Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/15/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s. r. o. so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, žalovaného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, P. O. BOX 205 proti žalovanej E. F., W.. XX. XX. XXXX, F. Y., N. XXXX/X v konaní o zaplatenie 3 113,61 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 2 176 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 94 € od 01. 08. 2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 94 € od 01. 09. 2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 94 € od 01. 10. 2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 94 € od 01. 11. 2013 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 94 € od 01. 12. 2013 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 94 € od 01. 01. 2014 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 94 € od 01. 02. 2014 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 94 € od 01. 03. 2014 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 94 € od 01. 04. 2014 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 94 € od 01. 05. 2014 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 94 € od 01. 06. 2014 do zaplatenia, 8,15 % ročne zo sumy 94 € od 01. 07. 2014 do zaplatenia, 8,15 % ročne zo sumy 94 € od 01. 08. 2014 do zaplatenia, 8,15 % ročne zo sumy 94 € od 01. 09. 2014 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 94 € od 01. 10. 2014 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 94 € od 01. 11. 2014 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 94 € od 01. 12. 2014 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 94 € od 01. 01. 2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 94 € od 01. 02. 2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 94 € od 01. 03. 2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 94 € od 01. 04. 2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 94 € od 01. 05. 2015 do zaplatenia a 8,05 % ročne zo sumy 8 € od 01. 06. 2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Konanie o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 441,80 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania od 29. 07. 2013 do zaplatenia sa zastavuje.

III. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

IV. Žalobca má proti žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 1/3-iny celkovo vzniknutých trov konania žalobcu.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15. 07. 2016 sa pôvodný žalobca obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. so sídlom v Kežmarku, IČO: 35 923 130 proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 3 113,61 € spolu s 8,50 % úrokom z omeškania ročne od 29. 07. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že so žalovanou ako veriteľ dňa 26. 04. 2012 uzavrel spolu zmluvu o pôžičke evidenčné č. 7107607, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku v celkovej výške 5 640 €. Žalovaná sa ju zaviazala splácať 60-timi splátkami mesačne v sume 94 €. Ku dňu spísania žaloby však žalovaná zaplatila len sumu 874,20 €. Keďže žalovaná porušila svoju povinnosť splácať pôžičku riadne a včas, žalobca v súlade s podmienkami k zmluve listom z 20. 07. 2013, ktorý nazval „predžalobná upomienka“, vyzval žalovanú k okamžitej úhrade zvyšku pôžičky. Keďže žalovaná nereagovala, bol nútený obrátiť sa žalobou na súd.

3. Žalobca na dôkaz svojich tvrdení do spisu pripojil žiadosť/zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky uzavretú dňa 26. 04. 2012, ktorej súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky žalobcu, predžalobnú upomienky - list z 20. 07. 2013, prehľad o splácaní dlhu.

4. V priebehu konania pôvodný žalobca ale aj obchodná spoločnosť uvedená v záhlaví tohto rozsudku prostredníctvom svojho spoločného právneho zástupcu podaním z 11. 11. 2016 navrhli súdu, aby povolil zmenu v osobách strán podľa ust. § 80 ods. 1 C. s. p., vzhľadom na skutočnosť, že počas konania pôvodný žalobca na obchodnú spoločnosť uvedenú v záhlaví tohto rozsudku postúpil pohľadávku voči žalovanej. Na dôkaz svojich tvrdení do spisu pôvodný žalobca pripojil oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 09. 2016 adresované žalovanej.

