Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/11/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej vo veci manželky: F.. T. E., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XXX, zastúpená: PhDr. JUDr. Eva Kerekešová, advokátka so sídlom Tobrucká 7, 811 02 Bratislava, proti manželovi: I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. XXX, zastúpený: Mgr. Jana Hoksová, advokátka so sídlom J. Kalinčiaka 13, Volkovce, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletej A.ytom ako matka, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -87 zo dňa 28. februára 2022 , takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie napadnutej časti výroku II., v ktorej súd prvej inštancie rozhodol o tom, že styk otca s maloletou dcérou sa neurčuje a ponecháva sa na dohode oboch rodičov ako aj vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa vyživovacej povinnosti otca ( IV.) m e n í takto : Otca zaväzuje prispievať na výživu maloletej A. sumou 130,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov konania (výrok I.) a na čas po rozvode manželstva zveril maloletú A. E., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že styk otca s maloletou sa neurčuje a ponecháva sa na dohode oboch rodičov (výrok II.). Určil, že zastupovať a spravovať majetok maloletej budú obaja rodičia (výrok III.). Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 160,00 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku ( výrok IV.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , čl. 1,2, s. 1,2, , ,, , ,, , ,, , -5, s. 1, , , Zákona o rodine ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodne podaný.

2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na obsah návrhu navrhovateľky, ktorá žiadala, aby súd jej manželstvo rozviedol a rozhodol aj o úprave práv a povinností k maloletej A. na čas po rozvode manželov, pričom uviedla, že dôvodom rozvratu manželstva je nedôvera k manželovi, ktorý ju aj dcéru krátko po narodení dcéry opustil a do spoločnej domácnosti sa už nevrátil. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že v danom prípade sú vzťahy medzi manželmi vážne a trvalo rozvrátené, ich spoločným menovateľom je vzájomné citové odcudzenie a strata dôvery, ktoré potvrdili

obaja manželia, ktorí už nežiadajú v manželstve zotrvať, čo je nezvratný stav. Z uvedeného dôvodu návrhu na rozvod manželstva vyhovel. Maloleté dieťa zveril do výchovy a starostlivosti matke a styk otca s dieťaťom neupravil, vzhľadom na to, že rodičia sa po psychologickom poradenstve dohodli na zverení dieťaťa matke, ako aj na styku otca s dieťaťom, ktorí žiadali ponechať na ich vzájomnej dohode.

3. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca, uviedol, že na jej výške sa rodičia nedohodli a preto bolo potrebné, aby v tejto časti došlo k autoritatívnemu rozhodnutiu súdu na podklade vykonaného dokazovania. Mal za preukázané, že maloleté dieťa trpí zdravotnými ťažkosťami spočívajúcimi v intolerancii určitých druhov potravín s nábehom na celiakiu, kožnými problémami, ktoré s týmto môžu mať súvis a keďže dieťa má len 14 mesiacov, je pod pravidelným lekárskym dohľadom, stále prebieha jeho diagnostika. Matka, ktorá sa o neho primárne stará, hľadá a postupne nachádza potraviny a dermatologické prípravky, ktoré sú pre dieťa najvhodnejšie. Z tohto dôvodu však má s maloletou dcérou zvýšené výdavky, a to najmä v súvislosti so špeciálnym sušeným mliekom (170 eur mesačne), špeciálnym kožným krémom (50 eur mesačne), ovseným kúpeľom (30 eur mesačne) a vhodnou stravou, ktorú už dieťa dostáva vo forme príkrmov. Konštatoval, že matka má taktiež zvýšené výdavky v súvislosti s dochádzaním s maloletou k lekárom v Nitre (pohonné hmoty), keďže ich trvalý pobyt je v obci E.. Konštatoval, že ďalšie výdavky na maloletú predstavujú v súčasnosti príkrmovú stravu, oblečenie a obutie, plienky, hračky a iná drogéria. Uviedol, že dieťa sa zveruje do výchovy a starostlivosti matky, preto rozhodujúcimi sú majetkové pomery povinného rodiča, ktorým je otec. Uviedol, že mesačný príjem otca, a to aj po rozrátaní príjmu z predaja vína je 710 eur mesačne a mesačné výdavky v sume 195 eur (plyn, elektrina, voda, TV + internet), ku ktorým treba pripočítať bežné výdavky tak, ako ich uviedol aj otec a to strava ošatenie a drogéria a tiež výdavky na vinohrad, ako napríklad postrek. Otec potvrdil, že v súčasnosti má finančné úspory na účte v sume 4 000 eur. K zisteniam súdu prvej inštancie, ktorý lustráciou v peňažných ústavoch zistil úspory otca v sume okolo 10 000 eur, otec uviedol, že väčšia časť z nich už bola spotrebovaná na plastové okná. Súd prvej inštacnie v tomto smere konštatoval, že v každom prípade, aj v súčasnosti disponuje otec vyššou finančnou rezervou, a to najmä v porovnaní s jeho priemerným mesačným príjmom. Uviedol, že sa snažil nájsť spravodlivý pomer vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k jeho dcére pri zohľadnení jeho príjmu, výdavkov, úspor, ale aj pri zohľadnení vyššieho príjmu matky. Vychádzal z toho, že keby aj bežné mesačné výdavky otca boli v sume 300 eur, jeho celkové mesačné výdavky bez vyživovacej povinnosti by dosahovali sumu 500 eur. Otec by preto mal jednoznačne byť podľa názoru súdu schopný podieľať sa na