Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/170/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudca JUDr. Marek Bujňák, v právnej veci žalobcu Polčin Transport, s.r.o., so sídlom Partizánska 1785, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 349 232, zastúpeného Mgr. Matúšom Polčinom, bytom Miezgovce 89, 957 01 Bánovce nad Bebravou, proti žalovanému R. R., X.. XX.XX.XXXX, L. F. XXXX/XX, XXX XX J., S. R., právne zastúpenému JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, o zaplatenie 3.568,73 eura s prísl., takto

rozhodol:

I. Konanie o zaplatenie sumy 990,30 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 100,- eur od 21.4.2016 do zaplatenia, zo sumy 890,30 eura od 1.5.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 333,33 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 333,33 eura od 30.7.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trov konania v rozsahu 81,36%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou na súde dňa 16.5.2016 uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 3.568,73 eura s prísl.. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 26.02.2016 uzavrel žalobca ako zamestnávateľ so žalovaným ako zamestnancom pracovnú zmluvu, na základe ktorej bol žalovaný povinný vykonávať pre žalobcu prácu na pracovnej pozícii vodič motorového vozidla. Súčasťou tejto pracovnej zmluvy je Usmernenie zamestnávateľa ohľadom niektorých aspektov nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006, ako aj nariadenia (EHS) č. 3821/85. V zmysle bodu 8 tohto predpisu, je zamestnanec povinný predložiť zamestnávateľovi svoju digitálnu kartu vodiča najneskôr 28. deň od posledného stiahnutia údajov z karty vodiča zamestnanca, pričom v prípade opomenutia tejto povinnosti má zamestnávateľ právo vykonať zamestnancovi zrážku zo mzdy vo výške 100,- eur za každé porušenie tejto povinnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný predložil žalobcovi svoju kartu vodiča iba raz, a to pri nástupe do zamestnania dňa 26.02.2016, dopustil sa žalovaný zavineného porušenia povinnosti vyplývajúcich z jeho pracovného pomeru. Dňa 23.03.2016 bol žalovaný písomne upozornený na povinnosť predloženia karty vodiča k stiahnutiu jej údajov. Tento dokument žalovaný prevzal dňa 24.03.2016, pričom žalovaný mal v tomto čase ešte jeden deň na splnenie svojej povinnosti. Potom čo žalovaný naďalej meškal s plnením jeho povinností pristúpil žalobca dňa 20.04.2016 k opätovnému upozorneniu žalovaného na splnenie povinnosti predloženia karty vodiča k stiahnutiu jej údajov, pričom žalobca prostredníctvom dokumentu s názvom Závažné porušenie pracovnej disciplíny udelil žalovanému sankciu vo výške 100,- eur. Tento dokument prevzal žalovaný dňa 30.04.2016. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v tejto súvislosti nevykonal žalovanému zrážku zo mzdy, uplatňuje si žalobca voči žalovanému sankciu vo výške 100,- eur. Dňa 18.03.2016 ukončil žalovaný svoju poslednú pracovnú cestu, po ktorej bol v zmysle potvrdenia o dočasne práce neschopnosti odo dňa 23.03.2016

