Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/328/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: X.. W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX D., zastúpený advokátom K.. K. C., so sídlom I. XXX/X, XXX XX C., proti žalovanému: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXX, XXX XX D., zastúpený advokátkou S.. O. I., so sídlom K. 14, XXX XX D., o zaplatenie sumy X.XXX,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.950,64 Eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Pôvodnou žalobou doručenou súdu dňa 04.03.2010 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.495,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od podania žaloby do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parc.č. XXX zapísanej na LV č. XXX, ktorá susedí so spornou parcelou č. XXX/X a č. XXX. Žalovaný užíva časť z parcely č. XXX a to XXX m2 neoprávnene, čím sa bezdôvodne obohatil. O skutkovom stave svedčí znalecký posudok X. zo dňa 09.03.2009. Žalovaný si dal vypracovať znalecký posudok X. a na základe tohto uznal, že neoprávnene užíva cudzí pozemok. Dňom 01.10.2009 žalovaný posunul hranice nezastavanej časti na právny stav a naďalej zostal užívať časť žalobcovho pozemku o výmere 48 m2 pod stavbou rodinného domu súp. č. XXX, ktorého je výlučným vlastníkom. Priemerná predajná cena v kat. úz. D.. sa pohybuje okolo 100 Eur/m2, kde ročný nájom 10% z danej sumy činí 10 Eur/ m2 za rok. Žalobca teda požaduje za obdobie od 01.07.2007 do 01.10.2009 za užívanie 102 m2 sumu 2.295,- Eur a za obdobie od 01.10.2009 do 01.03.2010 za užívanie 48 m2 sumu 200,- Eur, spolu sumu 2.495,- Eur. 2. V priebehu konania žalobca štyri krát navrhol rozšírenie žaloby tak, že žiadal zaplatenie náhrady za užívanie za ďalšie obdobie a to od 04.03.2010 do 31.01.2017. Poslednou zmenou žaloby sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 6.645,- Eur spolu s príslušenstvom. Súd navrhované zmeny žaloby pripustil uzneseniami zo dňa 21.02.2013, zo dňa 21.04.2015, zo dňa 14.01.2016 a zo dňa 01.03.2017.

3. V konaní bol vydaný platobný rozkaz 31Ro/716/2010-19 dňa 22.03.2010.

4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor v ktorom uviedol, že nesúhlasí s výškou náhrady za bezdôvodné obohatenie. Cena, ktorú uvádza žalobca, nie je určená pre tento konkrétny pozemok. Je určená všeobecne a nie pre tento konkrétny pozemok, na ktorom je postavená stavba a ktorý nie použiteľný na akýkoľvek iný účel. Ďalej žalovaný uviedol, že pri rekonštrukcii svojho domu v roku 1985 si dal vypracovať znalecký posudok X. Žalobca v roku 2001 kúpil nehnuteľnosti susediace so žalovaným a nič nenamietal, čo do situovania rodinného domu súp.č. XXX vo vlastníctva žalovaného. Časť pozemku,

kde to bolo technicky možné uvoľnil, v časti pozemku zastavanej domom chce trvalé riešenie. Žalovaný sa chcel usporiadať vzťahy aj odkúpením spornej časti pozemku, nebránil sa však riešeniu ani formou nájomnej zmluvy. Žalobca bol však ochotný uzavrieť nájomnú zmluvu len na 10 rokov a požadoval zvyšovanie nájomného. Ďalej uviedol, že vo veci žiada určiť primeranú náhradu pre žalobcu za užívanie časti pozemku.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkov X. oboznámením sa s LV č. XXX a č. XXX pre kat. úz. D., geometrickým polohopisným plánom č. XX/XX Ing. Šlechtu, protokolom o vytýčení hranice pozemku Ing. Andu, znaleckým posudkom č. X/XXXX X., znaleckým posudkom č. X/XXXX Ing. C. geometrickým plánom č. X/XXXX, znaleckým posudkom č. XX/XXXX X., znaleckým posudkom č. XXX/XXXX X., vyjadreniami realitných kancelárií zo dňa 10.01.2016 a zo dňa 08.01.2016 a zistil tento skutkový a právny stav.

