Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/3/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. apríla 2017 prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza a obžalovaného

O. O.

nar. X.X.XXXX v I., okr. B., trvale bytom Z., Q. XXXX/XX, adresa na doručovanie B., M. X,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/151/2015 zo dňa 4.7.2016 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaného a prokurátora z a m i e t a j ú , pretože nie sú dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/151/2015 zo dňa 4.7.2016 bol obžalovaný O. O. uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr zák., pretože dňa 12. 12. 2013 v čase asi o 06:45 hodine na ceste II/574 v 42,7 kilometri v obci I. L., okres B., počas vedenia osobného motorového vozidla značky W. Z. C XXX, evidenčného čísla B. v smere od I. L. na I. porušil § 4 ods. 1 písmeno c), e) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a v dôsledku nedostatočného sledovania situácie v cestnej premávke, v dôsledku nevenovania sa vedeniu vozidla a v dôsledku zanedbania zvýšenej pozornosti voči chodcom narazil ľavou prednou časťou vozidla do pravého boku chodkyne - poškodenej B. Y., nar. XX. XX. XXXX, ktorá prechádzala cez cestu z ľavej strany na pravú stranu z pohľadu vodiča a smeru jazdy vozidla, následkom čoho utrpela zranenia, ktorým po prevoze do nemocnice podľahla.

Bol za to odsúdený podľa § 149 ods. 1, § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky, výkon ktorého mu súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky. Podľa § 61 ods. 2, § 38 ods. 2 Trestného zákona mu súd uložil trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 4 roky.

Rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože ho odvolaniami napadli tak prokurátor ihneď po jeho vyhlásení, ako aj obžalovaný v zákonnej lehote.

Prokurátor v písomnom zdôvodnení svojho odvolania uviedol, že toto smeruje voči výroku o treste, pretože výroky o vine a treste zákazu činnosti považuje za zákonné a spravodlivé. Požaduje však v danom prípade uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, a to jednak vzhľadom k postoju obžalovaného k trestnej činnosti, ktorý od začiatku svoju vinu neuznáva. Do času spáchania skutku sa dopustil 5 priestupkov na úseku dopravy, od skutku sa dopustil ďalších 8 priestupkov na úseku dopravy. Všetky boli výlučne za prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti, z čoho je zrejmé neuveriteľné

zľahčovanie následkov predchádzajúcej dopravnej nehody, ako aj absencia rešpektu - až ignorácia dopravných predpisov zo strany obžalovaného. Navrhol, aby krajský súd zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Odvolanie obžalovaného bolo písomne zdôvodnené prostredníctvom jeho obhajcu tak, že namieta uznanie viny zo skutku. Podrobne sa v odvolaní zaoberá tak znaleckým posudkom znalca Ing. Q. H.., ako aj znalca R.. Z.. V podstatnom namieta v znaleckom posudku znalca R.. Q. H.., najmä, že miesto zastavenia autobusu, ako aj miesto vystúpenia poškodenej z neho a jej následný pohyb, bral ako nemenné fakty. Nepresnosť týchto údajov negatívne ovplyvnila správnosť záverov posudku. Za prameň nepovažoval znalec jeho výpoveď, hoci vypovedal pravdu a je si celkom istý ako viedol vozidlo, že venoval pozornosť jeho vedeniu a nič nezanedbal. Taktiež na rozdiel od znalca R.. Z. tento znalec nezobral do úvahy výpoveď svedka Q.. Hoci tento svedok pred súdom uviedol, že si nie je istý na 100% vzdialenosťou 100 m, kedy spozoroval zadné svetlá druhého autobusu, neznamená to, že táto vzdialenosť by sa mala podstatne od tohto údaju líšiť. R.. Z. zohľadnil vo svojom posudku súvislosť medzi výpoveďami oboch vodičov autobusov, ale aj pohyb autobusu vedeného O. súvisiacu s výpoveďou svedkyne W.. Znalec Q. riešil možnosť prvej reakcie obžalovaného na chodkyňu bez prítomnosti autobusov, vôbec neuvažoval, že jeho vozidlo malo pred sebou v protismere autobus. Obžalovaný má za to, že znalecký posudok znalca Q. nie je správny. Namietol, že ho prvostupňový súd vzal do úvahy, zdôraznil najmä to, že kde autobus vedený O. zastavil, určil R.. Z. na základe výpovedí svedkov, naproti tomu znalec Q. to určil na základe obvyklého zastavovania autobusu podľa svedka O.. Znalec pritom musí zohľadniť všetky vykonané dôkazy, čo v posudku R.. Q. absentuje, preto ho považuje obžalovaný za nesprávny a nekompletný. Zdôraznil, že poškodená si počínala nepozorne, neopatrne, zrejme za odchádzajúcim autobusom, aj kvôli chýbajúcemu ľavému oku, sa otáčala pri prechádzaní cez cestu vľavo, a preto vošla do jazdnej dráhy ním vedeného vozidla. Zrážke preto nemohol zabrániť, napriek tomu, že šiel pomaly, a venoval sa vedeniu vozidla. Súd nevyhodnotil správne znalecké posudky a nevyhovel jeho návrhu na vykonanie kontrolného znaleckého posudku ústavom v Žiline. Obžalovaný na doplnenie dôkaznej situácie navrhol vypočuť nového znalca R.. O. K., ktorý vo veci z podnetu obhajoby vypracoval nový znalecký posudok, ktorý so svojimi závermi v podstate korešponduje s prvou variantou vyplývajúcou so znaleckého posudku R.. Z., podľa ktorej obžalovaný nehode zabrániť nemohol, pretože chodkyňa mu vytvorila na vozovke náhlu prekážku. Navrhol preto, aby krajský súdu rozsudok zrušil v celom rozsahu a vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie, doplnenie dokazovania a v konečnom dôsledku sa domáha oslobodenia spod obžaloby.