do 10.04.2016 práce neschopný, pričom doklad o ukončení dočasnej práce neschopnosti doručil poštou až dňa 19.04.2016. Žalovaný navyše o tejto skutočnosti neupovedomil žalobcu skôr akýmkoľvek iným rýchlejším prostriedkom. Už pred samotným začiatkom svojej dočasnej práce neschopnosti sa žalovaný vyjadril, že „do práce nenastúpi a radšej pôjde maródiť“ Preto podľa názoru žalobcu samotná dočasná práce neschopnosť žalovaného bola špekulatívneho charakteru s cieľom vyhnúť sa povinnostiam vyplývajúcim z jeho pracovného pomeru. Počnúc dňom 11.04.2016 bol žalovaný naďalej povinný vykonávať prácu pre žalobcu, nakoľko mu vo výkone práce nebránila žiadna osobná ani iná prekážka. Nakoľko žalovaný ani po niekoľkých telefonických výzvach nepokračoval vo výkone práce, ktorá bola predmetom jeho pracovnej zmluvy, pristúpil žalobca dňa 20.04.2016 k zaslaniu dokumentu s názvom závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zároveň žalovaného vyzval, aby odstránil svoje protiprávne konanie, a aby sa bezodkladne po doručení výpovede dostavil na adresu sídla žalobcu. Žalovaný bol v zmysle dokumentu s názvom Odpoveď na žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou, zo dňa 21.03.2016, ktorú žalovaný prevzal dňa 24.03.2016, povinný vykonávať prácu pre žalobcu do 30.04.2016, nakoľko žalobca nesúhlasil s ukončením pracovného pomeru žalovaného formou dohody. Žiadosť teda považoval za výpoveď s jednomesačnou výpovednou dobou. V súlade s článkom 7 pracovnej zmluvy žalovaného, ktorý korešponduje s § 62 ods. 8 zákona č. 311/2001 Z. z., má žalobca nárok na peňažnú náhradu vo výške jednomesačného priemerného zárobku žalovaného, čo v súlade s výplatnými páskami žalovaného za mesiace február a marec 2016 predstavuje sumu vo výške 492,33 eura (priemerný hodinový zárobok žalovaného = 2,8295 eura, pričom priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich žalovanému v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času žalovaného = 174 hodín, potom 2,8295 x 174= 492,33). V dôsledku úmyselného konania žalovaného utrpel žalobca škodu, ktorá pozostávala z nerozmnoženia majetkových hodnôt (ušlého zisku), nakoľko odo dňa 11.04.2016 do 30.04.2016 mu nákladné vozidlo DAF, ŠPZ: L. XXX L., na ktorom mal žalovaný vykonávať prácu, stálo bez vodiča v Nemecku. Vozidlo jazdiace pre spol. P. V. D. &. M.. F. (Ď. Z. „.. P.“) najazdí mesačne v priemere 12 000 kilometrov, čo predstavuje denný priemer 400 kilometrov. Spol. P. v zmysle dohody platí žalobcovi všetky prejazdené kilometre jednotnou sadzbou 0,87 eura/kilometer (bez mýta). Denne teda vozidlo v priemere vyfakturuje sumu 348,- eur bez mýta. V zmysle výplatnej pásky zamestnanca jazdiaceho celomesačne výlučne v žalobcovej divízii pre spol. P. (napr. pán E. F.), predstavuje mesačná cena práce sumu 743,59 eura, ku ktorej treba pripočítať cestovné náhrady zamestnanca vo výške 45,- eur/deň. Denná mzda spolu s cestovnými náhradami vodiča teda predstavuje sumu 69,78 eura. Priemerná cena nafty v Nemecku v mesiaci apríl 2016 predstavovala v súlade s portálom www.aral.de sumu 1,046 eura/liter s DPH, čo po odrátaní DPH predstavuje sumu 0,836 eura/liter. Priemerná spotreba vozidla G. I. XXX U. v prevádzke navrhovateľa v mesiaci, apríl 2016 dosahovala úroveň 28,69 litrov/100 km, čo predstavuje denné náklady vozidla pri najazdení 400 kilometrov sumu: 4,00 x 28,69 litrov x 0.836 eura/liter= 95,40 eura. Priemerný hrubý denný zisk vozidla predstavuje potom sumu: 348,- eur - 69,78 eura (zárobok vodiča) - 95,40 eura (náklady na PHM) = 182,82 eura. Od tejto sumy je potrebné ďalej odpočítať náklady na amortizáciu jazdnej súpravy (ťahač + náves), ktoré v podmienkach žalobcu predstavujú maximálne 10 % vyfakturovanej čiastky bez mýta, čo denne predstavuje sumu maximálne 34,- eur. Potom čistý denný zisk jedného vozidla jazdiaceho výlučne pre spol. P. predstavuje sumu 182,82 eura - 34,- eur = 148,82 eura. Vzhľadom na to, že žalovaný v dňoch 11.04.2016 do 30.04.2016 bez relevantného zákonného ako i osobného dôvodu, a teda úmyselne nevykonával prácu pre žalobcu, hoci bol zo strany žalobcu opakovane vyzývaný na odstránenie svojho protiprávneho konania a nástupu do práce, vznikla žalobcovi škoda, spočívajúca v ušlom zisku počas uvedeného obdobia 20 dní, a to v rozsahu 20x 148,82 eura = 2.976,40 eura.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný bol pri podpise pracovnej zmluvy a pri nástupe do práce oboznámený aj s usmernením žalobcu ako zamestnávateľa ku nariadeniam ES, v zmysle ktorého je žalovaný o. i. povinný v určenej lehote predložiť žalobcovi kartu vodiča, v opačnom prípade mu za nesplnenie tejto povinnosti môže žalobca uložiť sankciu vo výške 100 eur. Osobitne v tejto súvislosti poukázal žalovaný na to, že podpis na predmetnom usmernení žalobcu spolu s uvedením dňa 26.02.2016 nie je podpisom ani písmom žalovaného. Navyše dojednanie medzi zamestnávateľom a zamestnancom o tom, že v prípade porušenia určitej povinnosti môže zamestnávateľ jednostranne uložiť zamestnancovi sankciu (charakterom zmluvnú pokutu) vo výške 100 eur, je podľa žalovaného absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom, minimálne s dobrými mravmi. Podľa žalovaného ide o výrazne jednostranné oprávnenie pre zamestnávateľa, ktoré nielenže nevyplýva zo zákona, ale navyše šikanóznym spôsobom vynucuje splnenie povinnosti od zamestnanca, dokonca mu nanucuje súhlas so sankciou a jej vykonanie zrážkou zo mzdy. Takémuto dojednaniu v pracovnoprávnom

