Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-154-2016.pdf
PDF · 91.35 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/154/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci žalobcu: Interfame, s. r. o., Narcisova 44, Bratislava 821 01, IČO: 43 910 203, proti žalovanému: LEXMAN, s. r. o., Škultétyho 3030/1, Bratislava 831 03, IČO: 36 810 657, o zaplatenie 1.224,-- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 72,-- eur spolu sa 8,05% p.a. úrokom z omeškania od 15.06.2015 do zaplatenia a 40,-- eur ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta
Žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 88,23%.
odôvodnenie:
1) Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 04.05.2016 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny v sume 1.224,-- eur spolu s príslušenstvom. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný objednávkou č. 16510A1 zo dňa 23.04.2015 si objednal od žalobcu tlmočnícke služby na presne stanovené termíny a rozsah. V objednávke bola pevne dojednaná cena. Objednávku žalobca potvrdil dňa 23.04.2015 elektronicky, stala sa záväznou pre obe strany. Na základe týmto založeného právneho vzťahu boli žalobcovi vystavené faktúry č. 150100022 dňa 14.05.2015 v sume 576,-- eur, faktúra č. 150100028 zo dňa 28.05.2015 v sume 384,-- eur, faktúra č. 150100032 zo dňa 05.06.2015 v sume 384,-- eur, faktúra č. 15010037 zo dňa 10.06.2015 v sume 384,-- eur. Z faktúry č. 150100022 žalovaný uhradil len časť 504,-- eur. Zostalo neuhradené 72,-- eur.
2) Žalobca v žalobe označil aj spolu s ňou predložil listinné dôkazy - vyššie uvedené faktúry, objednávku, e-mailovú korešpondenciu.
3) Žalovaný v podanom odpore navrhol žalobu zamietnuť, tvrdil, že žalobca za vykonané služby (odtlmočenie) dostal riadne zaplatené. Žalovaný platne odstúpil od zmluvy, bol dostatočne informovaný. Dôvodom odstúpenia bola požiadavka klienta T. P., ktorý požadoval výmenu tlmočníka. Žalobca žalovanému a súdu predložil rozdielne faktúry. Ak sa žalobca domáha nároku z dôvodu storno poplatku, tak sa tento účtuje bez DPH.
4) Žalovaný predložil objednávku, jemu doručené faktúry, mailovú komunikáciu.
5) V súdenom prípade si žalobca uplatnil nárok na doplatenie ceny za vykonané tlmočenie v dňoch 27. - 28.04.2015 a 13.05.2015, vyúčtovaný faktúrou č. 150100022 v sume 576,-- eur, z ktorej žalovaný uhradil
504,-- eur. Faktúrou č. 150100028, 150100032, 150100037 vyúčtoval cenu za objednané tlmočenie, ktoré nevykonal, požaduje to ako náhradu ušlého zisku. Odstúpenie od platne uzatvorenej zmluvy, listom, ktorý prevzal dňa 26.05.2015, považuje za neplatné, nemá vedomosť o dôvodoch odstúpenia od zmluvy.
6) Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
7) Medzi stranami sporu zmluvný vzťah vznikol na základe písomnej objednávky žalobcu zo dňa 23.04.2015 (č.l. súdneho spisu 10) v ktorej žalobca špecifikoval objednávku, simultánne tlmočenie počas workshopov, ktoré sa budú konať v určených dňoch (konkretizované v objednávke) v čase od 8:00 do 16:00 hodiny. Žalobca potvrdil objednávku (č.l. súdneho spisu 12). V dňoch 27.04.2015 do 28.04.2015 a 13.05.2015 vykonal simultánne tlmočenie. Ako predbežnú otázku súd skúmal, či došlo medzi účastníkmi konania k uzatvoreniu inominátnej zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, vzhľadom na neexistenciu písomnej zmluvy. Súd vychádzal z toho, že písomná forma nie je podstatnou náležitosťou inominátnej zmluvy a preto ani nedostatok písomnej formy nemôže byť dôvodom pre jej neplatnosť. Vzhľadom k tej skutočnosti, že neexistuje písomná forma, súd sa zaoberal aj tým, či nedošlo k vzniku zmluvného vzťahu konkludentným spôsobom. Prejav vôle môže byť vyjadrený nevýslovne, tzn. konkludentne za predpokladu, že tento konkludentný spôsob nevzbudzuje pochybnosti o tom, akú vôľu chcel subjekt prejaviť, napr. reálne začatie plnenia, ktoré vyplýva zo zmluvy. Úkon vyjadrený konkludentne musí byť vyjadrený podľa toho, čo spôsob jeho vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada k vôli toho, kto právny úkon urobil a k ochrane dobrej viery toho, komu bol určený. