Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/120/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: N. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, zastúpeného I.. P. T., Q. Š. XXX/XX, B., proti žalovanej: L. P., rod. Š., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, o určenie vecného bremena, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobným návrhom súdu doručeným 6.5.2013 domáhal toho, aby súd rozhodol tak, že zriadi právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v povinnosti vlastníka nehnuteľnosti, parcely č. KN C XXX/X - trvalé trávnaté porasty, o výmere 17 448 m2, zapísanej na LV č. XX, k.ú. C., umožniť a strpieť užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalobcovi s tým, že toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa zriaďuje bez náhrady. Žalobca žiadal taktiež, aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu náhradu trov s konaním mu vzniknutých. V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že žalovaná 10.2.1996 čestne prehlásila, že nehnuteľnosť, ku ktorej sa domáha zriadenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ponecháva v užívaní svojim súrodencom, t.j. žalobcovi, sestre - Ľ. Q. rod. Š.B. a krstnému synovi - Š. Q.. Žalobca túto nehnuteľnosť, spôsobilú vydržania, do podania žaloby riadne, oprávnene užíval a obhospodaroval, nepretržite po dobu dlhšiu ako 10 rokov. Naplnené boli predpoklady potrebné k vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu formou vydržania.

2. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 26.11.2013, č.k. 16C/120/2013-64, žalobu zamietol a náhradu trov konania žalovanej nepriznal. Súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 veta druhá O.s.p. skonštatoval, že žalobca vymedzil predmet konania tak, že mu išlo o zriadenie vecného bremena, teda nie o určenie jeho existencie. Preto sa súd nemohol zaoberať existenciou zákonných podmienok pre zriadenie vecného bremena súdom. Aplikoval ust. § 135c ods. 3 OZ, § 142 ods. 3 a § 151o ods. 3 OZ. Uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka stanovujú zákonné predpoklady, kedy je možné zriadiť vecné bremeno súdom. Súd môže vecné bremeno zriadiť pri usporiadaní pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby v zmysle ust. § 135c OZ, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci podľa § 142 ods. 3 a súd môže zriadiť vecné bremeno tzv. nevyhnutnej cesty podľa § 151o ods. 3 OZ. V iných prípadoch, než sú upravené v zákone, nemôže súd svojim rozsudkom zriadiť vecné bremeno, a to ani vtedy, kedy by sa z okolností prípadu javilo zriadenie vecného bremena nutným východiskom k jeho riešeniu. Rozhodnutie o zriadení vecného bremena je rozhodnutím konštitutívnym, ktoré nie je možné vydať na základe analogickej aplikácie zákona. Keďže žalobca sa domáhal zriadenia vecného bremena súdom z dôvodu, ktorý zákon nepripúšťa, preto prvostupňový súd žalobný návrh ako nedôvodný zamietol. Taktiež zamietol návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov, ktorí sa

mali vyjadriť k otázkam, ktoré s predmetom ochrany nesúvisia a za danej procesnej situácie sa javili byť neúčelné.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súdu uznesením zo dňa 20.3.2014, č.k. 17Co/27/2014-74, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z obsahu žalobného návrhu vyplýva, že skutkovo žalobca vymedzil uplatnený nárok tak, že vydržal právo zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré mal prenechané do užívania a ktoré riadne a oprávnene užíval a obhospodaroval nepretržite po dobu dlhšiu ako 10 rokov. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca tvrdí, že mu vzniklo právo vecného bremena k nehnuteľnosti, ktorú užíva. Petit žaloby však je koncipovaný tak, že žiada, aby súd zriadil, teda od momentu rozhodnutia súdu konštituoval právo žalobcu zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v povinnosti vlastníka nehnuteľnosti umožniť a strpieť užívanie tejto nehnuteľnosti žalobcom. Z uvedeného vyplýva, že návrh na začatie konania vykazuje vadu, ktorá spočíva v tom, že medzi tvrdenými rozhodujúcimi skutočnosťami a žalobným petitom je logický rozpor. Žalobný petit nevychádza z opísaných rozhodujúcich skutočností, ale z iných, v žalobe neuvedených okolností, a preto nie je možné zistiť, na základe čoho má byť o žalobnom petite rozhodnuté. Súd je pritom viazaný žalobným návrhom (petitom), keď súd musí rozhodovať len o uplatnenom práve, nemôže si petit prispôsobiť skutkovému stavu podľa okolnosti opísaných žalobcom. Preto nebol správny procesný postup súdu prvej inštancie, keď žalobu bez ďalšieho zamietol, pokiaľ sa vopred nepokúsil aplikujúc ust. § 43 O.s.p. odstrániť tento logický rozpor medzi tvrdenými okolnosťami a uplatneným žalobným petitom. Tým odňal žalobcovi právo konať. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 23.4.2014 upravil petit žalobného návrhu tak, že navrhol, aby súd určil právo zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré malo prenechané do užívania a ktoré riadne a oprávnene užíval a užíva, obhospodaroval nepretržite po dobu dlhšiu ako 10 rokov, čím mu vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním k nehnuteľnosti parc. KN C XXX/X s uvedenou kultúrou trvalé trávnaté porasty o výmere 17 448 m2, ktorá je vedená na LV č. XX. Z uvedeného dôvodu súd nariaďuje povinnosť vlastníčke uvedené nehnuteľnosti umožniť a strpieť užívanie predmetnej nehnuteľnosti: 1/ žalobcovi, 2/ L. Š. rod. M., 3/ Ľ. Q. rod. Š., 4/ Š. Q..