vzťahu nemožno priznať súdnu ochranu a je potrebné ho bez ďalšieho označiť ako absolútne neplatný právny úkon. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 492,33 eura s prísl. tak z ustanovení nariadenia európskeho parlamentu a rady (ES) vyplýva, že žalovaný bol povinný najmenej 45 hodín v týždni odpočívať, v dôsledku čoho možno konštatovať, že v období od ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti žalovaného do skončenia pracovného pomeru uplynutím výpovednej doby, tzn. od 11.04.2016 do 30.04.2016, mohol žalovaný pre žalobcu vykonávať prácu nanajvýš počas 15 pracovných dní. Argumentácia žalobcu o tom, že má voči žalobcovi právny nárok na náhradu mzdy za celé obdobie jednomesačnej výpovednej doby, preto nemôže obstáť. Žalobca neuviedol presný výpočet priemerného zárobku v súlade s ust. § 134 ZP, odkazuje len na hodnotu priemerného hodinového zárobku žalovaného vyplývajúcu z jeho výplatných pások, čo je nepreskúmateľné. Rovnako v roku 2016 je priemerný počet pracovných hodín na mesiac vo výške 166,6666 (a nie 174 ako udáva žalobca), teda nesprávny je aj výpočet požadovanej náhrady. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy vo výške 2.976,40 eura s prísl. tak žalobca nepreukázal relevantným spôsobom ani základ a najmä výšku ním uplatneného nároku. Je na žalobcovi, aby preukázal, že žalovanému malo byť pridelené nákladné vozidlo s evidenčným číslom L. XXX L.. Ďalej je žalobca povinný dokázať, že nákladné vozidlo s evidenčným číslom L. XXX L. skutočne „stálo bez vodiča v Nemecku“ a či naozaj v celom období od 11.04.2016 do 30.04.2016, za ktoré je požadovaná náhrada škody vo forme ušlého zisku. Zo strany žalobcu je tiež potrebné náležitým spôsobom preukázať, že žalobca mal tzv. „zákazky“ a predmetné vozidlo mohlo byť reálne využívané na tvrdené účely. Rovnako je potrebné preukázať, že žalobca t. č. disponoval iba takým počtom vodičov, že objektívne nemohol obsadiť dané nákladné vozidlo iným vodičom ako žalovaným. Žalovaný totiž disponuje informáciou, že v mesiaci apríl 2016 disponoval zamestnávateľ väčším počtom vodičov, ako bol počet nákladných vozidiel, ktoré žalobca vlastnil a používal. V takom prípade neobsadenie vozidla iným vodičom nemôže byť na ťarchu žalovaného a preto tam aj chýba príčinná súvislosť ako jedna zo základných podmienok pre vznik nároku na náhradu škody. Žalovaný navyše uviedol, že podľa jeho názoru aj v prípade nedostatku vodičov mohol žalobca bez ťažkostí pristúpiť k zamestnaniu nových vodičov a zabrániť tak ním tvrdenému nevyužitiu vozidla. Tvrdená Škoda by mu tak vôbec nevznikla. V tomto smere preto je potrebné uvažovať aj o výlučnom zavinení samotného žalobcu na vzniku Škody, keďže tento nevykonal žiadne kroky na odvrátenie škody, čím si nesplnil svoju prevenčnú a zakročovaciu povinnosť. Žalovaný sa o existencii nákladného vozidla s evidenčným číslom L. XXX L. dozvedel po prvýkrát až z podanej žaloby. Takéto vozidlo mu nikdy nebolo pridelené a v čase, keď vykonával prácu pre žalovaného, bol vodičom iného vozidla s iným evidenčným číslom (L. XXX L.). Teda aj akékoľvek výpočty žalobcu týkajúce sa údajného ušlého zisku a viazané na iné vozidlo sú irelevantné. Nedôvodnou je tiež argumentácia žalobcu o tom, že žalovaný „zjavne úmyselným konaním“ porušil svoje pracovné povinnosti, čo viedlo k ušlému zisku na strane žalobcu v celkovej výške 2.976,40 eura. Zo strany žalovaného v žiadnom prípade nešlo o úmyselné konanie, keď v čase od 11.04.2016 do 30.04.2016 pre žalobcu nevykonával prácu. Žalovaný vopred a opakovane žalobcovi oznámil, že po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti nenastúpi do práce, a to pre výrazné nezhody s vedením žalobcu. Žalobca na to žalovanému (v tel. rozhovore) uviedol, že mu „narobí problémy“. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno uvažovať o úmyselnom porušení pracovných povinností a spôsobení škody, resp. ušlého zisku žalobcovi zo strany žalovaného, o to viac, keď žalobca s výrazným časovým odstupom a vopred (už pred 23.03.2016) vedel o tom, že žalovaný do práce už nenastúpi. Žalobca si tak mohol a mal zabezpečiť ďalšieho vodiča na šoférovanie vozidla, ktoré predtým používal žalovaný. Nakoniec žalovaný uviedol, že počas obdobia približne 3 týždňov, čo pre žalobcu vykonával prácu, jazdil takmer nepretržite (pri dodržaní povinného denného odpočinku a odpočinku v týždni) a ani zďaleka neprejazdil takú vzdialenosť, aby bolo možné uvažovať o priemernej prejdenej vzdialenosti v mesiaci 12.000 kilometrov. Takúto vzdialenosť mesačne nenajazdilo žiadne vozidlo žalobcu.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu zobral žalobu späť v časti 100,- eur ako sankcie za nepredloženie tachografovej karty. Ďalej uviedol, že žalovaný mohol i za 15 pracovných dní vykonať prácu v rozsahu, aby mu prináležala za ňu dohodnutá, dokonca možno vyššia odmena, ako v zmysle pracovnej zmluvy vo výške 500,00 EUR. Pri výpočte navyše žalovaný nerátal s možnosťou skráteného týždenného odpočinku (namiesto 45 hodín až na 24 hodín), ktorý by si žalovaný nahradil až v mesiaci máj 2016. Žalovaný potom mohol pre žalobcu v mesiaci apríl 2016 vykonávať prácu v rozsahu až 16 pracovných dní, čo predstavuje viac ako 3 pracovných dní pripadajúcich na mesiac apríl 2016. Z tohto dôvodu je jasné, že pravdepodobná mzda žalovaného by pri riadnom dodržaní výpovednej lehoty mohla bez problémov dosiahnuť sumu vo výške 500,- eur. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný vopred pri nástupe do zamestnania vedel, že jeho práca pozostáva z rovnomerného ustanoveného pracovného času vo