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5 Cdo 266/2007). Zmluvou, aj ústne či konkludentne uzavretou, je totiž zhodný dvojstranný, prípadne viacstranný právny úkon, ktorý síce nemá znaky výslovného prejavu pri bezformálnej dohode, ale ktorým zmluvné strany medzi sebou zakladajú právny vzťah, a tým i vzájomné práva a povinnosti. Len v tomto zmysle je zmluva právotvorná (lex contractus) a je prameňom autonómneho práva. Preto vôľu zmluvných strán je treba vždy spoľahlivo zistiť pre odstránenie pochybností, či vôbec išlo o prejav vôle konajúceho, s akým obsahom a či došlo k jej zhode ohľadne podstatných náležitostí, žiadaných jej účastníkmi a objektívnym právom. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júla 1997, sp. zn. 3 Cdo 46/97). V zmysle § 35 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený. Obsah konkludentného právneho úkonu treba vykladať pomocou troch kritérií: - obvyklého chápania spôsobu ich vyjadrenia, - vôle toho, kto právny úkon urobil, a - dobromyseľnosti adresáta právneho úkonu, ktorého ochrana sa preferuje so zreteľom na spôsob vyjadrenia právneho úkonu. Táto súčasť interpretačných pravidiel je vyjadrená v § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka a argumentačne platí aj v tomto prípade. Prejav vôle sa vykladá podľa významu, ktorý mu spravidla prikladá osoba, ktorej je právny úkon určený. Žalobca vykonal tlmočenie v dňoch 27.04.2015, 28.04.2015, 13.05.2015. Žalovaný v objednávke zo dňa 23.04.2015 požadoval, aby žalobca bol pripravený poskytnúť tlmočenie v čase od 8:00 do 16:00 hod., v objednávke nie je uvedené, že cena za tlmočenie závisí od skutočne odtlmočených hodín, preto súd argumentáciu žalovaného považoval za nedôvodnú. Žalovanému vznikla povinnosť uhradiť faktúru vystavenú č. 150100022 vo výške 576,-- eur.
8) Žalobca považoval odstúpenie žalovaného za neplatné. Nebol zákonný dôvod na odstúpenie, tlmočenie vykonával na profesionálnej úrovni.
9) Podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
10) Obchodný zákonník obsahuje všeobecné ustanovenia o odstúpení od zmluvy pri porušení zmluvnej povinnosti (§ 344 a nasl.), ktoré sú aplikovateľné na všetky obchodné zmluvy.
11) Podľa § 347 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri zmluvách s postupným čiastkovým plnením možno odstúpiť od zmluvy iba ohľadne čiastkového plnenia, s ktorým je dlžník v omeškaní.
12) Podľa § 345 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.(ods. 1). Na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.(ods. 2). Ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty. (ods. 3).
13) Ustanovenie § 345 a nasl. Obchodného zákonníka rozlišuje medzi podstatným a nepodstatným porušením. Za podstatné porušenie zmluvy je ako podstatné, kedy je možné rozumne predvídať s prihliadnutím k uvedenému účelu zmluvy stratu záujmu druhej strany na plnení povinností po takomto jej porušením. Pri hodnotení, aké predvídanie je rozumné, nie je rozhodné subjektívne hodnotenie povinné osoby, ale hodnotenie podľa objektívneho merítka, teda záver, ku ktorému by dospela rozumne uvažujúca osoba v postavení povinnej strany. Pre kvalifikáciu porušenia zmluvy ako podstatného porušenia zákon vyžaduje, aby z okolností, za ktorých bola uzatvorená zmluva, bolo možné objektívne odvodiť predvídateľnosť straty záujmu oprávnenej strany na splnení povinnosti po takomto jej porušení, ktoré zodpovedá porušovaniu zmluvy. (Ľudovít Kopáč. strana 293 Obchodné kontrakty 1.). Pri podstatnom porušení zmluvy má oprávnená strana právo odstúpiť od zmluvy ihneď po tomto porušení, toto právo však môže využiť, iba vtedy, keď oznámi druhej strane, že od zmluvy odstupuje, bez zbytočného odkladu v dobe, kedy sa dozvedela o porušení.
14) Účastníci sporu nemali upravený postup v prípade odstúpenia od zmluvy, súd aplikoval všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka § 344 a 345 ods. 1, 2 a § 347 ods. 2 pri zmluvách s postupným čiastkovým plnením, možno odstúpiť od zmluvy iba ohľadne čiastkového plnenia, s ktorým je dlžník v omeškaní.
