Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/246/2010

Zmenené rozhodnutím 5P/148/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou vo veci návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: P. C., nar. XX.XX.XXXX, zast. v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: otec P. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, D., zast. JUDr. Eva Klemová, advokátka so sídlom M. R. Štefánika 1, Pezinok a matka G.. D. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, D., zast. JUDr. Darina Tomčová, advokátka so sídlom Záhradná 58, Šenkvice, takto rozhodol: I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu, v rámci ktorej sa maloletý P. C., narodený XX.XX.XXXX zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak že: - matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého Mareka každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od pondelka od 08:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08:00 hod. - otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého Mareka každý párny týždeň v kalendárnom roku od pondelka od 08:00.hod. do nasledujúceho pondelka do 08:00 hod., s výnimkou letných, vianočných, veľkonočných a jarných prázdnin. Súd počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov upravuje styk matky tak, že sa má právo stýkať s maloletým každý párny týždeň od štvrtka od 16:00 hod. do piatka do 08:00 hod. a styk otca tak, že sa má právo stýkať s maloletým každý nepárny týždeň od štvrtka od 16:00 hod. do piatka do 08:00 hod., s výnimkou letných, vianočných, veľkonočných a jarných prázdnin - Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého počas letných prázdnin vyhlásených vyhláškou MŠ SR od nedele od 18:00 hod. 29. kalendárneho týždňa do nedele do 18:00 hod. 31. kalendárneho týždňa, od nedele od 18:00 hod. 33. kalendárneho týždňa do nedele do 18:00 hod. 35. kalendárneho týždňa, - Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého počas letných prázdnin vyhlásených vyhláškou MŠ SR od nedele od 18:00 hod. 27. kalendárneho týždňa do nedele do 18:00 hod. 29. kalendárneho týždňa, od nedele od 18:00 hod. 31. kalendárneho týždňa do nedele do 18:00 hod. 33. kalendárneho týždňa - Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok v čase od 24.12. od 15:00 hod. do 26.12. do 11:00 hod., každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 18:00 hod. do 24.12. do 15:00 hod. a od 26.12 od 11:00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod. - Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého počas vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok v čase od 24.12. od 15:00 hod. do 26.12. do 11:00 hod., každý párny kalendárny rok od 23.12. od 18:00 hod. do 24.12. do 15:00 hod. a od 26.12 od 11:00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod. - Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého počas veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od štvrtka predchádzajúceho veľkonočnému piatku od 18:00 hod. do veľkonočného pondelka do 18:00 hod. - Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť počas veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od štvrtka predchádzajúceho veľkonočnému piatku od 18:00 hod. do veľkonočného pondelka do 18:00 hod. - Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého počas jarných prázdnin vyhlásených vyhláškou MŠ SR každý párny kalendárny rok od piatka 18:00 hod. do soboty nasledujúceho týždňa do 18:00 hod. - Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého počas jarných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od piatka 18:00 hod. do soboty nasledujúceho týždňa do 18:00 hod. Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho pripraviť. II. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia. III. Súd výživné neurčuje. IV. Súd ukladá rodičom maloletého P. C.Y., narodeného XX.XX.XXXX podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na UPSVaR Pezinok v trvaní 6 mesiacov, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. V. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok okresného súdu Pezinok, č. k. 4C/246/2010 - 642 zo dňa 19.04.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava, č. k. 5Co/297/2017 - 693 zo dňa 24.04.2018. VI. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku sudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou v právnej veci navrhovateľa: P. C., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. D., X. XX, zastúpeného: JUDr. Evou Klemovou, advokátkou so sídlom v Pezinku, M.R.Štefánika 1, proti odporkyni: G.. D. I., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. D.G., Š. XX, zastúpenej: JUDr. Darinou Tomčovou, advokátkou so sídlom v Šenkviciach, Záhradná 58, o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: P. C., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. D., Š. XX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, Pezinok, na čas po rozvode takto

rozhodol:

I. P. P. C., A.. XX.XX.XXXX sa zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky G.. D. C., A.. XX.XX.XXXX.

II. Obaja rodičia sú oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec dieťaťa P. C.E., A.. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého P. C.Ň., A.. XX.XX.XXXX sumou 170 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

IV. Otec dieťaťa P. C.E., A.. XX.XX.XXXX je oprávnený stretávať sa maloletým P. C.E., A.. XX.XX.XXXX takto:

- každý párny týždeň od štvrtka od 16.00 hod. do pondelka do 8.00 hod. nasledujúceho kalendárneho týždňa, s výnimkou letných, vianočných, veľkonočných a jarných prázdnin, pričom otec si maloleté dieťa v čase určenom pre začiatok styku prevezme v školskom zariadení a po jeho skončení ho do školského zariadenia odovzdá,

- každý nepárny týždeň od štvrtka od 16.00 hod. do piatka 8.00 hod., výnimkou letných, vianočných, veľkonočných a jarných prázdnin, pričom otec si maloleté dieťa v čase určenom pre začiatok styku prevezme v školskom zariadení a po jeho skončení ho do školského zariadenia odovzdá,

- počas letných prázdnin od nedele od 18.00 hod. 27. týždňa do nedele 18.00 hod. 29. kalendárneho týždňa v roku, od nedele od 18.00 hod. 31. týždňa do nedele 18.00 hod. 33. kalendárneho týždňa v roku

- počas vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok v čase od 24.12. od 15.00 hod. do 26.12. do 11 hod., každý párny kalendárny rok od 23.12. od 18.00 do 24.12. do 15.00 a od 26.12. do 11.00 do 02.01. do 18.00 nasledujúceho nepárneho kalendárneho roka

- počas veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od štvrtka predchádzajúcemu veľkonočnému piatku od 18.00 do veľkonočného pondelka do 18.00 hod; pričom, otec si maloleté dieťa v čase určenom začiatok styku prevezme a po jeho skončení ho odovzdá matke v mieste jej bydliska

- počas jarných prázdnin v každom nepárnom roku od piatka18.00 hod do soboty nasledujúceho týždňa do 18.00 hod., kedy si otec dieťa prevezme a odovzdá ho matke v mieste jej bydliska.

V. Súd ukladá rodičom maloletého P. C., A.. XX.XX.XXXX povinnosť podrobiť sa spolu s maloletým dieťaťom odbornému psychologickému poradenstvu počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku po dobu v trvaní 6 mesiacov.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 27.8.2010 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva v s odporkyňou a úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.

2. Súd po vykonanom dokazovaní, vrátane opakovaného znaleckého dokazovania vyhlásil dňa 14.03.2014 rozsudok č.k. 4C 246/2010-394, ktorým rozviedol manželstvo účastníkov konania, maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Výšku výživného súd určil otcovi dieťaťa sumou 170 eur mesačne a upravil styk otca s maloletým dieťaťom. Navrhovateľ sa proti rozsudku odvolal v rozsahu celej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Krajský súd v Bratislave, uznesením č.k. 5Co 265/2014-435 zo dňa 27.10.2015 v napadnutej časti zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Hlavným dôvodom zrušenie prvostupňového rozhodnutia bola skutočnosť, že súd prvej inštancie nariadil dve znalecké dokazovania na zodpovedanie totožnej otázky s tým, že potrebu vykonania nového, v poradí druhého znaleckého dokazovania neodôvodnil a nevykonal kontrolné znalecké dokazovanie vo vzťahu k prvému znaleckému posudku, ale nariadil dokazovanie nové. Nariadil súdu prvej inštancie vykonať kontrolné znalecké dokazovanie vo vzťahom už k obom existujúcim posudkom a ž potom riešiť spôsob zverenia maloletého dieťaťa a ďalšiu úpravu práv a povinností rodičov vo vzťahu k nemu.