forme 3 týždne práce a 1 týždňa turnusového voľna. Vozidlá na základe tohto rozvrhnutia pracovného času jazdia v nepretržitej prevádzke s jedným vodičom, pričom sú tri vozidlá zaradené do tzv. „partie štyroch vodičov“. Znamená to, že vodiči rotujú medzi tromi vozidlami a každý turnus sú na inom z troch vozidiel. Vozidlo L. XXX L. bolo a i stále je zaradené do jednej partie spolu s vozidlom L. XXX L. a vozidlom L. XXX L.. Vozidlá L. XXX L., L. XXX L.Y. a L. XXX L. jazdiace celomesačne v druhej partii najazdili za mesiac apríl 2016 spolu 37299,19 km. Zaradenie vodičov do partie je pri tom fixné a nedochádza k striedaniu vodičov medzi jednotlivými partiami. Naopak vozidlá L. XXX L., L. XXX L. C. L. XXX L., najazdili v apríli 2016 spolu iba 25 369,88 km, čo je presne o 11 929,31 km menej ako by boli najazdili, keby boli plne obsadené vodičmi. Žalobca sa ihneď po úmyselnom nenastúpení žalovaného do zamestnania aktívne snažil zamestnať nového vodiča na jeho miesto, čo sa mu nepodarilo. Tvrdenia žalovaného, že žiadne zo žalobcových vozidiel mesačne nenajazdí 12000 km je vágne, ničím nepodložené, a zjavne odporuje priloženým dôkazom. Nebyť žalovaného PN a jeho úmyselnej absencie, vozidlá zaradené v jeho partii by najazdili bez problémov 12000km. Pokiaľ ide o úmyselné konanie žalovaného tak bol v odpovedi na žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou jasne upovedomený, že jeho pracovný pomer sa skonči dňa 30.04.2016. S uvedeným termínom navyše žalovaný už vopred vyjadril súhlas v prípade, že by žalobca nesúhlasil so skončením pracovného pomeru formou dohody. Žalovaný teda už počas trvania svojej dočasnej práce neschopnosti vedel, že jeho pracovný pomer trvá do 30.04.2016 a každé konanie smerujúce k neplneniu povinností vyplývajúcich z jeho pracovného pomeru možno teda jasne označiť ako úmyselné. Rovnako skutočnosť, že žalovaný bol počnúc dňom 11.04.2016 práce schopný, avšak potvrdenie o ukončení PN doručil navrhovateľovi až dňa 19.04.2016 potvrdzuje jeho priamy úmysel nevykonávať prácu, nakoľko sa žalovaný ani len neunúval zavolať svojmu zamestnávateľovi, že už ukončil svoju PN a je pripravený pracovať. Žalobca ďalej uviedol, že spoločnosť P. V. D. &. M.. KG mala v mesiaci apríl 2016 dostatok práce pre využitie vozidla, na ktorom mal vykonávať prácu žalovaný, a ktoré bolo odstavené v adrese sídla spol. P.. V tomto vyjadrení žalobca zároveň rozšíril žalobu v časti zaplatenia peňažnej náhrady vo výške 492,33 eura na sumu 500,- eur.