5. Súd takúto zmenu subjektu na strane žalobcu pripustil uznesením sp. zn. 10Csp/15/2016 zo dňa 03. 01. 2017.

6. Nový žalobca podaním zo dňa 12. 04. 2017 súdu oznámil, že berie žalobu späť v časti premlčaných splátok a to konkrétne splátky č. 10 v sume 65,80 €, ktorá bola zročná 20. 02. 2013, splátky č. 11 až 14 každú po 94 €, ktoré boli zročné v období od 20. 03. 2013 do 20. 06. 2013, spolu teda zobral späť istinu v sume 441,80 € s príslušenstvom, žiadal konanie zastaviť a žalobcovi žiadal priznať 2 6713,80 € spolu s 8,50 % úrokom z omeškania ročne od 29. 07. 2013 do zaplatenia. V tomto podaní žalobca konštatoval, že zmluva podľa jeho názoru mala všetky náležitosti vyžadované vtedy platným Zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z., bola uzavretá v písomnej forme a poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09. 11. 2016 v právnej veci C-42/2015 - Home Credit Slovakia a. s. c/a Klára Bíroóvá, ktorým by mali byť Slovenské súdy viazané. Uviedol, že podľa článku 12 bod 2.3 všeobecných obchodných podmienok pôvodného veriteľa, bol tento veriteľ zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu a preto pôvodný veriteľ v spojení s ust. § 565 Obč. zák. vyzval žalovanú listom z 20. 07. 2013 na jednorazovú úhradu dlžnej sumy v lehote 3 dní od doručenia výzvy. Žalovaná si predmetnú výzvu prebrala 25. 07. 2013 a preto žalobca uplatňuje úrok z omeškania po uplynutí lehoty na plnenie, od 29. 07. 2013. K tomuto podaniu žalobca opätovne pripojil prehľad splátok a úhrad od žalovanej, a všeobecné úverové podmienky, ako aj kópiu predžalobnej upomienky.

7. Žalovaná sa k žalobe prvýkrát vyjadrila až na pojednávaní, ktoré súd vo veci nariadil na deň 19. 04. 2017, kde uviedla, že skutkové tvrdenia žalobcu nenamieta, potvrdila, že úver si zobrala, s manželom sa však dostala do platobnej neschopnosti a finančných problémov, a preto obaja manželia zvažujú osobný bankrot.

8. Súd na pojednávaní, okrem výsluchu žalovanej, prečítal listiny, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním mal preukázaný tento skutkový stav veci:

9. Pôvodný žalobca obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. so sídlom v Kežmarku prostredníctvom svojho zástupcu dňa 20. 04. 2012 so žalovanou spísala žiadosť o poskytnutie rýchlej pôžičky, ktorou mala byť žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 3 000 €, pri celkových nákladoch

spotrebiteľa v sume 2 640 €, pri splátke vo výške 94 € mesačne, počte splátok 60, termíne konečnej splatnosti máj 2017, bez poistenia, pri ročnej úrokovej sadzbe 32,31 % ročne a RPMN v rovnakej výške, pričom návrh obsahoval priemernú hodnotu RPMN 18,77 % ročne. Až 26. 04. 2012 podľa podpisu veriteľa na zmluve v článku V formulárovej zmluvy, došlo k schváleniu pôžičky, čiže k akceptácii žiadosti o poskytnutie pôžičky, ktorú súd považoval za návrh na uzavretie zmluvy o pôžičke s tým, že žalovanej bola schválená pôžička v sume 3 000 € pri splátke 94 € mesačne, pri celkovej výške pôžičky v sume 5 640 € za celkových nákladoch spotrebiteľa 2 640 €, počte splátok 60, ročnej úrokovej sadzbe a ročnej RPMN tohto úveru 32,31 %.

10. V akceptácii návrhu nebol už uvedený termín konečnej splatnosti pôžičky a ani priemerná hodnota RPMN. Súčasťou zmluvy o pôžičke boli aj všeobecné obchodné podmienky veriteľa, ku ktorým v článku VIII formulárového tlačiva, mala žalovaná vyhlásiť, že s týmito všeobecnými obchodnými podmienkami súhlasí. Na rozdiel však od základného formulára zmluvy, ktorý obsahoval jednak žiadosť a jednak akceptáciu, všeobecné obchodné podmienky, ktoré obsahovali aj v článku VI podmienky splácania pôžičky a v článku XII otázky skončenia zmluvy boli písané podstatne drobnejším písmom ako základný text zmluvy, a to tak drobným písmom, že bez mechanickej pomôcky toto písmo bolo nečitateľné.