3. Súd opätovne preskúmal už zistený skutkový stav a doplnil dokazovanie v naznačenom smere. Zistené bolo nasledovné :

4. Manželstvo účastníkov konania rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 14.03.2014 č.k. 4C 246/2010-394. Navrhovateľ navrhol zveriť maloletého Mareka do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Dôvodil, že od narodenia sa o dieťa starajú s odporkyňou spoločne, navrhovateľ trávil so synom veľa času a aj po odchode odporkyne zo spoločnej domácnosti sa s ním pravidelne stretáva. Maloletý je na oboch rodičov zvyknutý, taktiež na prostredie v dome, kde vyrastal a trávil tam veľa času. V dome má dieťa zariadenú izbu, nakúpené veci hráčky, zverenie do starostlivosti oboch rodičov jednoznačne v jeho záujme. Čo sa týka dĺžky starostlivosti jedného rodiča má navrhovateľ zato, že vzhľadom na vek dieťaťa, je ideálne striedanie po dvoch a v štyroch dňoch. Výživné počas trvania striedavej starostlivosti navrhovateľ nežiadal upraviť. Tejto vízie sa nevzdal navrhovateľ, resp. otec dieťaťa ani po zrušení rozsudku Krajským súdom v Bratislave a trval na tom, že sa chce o syna starať v striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko má na to rovnaké predpoklady ako matka dieťaťa. Odporkyňa naproti tomu uviedla, že navrhovateľ nevie zabezpečiť základné životné potreby dieťaťa. Nevie variť, nikdy nekupoval potraviny, drogériu, hygienické potreby, neupratoval ani nežehlil. Na styk dieťaťa s otcom vždy pripravuje dieťa odporkyňa, pripraví plienky, lieky, oblečenie tekutiny. Navrhovateľ pracuje ako živnostník, má neustále problémy so svojimi zákazníkmi, nakoľko málokedy dodrží dodací termín. Ľudia mu neustále telefonujú, je v strese a nervózny, nie je zodpovedný ani v práci ani v bežnom živote. Striedavá osobná starostlivosť vyžaduje citovú a osobnostnú zrelosť, schopnosť spolupráce, nadhľad a dobrú vôľu a, samozrejme, prioritný záujem smerom k dieťaťu. Tieto atribúty otcovi dieťaťa jednoznačne chýbajú. Matka dieťaťa stále poukazovala na zhoršený psychický stav dieťaťa, u ktorého sa rozvinul a bol diagnostikovaný ADHD syndróm a poruchy učenia a stým, že dieťa potrebuje predovšetkým zázemie a presný režim, ktorý mu otec nedokáže zabezpečiť.

5. Právne zástupkyne oboch rodičov dieťaťa podporovali postoj svojich klientov vo vzťahu k spôsobu zverenia maloletého Mareka , po rozvode rodičov.

6. Súd sa oboznámil s obsahom listín predložených súdu, týkajúcich sa maloletého dieťaťa: Podľa správy z psychologického vyšetrenia maloletého Mareka Fraňa, zo dňa 21.6.2011 je dieťa v tomto veku veľmi zraniteľné a pre vybudovanie si pocitu bezpečnosti potrebuje dobré zázemie. Dieťa potrebuje pocit

domova a istoty, musí vedieť, kde doma a to potrebuje tráviť väčšinu času. Kontakt s matkou je veľmi dobrý, Marek sa v jej spoločnosti cíti bezpečne a dobre. Neskôr, keď bude trošku vyspelejší, je možné stretávanie prehodnotiť prípadne po zmeniť, v súčasnosti sa to nedoporučuje. Podľa správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Pezinku zo dňa 16. 6. 2011 matka spoločne s dieťaťom býva v prenajatom dvojizbovom byte na Bratislavskej 83, v Pezinku. Byt je kompletne zariadený moderným nábytkom. Maloletým má k dispozícii miestnosť zariadenú na hranie a oddych. Domácnosť čisto udržiavaná. Finančne jej vypomáhajú rodičia. Maloletý navštevuje detské opatrovateľské centrum Pinocchio v Pezinku. S maloletým je potrebné pravidelne navštevovať alergiologickú ambulanciu. V rozhovore matka uviedla, že je zásadne proti striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko otec nemá vytvorené ani základné bytové podmienky. Býva u svojej priateľky len pár mesiacov. Otec dieťaťa býva spolu s priateľkou v dome jej rodičov, ktorý sa nachádza v Pezinku, všetky miestnosti sú zariadené nábytkom, domácnosť je čisto udržiavaná. Podľa vyjadrenia otca, maloletý si na nové prostredie zvykol, jeho vzťah s priateľkou navrhovateľa je veľmi dobrý, stretávanie s maloletým prebieha pravidelne. Počas víkendov maloletý spí s otcom v obývacej miestnosti. Navrhovateľ uviedol, že maloletému zabezpečí samostatného lôžko. Podľa v správy Detského opatrovateľského centra Pinocchio zo dňa 30.8.2010 sa proces socializácie a adaptácie podarilo zvládnuť vďaka kvalitnej a vytrvalej spolupráci s matkou, ktorá Mareka zodpovedne výchovne vedie a podporuje. Dieťa má vypestovaný s matkou krásny vzťah, je na ňu silne emočne naviazaný. Nepriaznivé zmeny vo svojom živote nesie ťažko, reaguje nepokojom, poruchou spánkového režimu a nechutenstvom. Pre zdravý psychosociálny osobnostný vývin v jeho veku je nevyhnutné kľudné, stabilné a láskyplné. Podľa správy zo dňa 17.9.2010 sa u maloletého Mareka prejavuje agresívne správanie, udieranie päsťou, strkanie a sácanie sa. Uvedené ataky prichádzajú často bezdôvodne a neočakávane. Na dohovorenie sa dokáže dieťa na chvíľu zastaviť, potom však na svoj sľub zabudne a pokračuje. Dohováranie matky má zatiaľ u neho najväčší efekt. Tieto prejavy správania sa je potrebné odkonzultovať a preto chytiť čo najskôr a to v práci s detským psychológom či pedopsychiatrom. Po zrušení rozsudku Krajským súdom v Bratislave, súd zabezpečil aktuálnu správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 05.04.2016 , podľa ktorej matka s maloletým dieťaťom bývajú v objekte JŠ servis s.r.o., v Pezinku, v trojizbovom priestrannom, vkusne zariadenom byte, kde má maloletý vytvorené všetky podmienky na všestranný vývoj. Otec maloletého dieťaťa býva od zimy 2014 v Limbachu, v dome ktorého vlastníčkou je stará matka dieťaťa a strýko. Stará matka spolu s otcom dieťaťa obývajú samostatnú trojizbovú bytovú jednotku, kompletne zariadenú. Maloleté dieťa má k dispozícii zariadenú samostatnú izbu, kde sú vytvorené vhodné podmienky. Maloletý má psychické problémy a problémy v správaní, preto kolízny opatrovník upustil od pohovoru s maloletým. Súdu boli predložené úradné záznamy vyhotovené kolíznym opatrovníkom, z ktorých vyplývajú vyhrotené a pretrvávajúce problémy v komunikácii rodičov, ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletého Mareka. Podľa Správy centra pedagogicko -psychologického poradenstva a prevencie zo dňa 21.03.2016, maloleté dieťa má problémy v škole a v správaní. Sústredenosť dieťaťa je veľmi kolísavá, prítomná je porucha koncentrácie pozornosti - ADHD, narušený vývin reči. Podľa správy triednej učiteľky zo dňa 21.03.2016, maloletý Marek má problémy v správaní, je agresívny, vulgárny, začal mať reči o seba poškodzovaní, Uteká z vyučovania, zamkne sa na WC a odmieta vyjsť. Podľa správy Detskej fakultnej nemocnice 2. Psychiatrickej ambulancie, zo dňa 18.04.2016 bol vyslovený záver, že maloleté dieťa trpí hyperkinetickou poruchou a ľahkým stupňom aspergerovho syndrómu. Dieťaťu bolo doporučené špeciálne pedagogické poradenstvo a poradenstvo v autistických centrách.

