Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-40Csp/21/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Jaroslavom Skybom, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: Q. T. S., G.: XX XXX XXX, P. XX, O., o zaplatenie 99,36 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou postúpenou tunajšiemu súdu 24.1.2022 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 99,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 24,66 eur od 19.4.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 24,66 eur od 19.5.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 24,66 eur od 19.6.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 24,66 eur od 19.7.2018 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 0,72 eur od 21.8.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že zmluvou o postúpení pohľadávok z 8.7.2020 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb dohodli, že právny predchodca žalobcu žalovanému poskytne a sprístupní verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. za podmienok stanovených predmetnou zmluvou o poskytovaní verejných služieb, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Žalobca si v žalobe neuplatnil poplatky za upomienky oneskorenej platby, náhrady nákladov, poplatky za prerušenie / obmedzenie poskytovania služieb. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, pričom žalobcovi postúpil nasledovné pohľadávky z faktúr č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 18.04.2018 na sumu 24.66 eur ku dňu postúpenia pohľadávky, č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 18.05.2018 na sumu 24.66 eur ku dňu postúpenia pohľadávky, č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 18.06.2018 na sumu 24.66 eur ku dňu postúpenia pohľadávky, č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 18.07.2018 na sumu 24.66 eur ku dňu postúpenia pohľadávky, č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 20.08.2018 na sumu 0.72 eur ku dňu postúpenia pohľadávky, ktoré žalovaný neuhradil. Žalobca si tak v konaní voči žalovanému uplatnil len časť postúpeného nároku titulom nezaplatenej ceny za riadne a včas poskytnuté verejné služby vo výške 99,36 eur spolu s príslušenstvom.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Žaloba spolu s prílohami ako aj procesnými poučeniami súdu bola žalovanému doručená v súlade s ustanovením (ďalej len „“) dňa 20.5.2022.

4. Súd rozhodoval vo veci bez nariadenia pojednávania len na základe listinných dôkazov predložených stranami sporu v súlade s ustanovením , v zmysle ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 16.6.2022. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a webovom sídle súdu od dňa 1.6.2022 ( ).

5. Súd oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu zistil nasledovný skutkový stav:

6. Žalovaný uzavrel so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 podľa o elektronických komunikáciách dňa 26.8.2015 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. sa zaviazala poskytovať žalovanému telekomunikačné služby v dohodnutom rozsahu a žalovaný ako užívateľ sa zaviazal za poskytované služby platiť cenu podľa platného cenníka právneho predchodcu žalobcu. Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania verejnej telefónnej služby.

7. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. vystavila žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 18.04.2018 na sumu 24.66 eur ku dňu postúpenia pohľadávky, faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 18.05.2018 na sumu 24.66 eur ku dňu postúpenia pohľadávky, faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 18.06.2018 na sumu 24.66 eur ku dňu postúpenia pohľadávky, faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 18.07.2018 na sumu 24.66 eur ku dňu postúpenia pohľadávky, faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 20.08.2018 na sumu 0.72 eur ku dňu postúpenia pohľadávky.

8. Z oznámenia spoločnosti Slovak Telekom, a.s. o postúpení pohľadávky zo dňa 22.7.2020, ktoré bolo adresované žalovanému vyplýva, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.7.2020.

9. Výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 20.8.2021 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie splatnej peňažnej pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti Slovak Telekom, a.s. vo výške 247,23 eur.

10. Podľa (ďalej len „“), záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. 11. Podľa až 4 o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len Z. z) podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá splnila oznamovaciu povinnosť podľa . Poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním. Užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa verejnú službu alebo požaduje jej poskytovanie a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Ak ide o rozhlasové a televízne programové služby, koncovým užívateľom je aj poslucháč a divák. Účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb. 12. Podľa podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. 13. Podľa účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. 14. Podľa ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu v rátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka. 15. Podľa prvá veta z. č. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.