11. Žalobca potom žalovanú, keďže poslednú splátku pôžičky žalovaná zaplatila 08. 02. 2013, listom z 20. 07. 2013 vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, tento list žalobca nazval predžalobnou upomienkou, v liste nie je zmienka o tom, že by žalobca zmluvu vypovedal.

12. V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by žalovaná na úhradu pôžičky bola žalobcovi zaplatila viac, ako žalobca v žalobe tvrdil, túto skutočnosť žalovaná ani nenamietala a preto, pokiaľ ide o rozsah, v akom žalovaná ku dňu vyhlásenia rozsudku pôžičku plnila, bol pre súd nesporný.

13. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu nie je v celom rozsahu dôvodná tak, ako žalobca žiadal.

14. Podľa presvedčenia súdu predchodca žalobcu so žalovanou síce uzavrel platnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa režimu vtedy platného zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto zmluva však nemala niektoré základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tento fakt spôsoboval, že je nutné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Predovšetkým v zmluve o pôžičke, pokiaľ ide o akceptáciu zo strany veriteľa, absentuje uvedenie termínu konečnej splatnosti a priemernej hodnoty RPMN, tieto údaje veriteľ v predtlačenom formulári nevyplnil a preto nie je možné konštatovať, že zmluvné strany sa zhodli na údajoch v tej výške, ako vyplývajú z návrhu zmluvy.

15. V dôsledku tejto skutočnosti zmluva nemá náležitosti, ktoré vyžadovalo ust. § 9 ods. 2 písm. f/ a y/ zák. č. 129/2010 Z. z. v dôsledku čoho podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona je nutné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Naviac však podľa presvedčenia súdu, platne neboli dojednané ani ďalšie náležitosti zmluvy, a to napr. otázka zročnosti jednotlivých splátok, nakoľko termíny zročnosti mesačných splátok boli upravené v článku VI všeobecných obchodných podmienok veriteľa a rovnako platne nebol dohodnutý spôsob skončenia zmluvy o pôžičke.

16. Ako súd konštatoval vyššie zmluva obsahovala všeobecné obchodné podmienky pôvodného veriteľa, avšak napísané tak drobným písmom, voľným okom nečitateľným, že tieto všeobecné obchodné podmienky súd ako celok posúdil ako neprijateľné zmluvné podmienky.

17. Žalovaná síce na rubovej časti základného formuláru zmluvy vyhlásila, že sa s nimi oboznámila a s nimi súhlasí, avšak tento prejav vôle nemohol byť vážny, vzhľadom na drobnosť písma, ktorá znemožňovala, aby sa priemerný spotrebiteľ pri spísaní návrhu na uzavretie zmluvy o pôžičke mal možnosť s takto vytlačenými všeobecnými obchodnými podmienkami oboznámiť, prečítať si ich a stotožniť sa s nimi. Veriteľovi nič nebránilo formulárovú zmluvu pripraviť tak, aby spotrebiteľ získal reálnu možnosť oboznámiť sa s celým obsahom povinností vznikajúcich mu uzavretím zmluvy, najmä za predpokladu, že všeobecné obchodné podmienky pôvodného veriteľa obsahujú tak základné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy ako je termín zročnosti jednotlivých splátok alebo spôsob ukončenia zmluvného vzťahu. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou takto môže byť nie len samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania, ktoré príkladmo uvádza ust. § 53 ods. 4 Obč. zák. ale aj taký spôsob jeho

formálneho vyjadrenia, ktorý zahrňuje nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy.

18. Preto súd všeobecné obchodné podmienky pôvodného veriteľa vyjadrené na osobitnom formulári minimálnym, voľným okom nečitateľným, písmom považoval v súlade s ust. § 53 ods. 5 vtedy platného Občianskeho zákonníka za neprijateľné zmluvné podmienky a ako také neplatné.

19. Z tohto dôvodu súd považoval poskytnutý spotrebiteľský úver, resp. pôžičku za bezúročnú a bez poplatkov, a ak žalobca žalovanej požičal sumu 3 000 €, z ktorej žalovaná zaplatila sumu 874 €, jej povinnosťou je zaplatiť rozdiel v sume 2 176 €, teda len zvyšok požičanej istiny.