7. Súd uznesením nariadil vo veci znalecké dokazovanie, cieľom ktorého bolo zistiť aktuálny vzťah maloletého k rodičom, možnosť jeho negatívneho ovplyvňovania jedným z rodičov, posúdiť vhodnosť striedavej starostlivosti a iné. Znalecký posudok č. 4/ rok 2012 zo dňa 22.6.2012 vyhotovil znalec PhDr. Kamil Činovský a z jeho záverov súd vyberá: vzťah otca k synovi sa vyznačuje výrazne kladnou empatiou a porozumením. Vzťah matky synovi je emočne kladný. Matka sa snaží synovi porozumieť, avšak ťažšie zvláda synove hyperkinetické správanie. Emočný vzťah syna k otcovi je výrazne kladný, je dlhodobo formovaný kladným a trpezlivým správaním sa, ako aj pamätaním si starostlivosti od útleho veku. Vzťah syna k matke je formovaný znížením ( koniec dojčenia) fyzického kontaktu, nižšími predpokladmi k trpezlivosti. Dieťa si svoj hendikep správaní uvedomuje, ako aj zhoršenú schopnosť vyjadrovať sa. Znalec konštatuje, že je v záujme maloletého uplatnenie inštitútu striedavej osobnej starostlivosti a to vzhľadom na jeho vek pohlavie, citové väzby. Striedanie znalec navrhuje v párnych a nepárnych týždňoch od nedele do nedele, sviatky a Vianoce by si rodičia striedali bez ohľadu na parný alebo nepárny týždeň. Závery znalecký posudku namietala odporkyňa v podaní doručenom súdu dňa 19.7.2012 znalecký posudok označila za nekorektný, neodôvodnený a hlavne nepresvedčivý znalec sa dostatočne nevysporiadal s námietkami matky o nevhodnosti striedavej osobnej starostlivosti. Súd

nariadil vo veci nové znalecké dokazovanie a ustanovil znalkyňu PhDr. Zuzanu Bielikovú, znalkyňu pre odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, pričom v uznesení zo dňa 31.10.2012, č.k. 4C 246/2010-216 stanovil otázky, na ktoré je znalec povinný dať odpoveď. Zo znaleckého posudku č. 5/2013 zo dňa 18.01.2013 vyplynulo, že otázku, ktorému z rodičov je vhodnejšie zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti na čas po rozvode znalkyňa uviedla, že vzhľadom k veku maloletého, s poukazom na jeho pretrvávajúcu ukotvenosť na matku, je vhodnejšie zverenie do osobnej starostlivosti matky. Na otázku, ktorý z rodičov disponuje väčšími predpokladmi zabezpečiť po všetkých stránkach zdravý a stabilný vývin maloletého dieťaťa znalkyňa uviedla, že obidvaja rodičia disponujú osobnostnými vlastnosťami, ktoré sú potrebné pre zabezpečenie zdravého psychosociálneho vývinu Mareka, no predpoklady na strane matky sa ukazujú ako lepšie. Na otázku aký model úpravy práva styku je vhodný v prípade zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov znalkyňa uviedla, že v prípade, ak maloletý Marek bude zverený do osobnej starostlivosti matky, navrhuje pravidelný kontakt s otcom štandardne každý 2. piatok až nedeľa a primerane cez sviatky a prázdniny. Na otázku či je vzhľadom k veku dieťaťa, súčasné rodinné pomery a povahové vlastnosti rodičovi dieťaťa vhodná pre dieťa starostlivosť oboch rodičov znalkyňa uviedla, že v súčasnom vývinovom období maloletého Mareka s prihliadnutím na jeho pretrvávajúcu ukotvenosť na matku, ako aj jeho celkový psychický stav, je pre neho striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov kontraindikovaná. Znalkyňa ďalej hodnotila navrhovateľa ako osobnosť simplexnú, emočne a sociálne nezrelú, s malým sebavedomím, avšak vysokým seba hodnotením. Voči okoliu je tvrdohlavý, zaťatý vzdorovitý. Má snahy presadiť sa, čo sa mu nie vždy darí, pretože je ľahko ovplyvniteľný so slabšími vôľovými vlastnosťami. Vzťah otca k Marekovi je bezprostredný, kamarátsky, vníma ho na okraj terajšej novej rodiny, bez hlbších citových väzieb. Matku maloletého nepovažuje za člena rodiny, jeho postoje k nej sú ľahostajné. Matku maloletého Mareka hodnotila znalkyňa ako malo sebavedomú, neistú, u ktorej prevažuje racionálna kontrola správania sa, je spoločensky uhladená, poddajná, voči druhému pohlaviu submisívna, neschopná odporu, v popredí je zvýšená tenzia a úzkosť súvisiaca so strachom o syna. Vzťahy matky k maloletému Marekovi súd bezprostredné, prirodzené so zvýšenou dávkou úzkosti. Jej postoj k otcovi dieťaťa je ľahostajný, bez odporu a konfrontácie. Vzťah maloletého Mareka k partnerke otca je indiferentný, vníma ju ako prirodzenú súčasť rodiny otca. Vzťah maloletého Mareka k partnerovi matky indiferentný.

8. Vzhľadom na závery uznesenia odvolacieho súdu, bolo súdom prvej inštancie nariadené KONTROLNÉ znalecké dokazovanie vo vzťahu k znaleckému posudku č. 4/2012 zo dňa 22.06.2012 a k znaleckému posudku č. 5/2013 zo dňa 18.01.2013, so zameraním na súčasný stav. Súdny znalec PhDr. František Valúch vypracoval znalecký posudok č. 17/2016, kde odpovedal na súdom položené otázky. Zo záverov znalca vyplynulo, že lepšie predpoklady na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti má aktuálne matka dieťaťa, avšak obaja rodičia majú predpoklady zabezpečiť zdravý a stabilný vývoj dieťaťa. Znalec doporučil v prípade zverenia dieťaťa matke, styk s otcom upraviť každý párny víkend od piatku po škole do pondelka rána s odprevadením do školy, každý nepárny týždeň od stredy 15.00 do štvrtku rána a pomerne rozdeliť styk medzi rodičmi počas prázdnin a sviatkov. Znalec ďalej konštatoval, že maloletý Marek má silný emocionálny vzťah k obom rodičom a pripustil, že by pre neho bola najvhodnejšia striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov, avšak momentálne toho rodičia dieťaťa nie sú schopní. Vzhľadom na Marekov psychický stav, poruchy sústredenia a učenia je pre neho veľmi dôležité konzistentné rodinné prostredie s pevnými pravidlami, primeranou kontrolou, prejavmi chvály, empatie a lásky, čo za danej situácie je možné iba v starostlivosti matky. Pokiaľ by rodičia dieťaťa absolvovali párovú terapiu, bolo by možné uvažovať aj o striedavej osobnej starostlivosti.

9. Pokiaľ ide o materiálne a sociálne pomery účastníkov konania, otec dieťaťa je živnostník. Podľa Potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010, základ dane u navrhovateľa predstavoval sumu 5847,05 eur, príjmy 22805 eur a výdavky 16957,95 eur. Podľa Potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012, základ dane bol 3551,- eur, príjmy 10488 eur, výdavky 06937,- eur, v roku 2013 mal otec dieťaťa príjem 4326,24 eur ročne, v roku 2014 vykazoval 0 základ dane, v roku 2015 bola základom dane suma 2969,- eur. Svoje náklady vyčíslil navrhovateľ na sumu 398 eur ( strava, hygiena, šatstvo, bývanie 58 eur, vreckové a výživné na maloletého v sume 170 eur/mesačne). Otec dieťaťa nemá vlastné bývanie, býva u matky, v bytovej jednotke rodinného domu.