6. Žalobca pri výsluchu uviedol, že danú situáciu chce riešiť nájomnou zmluvou alebo odstránením stavby na jeho pozemku. Stavba žalovaného je v dezolátnom stave a vlhne od spodu. Ako celkovú plochu, ktorú žalovaný užíval, uviedol výmeru 102 m2. Poukázal na plán X., kde sa hovorilo 140 m2. Neskôr vzhľadom na geometrický plán č. 6/2014, ktorý určil výmeru užívanú žalovaným na 48 m2, nesporil takto určenú výmeru, ktorú žalovaný užíva a z ktorej požaduje náhradu za užívanie.

7. Žalovaný pri výsluchu uviedol, že rodinný dom, ktorého je vlastníkom, bol postavený v roku 1936 na základe riadne vydaného stavebného povolenia. Nedošlo k zmene v umiestnení stavby. Dom sa iba rekonštruoval. V minulosti si dal geodetom X. pozemok zamerať, pričom geodet potvrdil stav z minulosti. Žalovaný uviedol, že je ochotný časť parcely v rozsahu 48 m2, ktorú plochu zaberá jeho dom odkúpiť od žalobcu za trhovú cenu.

8. Svedok IR.k uviedol, že katastrálne územie D. je problémovým územím. Ešte geodet X. zistil, že hranica medzi pozemkami je v teréne iná ako je zakreslená na mape. Pôvodné parcely č. XXX, XXX a XXX, XXX, XXX na mape sa nezhodujú a nikdy sa nezhodovali so skutočným stavom a boli zrejme zakreslené omylom. X. v roku 1986 urobil chybné vytýčenie, pretože považoval spodnú hranicu za správnu a východiskovú pre určenie susedných hraníc. Sporné územie posunul na náprotivnú stranu a takýmto spôsobom pokračoval, aby sa vyhol zastavanému územiu, ktoré bolo v tom čase zastavané domami. V čase jeho merania bola celková plocha v užívaní žalovaného 102 m2.

9. Z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. BV. súd zistil, že žalobca je vlastníkom parcely č. XXX o výmere 1053 m2 ako záhrady. Z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. D. súd zistil, že žalovaný je vlastníkom parcely č. XXX o výmere 192 ako zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXX/X o výmere 610 m2 ako záhrady a rodinného domu so súp.č. XXX postaveného na parcele č. XXX.

10. V znaleckom posudku č. 9/2009 IR. určil, že dom a oplotenie žalovaného zaberajú ku dňu vypracovania znaleckého posudku dňa 25.08.2009 z parcely žalobcu č. XXX plochu 102 m2.

11. Z geometrického plánu č. 6/2014 súd zistil, že geodet X. určil, že časť pozemku č. 343 je zastavaná domom žalovaného a táto časť má výmeru 48 m2. Túto časť označil ako parcelu č. XXX/X.

12. Znalec X. vo svojom znaleckom posudku č. 2/1985 konštatoval, že medzi parcelami č. XXX a XXX resp. XXX/X a XXX je hranica užívaná takmer správne, v súlade s mapovým zákresom. Ďalej je hranica medzi parc. č XXX/X a č. XXX/X posunutá z bodu 1 do bodu 3. Výmeru takto zabratej plochy znalec neurčoval.

13. Súdom ustanovená znalkyňa X. stanovila vo svojom znaleckom posudku č. 17/2016 hodnotu nájomného za užívanie parc.č. XXX/X (určenej geometrickým plánom č. 6/2014) vo výmere 48 m2 za rok 2010 vo výške 249,17 Eur, za rok 2011 vo výške 254,02 Eur, za rok 2012 vo výške 244,32 Eur, za rok 2013 vo výške 237,17 Eur, za rok 2014 vo výške 231,98 Eur, za rok 2015 vo výške 231,07 Eur a za rok 2016 vo výške 230,11 Eur. Znalkyňa pri určení hodnoty nájmu použila koeficient redukujúcich faktorov, pričom hodnota tohto použitého koeficientu bola 0,50, čo znamená zníženie sumy nájmu.