20. Podľa presvedčenia súdu, žalovaná ak mala úver splácať mesačnými splátkami do mája 2017, tak tieto mesačné splátky potom mohla zaplatiť kedykoľvek do konca príslušného kalendárneho mesiaca. Súd dospel totiž k presvedčeniu, že žalobca na základe listu, ktorý nazval predžalobnou upomienkou, nemohol modifikovať zmluvu v tom smere, že by s prihliadnutím na ustanovenie vtedy platného § 53 ods. 8 Obč. zák. a bez platne uzavretej dohody o práve veriteľa podľa § 565 Obč. zák., mohol listom z 20. 07. 2013 vyvolať predčasnú splatnosť pôžičky.

21. Ak žalovaná žalobcovi ku dňu vyhlásenia rozsudku, vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru dlhovala sumu 2 176 €, teda rozdiel medzi poskytnutou sumou a splátkami, ktoré vykonala ku dňu vyhlásenia rozsudku, pričom výška splátky bola dohodnutá na 94 €, tak je zrejmé, že tento dlh mohla zaplatiť 22 splátkami po 94 €, pričom posledná 23 splátka bola len v sume 8 €. Ak boli splátky zročné k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, tak je potom zrejmé, že neboli premlčané splátky, ktoré sa stali zročné po 15. 07. 2013.

22. Súd preto žalobcovi priznal nárok na 23 splátok, ktoré boli zročné v období od 31. 07. 2013 do 30. 05. 2015 s tým, že ak na základe neplatne dohodnutého termínu splátky v tom, ktorom mesiaci, bola žalovaná povinná splátku zaplatiť vždy do konca tohto, ktorého kalendárneho mesiaca.

23. Súd preto rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, pokiaľ ide o priznanú istinu a pokiaľ ide o omeškanie, do tohto sa žalovaná dostávala vždy dňom nasledujúcim po zročnosti tej, ktorej splátky v období od 01. 08. 2013 do 01. 06. 2015. V závislosti od vzniku omeškania sa potom pohybovala aj úroková sadzba úrokov z omeškania, ktorá bola limitovaná občianskoprávnymi predpismi.

24. Nárok žalobcu na zaplatenie zvyšku pôžičky nachádza právnu oporu v ust. § 497 Obch. zák., ktorý predstavuje základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy.

25. Podľa § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

26. Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 369 Obch. zák., pričom však žalobca, vzhľadom na spotrebiteľský vzťah medzi ním a žalovanou, mohol požadovať úroky z omeškania len v limitoch, ktoré predstavujú občianskoprávne predpisy. Týmito občianskoprávnymi predpismi je ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vznik zmluvného vzťahu v roku 2012 je výška úrokov z omeškania o 8 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Preto súd žalobcovi priznal to, čo uvádza výroková časť tohto rozsudku a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol.

28. Tam, kde žalobca, vyššie uvádzaným podaním, zobral žalobu späť, súd konanie v zmysle ust. § 145 ods. 2 C. s. p. zastavil.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C. s. p. a náhradu trov konania pomerne krátil v závislosti od úspechu a neúspechu strán v konaní. Súd žalobcovi priznal z pôvodne uplatneného

nároku približne 2/3 a v 1/3 bol žalobca neúspešný, pretože žaloba bola zamietnutá a súčasne pre premlčanie niektorých splátok ju čiastočne bol nútený zobrať späť, ak nechcel riskovať neúspech aj v tejto časti. Čistý úspech žalobcu predstavuje rozdiel medzi jeho úspechom, vzhľadom na prisúdenú istinu vo výške približne 2/3 celkovo uplatneného nároku a neúspechom v rozsahu približne 1/3 celkovo uplatneného nároku, a predstavuje 1/3 celkovo uplatneného nároku. Preto súd žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 1/3 celkových trov konania, ktoré žalobcovi v konaní vznikli. O výške náhrady trov konania, ktorá bola priznaná žalobcovi rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.