Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-149-2016.pdf
PDF · 94.71 KB
Case nature
Subarea
13Co/149/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Janky Boroškovej a JUDr. Amy Odalošovej v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zast. právnym zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 233 516, P. O. BOX 41, proti žalovaným 1/ N. X., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX M. G., C.. O. A./X, t.č. bytom T. H. XX, a 2/ Z. X., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX M. G., C.. O. XXXX/X, t.č. bytom T. H. XX, za účasti Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., J. Kráľa č. 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, (do 30. 06. 2016 vystupujúce v pozícií vedľajšieho účastníka na strane žalovaných 1/,2/) zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokát, J. Kráľa č. 7, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie sumy 1.698,75 € s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 8C/185/2014-47 zo dňa 10. 04. 2015 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných 1/,2/ trovy právneho zastúpenia v sume 179,44 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka č. XXXXXXXXXX/XXXX v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, p o t v r d z u j e .
II. Vo zvyšku zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
III. Žalovaní 1/,2/ nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
IV. Združenie spotrebiteľov Slovenska o.z. má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal a žalobcu zaviazal povinnosťou zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných 1/,2/ trovy právneho zastúpenia v sume 179,44 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v tom čase platného ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že žalovaní 1/,2/ boli v konaní úspešní náhradu trov konania si však neuplatnili a preto súd rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane žalovaných 1/ a 2/ priznal súd prvej inštancie náhradu trov právneho zastúpenia v sume 179,44 € (za úkony právnej služby po 81,33 € - prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie k návrhu) a k tomu prislúchajúci réžijný paušál 2 x po 8,39 €.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku o náhrade trov konania (pôvodného) vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozhodnutia zmenil a „pôvodnému“ vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia. Namietal najmä, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje žiadne dôvody účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Ak už raz zákonodarca priznal nejakému subjektu určité osobitné postavenie aj vo vzťahu k súdnemu konaniu, potom vychádzal z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. Rozhodnutie o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka považuje za nedôvodné a nezákonné. Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 5/2013. Argumentoval, že od 01. 01. 2015 bola pre vedľajšieho účastníka na strane žalovaného stanovená povinnosť predložiť súhlas toho, na strane ktorého má vystupovať, inak sa na takýto subjekt neprihliada. Vedľajší účastník uvedené nesplnil a tak ako v iných prípadoch vstúpil do konania spôsobom, kedy o žalovanom mal informácie získané od súdu. Namietal, že vedľajší účastník ani nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka z dôvodu, že nepredložil súhlas toho, na strane koho má vystupovať iba vstúpil do konania spôsobom, kedy o odporcovi mal získané informácie od súdu.
4. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 04. 03. 2016, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 09. 03. 2016, vedľajší účastník na strane žalovaného uviedol, že do konania nevstúpil hromadným podaním, ale konkrétnym oznámením o vstupe s konkrétnym splnomocnením pre toto konanie. Argumentoval, že jeho vyjadrenie nebolo formulárové, neobsahovalo všeobecné ustanovenia o neprijateľných podmienkach. K návrhu sa vyjadril až po zhodnotení celého skutkového stavu. Ďalej argumentoval, že oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bolo doručené súdu pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 353/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok. V čase doručenia oznámenia o vstupe, teda v čase nadobudnutia účinkov vstupu, zákon podmienku súhlasu so vstupom do konania nevyžadoval. Trovy právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli, považoval za účelne vynaložené a zároveň viedli k úspechu žalovaných 1/,2/ ako spotrebiteľov v spore. Poukázal na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/1142/2014 zo dňa 11. 02. 2015 ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 09. 2015 sp. zn. 4MCdo/16/2014.
5. V písomnom vyjadrení k vyjadreniu vedľajšieho účastníka, ktoré bolo odvolaciemu súdu doručené dňa 24. 01. 2017 žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že zotrváva na doterajších vyjadreniach v celom rozsahu. Z obsahu tvrdení vedľajšieho účastníka nevyplýva žiadna okolnosť, ktorá by preukazovala, že žaloby podávané žalobcom nie sú dôvodné. Argumenty vo vyjadrení predstavujú iba paušalizované tvrdenia bez reálneho vecného základu. Opätovne poukázal na neúčelnosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, ktoré si uplatňuje v rozpore so zákonom a ich priznanie nemá legitimitu a oporu v zákone.
6. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnym noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, ktorý zostal aj zachovaný po 30. 06. 2016. V dôsledku toho platí, že ustanovenie novej účinnej právnej úpravy od 01. 07. 2016 o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto koná na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 36/1995).
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania (pôvodného) vedľajšieho účastníka, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania bol nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky,
Združenie spotrebiteľov Slovenska o.z. resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, je oprávnené vystupovať v konaní ako vedľajší účastník a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a v prípade kladnej odpovede na prvé dve otázky, či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania, resp. trov právneho zastúpenia v zmysle zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016.