14. Žalobca namietal použitie tohto koeficientu z dôvodu, že znalkyňa vychádzala z existencie parcely č. XXX/X, pričom táto bol vyčlenená geometrickým plánom len za účelom určenia plochy zastavanej

rodinným domom. Skutočný stav je taký, že parc.č. XXX/X je súčasťou parcely 343, ktorá je v celosti vo vlastníctve žalobcu.

15. Žalovaný sa so znaleckým posudkom IR. č. 17/2016 čiastočne stotožnil. Vzhľadom k zastavanosti hodnoteného pozemku rodinným domom, tento pozemok nie je schopný dosahovať primeraný výnos formou prenájmu. Navrhol stanoviť výšku nájmu nižšiu ako všeobecnú hodnotu určenú znaleckým posudkom.

16. Zo znaleckého posudku č. 180/2016 X. súd zistil, že znalec stanovil všeobecnú hodnotu parcely č. XXX. o výmere 1053 m2 a to v sume 111.000,- Eur. Hodnota nájmu predmetnej parcely za rok je 8.831,51 Eur. Pri stanovení hodnoty určil hodnotu koeficientu redukujúcich faktorov ako 1.

17. X. ako svedok v konaní uviedol že, jeho úlohou bolo určiť všeobecnú hodnotu parcely č. XXX zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. D.. Hodnotil parcelu ako celok, teda koeficient redukujúcich faktorov tu nie je. Svedok ďalej uviedol, že vyhláška stanovuje faktory, ktoré znižujú tento koeficient, ako napr. stavebná uzávera, emisie. Presné hodnoty vyhláška neobsahuje a je to na posúdení znalca. Je rozdiel v hodnote parcely zastavanej od nezastavanej a či je verejne obchodovateľná.

18. Znalkyňa IR.. pri výsluchu uviedla, že koeficient redukujúcich faktorov zvolila na základe atypického tvaru tohto pozemku (parc.č. XXX/X). Pozemok má tvar lichobežníka pomerne malých rozmerov. Vo vyhláške sú uvedené rôzne faktory, pričom jeden z nich je aj zohľadnenie tvaru pozemku.

19. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

20. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Žalobca v konaní žiadal odplatu za užívanie časti parcely XXX žalovaným vo výmere 102 m2 za obdobie od 01.07.2007 do 01.10.2009 a následne vo výmere 48 m2 vzhľadom na posunutie plotu žalovaným. Žalovaný po vyhotovení geometrického plánu č. 6/2014 X. uvedenú výmeru 48 m2, ktorá je zastavaná jeho rodinným domom, nesporil. Predmetom konania bola teda odplata za užívanie časti parcely vo výmere 48 m2 (do 01.10.2009 výmere 102 m2). Výmera časti parcely užívanej žalovaným bola v priebehu konania ustálená. Zo žaloby a z výpovedí oboch strán taktiež nebolo sporné, že medzi nimi nedošlo k dohode o odkúpení príslušnej časti parcely ani k uzavretiu nájomnej zmluvy. Žalovaný teda užíva časť parcely bez právneho dôvodu a je povinný vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré mu takýmto užívaním z jeho strany vzniklo.

22. Hodnotu odplaty za užívanie nehnuteľnosti stanovila X. vo svojom znaleckom posudku č. 17/2016. Jej úlohou bolo určiť nájomné za tú časť parcely č. XXX, ktorú užíva žalovaný, pričom táto parcela bola na účely ocenenia označená ako parcela č. XXX/X (geometrickým plánom č. 6/2014). Aj napriek skutočnosti, že parcela č. XXX/X nie je zapísaná na liste vlastníctva, teda právne neexistuje, na účely určenia odplaty za užívanie je možné ju oceniť. X. vo svojom znaleckom posudku č. 180/2016 mal zadanú úlohu určiť nájom k celej parcele 343. Uvedený znalecký posudok nie je možné použiť z dôvodu, že predmetom tohto konania je odplata (vydanie bezdôvodného obohatenia) za užívanie iba tej časti parcely, ktorú žalovaný skutočne užíva. Je potrebné prihliadnuť na reálny stav, a nie na hypotetickú možnosť prenájmu celého pozemku č. XXX. Celý pozemok č. 343 o výmere 1053 m2 ako taký nie je možné prenajať samostatne, vzhľadom na skutočnosť, že s užívaním tohto pozemku je spojené užívanie parciel č. 340 a č. 341 na ktorých stojí rodinný dom a chata vo vlastníctve žalobcu. Preto súd pri rozhodovaní o odplate za užívanie pozemku vychádzal z hodnoty určenej znalkyňou Ing. Janečkovou, ktorej znalecký posudok je relevantný vo vzťahu k tejto veci.