6. Tunajší súd uznesením zo dňa 16.10.2014, č.k. 16C/120/2013-84, ktoré sa stalo právoplatným dňa 13.12.2014, nepripustil zmenu petitu žalobného návrhu jeho rozšírením o uloženie povinnosti vlastníčke nehnuteľnosti KN C XXX/X - trvalé trávnaté porasty, o výmere 17 448 m2, zapísanej na LV č. XX, umožniť a strpieť užívanie predmetnej nehnuteľnosti L. Š. rod. M., Ľ. Q. rod. Š., Š.A. Q.. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pripustenie zmeny petitu žalobného návrhu jeho rozšírením by bolo v rozpore so zásadou procesnej ekonómie, nakoľko žalobca žiadal uloženia povinnosti žalovanej aj vo vzťahu k ďalším osobám, ktorému nie sú stranami tohto konania.

7. Žalobca uviedol, že parc. EKN XXX/XX, EKN XXX/XX, EKN XXX/XX, EKN XXX/XX nachádzajúce sa v k.ú. C. boli v roku 1948 pridelené manželom M.. V roku 1956 bolo založené JRD a tieto pozemky manželia M. odovzdali do družstevného majetku Po nich zdedila tieto pozemky L. Š., pretože sestru Q. z dedičstva vyplatila a druhá sestra bývajúca v Bratislave zomrela. Tieto pozemky mala teda zdediť ona a nie jej dcéra - žalovaná, ktorú neskôr vydedila. Žalovaná získala zámennou za parc. XXX/XX pozemok parc. č. XXX/X, ktorý nikdy nevlastnila, a ku ktorému nemala žiadny právny vzťah. Z uvedeného dôvodu s sa predmetné pozemky nemohli preriediť. Akonáhle sa podvod tento podvod odhalil uzavrela sa rodinná dohoda o užívaní pozemku KN C XXX/X, s tým že matku strán konania mal reprezentovať žalobca.. Užívanie družstva trvalo až do roku 1990, avšak na liste vlastníctva boli stále vedený pôvodní vlastníci. Žalovaná si podala žiadosť o reštitúciu dňa 14.12.1992 bez akéhokoľvek súhlasu zákonných dedičov.

8. Žalovaná žiadala žalobný návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Bola to ona, ktorá na požiadanie svojej matky zabezpečovala reštitučné nároky po starom otcovi T. M. a L.D.. rod. B.. Nik zo súrodencov nemal o to záujem. S vybavovaním veci jej vznikli náklady, ktoré sama zaplatila. Potom čo požiadala o reštitúciu jej na pozemkovom úrade ponúkli náhradný pozemok, nakoľko na parcele XXX/ XX sa nachádzalo futbalové ihrisko. So zámenou súhlasila. Parcelu KN C XXX/X a začal užívať v roku 1993. V roku 1992 požiadala 2-krát pozemkový úrad o reštitúciu, nakoľko jej starému otcovi boli v roku