10. Z ust. § 93 ods. 1 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014 vyplýva, že ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie či tu manželstvo je alebo nie je. Toto ustanovenie, ktoré bolo do OSP zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. OSP, dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ust. § 93 ods. 2 OSP je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ust. § 93 ods. 1 OSP špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ust. § 93 ods. 1 OSP, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. V konaní v zmysle OSP platného a účinného do 30. 06. 2016 mal vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, konal však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporovali úkonom účastníka, ktorého v konaní podporoval, posúdil ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014). Z vyššie citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu Združenie spotrebiteľov Slovenska o.z. malo oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného, pričom nemusí preukazovať právny záujem na jeho výsledku, pretože možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane žalovaného, mu dávala špeciálna zákonná úprava uvedená v ust. § 93 ods. 2 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014. Odvolací súd konštatuje, že z ust. § 93 ods. 4 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014 jednoznačne vyplýva, že vedľajší účastník má rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizovalo možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom advokátom a malo i právo na náhradu trov konania podľa v tom čase platného ust. § 137 ods. 1 OSP bez akýchkoľvek pochybností mu patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Ani OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016 vo svojich ustanoveniach nevylučovala, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním.
11. Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentoval, že žalovaný výslovne neudelil súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, podľa názoru odvolacieho súdu táto námietka neobstojí, lebo v zmysle ust. § 93 OSP účinného do 31. 12. 2014 sa na vstup vedľajšieho účastníka do konania nevyžadoval výslovný súhlas žalovaného so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 02. 12. 2014.
12. V ad hoc došlo k zamietnutiu žaloby. Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník na strane žalovaných 1/,2/ vstúpil do predmetného konania dňa 02. 12. 2014. Dňa 17. 02. 2015 podal písomné vyjadrenie, v ktorom sa k veci právne kvalifikovane vyjadril, okrem toho, že kvalifikoval zmluvu ako spotrebiteľskú, nezameral sa iba na vznesenie námietky premlčania v rámci pred pripraveného formulára, ale aj na predmetnú zmluvu. Právne posúdil zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že výslovne konštatoval, že zmluvné dojednanie ohľadom výšky odplaty, keď žalovaným 1/,2/ bola vyplatená čiastka vo výške 1 277,05 €, ktorú boli povinní uhradiť v 36 mesačných splátkach vo výške 85,15 €, teda suma 3 065,40 €, predstavuje viac ako dvojnásobok poskytnutej sumy. Takéto dojednanie je neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi, rovnako aj s najvyššou prípustnou mierou odplaty v zmysle platných právnych predpisov. Namietal výšku ročnej úrokovej sadzby úveru 70%, ktorá presahuje štandardnú výšku viac ako
päťnásobne. Vyjadril názor, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov je v rozpore s ustanovením § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 10 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Namietal, že zmluva obsahuje údaje o poskytnutí čiastky revolvingu vo výške 858,31 €, ktorú musí dlžník uhradiť v neuvedenej dobe s uvedením len zmluvnej odmeny a teda zo zmluvy nie je zrejmé, či sa jedná o ďalší úver resp. inú zmluvu, alebo či boli dlžníkovi poskytnuté aj tieto prostriedky. Z uvedených dôvodov považoval zmluvu za absolútne neplatnú v zmysle § 37 ods. 1, ako aj § 39 Občianskeho zákonníka. Namietal, že zmluva o úvere neobsahuje povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. g,f,k, zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru, podmienky upravujúce jeho čerpanie, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru určenú konkrétnym dátumom, výšku, počet termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v dôsledku čoho by sa spotrebiteľský úver mal považovať za bezúročný a bez poplatkov. Mal za to, že istina dlhu bola zo strany žalovaného uhradená v celom rozsahu a nárok na odplatu považoval za nezákonný. Poukázal aj na spôsob uzatvárania zmluvy o revolvingovom úvere, keď číselné hodnoty uvedené žalobcom pri RPMN úvere sa líšia od údajov, ktoré uviedli žalovaní 1/2/ v návrhu na uzavretie revolvingovej zmluvy. Mal za to, že dohoda o výške RPMN úveru nevznikla, ktorý nedostatok nie je možné nijako odstrániť. Prejav vôle žalovaného 1/,2/, ktorým začal čerpať úver, nenahrádza písomnú akceptáciu zmenu návrhu na uzavretie spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Vzniesol námietku premlčania v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by súd posúdil zmluvu o revolvingovom úvere ako absolútne neplatnú pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Odvolací súd má za to, že nejde o úkon, ktorý by bol až tak formulárový a nenáročný, že by sa jednalo len o úkon administratívny, ktorého podstatou by bolo len doplnenie niekoľko málo údajov do vopred predtlačeného formulára, bez potreby detailnejšieho oboznámenia sa s obsahom žaloby a z jej prílohami. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 5/2013 vyplýva, že posúdenie otázky účelnosti vynaložených trov právna úprava ponecháva na zváženie súdu, ktorému nemožno toto oprávnenie uprieť. Je preto povinnosťou súdu v rámci, ktorej musí prihliadnuť na osobitnosti každého jedného prípadu a svoje úvahy a závery dostatočne odôvodniť. Teda účelnosť trov konania je potrebné posudzovať v každej veci individuálne. Z uvedeného vyplýva, skutočnosť, že strana sporu Združenie spotrebiteľov Slovenska o.z., ktorý v konaní vystupoval ako vedľajší účastník vystupujúcich v určitých typov sporov opakovane nie je sama o sebe dôvodom, pre ktorý by neboli jeho trovy v takýchto konaniach vynaložené účelne.
13. Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentoval, že žalovaný výslovne neudelil súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, podľa názoru odvolacieho súdu táto námietka neobstojí, lebo v zmysle ust. § 93 OSP účinného do 31. 12. 2014 sa na vstup vedľajšieho účastníka do konania nevyžadoval výslovný súhlas žalovaného so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 02. 12. 2014.
14. Z uvedeného dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania v zmysle platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016 podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. Súd prvej inštancie sa správne pri rozhodovaní o náhrade trov konania zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania.
16. Na záver odvolací súd konštatuje, že novela Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 353/2004 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2015 do 30. 06. 2016 neobsahovala ustanovenia prechodného charakteru, preto novelizované znenie § 93 ods. 2 a 3 OSP bolo možné aplikovať na právne vzťahy odo dňa účinnosti tohto zákona, teda od 01. 01. 2015. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bolo doručené súdu pred 01. 01. 2015. Uvedený právny záver nespochybňuje ani dôvodová správa k zákonu č. 353/2014 Z. z. a konštatuje, že odstraňuje interpretačné problémy praxe súdov, ak z uvedeného v žiadnom prípade nevyplýva, že by uvedená novela zákonom č. 353/2014 Z. z. mala byť aplikovaná i na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou. Podmienky na vstup vedľajšieho účastníka do konania zavedené právnou úpravou účinnou od 01. 01. 2015 do 30. 06. 2016 nemožno aplikovať na tie prípady kedy vedľajší účastník do konania vstúpil ešte za účinnosti starej právnej úpravy, ktorá takéto podmienky pre vznik vedľajšieho účastníctva nezakotvovala, pretože by sa tak podľa novej právnej úpravy posudzoval vznik právnych vzťahov a nadobudnutých práv, ktoré vedľajšiemu účastníkovi jeho vstupom do konania vznikli, ku ktorému došlo pred jej prijatím.
17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania správne podľa v tej dobe platného a účinného ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie náležitým spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie ohľadne náhrady trov konania, uviedol aplikáciu právneho predpisu, uviedol, za ktoré účelne vynaložené úkony právnej služby priznal náhradu trov právneho zastúpenia, špecifikoval výšku tarifnej odmeny vrátane réžijného paušálu za ten, ktorý úkon právnej služby.
18. Odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie uvádzané argumenty zdôvodňujúce priznanie náhrady trov konania vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovaných 1/,2/ sú správne a preto rozhodnutie v napadnutom výroku potvrdil. Výšku priznaných trov právneho zastúpenia odvolací súd nepreskúmaval, nakoľko je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a žalobca v odvolaní nenamietal, resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných 1/,2/ priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia. Odvolací súd sa preto obmedzil na preskúmanie namietanej dôvodnosti a účelnosti priznanej náhrady trov konania a ich výšku už nepreskúmaval.
19. Výrok, ktorým súd žalobu žalobcu zamietol (výrok I.) a výrok, ktorým sa žalovaným 1/ a 2/, voči žalobcovi náhrada trov konania nepriznala (výrok II.) zostávajú v zmysle § 367 ods. 2,3 CSP nedotknuté.
20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešní žalovaní 1/,2/, ktorému však v odvolacom konaní trovy odvolacieho konania, ktoré by boli preukázané, odôvodnené a ktoré by bolo možné považovať za účelne vynaložené výdavky, nevznikli. Žalovaným 1/,2/ tak nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Na strane žalovaných 1/,2/ v konaní pôvodne vystupoval ako vedľajší účastník Združenie spotrebiteľov Slovenska o.z. a to za účinnosti OSP platného a účinného do 30. 06. 2016. V zmysle § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona do 01. 07. 2016 zostávajú zachované. Združenie spotrebiteľov Slovenska o.z., ktoré v konaní vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaných 1/2/ v zmysle platnej a účinnej úpravy OSP do 30. 06. 2016 bolo pred súdom prvej inštancie ako i v odvolacom konaní úspešné, nakoľko zdieľalo úspech žalovaných 1/,2/ na strane ktorých vystupovalo. Odvolací súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku Združenia spotrebiteľov Slovenska. o.z. na náhradu trov odvolacieho konania tak, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vznikli do 30. 06. 2016 a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške trov rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).