10. Matka dieťaťa bola v čase začatia konania na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok v sume 164,22 eur. Toho času je zamestnaná v spoločnosti JŠ servis s.r.o., jej priemerný čistý zárobok predstavoval sumu 447 eur k 06.06.2011. Ku dňu 25.10.2012 príjem odporkyne dosahoval sumu

priemerne 350 eur/netto, k 10.10.2013 jej príjem dosiahol sumu priemerne 360 eur/netto. Odporkyňa je spoločníčkou obchodnej spoločnosti EUROLOV s.r.o., kde podľa daňového priznania za rok 2012, bola vykázaná daňová strata -363,18 eur. Ku dňu 17.06.2011 vyčíslila odporkyňa mesačné náklady na maloletého na sumu 709 eur ( strava, plienky, hygiena, oblečenie a obuv, hračky, lieky, bývanie, poplatok za jasle, strava v jasliach ). Ku dňu 24.10.2012 vyčíslila odporkyňa náklady maloletého na sumu 413, 85 eur , kde jednotlivé položky nákladov zostali nezmenené, s výnimkou poplatkov za jasle, ktoré už dieťa prestalo navštevovať. Dňa 02.12.2013 špecifikovala náklady na maloletého v sume 453,- eur mesačne, kde uviedla i náklady na bývanie v sume 155 eur. Aktuálny príjem matky dieťaťa je 538,77 eur mesačne.

11. Na pojednávaní dňa 11.10.2013 odporkyňa uviedla, že naďalej riešia problémy cez kolízneho opatrovníka. Poukázala na dobu kedy maloletý syn podstúpil ťažkú operáciu, sa ako jeho rodičia nedokázali dohodnúť, čím dieťa dostali do život ohrozujúcej situácie. Navrhovateľ ju obvinil, že dieťa týra, takže som musela dokladovať na ÚPSVaR, že to nie je pravda. Musela predložiť potvrdenie o detskej lekárky, fotografie atď. Ďalej ju nahlásil, že nebalí dieťaťu potrebné veci keď ide na styk s otcom, čo nie je pravda, pretože vždy sa snaží kompletne syna pripraviť, ale navrhovateľ si jeho veci odo nej zobrať nechce s tvrdením, že všetko doma má, takže si berie iba kartičku poistenca, pas a lieky. Pred letom navštívili kolízneho opatrovníka bola to Mgr. Kadlečíková, ktorá sama skonštatovala, že dohoda s nimi nie je možná. Dokonca ju navrhovateľ obvinil, že je podplatená. Rozsudok dodržiava v plnom rozsahu. V poslednej dobe sa maloletý sťažuje, že v domácnosti navrhovateľa dochádza k hádkam s jeho priateľkou, že navrhovateľ hádže stoličky, čo však on sám poprel. Ona kontaktovala jeho priateľku, ktorá to potvrdila a uviedla, že 90% hádok je kvôli ich synovi, ktorý sa bije s dcérou priateľky navrhovateľky a ak to bude takto pokračovať tak vyhodí z domácnosti navrhovateľa aj nášho môjho syna. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní uviedla, že spis vzťahujúci sa k prípadu dôsledne naštudovala, pozvala som si oboch rodičov a aj obe domácnosti navštívila, 04.10. prišla odporkyňa, ktorá uviedla tie skutočnosti, ktoré prezentovala aj na tomto pojednávaní a tiež potvrdila, že situácia sa čiastočne zlepšila, keď začali s navrhovateľom normálne komunikovať. Naposledy odbor navštívili rodičia 11.06. kedy bola vyhrotená situácia a odvtedy neboli ani raz. Domácnosť odporkyne je na ukážkovej úrovni. Dieťa tam má podnetné prostredie. Navrhovateľ sa dostavil 08.10. takisto potvrdil, že vzťahy sa mierne ukľudnili, navštívila domácnosť kde navrhovateľ žije, rozprávala sa s jeho priateľkou a oba potvrdili, že dochádzalo v domácnosti k hádkam. Príčinou boli správanie sa maloletého Mareka, ktorý rodičov svojím spôsobom manipuloval. Správal sa nevhodne, radili sa aj s psychologičkou ako postupovať, tá im poradila určité formy prístupu k dieťaťu a odkedy ich praktikujú správanie dieťaťa sa výrazne zlepšilo. Mal. Marek má v domácnosti otca velikánsku izbu, množstvo vecí. Pevne dúfa, že kým mal. pôjde do školy rodičia sa budú snažiť podchytiť jeho výchovu, aby si mal. uvedomil, že má dvoch rodičov ktorí dokážu medzi sebou komunikovať. Odkedy sa situácia medzi nimi upokojila výrazne to maloletému to prospelo.

12. Súd v konaní vypočul svedkyňu Katarínu Bauerovú, ktorá uviedla, že priateľka navrhovateľa a žije s ním asi 3 roky. Maloletý býval cca 3 roky v ich domácnosti, do ktorej sa dobre zaradil rozumie si i s rodičmi, ktorých nazýva babka a dedko. Je to normálny zdravý chlapec, taktiež si rozumie s dcérou svedkyne, s ktorou sa aj učievajú. S navrhovateľom má dobrý vzťah. Vždy keď odchádza prehovára navrhovateľa, aby mohol ostať dlhšie. V poslednej dobe ho navrhovateľ vozí pravidelne do škôlky. S maloletým nie sú problémy, či ide o obliekanie, jedenie a pod. Spočiatku mal určité problémy, keď prišiel. Neposlúchal nechcel si sadnúť za stôl, v súčasnosti už s ním problémy nie sú. V domácnosti mal svoju izbu, kde má všetky svoje veci. Písací stôl, posteľ... fungujú komplexne ako rodina. Takže napr. navrhovateľ ráno postaví na stôl raňajky pre deti. Odvezie ich do školy a škôlky, svedkyňa navarí obed pre všetkých. Nemôže povedať žeby sa navrhovateľ nevedel o maloletého postarať, ale starajú sa spoločne. K holičovi s ním chodí navrhovateľ, tak považuje za zbytočné, aby chodila aj odporkyňa, ale svedkyňa má vedomosť, že s ním nechcela chodiť, nakoľko tam pišťal. Napr. maloletý mal kurie oko. Navrhovateľ s ním bol u lekára, o týždeň mala ísť na kontrolu odporkyňa, ktorá najprv chcela potom nie a nakoniec išiel navrhovateľ. Na otázku, ako zvláda maloletý presúvanie sa z jednej domácnosti do druhej, svedkyňa odpovedala, že jej dieťa by to tak nezvládlo. On nemá žiaden problém, hneď prvý večer zaspal na gauči, normálne sa najedol. Takže nemá problém. Na otázku, či sú schopní dohodnúť sa rodičia o výmene termínu stretávania sa s maloletým, svedkyňa odpovedala, že ako kedy. Niekedy áno niekedy nie. Napr. sa stalo, že išli na Liptov, ale odporkyňa trvala na tom, aby mal. bol o 17:00 hod doma, takže museli odchádzať z Liptova na obed a mali sme celý deň zabitý. Uviedla, že navrhovateľ je zásadový, majú doma 2 deti, takže je potrebné, aby platili rovnaké pravidlá pre oboch. Konflikty vznikali v tom že maloletý bol agresívnejší ako teraz a stávalo sa že dcéru buchol, čo sa svedkyni samozrejme nepáčilo. Z hľadiska svojho názoru na striedavú osobnú starostlivosť uviedla, že keby sa otec jej dieťaťa zaujímal tak