vyživovacej povinnosti sumou 160 eur. Pri určení tejto výšky súd zohľadňoval skutočnosť, že pri veku dieťaťa 1 rok ide u otca o celkový podiel k príjmom vo výške 23 % percent a má za to, že ide o mierne zvýšený podiel, avšak tento je odôvodnený najmä zdravotným stavom dieťaťa, pričom však podľa názoru súdu je táto výška výživného jednoznačne v schopnostiach a možnostiach otca, a to aj po zohľadnení jeho výdavkov.

4. Proti tomuto rozsudku voči časti výroku II a výroku IV. podal písomne v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie vo výroku II zmeniť tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou každý párny piatok a v nedeľu od 15:30 hod do 17:30 hod, každý nepárny týždeň v sobotu od 09:00 hod do 12:00 hod a každý pondelok v čase od 15:30 hod do 17:30 hod s tým, že prvých 15 stretnutí sa uskutoční v prítomnosti matky a následne jej prítomnosti. Vo výroku IV. žiadal rozhodnutie zmeniť tak, že súd zaviaže otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 130,- eur mesačne. Uviedol, že súhlasí so zverením maloletej A. do osobnej starostlivosti matky avšak nesúhlasí s tým, že styk otca s maloletou dcérou súd neurčil, pretože už počas celého konania bolo preukázané, že matka otcovi zabraňuje v styku resp. určuje si podmienky stretnutia a otec nemá možnosť vytvárať si dlhodobejší a hlbší vzťah so svojou dcérou, ktorá je ešte malinká a práve pre toto obdobie je veľmi dôležité na vytvorenie pozitívnych väzieb medzi otcom a dieťaťom. Bránil sa tým, že všetky náklady na dieťa, ktoré matke vznikli v súvislosti so zdravotným stavom dieťaťa mali byť kompenzované zdravotnou poisťovňou, tak ako na to poukazovala kolízna opatrovníčka. Žiadal zohľadniť, že tieto výdavky nebude matka znášať sama a rovnako pokiaľ sú na strane dieťaťa zdravotné problémy gastroenterologického a kožného charakteru, ktoré by boli zdravotne preukázané, vzniká matke rovnako nárok ako príspevok štátu na kompenzáciu za diétne stravovanie a pod. pričom matka v konaní nepreukázala, že by si tieto uplatnila. Otec ďalej namietal, že súd uviedol príjem matky v sume 1500,- eur, čo podľa názoru otca nezodpovedá skutočnosti, nakoľko na pojednávaní dňa 08.12.2021 bol uvedený príjem matky 1517,03 euro netto + 378,10 eura rodičovský príspevok, ktorý poberá matka. Poukázal na to, že súdom stanovená výška výživného na strane otca vo výške 160,- eur nezodpovedá jeho zárobkovým možnostiam, ktoré sú o 50% nižšie, ako na strane matky. Poukázal tiež na to, že matka zámerne neuvádzala jej reálne náklady, tieto uvádzala len tabuľkovo bez náležitého potvrdenia daných