1948 odovzdané 2 prídelové listiny. Na to, aby mohla reštituovať, musela zaplatiť sumu určenú podľa prídelovej listiny, ktorú aj uhradila a to v sume prevyšujúcej 10.000 Sk. Na vyplatenie si od svojej mamy požičala sumu 5.000 Sk, ktorú jej následne vrátila. Sumu vo výške 5.754,60 Sk uhradila jej matka v prospej jej sestry, Ľ. Q., a to za parcelu XXX/X. Po spočítaní sumy, ktorú uhradila žalovaná vo výške 10.244,40 Sk a sumy 5.754,60 Sk tak výsledná suma predstavuje nedoplatok za prídel vo výške 15.999 Kčs. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na Čestné prehlásenie rodinné pod textom č. 2 nie je žiaden dátum. Vo vyhlásení nie je napísané, že chce dať niekomu spornú nehnuteľnosť, ale že umožňuje sadenie. Čestné prehlásenie urobila pod psychickým tlakov zo strany jej matky, ktorá jej vyčítala, že ona má všetko aj jej súrodenci nič. Žalobcovi zakázala vstup na parc. č. XXX/X, k.ú. C., z dôvodu podvodu žalobcu ohľadom dotácií.

9. Na pojednávaní žalobca navrhol pripustiť zmenu žaloby a jej rozšírenie o to, aby sa zistilo, ako sa žalovaná dostala k parcele KN C XXX/X, k.ú. C.. Vzhľadom na to, že predmetom konania je určenie toho, že žalobca je oprávneným z vecného bremena, tak v prípade vyhovenia tomuto návrhu by bolo nutné vykonať ďalšie dokazovanie presahujúce potreby tohto konania, ktoré by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti. Okrem toho bol navrhovaný petit žaloby nevykonateľný. Zároveň je potrebné poukázať, že ak by v tomto konaní došlo k spochybneniu vlastníctva žalovanej k predmetnej parcele, nebolo by možné vyhovieť návrhu žalobcu na určenie jeho práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré odvodzuje práve od vlastníckeho práva žalovanej na základe predloženého čestného prehlásenia. Na základe týchto skutočností súd návrh žalobcu na zmenu žaloby zamietol.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi (čestným prehlásením, výpismi z listu vlastníctva a pozemkovej knihy, notárskymi zápisnicami, výmerom o vlastníctve pôdy, výzvou na zákaz vstupu na súkromný pozemok), ako aj ďalšími písomnosťami nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

11. Na LV č. XX, k.ú. C.J., je ako výlučná vlastnícka pozemku parcely č. KN C XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 17 448 m2, zapísaná žalovaná. Titulom nadobudnutia bola notárska zápisnica č. N XXX/XX.

12. V notárskej zápisnice M. XXX/XX, M. XXX/XX, spísanej v Prešove dňa 30.9.1993 notárom, T.. L. U., žalovaná vyhlásila, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. C., záp. XXX, mpč. XXX/X, z časti ktorej bola na základe geometrického plánu č. XXX-XX/GM vytvorená parc. č. EN XXX/ X - pasienok o výmere 17 448 m2. Túto parcelu nadobudla titulom zámeny a od tejto doby túto parcelu užívala a dobromyseľne držala až do súčasnosti, pričom vlastník uvedený vo výpise z pozemkovej knihy resp. po delimitácii majetku nerušil výkon jej vlastníckeho práva z dôvodu, že medzi nimi došlo k výmene parciel.

13. Podľa Potvrdenia Obedného úradu C. zo dňa 21.7.1993, č. XX/XX, žalovaná nadobudla parc. č. U. XXX/X, XXX/X o výmere 1 ha 7448 m2, pasienok, výmenou za parc. č. XXX/XX o výmere 1 ha 7414 m2.

14. Z PKV č. XXX, k.ú. C., súd zistil, že pôvodným vlastníkom mpč. XXX/X, roľa, bol R. U..

15. Na LV č. XXX, k.ú. C., boli ako spoluvlastníci parc. č. XXX/XX, orná pôda o výmere 17 414 m2 evidovaní T. M. a manželka L. M. rod. B. so spoluvlastníckym podielom každého z nich vo výške 1. Menovaní nadobudli vlastníctvo k predmetnej parcele na základe Výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX/ XXXX vydanom Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave dňa XX.X.XXXX.