16. Podľa ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb. 17. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 18. Podľa a v znení neskorších predpisov spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 19. Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 20. Podľa a postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 21. Podľa (ďalej len „“), žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 22. Žalobca vyvodil svoje nároky zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktoré jeho právny predchodca ako dodávateľ služby uzavrel so žalovaným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Zmluva o poskytovaní verejných služieb nie je ako zmluvný typ upravená v ani v , ale je upravená v o elektronických komunikáciách a svojím charakterom je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou. 23. Je potrebné uviesť, že žalobca sa žalovaného nároku domáha z titulu, že tvrdí, že je právnym nástupcom spoločnosti Slovak Telekom, a. s. pretože mu mala byť postúpená dňa 08.07.2020 pohľadávka voči žalovanému na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. 24. Podmienky postúpenia pohľadávky, ktorú má podnik (t. j. poskytovateľ služieb elektronickej komunikácie, čiže aj spoločnosť Slovak Telekom, a. s.) voči účastníkovi (t. j. spotrebiteľovi, užívateľovi služieb elektronickej komunikácie) na tretiu osobu, upravuje ustanovenie Z neho vyplýva, že spôsobilým predmetom postúpenia je iba pohľadávka, ktorá je už splatnou, avšak len za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy podniku adresovanej účastníkovi a až po tom, čo bol účastník aj napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní. Uvedené podmienky sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky podniku a musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. 25. Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý vyjadruje postavenie účastníka v hmotnoprávnom vzťahu. Účastník, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia (ak je žalobcom) má aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd však žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca je nositeľom uplatneného práva. Ak sa to v konaní nepreukáže, následkom je zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou súdneho konania a súd ju skúma z úradnej povinnosti. 26. Pre platnosť postúpenia pohľadávky zo strany podniku na tretiu osobu je potrebné splniť podmienky ustanovené v . Žalobca, ktorému bola pohľadávka postúpená podnikom, je tak povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky podnik účastníka písomne vyzval na splnenie jeho záväzku a účastník napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie tejto skutočnosti má za následok nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie postupníka (žalobcu).

27. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v danom prípade žalobca nepreukázal, že by spoločnosť Slovak Telekom, a. s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 (podnik) zaslala žalovanému (účastníkovi) písomnú výzvu na úhradu pohľadávky, ktorá výzva musí predchádzať samotnému postúpeniu a tým nepreukázal ani podmienku, a to nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku, zodpovedajúceho pohľadávke. Súd má zato, že v zmysle citovaného ustanovenia je preukázanie doručenia výzvy žalovanému nevyhnutné na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. 28. Je preto potrebné zdôrazniť, že ustanovenie zákona o elektronických komunikáciách je špeciálnou úpravou oproti všeobecnej úprave postúpenia pohľadávok podľa . Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa alebo podľa špeciálnych predpisov (zákona o elektronických komunikáciách) nie je dovolená, je absolútna neplatnosť právneho úkonu, v tomto prípade zmluvy o postúpení pohľadávky pre jej rozpor so zákonom podľa (k tomu napr. uznesenie Krajského súdu Trenčín zo dňa 29.04.2020, sp. zn. ). Keďže žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy (výzvu) a neuviedol ani tvrdenia preukazujúce jeho aktívnu vecnú legitimáciu, súd jeho žalobu zamietol aj s poukazom na ustanovenie , keďže žalobca je zastúpený advokátom. Postúpenie preto nie je platné a žalobca nie je oprávnený uplatňovať predmetnú pohľadávku pred súdom. Súd preto z vyššie uvedených dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko nemal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu na súdne uplatnenie pohľadávky. 29. O trovách konania súd rozhodol podľa a , keď vzhľadom na zamietnutie žaloby bol v spore v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne preukázateľné trovy nevyplývajú, preto súd v súlade s procesnou ekonómiu podľa Základných princípov nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania samostatnému uzneseniu, ale rozhodol tak, že náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).