o jej maloletú dcéru ako navrhovateľ, bola by som šťastnejšia ako je teraz. Na otázku, či maloletý chodí s otcom na montáže liniek odpovedala, že nechodí. Sedí v aute. Navrhovateľ odnesie napr. vzorkovník a potom sa idú kúpať, pretože využívajú jednu cestu. Hocikedy sa s maloletým zastaví u zákazníka, ktorý je známy, dá im cukríky (zákazník) a idú preč. O finančných problémoch s navrhovateľom nehovorila, vie o jeho dlhoch soc. poisťovni. Pokiaľ ide o prácu cez víkendy, keď je u nich maloletý, tak navrhovateľ vstáva ráno o 06:00 hod., aby bol o 09:00 hod doma. Na otázku, či maloletý trpí diagnózou ADHD, uviedla áno. Maloletý bol dopovaný veľkým množstvom cukru, čo spôsobuje aj toto. Na otázku, či je dom v ktorom žijú odpovedala: "áno je v ponuke. Ak by sa predal išli by sme do prenájmu na 2 mesiace a môj otec sa vyjadril, že nám postaví dom." Súd poznamenáva, že vzťah otca dieťaťa a svedkyne, je t. č. minulosťou, pár sa rozišiel a t. č. už otec dieťaťa nezdieľa spoločnú domácnosť s p. Bauerovou a jej dcérou.

13. Právna zástupkyňa otca dieťaťa uviedla, že argumenty, ktoré uvádza protistrana považuje za účelové. Z rozhodovacej praxe súdov je známe, že nie je možné zamietnuť striedavú starostlivosť iba s poukazom na konflikty medzi rodičmi. Reality je taká, že maloletý funguje v 2 domácnostiach. Striedavá starostlivosť nijako negatívne nezasiahne do jeho života. Naopak nastolí medzi rodičmi pokoj a stabilitu. V konaní bolo niekoľkokrát preukázané, že maloletý vyjadril záujem byť u otca a tomuto záujmu by malo byť vyhovené. Odpor matky voči striedavej starostlivosti vníma ako obštrukciu. K námietke, že navrhovateľ neinformoval odporkyňu o tom, že dom, v ktorom žije na predaj, uvádza, že nie je to jeho dom, nie je ani predaný a nie je jasné či bude navrhovateľ žiť v nájme, pričom súd je povinný vychádzať zo stavu, ktorý je aktuálny. Je vhodné, že navrhovateľ má prácu, že je schopný pracovať, avšak svoj pracovný čas je ochotný aj schopný podriadiť záujmom dieťaťa, ktorý považuje za prvoradý. Vzhľadom na vek dieťaťa dáva na úvahu súdu zvážiť vhodnosť modelu striedania sa počas starostlivosti týždeň a týždeň. Pokiaľ ide o výšku výživného navrhuje sumu 90 € v prípade ak nebude striedavá osobná starostlivosť, avšak iná možnosť ako zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti neexistuje. Na pojednávaní dňa 08.02.2017 navrhla vypočutie maloletého Mareka pred súdom, nakoľko je dôležité, aby dieťa bolo informované a j vhodné, aby súd videl dieťa o ktorom rozhoduje. Opätovne navrhla striedavú starostlivosť oboch rodičov a navrhla párovú terapiu rodičov v prípade, ak by súd zveril dieťa matke.

14. Otec dieťaťa na pojednávaní dňa 08.02.2017 uviedol, že 6 rokov si ho ping-pongujú znalci medzi sebou. Od dieťa sa vedel od malička postarať a vie sa aj teraz. Dieťa má 8 rokov. V škole sa s učiteľmi dohodol, že ak syn bude vyvádzať majú mu zavolať a to sa aj stalo. Dnes je v škole anarchia a učiteľ by mal mať rešpekt. Má si spraviť v škole poriadok. Ďalej sa vyjadril, že by rád vedel dôvod pre ktorý nemôže byť so svojím synom. Podmienky na to všetky má.

15. Právna zástupkyňa matky dieťaťa uviedla, že nevidí problém v starostlivosti, ale v tom, že sa rodičia dieťaťa nevedia dohodnúť na ničom. Napr. dieťa chodilo k logopedičke do Modry, oznámila to navrhovateľovi, ktorý sa svojvoľne rozhodol, že tá logopedička nie je dobrá. On vyberie inú v Pezinku. Matka s tým súhlasila. Ďalej matka sa rozhodla , žeby bolo vhodné, aby maloletý chodil do prípravného ročníka súkromnej ZŠ. Oznámila to navrhovateľovi, ktorý nesúhlasil. Odporkyňa sa teda podvolila a povedala, že dieťa tam nepôjde. Následne sa začal navrhovateľ zaujímať o to, načo je vôbec potrebný odklad školskej dochádzky, hoci je to v znaleckom posudku, je tu správa psychológa a pod. Z celého správania sa otca dieťaťa vyplýva, že nie je schopný s matkou dieťaťa dohodnúť, že nevie komunikovať a že mu v skutočnosti nejde ani o maloletého, ale o to, aby mal posledné slovo. Na pojednávaní dňa 08.02.2017 uviedla, že matka dieťaťa nemá zásadné výhrady voči znaleckému posudku. Poukázala, že otec dieťaťa má tendenciu klamať, tvrdí že nemá dlhy, hoci ich má, tvrdí, že výživné platí, ale neplatí. Bagatelizuje a odmieta priznať, že dieťa má problémy. Namietla, že nesúhlasí s vypočutím maloletého pred súdom, nakoľko komunikácia s maloletým dieťaťom je pomerne náročná.

16. Kolízny opatrovník uviedol, že pojednávanie dňa 08.02.2017 opäť ukázalo, že komunikácia rodičov je nedostatočná. Je preto vhodné zveriť dieťa matke, ponechať styk s otcom a ešte ho rozšíriť. Po zlepšení komunikácie rodičov je možné opäť otvoriť otázku striedavej starostlivosti oboch rodičov.