16. Na základe Výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX boli do vlastníctva manželom M.L. pridelené pôdohospodárske nehnuteľnosti v k.ú. C. v celkovej výmere 6,5522 ha, ktoré boli zapísané v PKV č. XXX J. U. Č.. XXX, a ktoré boli v prídelovom pláne rozčlenené na jednotlivé výmery: 1,7414 ha, 3 x 0,5755 ha, 0,6474 ha, 0,9107 ha, 0,4496 ha, 0,2518 ha a 0,3215 ha.

17. Pozemkový úrad v Prešove v podaní zo dňa 26.1.1993, potvrdil pre žalovanú výšku finančného nedoplatku z výmeru č. XXXX/XX pre T. M. a manželku L. rod. B., za prídel podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR vo výške 10.688,-Kčs. Celová výmera pridelenej pôdy činila 6,5222 ha za cenu v celkovej výške 19.895,- Kčs. Dovtedy bola vyplatená suma 3.896,-Kčs a časť pôdy o výmere 1,7414 ha v

hodnote 5.311,-Kčs bola darovaná TJ na stavebné pozemky. Zostatok predstavuje výmeru 4,7808 ha a nedoplatok vo výške 10.688,-Kčs.

18. Z predložených poštových poukážok vyplýva, že žalovaná uhradila MF SR sumu vo výške 5.244,40 Sk a sumu vo výške 5.000,- Sk poukázala svojej matke L. Š. dňa 27.2.1996. Z poštovej poukážky z roku 1994 vyplýva, že Ľ. Q. poukázala MF SR sumu vo výške 5.000,-Sk ako nedoplatok prídelovej ceny za výmer 2403/48.

19. Daňový úrad Prešov v Potvrdení zo dňa 9.8.1993 potvrdil, že u T. M. a manželky L. rod. B. je pozemková reforma vysporiadaná.

20. Okresný úrad Prešov, pozemkový a lesný odbor, vo svojom vyjadrení zo dňa 23.5.2016 uviedol, že žalovaná si uplatnila nárok na vydanie nehnuteľnosti podľa zákona o pôde a aj nárok na navrátenie vlastníctva podľa reštitučného zákona, avšak mpč. XXX/XX o výmere 17 414 m2 nebola predmetom reštitučného konania. Obidve reštitučné konania sa týkali parcely mpč. XXX evidovanej v PKV č. XXX, k.ú. C., a parcely mpč. XXX/XX evidovanej v PKV č. XXX, k.ú. C..

21. V notárskej zápisnici spísanej na Notárskom úrade T.. I. J. dňa 9.4.1996, č. M. XX/XX, M. XXX/XX, bolo osvedčené vlastníctvo k parc. zapísanej na LV č. XXX, k.ú. C. a to KN XXX/X - orná pôda o výmere 4 496 m2 pod A1a, b, v celosti v prospech Ľ. Q. rod. Š., pričom táto sa osobne zaviazala, že umožní N. Š. užívanie na dobu neurčitú v ideálnej polovici tejto parcely. Takisto bolo osvedčené vlastnícke právo žalovanej k parc. zapísaným na LV č. XXX, k.ú. C., a to: B. XXX/XX - orná pôda o výmere 5 755 m2, B. XXX/XX - orná pôda o výmere 5 755 m2, B. XXX/XX- orná pôda o výmere 9 107 m2, B. XXX/X - ttp o výmere 3 215 m2, B. XXX/XX - orná pôda o výmere 6 474 m2, B. XXX/XX - orná pôda o výmere 5 755 m2.

22. V Čestnom prehlásení zo dňa 29.1.1996 žalobca, Ľ. Q. rod. Š. a T. Š. okrem iného prehlásili, že poľnohospodársku pôdu v k.ú. C. zapísanú na LV č. XXX užívala L. Š.Č. rod. M. až do založenia družstva. Z tohto dôvodu nemajú námietky voči vydaniu osvedčenia cit. nehnuteľností v prospech svojej sestry, žalovanej, a neuplatňujú si žiaden právny nárok.

