že práceneschopnosť matky je iba dočasný stav, ktorý dlho nepotrvá, odvolací súd uvádza, že rozhodnutie musí vychádzať zo stavu, ktorý je tu v čase vydania rozhodnutia a v tomto prípade matka je stále práceneschopná od 14.06.2016, pričom navyše vzhľadom na charakter jej zdravotného poškodenia nie je namieste počítať s jej návratom do predchádzajúceho zamestnania. Treba tiež poznamenať, že nemožno spravodlivo požadovať od starej matky, aby suplovala vyživovaciu povinnosť otca ako druhého rodiča.
19. Vedený vyššie uvedenými úvahami odvolací súd považoval sumu zvýšeného výživného ako primeranú odôvodneným potrebám maloletej ako aj možnostiam a schopnostiam otca a odvolacie námietky otca vyhodnotil ako nedôvodné, keď preskúmaním spisu nezistil ani otcom vytýkaný nesprávny procesný postup súdu, pretože súd prvej inštancie síce vec prejednal dňa 08.12.2016 bez prítomnosti otca a na tomto pojednávaní aj rozhodol vo veci, avšak otec bol riadne na pojednávanie predvolaný ( bral termín pojednávania na vedomie osobne na predchádzajúcom pojednávaní), pričom svoju neprítomnosť ničím neospravedlnil ani nepožiadal o jeho odročenie. Až 12.12.2016 bolo súdu doručené elektronickou poštou ospravedlnenie otca a zaslaná lekárska správa ( z ktorej vyplýva, že od 08.12.2016 je liečený pre akútny zápal priedušiek) ako dôvod, pre ktorý sa nemohol pojednávania zúčastniť. Z uvedeného je zrejmé, že súd svojím postupom neporušil zákon, naopak, postupoval v súlade s ust. § 183 CSP, keďže odročiť pojednávanie je možné iba z dôležitých dôvodov a žiaden taký v čase pojednávania neexistoval, keďže otec nijaké dôležité dôvody pred pojednávaním neoznámil a o odročenie pojednávania ani nepožiadal.
20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd za použitia ust. § 387 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celosti potvrdil.
21. Zároveň odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ustanovení § 52 CMP v spojení s § 58 CMP a ust. § 396 ods. 1 CSP.
22. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).