17. Podľa § 24 ods. 1 Zákona rodine súd v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a

spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného

18. Podľa § 24 ods. 3 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

19. Podľa § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 20. Súd obvykle zverí maloleté deti tomu z rodičov, u ktorého sú lepšie predpoklady pre jeho riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť. Pritom nepôjde iba o jeho hmotné zabezpečenie, ale o jeho celkový úspešný vývoj aj po stránke citovej, duševnej, morálnej, kultúrnej a podobne. Pre správne rozhodnutie súdu, ohľadne zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, prípadne striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, je potrebné, aby súd poznal aj názor dieťaťa a venoval mu náležitú pozornosť. Súd zistil vykonaným dokazovaním, že matka od narodenia zabezpečuje starostlivosť o dieťa, žije s ním v spoločnej domácnosti, otec dieťaťa sa so synom stretáva a prejavuje záujem o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Matka so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nesúhlasí. Súd vhodnosť dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti musí zvažovať komplexne, vzhľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu. Súd skúmal pomery na oboch stranách, skúmal správanie sa rodičov, vek dieťaťa, jeho doterajší vývoj i podmienky oboch rodičov poskytovať dieťaťu komplexnú starostlivosť. Oprel sa o závery znaleckého dokazovania, názory odbornej obce a v neposlednom rade ustálenú judikatúru. Pri tomto skúmaní mal súd predovšetkým na pamäti záujem maloletého dieťaťa. Do právneho poriadku Slovenskej republiky bol novelou zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine po prvýkrát zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Nový inštitút umožní súdu zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie. Predmetná novela zákona o rodine nadobudla účinnosť dňa 1. júla 2010.Striedavá osobná starostlivosť o dieťa (ďalej len "striedavá starostlivosť") sa na základe skúseností viacerých krajín, napr. USA, SRN, Nórska či susednej Českej republiky, javí ako najefektívnejšia forma porozvodovej starostlivosti. Ako vyplýva zo štatistických údajov Hospodárskej komisie OSN pre Európu, trend zverovania detí do starostlivosti otcom bol za sledované obdobie rokov 1990-2001 v Slovenskej republike počas platnosti pôvodnej právnej úpravy výrazne klesajúci. Zavedenie striedavej starostlivosti do nášho právneho poriadku sa opiera o znenie Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejným alebo súkromným zariadením sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa vynaložia štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Novela vychádza z úpravy zákona o rodine v Českej republike a inšpiráciou pre ňu bol aj nemecký Cochemský model opatrovníckeho súdu. Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie. Práva a povinnosti rodičov uplatňujúce sa počas uvedeného obdobia vymedzí súd. Striedavá starostlivosť umožňuje dieťaťu mať primeraný kontakt s obidvoma rodičmi a prispieva k jeho zdravému citovému a psychickému vývoju. Na základe novely môže súd zveriť dieťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak o osobnú starostlivosť majú obidvaja rodičia záujem. Pokiaľ záujem o striedavú starostlivosť prejaví len jeden z rodičov, nie je to dôvod na vydanie zamietavého rozhodnutia. Aj v uvedenom prípade súd bude musieť skúmať, či bude striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa. Novela zákona o rodine uvedeným spôsobom zdôraznila potrebu sledovania záujmov dieťaťa a umožnila zavedenie striedavej starostlivosti aj v tom prípade, ak jeden z rodičov bude blokovať snahy druhého rodiča o uzatvorenie dohody. Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov súd vychádza predovšetkým zo záujmov dieťaťa a skúma, či uvedeným zverením budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Formulácia druhej časti prvej vety nového ust. § 24 ods. 2 zákona o rodine má donútiť súd, aby vždy skúmal, či striedavá starostlivosť o dieťa bude v záujme dieťaťa, napr. či nedôjde k citovému strádaniu dieťaťa alebo či bude jeho rozvoj úplný, pokiaľ by nebola dieťaťu umožnená striedavá starostlivosť. Podľa dôvodovej správy k

novele bude súd preto nútený orientovať sa vyslovene na záujmy dieťaťa, čím sa má docieliť postupné upúšťanie od sledovania stereotypov u rodičov.

21. Ustanovenie § 24 ods. 2 zákona o rodine explicitne zakotvuje právo dieťaťa na starostlivosť a výchovu obidvoch rodičov aj po rozvode či rozpade rodiny. V zmysle ust. § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Na základe novely bude povinnosťou súdu dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Zavedenie inštitútu zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti má za cieľ posilniť jeho vzťah k obidvom rodičom.

22. V čase začatia súdneho konania malo maloleté dieťa 2 roky, dnes má 8,5 rokov, pričom od roku 2010 boli rodičia dieťaťa v rozvodovom konaní a žijú v oddelených domácnostiach. Do dnešného dňa sa rodičia nie sú schopní konštruktívne dohodnúť na spôsobe úpravy práv a povinností k dieťaťu, každý preferuje svoj osobný názor a postoj k výchove a starostlivosti o dieťa. Táto skutočnosť predstavuje extrémnu záťaž pre maloleté dieťa, pretože rodičia svoju neschopnosť sa dohodnúť ventilujú často pred maloletým. Dieťa v čase vyhlásenia prvého prvostupňového rozsudku navštevovalo materskú školu, pre problémy v správaní a rečovú nezrelosť mu bol doporučený odklad školskej dochádzky. Dieťa stále žije v spoločnej domácnosti s matkou, s otcom sa pravidelne stretáva. Medzi rodičmi po celý čas trvajúceho súdneho konania rezonuje neschopnosť komunikovať bez nedorozumení a napätia, čo sa prejavovalo aj na súdnych pojednávaniach. Situáciu v rodine niekoľkokrát riešil kolízny opatrovník z iniciatívy či už jedného alebo druhého rodiča. Tento stav sa výrazným spôsobom prejavil na maloletom dieťati, ktoré malo a má zdravotné problémy, najmä psychického charakteru. Je zrejmé, že ide o dieťa, ktoré vyžaduje zvýšenú pozornosť a starostlivosť, nakoľko v kolektíve sa dieťa správalo problematicky, agresívne k rovesníkom. Znalecký posudok znalca PhDr. Činovského, súd považoval za nepresvedčivý, vágny a jeho závery za spochybniteľné a to najmä z dôvodu, že znalec absolútne odignoroval skutočnosť, že dieťa vyžaduje špeciálny režim a taktiež sa vôbec nezaoberal nevraživosťou rodičov voči sebe navzájom. Tento rozpor nemohol odstrániť ani výsluch znalca a keďže súd dospel k záveru, že znalec vo svojej úlohe zlyhal, nemal súd vôbec záujem totožného znalca žiadať, aby posudok doplnil. Z uvedeného dôvodu sa ani nepriklonil k návrhu právnej zástupkyne vypočuť znalca v konaní, či vykonať kontrolné znalecké dokazovanie a dospel k záveru, že je potrebné, na posúdenie odborných otázok ustanoviť znalca nového. Súd považuje tvrdenia právnej zástupkyne, že " súd nevykonal všetky potrebné dôkazy na zistenie skutkového stavu " za zavádzajúce. Súd vykonáva dokazovanie podľa vlastnej úvahy a nie je povinný vykonávať dôkaz, ktorý účastník konania navrhuje, avšak ktorý sa javí nadbytočným a nehospodárnym. Znalkyňa PhDr. Zuzana Bieliková v znaleckom posudku konštatovala, že u matky dieťaťa sú lepšie predpoklady na zabezpečenie zdravého a všestranného vývoja dieťaťa. Dieťa je na matku ukotvené, pričom táto ukotvenosť vyplýva najmä z veku dieťaťa. Dieťa má problematické správanie sa a matka dokáže jeho výchovu lepšie zvládnuť. S otcom dieťa manipuluje. Znalkyňa podrobne i na pojednávaní vysvetlila na základe čoho ustálila, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov kontraindikovaná v prípade maloletého Mareka. Výslovne uviedla, že v tomto štádiu vývinu dieťaťa, je potrebné jedno stabilné prostredie. Súd so závermi znalkyne stotožnil, čo sa odrazilo i v prvom rozsudku súdu prvej inštancie. Súd trvá na závere , že striedavá starostlivosť oboch rodičov má miesto tam, kde sú vytvorené pevné citové väzby dieťaťa na oboch rodičov, kde obaja rodičia sú schopní a spôsobilí zabezpečiť potreby dieťaťa tak po stránke emocionálnej, materiálnej a aj organizačnej. Dôležitým faktorom pre tento záver bol vek dieťaťa, zrelosť, komunikácia rodičov navzájom, flexibilita. V danom prípade súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov a to z viacerých dôvodov. V prvom rade je to vek dieťaťa a jeho ukotvenosť na matku, jeho zdravotný a psychický stav, problematické správanie, potreba zvýšenej starostlivosti logopéda a psychológa. Dôležitým aspektom je tu zlá komunikácia medzi rodičmi, zlyhávanie pri spoločnom riešení otázok dôležitých pre vývoj dieťaťa ( operácia, logopéd, odklad školskej dochádzky ), rozdielne výchovné prístupy k maloletému, čo konečnom dôsledku môže priniesť do jeho detskej psychiky zmätok. Súd nepochyboval o tom, že obaja rodičia svoje dieťa milujú a nijako neznevažuje právo otca podieľať sa na výchove svojho syna. Obaja rodičia by však mali rešpektovať to, že je v záujme dieťaťa a pre jeho ďalší vývoj najlepšie a nepresadzovať svoju rodičovskú roľu nadovšetko.