4. Na pojednávaní dňa 6.2.2017 súd pripustil zmenu žaloby v znení „žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3 476,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 500 eur od 1.5.2016 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 2976,40 eura od 1.5.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku“.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to Pracovnou zmluvou na č.l. 7, Popisom pracovnej činnosti na č.l. 8, Žiadosťou o prijatie do zamestnania na č.l. 9, Výplatnými páskami na č.l. 10-11, Žiadosťou o skončenie pracovného pomeru dohodou na č.l. 12, Odpoveďou na žiadosť o skončenie pracovného pomeru na č.l. 13, listom - Závažné porušenie pracovnej disciplíny na č.l. 14, Registračným listom fyzickej osoby na č.l. 15-16, Usmernením zamestnávateľa ohľadom niektorých aspektov nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 561/2006 na č.l. 17-18, Štatistikou vozidiel na č.l. 20, Odporom proti platobnému rozkazu na č.l. 29-30, Vyjadrením k odporu na č.l. 35-37, Štatistikou vozidiel na č.l. 38, Stanoviskom k vyjadreniu na č.l. 42-43, Štatistikou vozidiel na č.l. 49, Čestným prehlásením na č.l. 50, Úpravou návrhu na č.l. 51-52, prekladom z nemeckého do slovenského jazyka na č.l. 53-60, prekladom anglickej časti dvojjazyčnej listiny na č.l. 62-66, výpisom z tachografu na č.l. 69-70, Knihou jázd na č.l.71-74, Záznamom o výkone v zahraničnej preprave, výpismi z karty vodiča žalovaného a zistil tento skutkový stav:

6. Žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že žalobcovi oznámil, že pre neho nebude pracovať a to z dôvodu konfliktu so šoférom pánom G. a potom v telefóne mu povedal konateľ žalobcu, že s ním zatočí, tak prestal mať chuť pracovať. V práci to fungovalo turnusovo a to tak, že tri týždne pracoval a jeden týždeň voľno. Jazdil s motorovým vozidlom L. XXX L..za jeden turnus najazdil 7 567 km. V čase od 11.4.2016 do 30.4.2016 nevykonával prácu pre inú spoločnosť.

7. Z predloženej pracovnej zmluvy vyplýva, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným vznikol dňa 26.2.2016 na dobu neurčitú na pracovnej pozícii vodič motorového vozidla. Mesačná mzda bola dohodnutá 500,- eur. V bode 8 bolo dohodnuté, že zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby.

8. Listom zo dňa 21.3.2016 požiadal žalovaný o skončenie pracovného pomeru dohodu. V prípade ak by žalobca so skončením pracovného pomeru dohodou nesúhlasil, tento list je výpoveďou z pracovného pomeru.

9. Listom zo dňa 23.3.2016, ktorý si žalovaný prevzal dňa 23.3.2016, žalobca oznámil, že so skončením pracovného pomeru dohodou nesúhlasí. List považuje za výpoveď s jednomesačnou výpovednou lehotou.

10. Podľa predloženej štatistiky vozidiel najazdilo za obdobie od 1.4.2016 do 30.4.2016 motorové vozidlo L. XXX L. spolu 5.734,35 km, L. XXX L. spolu 12.272,17 km, L. XXX L. spolu 12.330,47 km, L. XXX L. spolu 12.696,55 km a L. XXX L. spolu 11.998,83 km.

11. Podľa predloženého čestného vyhlásenia E. G., ktorý bol najbližšie nadriadený vedúci žalovanému, v medzinárodnej divízii žalobcu pracujú celkovo ôsmi vodiči, ktorí sú rozdelený do dvoch „partií", pričom každá partia má stabilne pridelené tri vozidlá, na ktorých vodiči v pravidelných intervaloch rotujú, pričom vždy jeden vodič z partie čerpá týždeň odpočinku, zatiaľ čo ostatní traja kolegovia z jeho partie jazdia na troch vozidlách, ktoré sú im pridelené. Partia, do ktorej bol pridelený žalovaná, mala pridelené vozidlá s nasledovnými poznávacími značkami: L. XXX L., L. XXX L. C. L. XXX L.. Druhá partia vykonáva prácu na vozidlách s poznávacími značkami: L. XXX L., L. XXX L. C. L. XXX L. (ktoré bolo neskôr nahradené vozidlom L. XXX M.). Počas trvania dočasnej práce neschopnosti žalovaného v období od 23.3.2016 do 10.4.2016, ako aj počas trvania jeho neospravedlnenej absencie od 11.4.2016 do 300.4.2016 nebolo možné, aby ho niektorý z jeho kolegov zastúpil, nakoľko buď sám vykonával prácu, alebo si čerpal turnusové voľno v zmysle pracovnej zmluvy, a teda v uvedenom období vždy jedno vozidlo priradené do partie v ktorej jazdil žalovaného, stálo u zákazníka- spol. P.. Napriek aktívnej snahe sa nám nepodarilo v období od 11.4.2016 do 30.4.2016 prijať do pracovného pomeru vodiča namiesto žalovaného.

12. V podaní zo dňa 9.2.2017 žalobca zobral žalobu späť v časti uplatnenej peňažnej náhrady za nezotrvanie žalovaného v pracovnom pomere zo sumy 500,- eur na sumu 357,14 eura. Zároveň zobral žalobu späť v časti úšleho zisku zo sumy 2.976,40 eura na sumu 2.228,96 eura. Žalovaný so späťvzatím súhlasil. V tomto vyjadrení vyčíslil denný ušlý zisk vo výške 139,31 eura, pričom si ho uplatňuje za 16 pracovných dní. Taktiež poukázal na to, že motorové vozidlo L. XXX L. od 11.4.2016 do 17.4.2016 a motorové vozidlo L. XXX L. od 22.4.2016 do 30.4.2016 nevykonávali z dôvodu absencie žalovaného žiadnu činnosť.