skutočností a reálne tieto ani nezodpovedali odôvodneným potrebám maloletej. Príjem otca je cca 700,- eur mesačne, z čoho jednoznačne boli preukázané jeho výdavky na bývanie, stravu, cestovanie za prácou a rovnako výdavky na štúdium a pod. Ďalej zdôraznil, že mu je opakovane bránené riadne podieľať sa na výchove a starostlivosti maloletej dcéry, sú mu obmedzované jeho rodičovské práva. Jeho práva sú mu účelovo upierané, aby si dieťa nemohlo vybudovať vzťah k svojmu otcovi. Otec má záujem sa v plnej miere podieľa na výchove svojej dcéry a toto zabezpečiť pravidelnými kontaktmi a úpravou styku s dieťaťom, avšak samostatne bez neustálych zásahov starých rodičov zo strany matky. Okrem toho matka kontakty otca s dieťaťom neustále podmieňuje len krátkymi intervalmi cca 15-30 min a otec nemôže určovať, ako bude styk s dcérou prebiehať.

5. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na skutočnosť, že rodičia maloletej A. sa na pojednávaní dňa 28.02.2022, po absolvovaní poradensko-psychologické sedenia, vyjadrili a dohodli, aby súd styk otca s dieťaťom neurčil a ponechal ho na dohode oboch rodičov, čo potvrdil na pojednávaní aj kolízny opatrovník ÚPSVaR Nitra Podľa jej názoru v konaní bolo preukázané, že matka nezabraňuje styku otca s maloletým dieťaťom, práve naopak, matka navrhovala rôzne alternatívy, ako sa môže otec s maloletým dieťaťom, navrhovala tiež, aby sa otec postupne naučil starať o maloleté dieťaťa, keďže nemá žiadne skúsenosti ani zručnosti týkajúce sa starostlivosti o maloleté dieťa. Otec nikdy neprejavil záujem poznať režim, návyky a správanie svojej dcéry. Zdôraznila, že otec na niektoré určené termíny stretnutí s dcérou neprišiel, napriek tomu, že matka dieťa na stretnutie s otcom pripravila. Vo vzťahu k otcom navrhovanému styku s maloletou dcérou uviedla, že s týmto nemôže súhlasiť, nakoľko z práce môže odísť až po 16. hod a až potom vie pripraviť maloleté dieťa na stretnutie s otcom. Taktiež považovala za potrebné poukázať na skutočnosť, že na intervencii bolo otcovi odporučené, aby individuálne navštevoval poradensko- psychologické sedenia. S ohľadom aj na zdravotný stav maloletej dcéry jej stretávanie s otcom bez prítomnosti matky bude možné až v čase, keď si otec osvojí postupy a spôsoby starostlivosti o maloleté dieťa. Vo vzťahu k výživnému uviedla, že dôkladne zdokladovala svoj príjem a výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloleté dieťa s tým, že pre zachovanie dobrých vzťahov s otcom maloletého dieťaťa súhlasila s návrhom súdu týkajúceho sa výšky príspevku na výživu maloletého dieťaťa. Poukázala tiež na to, že otec neuviedol všetky príjmy, ktoré reálne má a to napr. príjmy z prenájmov pozemkov, príjem z predaja destilátov, ktoré si svojpomocne vyrába. 6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( v spojení s ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku ( , ) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku II. v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania je potrebné podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň Krajský súd v Nitre dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o určení výživného je podľa potrebné z nižšie uvedených dôvodov zmeniť tak ,že otca zaviaže na platenie výživného na maloleté dieťa v sume 130,- eur mesačne.

7. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 9. Podľa § 25 ods. zák . o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 10. Podľa § 25 ods. 2 zák. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie iba otec, ktorý odvolaním napadol výrok II. v časti, v ktorej súd styk otca s maloletou dcérou neurčil a ponechal na dohode rodičov. Otec tiež odvolaním napadol výrok týkajúci sa výšky jeho vyživovacej povinnosti (IV.), ktorú mu súd prvej inštancie určil na 160 euro mesačne. Matka ani kolízny opatrovník odvolanie nepodali, preto predmetom odvolacieho konania boli iba vyššie uvedené výroky napadnutého rozsudku.

12. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodne podané. Ako je už vyššie uvedené súd prvej inštancie vo svojom výroku II. rozhodol tak, že styk otca s maloletou dcérou neurčuje a ponechal ho na dohode oboch rodičov. Svoje rozhodnutie v tejto časti dôvodil tým, že rodičia sa po psychologickom poradenstve dohodli ponechať styk otca s dieťaťom na ich vzájomnej dohode. Zo záverečnej správy zo psychologickej spolupráce zo dňa 25.02.2022 spísanej na ÚPSVaR Nitra vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa sa zúčastnili individuálnych konzultácií a spoločných stretnutí. Z tejto správy vyplýva, že rodičia sa nevedeli dohodnúť na mieste, kde sa má styk otca s dieťaťom realizovať. Otec kvôli negatívnym skúsenostiam odmietol realizovať styk s dieťaťom v bydlisku matky a jej rodičov. Na druhej strane matka otcov návrh na realizovanie styku s dieťaťom v penzióne nepovažovala za vhodné. Zo správy tiež vyplýva, že v závere spolupráce vedeli rodičia dieťaťa dospieť k dohode. Podľa tejto správy sa kontakty otca s dcérou mali realizovať dva krát do týždňa podľa dohody rodičov. Z obsahu zápisne o pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 08.12.20 vyplýva, že otec sa domáhal úpravy styku s dieťaťom tak, ako navrhla matka s tým rozdielom, že dĺžka styku bude upravená na 3 hodiny s tým, že styk sa bude realizovať za prítomnosti matky maximálne do konca júna 2022, pričom právny zástupkyňa matky aj kolízny opatrovník tvrdili, že medzi rodičmi je v tomto smere zlá komunikácia. Upraviť styk otca s maloletým dieťaťom súdnym rozhodnutím navrhla matka aj v návrhu na začatie konania. Z obsahu zápisnice o pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 28.02.2022 vyplýva, že rodičia zhodne navrhli, aby súd styk otca s dieťaťom neupravil a ponechal na dohode rodičov. Z obsahu výpovedí rodičov na tomto pojednávaní nie je možné zistiť ako sa na realizácii styku otca s maloletým dieťaťom dohodli, kedy a kde by sa mal tento styk realizovať . Takýto záver nie je možné zistiť ani zo záverečnej správy zo psychologickej spolupráce zo dňa 25.02.2022 spísanej na ÚPSVaR Nitra. Hoci v tejto správe je konštatované, že v závere spolupráce vedeli rodičia dieťaťa dospieť k dohode, nie je v nej uvedené konkrétne, k akej dohode rodičia dospeli a aký je jej obsah. Ide iba o všeobecné konštatovanie bez toho, aby v správe bol uvedený konkrétny obsah dohody ohľadne styku otca s dieťaťom, s ktorou obaja rodičia súhlasili. Pokiaľ k takejto dohode skutočne došlo nič nebránilo tomu aby bol jej obsah uvedený do záverečnej správy, ktorú ÚPSVaR súdu predložil. 13. V rozpore s tvrdením súdu a kolízneho opatrovníka je obsah odvolania otca, ktorý namietal, že nesúhlasí s tým, aby súd ponechal styk otca s dieťaťom na dohodu rodičov. Správne otec poukázal na to, že z obsahu spisu je zrejmé a to z vyjadrení oboch rodičov, že rodičia sa na styku otca s dieťaťom dohodnúť nevedia, preto sa styk otca s dieťaťom riadne nerealizuje. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia sa dokonca nevedia dohodnúť na mieste, kde sa styk otca s dieťaťom bude realizovať a do kedy by sa mal realizovať za prítomnosti matky. Na základe uvedeného možno prijať záver, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď sa dôsledne nevenoval týmto skutočnostiam a potom, čo sa oboznámil s obsahom Záverečnej správy zo psychologickej spolupráce zo dňa 25.02.2022 spísanej na ÚPSVaR Nitra rodičov nevypočul na obsah údajnej dohody ohľadne styku otca sa dieťaťom rodičov a kolízneho opatrovníka a to aj napriek tomu, že v spomínanej záverečnej správe je obsiahnuté iba všeobecné tvrdenie, že v závere spolupráce vedeli rodičia dieťaťa dospieť k dohode. Odvolací súd považujúc rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti za predčasné a nezodpovedajúce skutočnostiam vyplývajúcich zo spisu, rozsudok v tejto časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 14. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude dôsledne zaoberať otázkou úpravy styku otca s dieťaťom. V tomto smere podrobne vypočuje rodičov dieťaťa a tiež vyzve kolízneho opatrovníka, aby oznámil obsah údajnej dohody rodičov ohľadne styku otca s dieťaťom, ku ktorej malo dôjsť v zmysle vyššie uvedenej záverečnej správy. Pri úprave styku otca s dieťaťom zohľadní vek, zdravotný stav a denný režim dieťaťa ale aj právo otca na takú realizáciu styku s dieťaťom, ktorá umožní naplniť účel úpravy styku otca s maloletým dieťaťom a to vznik a rozvíjanie vzájomných citových väzieb medzi otcom a dieťaťom a možnosť otca podieľať sa na výchove dieťaťa.