23. Dňa 10.2.1996 strany konania, ako aj ďalšie osoby, podpísali písomnosť označenú ako „Čestné prehlásenie rodinné“, v ktorom je, okrem iného, uvedené, že poľnohospodárska nehnuteľnosť pridelená, notársky prepísaná na Š. Q. ml. sa v rodinnom kruhu rozdelí aj na žalobcu, a to rovnakým dielom. Pre oboch ide o parcelu predtým zapísanú v k.ú. C. na LV č. XXX, parc. č. XXX/X, o výmere 0,4496 m2. V písomnosti je okrem toho ďalší text, z ktorého vyplýva, že žalovaná chce, a v prípade jej smrti jej deti a manžel, „dať si posadiť pre svojich súrodencov a to sestru Ľ. Q., brata N. Š. a svojho krstného syna, Š. Q., a každý jeden z nich zaplatil finančnú čiastku vo výške 5.000,-Sk“. Uvedené čestné prehlásenie bolo podpísané žalobcom a žalovanou.

24. Žalovaná listom zo dňa 12.9.2012 zakázala žalobcovi vstup na parc. č. XXX/X a jej obrábanie vo výmere 1,30 ha z dôvodu, že žalobca podal žiadosť o podporu adresovanú Pôdohospodárskej platobnej agentúre.

25. V zmysle potvrdenia Obec C. zo dňa 10.4.2013, žalovaná platí daň za nehnuteľnosť parc. č. XXX/X o výmere 17 448 m2, vedenej na LV č. XX, k.ú. C.. Správca dane neevidoval voči menovanej nedoplatky na miestnych daniach ku dňu 31.12.2012.

26. Žalobca vo výsluchu pred súdom uviedol, že žalovaná aj jeho okradla. Dohoda bola taká, že pôdu budú užívať všetci, t.j. on, Ľ. Q. a Š. Q. ml. Na spornom pozemku orali, siali. Pôvodne vlastníctvo bolo vedené na T. M.. Pozemok užíval aj pred rokom 2006, pretože mal traktor. Nevie o tom, že by v reštitučnom konaní niekto zaplatil nejaké nedoplatky. V roku 2012 sa dozvedel, že so zapísaným vlastníctvom nie je všetko v poriadku. Je pravdou, že žalovaná mu zakázala v roku 2012 vstúpiť na pozemok. Pokiaľ namietala, že sa dopustil nesprávneho konania v súvislosti s dotáciami, nie je to pravda.

27. Svedok, synovec strán konania, Š. Q., pri výsluchu uviedol, že disponuje originálom predmetného čestného vyhlásenia. Nevie čo viedlo žalovanú k jeho spísaniu, no pravdepodobne chcela kompenzovať to, že sa dostala neoprávnene k pozemku, ktorý patril babke a mal byť rozdelený medzi ďalších štyroch súrodencov. Pozemok, okolo ktorého bolo realizované čestné prehlásenie, bol získaný zámenou za

pôvodný pozemok, ktorý patril starej mame. Od roku 1990 do roku 2012 tento pozemok užívali. Žalobca tento pozemok užíval na základe tejto dohody minimálne 12 rokov. Babka užívala pozemok od roku 1948 do vzniku družstva. Všetci, ktorí sú na čestnom prehlásení podpísaní, dali po 5.000,-Sk za reštitúcie a má o tom aj doklad.

28. Svedkyňa, sestra strán konania, Ľ. Q., v rámci výsluchu uviedla, že všetci súrodenci dali žalovanej pred časom určitú sumu peňažných prostriedkov, tak ako im povedala, aby bol vybavený pozemok. Vychádzali z toho, že pozemok mal byť spoločný a nevie akým titulom sa jeho vlastníkmi nestali. Od roku 1990 tento pozemok užívali. Svedkyňa umožnila svojmu bratovi, žalobcovi, aby užívala aj jej čiastku. Predmetný pozemok užíval od roku 1990, ale medzitým bol ešte vo výkone trestu. Žalovaná im nepovedala, že ona tento pozemok previedla na seba.

29. Svedkyňa, J. P., dcéra žalovanej, uviedla že podpísala čestné prehlásenie v čase, keď bola ešte žiačkou. Pozemok užívala jej mama a jej súrodenci a takisto ich matka asi tak do roku 2005. So súhlasom jej matky tento pozemok užíval aj žalobca v období rokov 2006 až 2012, avšak nie celú výmeru pozemku, ale len určitú časť, kde sial obilniny. Záležitosti ohľadom pozemku vybavovala žalovaná, teda jej mama, pričom súhlas na to jej dala babka, L. Š., ktorá jej povedala, aby to vybavila pre seba.

