Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-321-2015.pdf
PDF · 78.91 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/321/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: K. J., bytom I., adresa na doručovanie pošty: G.L. I. XXXX/XX, I., proti žalovanej: S. C., nar. bytom C. XX, R., o zaplatenie sumy vo výške 3.000 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.000 eur spolu s 10,5 % úrokom z omeškania ročne, počnúc od 26.9.2014 až do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa písomným podaním domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 3.000,- eur, pričom svoje podanie odôvodnil tým , že žalovaný dňa 26.09.2012 na požiadanie pre zlú finančnú situáciu ústne , vkladom na jej účet v banke vložil peňažné prostriedky v sume 3.000,- eur ako bezúročnú pôžičku s tým , že mu ich do dvoch rokov vráti na jeho účet . To sa však nestalo ani po viacerých ústnych ako aj písomných výzvach , kde jej bola ponúknutá možnosť tento dlh splácať v mesačných splátkach po 100,- EUR .
2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o pôžičke, pokladničný doklad ohľadom vkladu finančných prostriedkov na účet žalovanej .
3./ Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
4./ Súd v predmetnej veci vydal dňa 20.04.2016 platobný rozkaz č.k.XXC XXX/XXXX-XX, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk a preto ho súd Uznesením č.k. XXC XXX/XXXX - XX, zo dňa 03.10.2016 zrušil a v predmetnej veci vytýčil termín pojednávania.
5./ Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, doručenie predvolania mala vykázané v zmysle § 111 ods. 3 v C.s.p. , k žalobe sa nevyjadrila a preto súd predmetnú vec pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti v zmysle § 180 CSP.
6./ Žalobca, vo svojej výpovedi uviedol, že so žalovanou sa pozná dlhšiu dobu , poznal sa s jej manželom , pričom ho požiadali, či im neposkytne finančné prostriedky, nakoľko im deti idú na vysokú školu a nemajú k dispozícii peniaze . Išiel do banky a poukázal sumu 3.000,- eur na účet žalovanej.
Žalovaná telefonicky potvrdila, že to splatia čo najskôr, pôžičku mali uhradiť do roku 2013 a to na základe ústnej dohody , pričom peniaze nezaplatili . Žalobca ďalej uviedol, že žalovanou písomne vyzýval na vrátení peňazí, peniaze mu však neboli vrátené.
7./ Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s pokladničným dokladom o zložení finančných prostriedkov, správami o pobyte žalovanej a dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu stavu :
8./ žalobca žalovanej na základe ústnej dohody zo dňa 26.09.2012 na požiadanie pre zlou finančnú situáciu rodine vložil na účet žalovanej finančné prostriedky vo výške 3.000,- eur, pričom išlo o bezúročnú pôžičku s tým , že mu finančné prostriedky vrátia do dvoch rokov na jeho účet . Finančné prostriedky zo strany žalovanej na jeho účet neboli vrátené, žalovaná nereagovala na písomné výzvy , výzvy zasielal aj na adresu zamestnávateľa.
9./ Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
10./ Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným prevodom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou v hotovosti. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), b) druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, d) určení času vrátenia.
11./ Podľa § 559 ods. 2 OZ sa dlh musí splniť nielen riadne, ale aj včas.
12./ Splnenie dlhu musí nastať v určenej dobe, ktorú nazývame splatnosť pohľadávky. Doba splnenia záväzku tzv. splatnosť - dospelosť záväzku sa určuje predovšetkým dohodou zmluvných strán a to buď priamo dňom splnenia, alebo prvým a posledným dňom splnenia.
13./ Splatnosť záväzku nastáva nasledujúci deň po uplynutí / najneskoršieho / času splnenia dlhu. V tomto momente má veriteľ po prvýkrát možnosť uplatniť svoje právo / pohľadávku / na súde / actio nata/. Určenie času splatnosti pohľadávky má význam najmä z hľadiska omeškania dlžníka s plnením / § 517 a nasl. OZ / a z hľadiska možnosti uplatnenia práva na súde , t.j. z hľadiska premlčania / § 101 a nasl. OZ /.
14./ Súd na základe vykonaného dokazovania ako aj z oboznámených listinných dôkazov mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá ústna pôžičke dňa 26.09.2012, na základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanej bezúročne požičať finančnú čiastku vo výške 3.000,- eur a žalovaná sa zaviazala finančné prostriedky žalobcovi vrátiť do 26.09.2015. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná si svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretých zmlúv o pôžičke neplnila riadne a včas, finančné prostriedky žalobcovi nevrátila a to ani na základe výziev, či už ústnych alebo písomných zo strany žalobcu , mal za to, že žaloba žalobcu je podaná dôvodne a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel .
15./ Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25 Cdo 98/2000, sp.zn. 25 Cdo 695/2003, 25 Cdo 696/2003). Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní ide o zmluvu o pôžičke, v prejednávanej veci mal že žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovanou uzavrel zmluvy o peňažnej pôžičke, že túto pôžičku aj reálne poskytol a že žalovaná finančné prostriedky na základe uzavretých ústnej zmluvy o pôžičke nevrátila.
16./ Z tohto bremena tvrdenia mal žalobca dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu z pôžičky a jej skutočné poskytnutie. Tieto skutočnosti žalobca preukázal a to predloženými výpisu z banky a to dokladom o vklade finančných prostriedkov na účet žalovanej.
V predmetnej veci žalobca riadne preukázal dôkazné bremeno spočívajúce na jeho strane. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalovaná žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky neuhradila, o čom svedčia aj výzvy žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy. Taktiež sa žalovaná k predmetnej žalobe nevyjadrila a ani nepreukázala, že pôžičku poskytnutú žalobcom v celom rozsahu uhradila . Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako uvedené vo výroku tohto rozsudku majúc zato , že zo stany žalobcu došlo uneseniu bremena tvrdenia pohľadom poskytnutia finančných prostriedkov žalovanej a preto rozhodol tak, ako uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu.
17./ Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
18./ Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19./ Žalovaná poskytnutú pôžičku žalobcovi nevrátila , pričom s plnením svojej povinnosti sa dostala do omeškania, čím sa predmetná pohľadávka nasledujúcim dňom stala splatnou, a preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, pričom výška úrokov z omeškania vyplýva z ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z..
20./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21./ Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný, súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.
22./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) . Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.