15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ZoR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

18. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou rodičov, pričom kritériá pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzajú z ich schopností, možností a majetkových pomerov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa do značnej miery závisia od schopností a možností rodičov, pričom pri určení výživného sa vychádza zo zásady, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny. Schopnosti a možnosti rodiča posudzuje súd najmä z hľadiska toho, aký zárobok alebo iný príjem môže rodič dosiahnuť.

21. Z obsahu odvolania vyplýva, otec maloletého dieťaťa podal odvolanie aj do výroku (II.), ktorým súd určil výšku jeho vyživovacej povinnosti na sumu 160,- eur. V podanom odvolaní sa otec domáhal zmeny súdneho rozhodnutia s tým, že navrhol, aby súd určil výživné na maloleté dieťa vo výške 130,- eur. Odvolací súd sa zaoberal dôvodmi, ktoré otec uviedol v podanom odvolaní a v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ako aj vyjadreniami matky v tomto smere a po prejedaní veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, keď sa dostatočne oboznámil nielen s majetkovými pomery oboch rodičov, s ich príjmami ale aj s odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa vrátane nákladov vznikajúcich so zdravotným stavom dieťaťa. Nesprávne však ustálil výšku vyživovacej povinnosti otca, pretože nevzal pri určení výšky jeho vyživovacej povinnosti do úvahy zárobkové možnosti oboch rodičov dieťaťa a tiež útly vek dieťaťa. Z výsledkov vykonaného dokazovania je možné ustáliť, že otec dosahuje čistý príjem približne 700 euro mesačne. Zárobok otca predstavuje sumu 670 euro mesačne. Otec má príjem 10 euro mesačne za distribúciu časopisov a tiež príjem z predaja víno 400 euro, s čím má však otec podľa jeho tvrdenia aj náklady v súvislosti s kúpu postrekov. Matka dosahuje príjem zo zamestnania 1517 euro a zároveň od júla 2021 poberá rodičovský príspevok vo výške 378,10 euro a a rodinné prídavky na dieťa, ktorých výška v roku 2021 bola 25,50 euro a v roku 2022 bola 25,88 eura. V konaní bolo preukázané, že v súvislosti so zdravotným stavom dieťaťa vznikajú matke zvýšené náklady na výživu dieťaťa a to jednak v súvislosti s dietou, ktorú dieťa musí dodržiavať ( mlieko Neocate junior ) ale tiež s kozmetikou vhodnou pre dieťaťa, ako aj s pravidelnými vyšetreniami dieťaťa u lekára. Uvedené zvýšené náklady matka v konaní preukázala a súd prvej inštancie správne vo svojom rozhodnutí tieto konkretizoval, preto je možné prijať záver, že mesačné náklady na dieťa predstavujú sumu asi 350 euro, ktoré hradila matka, pretože zdravotná poisťovňa o žiadosti na úhradu lieku zaradeného v zozname kategorizovaných liekov -dietetickej potraviny zatiaľ nerozhodla. Pri určení výživného je súd povinný vychádzať z majetkových pomerov a zárobkových možností rodičov. V konaní bolo preukázané, že matka dosahuje zo svojho zamestnania mesačne príjem 1517 euro, teda podstatne viac ako otec. Aj keď matka zabezpečuje starostlivosť o dieťa, čím sa týmto spôsobom podieľa na jeho výžive, čo je tiež pri určení výživného potrebné zohľadniť, nemožno nevziať do úvahy výšku zárobku matky. Matka má tiež zákonnú vyživovaciu povinnosť a zo svojho príjmu môže prispieť na dieťa sumou najmenej 250 euro, pričom jej zostane k dispozícii suma 1267 euro mesačne. Okrem toho matka v súvislosti s ďalšími výdavkami spojenými so starostlivosťou o dieťa môže použiť aj sumu 387 eura mesačne, pretože z potvrdenia ÚPSVaR Nitra vyplýva, že od júla 2021 poberá aj rodičovský príspevok vo výške 378,10 eura. Pokiaľ otec zaplatí titulom jeho vyživovacej povinnosti na dieťa sumu 130 euro mesačne zostane mu k dispozícii suma približne 570 euro mesačne, čo nie je vysoká suma

na zabezpečenie vlastnej výživy a regenerácie pracovnej sily. Naproti tomu matka, keď prispeje na dieťa sumou 250 eura zostane jej k dispozícii na zabezpečenie potrieb suma 1267 euro mesačne. Čo sa týka maloletého dieťaťa jeho náklady na výživu budú kryté z výživného od otca v sume 130 euro mesačne a výživného od matky v sume 250 euro mesačne, teda spolu 380 euro mesačne, pričom časť výdavkov na dieťa bude hradené aj z rodinných prídavkov, ktoré vo výške 28,88 poberá matka. Spolu tak bude mať dieťa k dispozícii 408,88 eura mesačne, ktorá suma zodpovedá nielen veku dieťaťa ( v čase rozhodovania súd prvej inštancie malo dieťaťa jeden rok a dva mesiace) ale aj jeho zdravotnému stavu a možnostiam a schopnostiam rodičov a zodpovedá tiež životnej úrovni, ktorú rodičia pri svojich príjmoch dosahujú. Odvolací súd vzal do úvahy aj majetkové pomery otca, ktorý má úspory v sume 4000,- euro. Uvedenú sumu úspor však s ohľadom aj na vek otca odvolací súd nepovažoval za tak významnú, aby ovplyvnila výšku bežnej vyživovacej povinnosti otca, preto pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca vychádzal len z jeho mesačného príjmu. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti a uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej Kataríny sumou 130,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( )