15) Zákon nepredpisuje pre odstúpenie, resp. pre oznámenie o odstúpení písomnú formu, teda môže ísť o akúkoľvek formu aprobovanú zákonom (§ 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka), ale strana ktorej je oznámenie určené, sa musí o odstúpení dozvedieť. Žalovaný odstúpil od zmluvy bez zbytočného odkladu hneď potom, čo sa dozvedel o nespokojnosti zadávateľa T. P. (T. bolo v zmluvnom vzťahu so žalovaným. Žalobca subdodávateľsky vykonával tlmočenie). Po každom tlmočení žalobca mal predložiť potvrdenie o poskytnutí tlmočníckych služieb. V potvrdení zo dňa 13.05.2015 (č.l. súdneho spisu 61) zadávateľ (T. P.) v hodnotení tlmočenia klientom uviedol: „Na základe neprofesionálneho konania tlmočníčok dňa 13.05.2015, by sme Vás radi požiadali o výmenu tlmočníkov na zvyšné tlmočenia v termíne 27.05.2015-28.05.2015 8:00-16:00, T. 03.06.2015- 04.06.2015 8:00-16:00, býv. budova NR SR, 08.06.2015-09.06.2015 8:00-16:00, býv. budova NR SR. Za pochopenie ďakujem.“. Výhradu a požiadavku výmeny požadoval pracovník T. J.. T. Š.. Žalobca, tak ako vyplýva z e-mailovej komunikácie zo dňa 14.05.2015 medzi žalobcom a zástupcom T. P. - pani R. (č.l. súdneho spisu 81), mal vedomosť o tom, že dochádza k ukončeniu spolupráce, čo vyplýva z vety: „Dnes nám žiaľ agentúra Lexman oznámila, že s nami hodlá ukončiť spoluprácu“ . Z 26.05.2015 (č.l. súdneho spisu 80) „....... dovoľujeme si pripomenúť, že agentúra nemá žiadny legálny dôvod na naše zrušenie. Rada by som vášmu podala seriózne vysvetlenie, ak nám to vôbec umožní, o čom by som ako občan SR nerada pochybovala.“ Žalobca nebol v zmluvnom vzťahu s T. P., preto nie je na mieste jeho požiadavka aby ministerstvo odôvodnilo vyslovenú nespokojnosť v potvrdení zo dňa 13.05.2015. Žalovaný vychádzal z vyjadrenia objednávateľa, ktorý požadoval výmenu tlmočníka. Svedok J.. T. Š. vypovedal, T. P. mal platný zmluvný vzťah len so spoločnosťou Lexman. Ich komunikácia prebiehala s touto spoločnosťou cez pani J.. R.. K vykonanému prekladu pani Š. nemali výhrady, avšak mali výhrady voči správaniu, keď obviňovala a naliehala na pracovníkov T. P. prečo žiadali služby cez elektronicky kontraktačný systém, prečo nezadali úlohu priamo im. Výhrady mal s osobnostným prístupom. Trval na výmene tlmočníkov.
16) Súd nárok na náhradu škody, ktorý má predstavovať ušlý zisk vyúčtovaný faktúrami č. 150100028, 150100032, 150100037 zamietol. Žalovaný včas, platne odstúpil od zmluvného vzťahu z dôvodov uvádzaných v bode 14) rozsudku. Súd priznal žalobcovi nárok na úhradu ostatnej vyučovanej ceny fakt. č. 150100022. Zmluvný vzťah vznikol na základe objednávky zo dňa 23.04.2015. Zadávateľ (žalovaný) si objednal vykonanie tlmočenia v čase od 8:00 do 16:00 hod. V objednávke nie je uvedené, že sa uhrádza len reálne vykonané tlmočenie. Ak mala byť cena účtovaná len za reálne vykonané tlmočenie, tak by to bolo uvedené. Skutočnosť, že dňa 13.05.2015 bolo tlmočenie ukončené skôr nemôže byť pripísané na ťarchu žalobcu.
17) Podľa § 369 od. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
18) Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Nariadením vlády SR č. 21/2013 § 2 paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bola stanovená vo výške 40,-- eur.
19) Súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v súlade s § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c citovaného zákona. Výška úroku z omeškania je podľa § 771d Obchodného zákonníka, zverejnená na stránke: <https://www.justice.gov.sk/Stranky/Nase-sluzby/Civilne-pravo/Aktualna-sadzba-zakonnych-urokov-z- omeskania/Uvod.aspx>
20) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Úspešný bol žalovaný v rozsahu 88,23%. Žalobca požadoval zaplatenie 1.224,-- eur (100%). Súd žalobcovi priznal 72,-- eur (5,88%). V časti 1.152,-- eur žalobu zamietol (94,11%). Pomer úspechu (94-5,88= 88,23).
21) S poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III ( § 362 ods. 1 CSP).
V odôvodnení sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.