30. Svedok, manžel žalovanej, T. P., pred súdom uviedol, že matka jeho manželky prišla za žalovanou s tým, že nikto z detí nemá záujem vybavovať reštitučné konanie a z toho dôvodu jej dáva zem, pretože nechce, aby pripadla štátu. Manželka teda pozemok vybavila a potom rozdelila do užívania tak, že 70 árov užívali oni ako rodina, tzv. 10 riadkov dala svojej matke a zvyšok (1 ha) rozdelila na polovicu, pričom jednu polovicu užívali oni a druhú polovicu matka žalovanej. Takto gazdovali do roku 2005. V rokoch 1996 až 2001 bol žalobca vo výkone trestu a bol to on (svedok), ktorý obhospodaroval tú časť pozemku, ktorú pôvodne manželka dala jemu. V roku 2006 žalobca prišiel za manželkou so žiadosťou o povolenie posiať na ich polovičke. Z dôvodu, aby zem nezostala ležať úhorom mu bol daný ústny súhlas a žalobca takto hospodáril od roku 2012. Svedok ďalej uviedol, že žalobca neoprávnene žiadal od platobnej agentúry dotáciu, pričom takúto dotáciu mohol požiadať iba vlastník pozemku. Nakoniec túto dotáciu nedostal. Okrem uvedeného svedok poukázal aj na to, že žalovaná vybavila pôdu o výmere 45 árov aj pre svoju sestru, Ľ. Q.. Podľa svedka existuje čestné prehlásenie, v zmysle ktorého sa všetci súrodenci zriekli pôdy v prospech žalovanej.

31. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

Podľa § 151n ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. („Občiansky zákonník“) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

Podľa § 129 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa § 130 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

32. Vecné bremená sa vyznačujú tým, že spočívajú v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti buď za účelom prospešnejšieho využívania inej nehnuteľnosti, alebo v prospech určitej konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby. Vecné bremená predstavujú obmedzenie vlastníckych práv vlastníka nehnuteľnosti a to tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Každému vecnému bremenu zodpovedá určité právo oprávneného subjektu - právo zodpovedajúce vecným bremenám. Obsahom vecného bremena nemôže byť jednorazová činnosť, ale iba činnosť nepretržitá (napr. právo viesť vodovod, právo výhľadu) alebo opakovaná (napr. právo prechodu, právo čerpať vodu). Vecné bremená delíme podľa toho, či práva im zodpovedajúce sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (vecné bremeno in rem), alebo patria určitej osobe (vecné bremená in personam). Obsahom osobného vecného bremená je užívanie nehnuteľnosti za účelom uspokojovania osobných potrieb oprávnenej osoby, ktoré sa vzťahuje na konkrétnu osobu a jeho trvanie sa viaže na dobu jej života, alebo inak určenú dobu.

33. Ustanovenie § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje spôsoby vzniku vecných bremien, medzi ktoré patrí aj zmluva o zriadení vecného bremena. Zákon vyžaduje písomnú formu a dôraz je kladený aj na zrozumiteľnosť, jasnosť a určitosť vo vymedzení práva a povinnosti z vecného bremena. Zo zmluvy musí byť jednoznačne zrejmé, že ide o zmluvu o zriadení vecného bremena (nie záväzkovú zmluvu), teda že sa zmluva uzatvára a s vecnoprávnymi účinkami. Musí byť presne vymedzený rozsah a spôsob výkonu vecného bremena a to nielen pre eventuálne vymáhanie neplnenia povinnosti. Pokiaľ ide o pozemky musí byť rozsah práva zodpovedajúcemu vecnému pre bremenu vymedzený geometrickým plánom. Presné vymedzenie obsahu a rozsahu vecného bremena, ktoré bolo dané pri jeho zriadení, či vzniku, nemožno svojpomocne meniť ani rozširovať. Dôležitým údajom v zmluve je aj dátum uzavretia zmluvy. Vecné bremeno vzniká až vkladom do katastra nehnuteľností, to znamená, že až vkladom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do katastra nastávajú vecnoprávne účinky zmluvy o zriadení vecného bremena.