23. Súd priznal žalobcovi sumu 2.950,64 Eur. Priznaná suma predstavuje sumu bezdôvodného obohatenia za užívanie časti parcely č. XXX. vo výmere 102 m2 a to za obdobie od 01.07.2007 do 30.09.2009 v sume 1.191,33 Eur (za obdobie od 01.07.2007 do 30.06.2008 sumu 529,48 Eur, za obdobie od 01.07.2008 do 30.06.2009 sumu 529,48 Eur a za obdobie od 01.07.2009 do 30.09.2009 sumu 132,37 Eur). Od 01.10.2009 žalobca požadoval bezdôvodné obohatenie za užívanie časti parcely č. XXX

vo výmere 48 m2. Zvyšná časť priznanej sumy 1.759,31 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie za užívanie časti parcely č. XXX . výmere 48 m2 za obdobie od 01.10.2009 do 31.01.2017 (za obdobie od 01.10.2009 do 31.12.2009 sumu 62,29 Eur, za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010 sumu 249,17 Eur, za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 sumu 254,02 Eur, za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 sumu 244,32 Eur, za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 sumu 237,17 Eur, za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 sumu 231,98 Eur, za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 sumu 231,07 Eur, za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016 sumu 230,11 Eur a za obdobie od 01.01.2017 do 31.01.2017 sumu 19,18 Eur).

24. Súd pri výpočte sumy bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.07.2007 do 30.09.2009 použil sumu nájmu za rok 2010 na m2 a za obdobie od 01.01.2017 do 31.01.2017 sumu nájmu za rok 2016 na m2 uvedenú v znaleckom posudku vo výške 5,191 Eur/m2, resp. 4,794 Eur (čl. 176 spisu). Znalkyňa určovala hodnotu nájmu od roku 2010, súd však z dôvodu hospodárnosti nevyžadoval doplnenie znaleckého posudku, resp. stanovenie hodnoty nájmu za skoršie obdobie, resp. neskoršie obdobie z dôvodu, že jediná premenná veličina, ktorá vstupuje do výpočtu je úroková miera. Z časového hľadiska ako aj nákladov na vypracovanie doplnenia znaleckého posudku bolo vhodné použiť údaje uvedené znalkyňou v znaleckom posudku za uvedené obdobie.

25. Na základe vyššie uvedeného súd priznal žalobcovi sumu 2.950,64 Eur ako bezdôvodné obohatenie určenú na základe znaleckého posudku Ing. Janečkovej a nie sumu 6.645,- Eur ako žalobcom určenú odplatu za užívanie. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamietol.

26. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom od 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Súd zamietol úroky z omeškania požadované žalobcom z dôvodu, že ešte v čase podania žaloby bolo medzi stranami sporné, akú časť výmery vôbec žalovaný užíva. Táto výmera sa ustálila až geometrickým plánom č. 6/2014 a taktiež samotná výška požadovaného bezdôvodného obohatenia bola v konaní sporná. Žalovaný nemohol objektívne vedieť výšku dlhu, s ktorým je v omeškaní. Preto súd žalobu v časti úrokov z omeškania zamietol, keďže žalovaný nebol v omeškaní s plnením peňažného dlhu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z uplatnenej sumy. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 6.645,- Eur (po zmenách žaloby), úspešný bol v časti 2.950,64 Eur, čo predstavuje 44,40 % Žalovaný mal úspech 55,60 %. Keďže

žalobca mal úspech len čiastočný (v časti menšej ako polovica) súd rozhodol, tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).