13. Z objednávky prepravy (č.l. 57) vyplýva, že spol. P. si u žalobcu objednala prepravu 32 - 33 jednorazových paliet. Čas nákladu bol dohodnutý 30.3.2016 a deň dodania 1.4.2016.

14. Podľa potvrdenia (č.l. 64) mala spol. P. počas apríla 2016 pre žalobcu veľa práce a v tomto období mohli zvládnuť viac než dohodnutý počet 6 kamiónov.

15. Podľa výpisu z tachografu motorového vozidla L. XXX L. (č.l. 69) v období od 22.4.2016 do 30.4.2016 motorové vozidlo nejazdilo.

16. Podľa výpisu z tachografu motorového vozidla L. XXX L. (č.l. 77) v období 11.4.2016 do 17.4.2016 motorové vozidlo nejazdilo.

17. Podľa knihy jázd (č.l. 71) motorové vozidlo L. XXX L. za mesiac apríl 2016 najazdilo celkovo 5.734,35 km.

18. Podľa knihy jázd (č.l. 73) motorové vozidlo L. XXX L. za mesiac apríl 2016 najazdilo celkovo 7.636,7 km.

19. Podľa záznamu o výkone v zahraničnej preprave (č.l. 79 - 82) žalovaný v období od 27.2.2016 do 18.3.2016 najazdil celkovo 8.047 km.

20. Podľa výpisov z karty vodiča č.l. (83 - 90) žalovaný v období od 27.2.2016 do 18.3.2016 najazdil celkovo 7.567 km (18.3.2016 - 26.333 km - 27.2.2016 - 18.766 km)

21. Zistený skutkový stav súd právne posúdil:

22. Podľa § 62 ods. 8 zákona č. 311/2001 Z.z. , ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

23. Podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

24. Podľa § 186 ods. 3 Zákonníka práce Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

25. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

26. Podľa § 146 ods. CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

27. Žalobca podaním zo dňa 29.9.2016 zobral žalobu späť v časti zaplatenia sumy 100,- eur s príslušenstvom. Podaním zo dňa 9.2.2017 zobral žalobu späť v časti zaplatenia sumy 890,30 eura s prísl.. Žalovaný so späťvzatím súhlasil.

28. Keďže žalobca zobral žalobu späť v časti 100,- eur s prísl. skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie a v časti zaplatenia sumy 890,30 eura s prísl. žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, súd v tejto časti konanie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zastavil.

29. Žalobca po späťvzatí žaloby si voči žalovanému uplatňoval nárok na zaplatenie 357,14 eura titulom peňažnej náhrady za nezotrvanie žalovaného v pracovnom pomere a ušlý zisk vo výške 2.228,96 eura.

30. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 357,14 eura tak v konaní nebolo sporné, že žalovaný nezotrval počas plynutia výpovednej lehoty v pracovnom pomere. Z predloženej pracovnej zmluvy vyplýva, že strany si peňažnú náhradu dohodli v bode 8 pracovnej zmluve. Výška peňažnej náhrady je najviac vo výške priemerného mesačného zárobku a dĺžky výpovednej doby. Nakoľko žalovaný neodpracoval pre žalobcu 22 dní alebo 170 hodín vychádzal súd z pravdepodobného zárobku žalovaného. Strany si v pracovnej zmluve dohodli mzdu vo výške 500,- eur. Žalovaný mal nastúpiť do zamestnania od 11.4. a skončiť sa mal pracovný pomer dňa 30.4. Súd v danom prípade priznal žalobcovi peňažnú náhradu vo výške pravdepodobného zárobku za uvedeného obdobie vo sumu 333,33 eura (500/30 x 20 dní)