23. Vzhľadom na závery uznesenia Krajského súdu v Bratislave, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený, súd postupoval podľa právneho názoru odvolacie súdu a z dôvodu skutočnosti, že tu existujú dva diametrálne odlišné znalecké posudky, nariadil KONTROLNÉ znalecké dokazovanie. Znalec PhDr. Valúch vypracoval znalecký posudok, ktorým de facto potvrdil správne závery súdu prvej inštancie vyslovené v rozsudku. Konštatoval rovnako ako súd, že obaja rodičia sú schopní zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa a majú k nemu vytvorený citový vzťah. Potvrdil, že dieťa miluje oboch svojich rodičov a najradšej by bolo s nimi oboma. Potvrdil však aj to, že neustále ťahanice rodičov sa na dieťati podpísali, poznačili jeho psychiku. Konštatoval, že dieťa potrebuje vzhľadom k svojmu aktuálnemu stavu, stabilné rodinné prostredie, pravidelný režim, lásku, podporu a pochopenie a toto je momentálne možné viac, ak bude dieťa zverené do starostlivosti matky s úpravou práva styku s otcom dieťaťa. Je potrebné tak urobiť pre zachovanie stability v živote dieťaťa, zabezpečenia jeho čo najbezproblémovejšieho vývoja. Striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov v budúcnosti nie je vylúčená, je však potrebné počkať, kým dieťaťa na ňu dozreje, stabilizujú sa jeho výkyvy v správaní, jeho logopedické problémy a v neposlednom rade, kým na striedavú starostlivosť dozrejú i jeho rodičia. Súd dopĺňa, že je potrebné si uvedomiť, že sú to oni dvaja, ktorí si vybrali jeden druhého za rodiča svojho dieťaťa. Sú matka a otec. Nemôžu byť nepriatelia, nemôžu byť konkurenti. Výchova a prospech ich dieťaťa má byť tým, čo ich bude navždy spájať, bez ohľadu na to, kto je ich životným partnerom. Rodičia dieťaťa v striedavej starostlivosti musia tvoriť tím, kde platia aspoň minimálne pravidlá slušnosti a chuť spolupracovať, tolerovať sa a mať aspoň základnú úctu k faktu, že i ten druhý je rodičom. Tento záver platil v čase vyhlásenia prvého rozsudku a platí aj dnes. Uplynutie času od začatia konania nijako situácii v rodine nepomohlo, naopak, dieťa je v horšom psychickom stave ako na začiatku konania, je však staršie. Súd preto opätovne a za podpory zistení znalca rozhodol o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Správnosť tohto záveru potvrdzuje i skutočnosť, že otec dieťaťa tvrdohlavo odmieta fakt, že maloleté dieťa má mať špeciálny režim, vzhľadom na zistenú diagnózu. Pre lepšiu orientáciu a pochopenie, čo sa s dieťaťom deje súd uvádza: " ADHD - Attention Deficit Hyperactive Disorder je porucha správania sa, ktorá sa prejavuje od útleho veku dieťaťa. ADHD označujeme klinický syndróm, pre ktorý je charakteristická narušená koncentrácia a pozornosť, porucha kontroly impulzov, kolísavé nálady i ťažkosti ako extrémny nepokoj či hyperaktivita. Ide o neurovývojovú poruchu. Táto porucha je často pre rodinu veľkým bremenom. Zvláštne správanie dieťaťa rodina považuje často z nevedomosti za chyby vo výchove. K ťažkej úlohe výchovy dieťaťa s ADHD sa pridružuje aj odmietavý postoj okolitého sveta, ktorý môže viesť k psychickému tlaku na všetkých členov rodiny. ADHD má mnoho podôb a vyskytuje sa napríklad spolu s hyperaktivitou (ADHD) alebo bez nej (ADD). ADHD má biologický základ v odlišnom vývoji a funkcii mozgu. Narušená schopnosť sústredenej pozornosti, nadmerná aktivita a impulzivita u týchto detí je daná odlišnou štruktúrou a funkciou mozgu. Zistilo sa, že na vzniku príznakov sa podieľa narušený metabolizmus látok, ktoré prenášajú vzruchy medzi nervovými bunkami, a to dopamínu a noradrenalínu. V predškolskom veku, medzi tretím a šiestym rokom, sú viditeľnými symptómami známky motorického nepokoja. Hlavne v hravých situáciách má dieťa problém pokojne a vytrvalo vydržať. Aj výbuchy zlosti a nedodržiavanie hraníc patria k faktorom, ktoré vedia urobiť zo všedného dňa v škôlke problematický. Oneskorenia môžeme nájsť prakticky vo všetkých oblastiach detského vývinu: v plánovaní a riadení činností, v hrubej a jemnej motorike, čo je viditeľné hlavne pri kreslení. Riziko úrazu je v porovnaní s inými deťmi niekoľkonásobne vyššie. U dieťaťa s ADHD v spojení s hyperaktivitou do veku približne troch rokov je nevyhnutná neustála kontrola a dozor dospelého, aby sme predišli nepríjemným úrazom. V školskom veku začínajú "skutočné" problémy. Požiadavky na dieťa sa stupňujú, dieťa má problémy sedieť potichu, koncentrovať sa, počúvať aj dokončiť začaté úlohy. Výsledkom sú slabé výkony, problémy s čítaním, písaním aj počítaním. Hyperaktívne deti majú v tomto období veľké problémy, lebo stanovený rozvrh hodín od nich očakáva prispôsobivé správanie. Chodenie po triede počas vyučovania alebo neustále rečnenie so susedom začnú učitelia i ostatné deti skôr či neskôr považovať za nepríjemné. Dochádza aj k mnohým konfliktom s ostatnými deťmi, emocionálna nestabilita a explodujúce, impulzívne správanie sťažujú sociálne kontakty. Nezriedka takéto deti menia školu dva - až trikrát už počas prvých rokov školskej dochádzky. Nediagnostikovaný ADHD školák často vôbec nie je schopný zúčastniť sa vyučovania dlhší čas. Každý šum aj pohyb v triede na neho pôsobí odpútavajúco. Domáce úlohy mu trvajú veľmi dlho a deti "ulietavajú" do svojho sveta fantázie. Bez odbornej pomoci a pomoci zo strany učiteľov vedie ADHD postupom času k tomu, že sa deti cítia vyčleňované, iné, uzavreté a nemilované. Získavajú presvedčenie, že nikdy nevedia nič poriadne urobiť, sú neustále kritizované a korigované. K tomu sa pridávajú v mnohých prípadoch aj školské neúspechy, lebo chýbajúca pozornosť často vedie k zlým výsledkom. " Zdroje: MUDr. František Bröhmer, Klinika detskej psychiatrie, DFNsP a LF UK Bratislava: Čo je to ADHD, Bratislava 2010MUDr. Ján Šuba, pedopsychiater, Duševné zdravie detí Bratislava: Dopad ADHD, Bratislava 2010Tlačový materiál:

ADHD - porucha ktorá zasahuje do celého života dieťaťa, Bratislava Február 2010. Otec dieťaťa si tieto fakty akoby neuvedomoval. Nevie o špeciálnych učebných pomôckach dieťaťa, nekomunikuje o jeho stave s ošetrujúcim lekárom, nezaujíma sa o diagnózu. Stále vychádza z toho, že dieťa je v úplnom poriadku. Takýto prístup otca jednoznačne svedčí proti striedavej starostlivosti oboch rodičov, pretože dieťa by sa tak pohybovala v dvoch odlišných režimoch, čo vzhľadom na potrebu stability vo výchove a učení, je nemysliteľné. Súd upustil od pôvodne plánovaného výsluchu dieťaťa z týchto dôvodov: maloletý bol podrobený trom znaleckým dokazovaniam, počas ktorých súd zisťoval postoj dieťaťa k spôsobu zverenia jednému z rodičov, dieťa je 7 rokov traumatizované správaním sa rodičov počas súdneho konania, zaťažované vyšetrovaním znalca, návštevami kolízneho opatrovníka. Dieťa nie je úplne psychicky zdravé, má stanovenú diagnózu ADHD s ľahkým aspergerovým syndrómom a ďalšie zaťažovanie dieťaťa tým, že sa musí dostaviť na súd, ZASA sa rozprávať s cudzou osobou, v cudzom prostredí o tom, čo ho najviac bolí a čo mu spôsobuje stres už roky, súd nepovažuje za konanie v najlepšom záujme dieťaťa. I bez výsluchu maloletého dieťaťa pred súdom, súd pozná názor maloletého, nakoľko ho vyslovil pre súdnym znalcom. Dieťa sa jasne vyslovilo, že má rado oboch rodičov a chce byť s nimi oboma. Dieťa nepreferuje starostlivosť rodiča jednotlivo a je jasné, že by bolo najradšej v úplnej rodine s oboma rodičmi naraz. Tento sen mu však jeho rodičia už nesplnia, nakoľko ich vzájomný vzťah nespadá ani do kategórie " slušný ". Aj súdny znalec zrozumiteľne uviedol, že na striedavú starostlivosť nie sú rodičia maloletého Mareka zrelí a momentálne nie je možná.

24. Súčasťou výroku o výkone rodičovských práv a povinností je i určenie, kto bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok na čas po rozvode. Tu súd považuje za potrebné poznamenať, že za výrok, zodpovedajúci tak Ústave SR, ako aj v Zákone o rodine zakotvených právach a povinnostiach rodičov považuje úpravu, pri ktorej " obaja rodičia sú oprávnení deti zastupovať a spravovať ich majetok ". V konaní nebol preukázaný žiaden právne významný dôvod, ktorý by odôvodňoval obmedzenie týchto práv niektorému z rodičov. Súd teda v konečnom rozhodnutí pristúpil k úprave, podľa ktorej obaja rodičia budú naďalej deti zastupovať a spravovať ich majetok.

25. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

26. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

27. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. ( veta prvá )

28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. ( veta prvá ).

29. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Výživou dieťaťa sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim treba pristupovať diferencovane. Schopnosti a možnosti rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmú z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie. Súd o určil vyživovaciu povinnosť otca vo svojom prvom rozhodnutí s prihliadnutím na náklady maloletého dieťaťa a na osobnú starostlivosť matky o dieťa, na sumu 170 eur mesačne, čo bolo menej ako polovica vyčíslených nákladov dieťaťa. Dieťa bolo v predškolskom veku, s pretrvajúcimi zdravotnými problémami ( tráviace ťažkosti, alergia), navštevovalo predškolské zariadenie. Dnes je maloletý Marek žiakom základnej školy, druhý ročník. Je len a len logické, že náklady dieťaťa sa tým ešte zvýšili, nakoľko pribudli školské pomôcky, školské aktivity. Dieťa navštevuje Centrum pedagogicko -psychologického poradenstva a prevencie Pezinok, využíva špeciálne učebné pomôcky. Je všeobecne uznávanou súdnou praxou, že nástup školskej dochádzky je spojený so zmenou pomerov dieťaťa a potrebou zvýšeného výživného. Matka dieťaťa však zotrvala na požiadavke pôvodne určeného výživného. Dieťa je tiež vo veku kedy rýchlo rastie, čo si vyžaduje časté nákupy nového oblečenia a obuvi. Matka sa o dieťa stará, zabezpečuje jeho náklady, pričom otec dieťaťa nepreukázal počas súdneho konania, že by niektoré z týchto nákladov hradil nad rámec poskytovaného výživného. Otec dieťaťa je zdravý, je schopný pracovať, jeho schopnosť práce nie je znížená a preto je súd toho názoru, že je spôsobilý plniť si svoju

vyživovaciu povinnosť. Je živnostníkom, vykazuje činnosť, tak je na ňom ako si usporiada svoje náklady podľa priorít. V konaní nebol preukázaný žiaden dôvod, pre ktorý by ťarchu vyživovacej povinnosti voči dieťaťu mala vo výrazne zvýšenej miere niesť matka dieťaťa. Súd ako nedôvodný vyhodnotil návrh otca dieťaťa, by výživné bolo určené na sumu 90 eur. Prihliadnuc na preukázané príjmy otca dieťaťa, skúmaním jeho daňových priznaní za roky 2013, 2014, 2015 súd dospel k záveru, že priemerný mesačný príjem otca dieťaťa sa pohybuje v rozpätí od 360- 450 eur. Otec dieťaťa je stolár a ako živnostník pracuje od roku 1999. Pred súdnym znalcom otec dieťaťa uviedol, že okrem stolárskej dielne, má tri nákladné autá a robí dopravcu. Ďalej uviedol, že dnes má veľa peňazí, funguje, má 15 ľudí, robí preto aby mal, ale nemíňa toľko ako predtým. Uviedol tiež, že investoval 40.000,- eur do technológií, kúpil nové plynové stroje, aby mohol viac zarobiť, kúpiť si dom. Z uvedených vyjadrení otca dieťaťa je zrejmé, že daňové priznanie neodzrkadľuje jeho jediný príjem, že momentálne sa mu podľa vlastných slov darí v podnikaní, dokonca si mohol dovoliť investovať, takže nepochybne mu nebude robiť problém platiť výživné na dieťa v rozsahu 170 eur mesačne.

30. Úprava styku maloletého dieťaťa s rodičom tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv. Predpokladom rozhodovania súdu o styku rodiča s maloletým dieťaťom je zistenie, že sa rodičia maloletých detí na styku s deťmi, nedohodli, prípadne ich dohoda nezodpovedá záujmu dieťaťa. Vzhľadom na pretrvávajúcu napätú situáciu, ktorá existuje vo vzťahu otca dieťaťa a matky dieťaťa a najmä na existujúcu úroveň väzby otca na dieťa a opačne, je stretávanie sa otca s dieťaťom v prijatej úprave primerané. Je dôležité, aby sa dieťa s otcom stretávalo, aby sa ich vzájomná citová väzba nenarušila a naopak silnela. Súd prihliadol k tomu, že je vhodné, aby mal otec dieťaťa možnosť byť s dieťaťom tak v pracovnom týždni, kedy má dieťa povinnosti, ako aj čas počas víkendov, sviatkov a prázdnin, kedy je možné venovať sa oddychu a voľno časovým aktivitám. Styk bol oproti pôvodnej úprave rozšírený, nakoľko dieťa už má takmer 9 rokov. Súd vyslovuje názor, že prijatá úprava je primeraná a prospešná, pre všetkých a je v záujme maloletého dieťaťa. Dieťa má dostatok možností tráviť čas so svojím otcom a naopak. Zároveň však, sa u dieťaťa zachová pocit stability a domova, čo súd považuje za mimoriadne dôležité.

31. Napokon súd, na základe doporučení súdneho znalca, ako aj návrhu právnej zástupkyne otca dieťaťa uložil rodičom dieťaťa zúčastňovať sa odborného psychologického poradenstva po dobu 6 mesiacov. Súd je názoru, že je to nevyhnutné, pretože za dobu 7 rokov trvajúceho súdneho konania sa rodičia dieťaťa nenaučili slušne spolu komunikovať. Poradenstvo, osvojenie si slušnej rodičovskej spolupráce je v záujme ich spoločného dieťaťa, ktoré by si zaslúžilo, aby jeho rodičia dokázali o maloletom rozprávať, rozhodovať a podieľať sa na jeho výchove bez hádok a osočovania. Iba tak je možné v budúcnosti uvažovať o tom, že by striedavá osobná starostlivosť rodičov bola v záujme ich dieťaťa. Súd tak rozhodol podľa § 37 ods. 2 písmeno d/ Zákona o rodine.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní do doručenia tohto rozsudku, písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 367 ods. 1 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.