34. Listina predložená v konaní a označená ako „Čestné prehlásenie rodinné“, od ktorej žalobca odvodzuje svoje právo, nespĺňa náležitosti riadnej zmluvy o zriadení vecného bremena, a preto ani nemohla vzniknúť. Z obsahu tohto prehlásenia nie je ani zrejmé, či žalovaná chcela umožniť súrodencom a krstnému synovi jednorazové sadenie alebo opakované sadenie a takisto nie je uvedené, čo si mohli na pozemku posadiť. Taktiež nie je geometrickým plánom presne určené, ktorú časť parc. č. XXX/X mali využívať príbuzní žalovanej, keďže z výpovedí svedkov vyplynulo, že žalovaná resp. jej rodina užívali určitú časť pozemku. Pod časťou čestného prehlásenia týkajúcou sa parc. č. XXX/X nie je uvedený ani dátum a miesto spísania. Ďalej je potrebné uviesť, že podpis žalovanej nie je overený, a preto by ani nebolo možné toto prehlásenie zapísať do katastra nehnuteľností, čo je zákonnou podmienkou vzniku vecného bremena. Z uvedených dôvodov, teda pre neurčitosť vyššie uvedeného úkonu, nemožno hovoriť o zmluvnom zriadení vecného bremena. V danom prípade by bolo možné nanajvýš uvažovať o osobnom záväzku žalovanej, ktoré má obligačnú povahu a nie vecnoprávnu. Podobným spôsobom sa v prospech žalobcu zaviazala Ľ. Q. v notárskej zápisnici č. N XX/XX.

35. Práva zodpovedajúce vecným bremenám môžu vzniknúť aj na základe vydržania. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechádza na nadobúdateľa, len čo boli splnené podmienky vydržania: subjekt vykonáva právo pre seba a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu toto právo patrí; právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva nepretržite po dobu 10 rokov. Presvedčenie oprávneného držiteľa že mu patrí právo musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. Nevyhnutnou podmienkou vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je existencia právneho dôvodu (titulu), z ktorého subjekt vyvodzuje a je v dobrej miere, že mu patrí právo cudzej veci spôsobilé byť obsahom obecnému vecného bremena. Ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade takýto titul v podobe neplatnej zmluvy o zriadení vecného bremena neexistuje. Ak by aj súd pripustil, že právny titul bol daný v podobe Čestného prehlásenia rodinného dňa 10.2.1996, žalobca neužíval nehnuteľnosť (KN C XXX/X) nepretržite po dobu 10 rokov, keďže nebolo sporné, že na predmetnej parcele hospodáril len v období rokov 2006 - 2012. Žalobca nemohol užívať parc. XXX/XX od roku 1980, keďže podľa jeho vlastných slov bola do roku 1990 v užívaní JRD a na uvedenej parcele sa už nachádzalo športové ihrisko. Ak by aj túto parcelu žalobca začal reálne užívať hneď na začiatku 90-ich rokov z titulu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (chýba tu však právny titul, na základe ktorého mu v tom čase

malo vzniknúť takéto právo), na základe zákona nie je možné, aby sa po zámene parc. EN XXX/XX za parc. KNC XXX/X „prenieslo“ aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu k novej parcele. Súd má za to, že žalovaný užíval parc. EN XXX/XX na základe toho, že patrila jeho starým rodičom. Okrem toho je potrebné uviesť, že v konaní nebolo sporné to, že žalobca bol v rokoch 1996 až 2001 vo výkone trestu odňatia slobody, v dôsledku čoho by muselo dôjsť k prerušeniu plynutia vydržacej doby, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že by výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu previedol na svoju matku resp. inú osobu, ktorá by toto právo vykonávala v jeho mene. Nebola by tak splnená 10- ročná lehota potrebná pre vydržanie práva.

36. Vzhľadom k tomu, že súd zamietol návrh žalobcu na rozšírenie žaloby o zistenie akým spôsobom žalovaná nadobudla parc. KN C XXX/X, súd zamietol aj jeho návrh na doplnenie dokazovania vyžiadaním si spisu R 1992/93 resp. zabezpečením iných dôkazov, ktoré majú podľa žalobcu spochybniť vlastnícke právo žalovanej.

37. O trovách na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 tak, že v plnej miere úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.