31. Pokiaľ ide o nárok žalobcu podľa § 186 ods. 3 zákonníka prace tak v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Nemožno vychádzať iba z hypotetického zisku, ale tento musí reálny. V tejto časti žalobca neprodukoval také dôkazy, ktorými by preukázal, že pri predpokladanom chode vecí by získal tento ním predpokladaný majetkový prospech. Dôkazné bremeno pritom v tomto konaní, ovládanom jednak zásadou unesenia povinnosti tvrdenia a jednak zásadou unesenia povinnosti dôkaznej, mal žalobca. Žalobca v danom prípade odvodzoval svoj nárok od toho, že v dôsledku konania žalovaného stalo, pôvodne v žalobe uvedené nákladné vozidlo DAF, ŠPZ: L. XXX L.,

bez vodiča v Nemecku. Neskôr svoje tvrdenie uvedené v žalobe upravil tak, že nákladné vozidlo L. XXX L. od 11.4.2016 do 17.4.2016 a nákladné vozidlo L. XXX L. od 22.4.2016 do 30.4.2016 nevykonávali z dôvodu absencie žalovaného žiadnu činnosť. Tu podľa názoru súdu žalobca v prvom rade neuniesol dôkazné bremeno, aby preukázal, že nenastúpením žalovaného do práce, tieto vozidla nevykonávali činnosť. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že vodiči, boli rozdelení do dvoch „partií", pričom každá partia má stabilne pridelené tri vozidlá ktorých vodiči v pravidelných intervaloch rotujú, pričom vždy jeden vodič z partie čerpal týždeň odpočinku. Ako vyplýva z predložených tachografov tak obe autá v období od 18.4. do 22.4. riadne jazdili a tretie auto malo za mesiac apríl najazdených žalobcom najazdených cca. 12.000,- km. Z toho teda vyplýva, že v čase, keď mal žalovaný nastúpiť na turnus, t.j. od 11.4. do 30.4. boli motorové vozidla v období od 18.4. do 22.4. obsadené vodičmi, a preto bez ďalšieho nemožno z tohto vyvodiť záver, že od 11.4.2016 do 17.4.2016 a od 22.4.2016 do 30.4.2016 nevykonávali z dôvodu absencie žalovaného žiadnu činnosť. Taktiež podľa názoru súdu nepostačuje ak žalobca iba predložil vyjadrenie, že počas apríla 2016 mala spol. P. pre žalobcu veľa práce a v tomto období mohli zvládnuť viac než dohodnutý počet 6 kamiónov. Na preukázanie ušlého zisku bol žalobca povinný predložiť objednávky na prepravu (ako napr. č.l. 57) v žalovanom období a preukázať, že v dôsledku nenastúpenia žalovaného do práce, nemohli byť tieto objednávky vybavené. Nakoniec je však potrebné dodať, že aj v prípade ak by mu vznikla škoda, tak žalobca si mal počínať tak, aby k nej nedošlo. Žalobca je spoločnosť, ktorá podľa jeho vyjadrenia disponuje vo vnútroštátnej divízii 65 zamestnancami. Súdu sa nezdá pravdepodobné, aby žalobca pri takom počte zamestnancov nemohol zabezpečiť na turnus 1 zamestnanca a to ešte za stavu, keď mu žalovaný s výrazným časovým odstupom, viac ako 2 týždňov oznámil, že do práce nenastúpi. Okrem toho mal žalobca dostatok času, aby prijal do zamestnania aj iného zamestnanca. Žalobca však o tom, aby hľadal nového zamestnanca nepredložil žiaden dôkaz, ako napríklad inzerát v novinách, pripadne na webových stránkach alebo žiadosť adresovanú Úradu práce. Vzhľadom na uvedené súd v tejto časti žalobu zamietol.

32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, aby bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie peňažnej náhrady za nezotrvanie v pracovnom pomere dostal sa do omeškania nasledujúci deň po doručení žaloby, a preto súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania zo sumy 333,33 eura od 30.7.2016 do zaplatenia.

35. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo v spojení s § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobca bol úspešný v časti zaplatenia 333,33 eura zo sumy 2.586,10 eura a zobral žalobu v časti zaplatenia sumy 990,30 eura späť, preto v tejto časti zavinil zastavenie konania. Žalobca bol teda úspešný v časti 9,32% a žalovaný vo zvyšných 90,68%. Úspech žalovaného, ktorý prevyšuje úspech žalobcu je 81,36%, a preto súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,36%. O výške náhrady trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).