Voči odvolaniu prokurátora sa obžalovaný vyjadril písomne, pričom uviedol, že odmieta zodpovednosť za dopravnú nehodu, išiel dovolenou rýchlosťou, registroval chodca, znížil rýchlosť, zvýšil pozornosť. Registroval aj prechod pre chodcov, ako aj autobus. Poškodenú v žiadnom prípade nemohol vidieť skôr, pretože bola v tme a v tmavom oblečení. Nesprávne vyhodnotenie oboch znaleckých posudkov zo strany súdu je pre neho nepochopiteľné. Prokurátor nemôže argumentovať tým, že sa nepriznal ku skutku, keď sa z neho necíti byť vinný, hoci je nešťastný z toho čo sa stalo, nemôže uznať, že vedeniu vozidla nevenoval pozornosť. Nemal doposiaľ obdobnú nehodu, hoci má nejaké dopravné priestupky, najazdí s vozidlom viac mesačne ako bežný vodič, pretože ako konateľ zabezpečuje prácu pre viac ľudí po celej SR. Zaráža ho, že sa prokurátor domáha nepodmienečného trestu, vzhľadom na okolnosti dopravnej nehody, z ktorých nevyplynulo, že by jazdil bezohľadne, neprimerane rýchlo, či nevenoval pozornosť vedeniu vozidla. Naopak chodkyňa si počínala veľmi nezodpovedne. Domáhal sa zamietnutia odvolania prokurátora.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní poukázal na správnosť výrokov napadnutého rozsudku vo výrokoch o vine a treste zákazu činnosti a žiadal odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Na písomných dôvodoch odvolania voči výroku o treste odňatia slobody prokurátor zotrval. Verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti obžalovaného. Obhajca obžalovaného navrhol vyhovieť odvolaniu obžalovaného z dôvodov v ňom uvedeným, a odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaných odvolaní vykonal verejné zasadnutie, a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.

Uvedeným postupom zistil, že odvolania prokurátora ako aj obžalovaného nie sú dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

V rámci preskúmavania súdom prvého stupňa zisteného a ustáleného skutkového stavu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci, a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne, a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje.

Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný dňa 12.12.2013 pri vedení motorového vozidla porušil ustanovenia zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke v platnom znení /konkrétne § 4 ods.1, písm. c), e), podľa ktorých bol povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a situácii v cestnej premávke, a dbať na zvýšenú pozornosť voči chodcom, osobám so zdravotným postihnutím a osobitne voči starým osobám /- v dôsledku čoho vozidlom zrazil chodkyňu a táto utrpeným zraneniam podľahla. Obžalovaný tým naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods.1 Tr. zák.

Odvolací súd po preskúmaní veci, vzhľadom na uvedené, dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého stupňa, a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery. Ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti jednak o znaleckom posudku znalca z odboru doprava R.. Q., či pravdivosti výpovedí vo veci vypočutých svedkov. Jednotlivé dôkazy na seba navzájom nadväzovali a dávali ucelenú, ničím nenarušenú, logickú reťaz dôkazov, smerujúcu k jedinému záveru, a tým je uznanie viny obžalovaného. Znalecké posudky znalcov z odboru dopravy R.. Q. a R.. Z. sa líšili v podstatnom iba v tom, že R.. Z. tvrdí, že chodkyňa poškodená vytvorila obžalovanému prekážku náhlu. R.. Q. však uvádza, že chodkyňa - poškodená vytvorila len prvotnú kolíznu situáciu, pretože v blízkosti zastávky autobusu, kde je umiestnená značka B. X., nemožno vytvoriť prekážku náhlu. Okrem toho znalec tvrdí, že išla po vozovke dostatočne dlhú dobu, aby ju obžalovaný mohol za daných okolností spozorovať a reagovať na ňu a ak by tak urobil, nehode by bol zabránil.

Pokiaľ sa teda týka uznania viny, v tomto smere nepovažoval odvolací súd odvolanie obžalovaného za dôvodné, a podľa názoru odvolacieho súdu namietanie znaleckého posudku znalca R.. Q. nemôže byť podložené vnútorným pocitom obžalovaného o jeho nesprávnosti navyše v častiach týkajúcich sa záverov znalca, ktoré obžalovaného zo skutku usvedčujú.

Naopak znalecké skúmanie ústavom súdneho inžinierstva, ktorého sa obžalovaný domáhal správne prvostupňový súd odmietol. Na uvedený postup neboli splnené zákonné podmienky. totiž v § 147 ods. 1 takéto skúmanie umožňuje, avšak vo výnimočných, obzvlášť závažných prípadoch, vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie alebo na preskúmanie postupu znalca.

V danom prípade sa však jednalo o dopravnú nehodu v obci, v blízkosti prechodu pre chodcov, v blízkosti zastávky autobusu, či značky Pozor deti, kde došlo k stretu vozidla riadeného obžalovaným a chodkyňou

- poškodenou. Teda v mieste , kde je vodič povinný aj takéto situácie predpokladať, takúto povinnosť mu priamo ukladá zákon o cestnej premávke, s upriamením zvýšenej pozornosti na chodcov a navyše starších, či so zdravotným postihnutím - ako sa jednalo u poškodenej. Nemožno teda v žiadnom prípade hovoriť o výnimočnom a obzvlášť závažnom prípade.

Ohľadom preskúmania posudku znalca taktiež neboli splnené zákonné podmienky podľa názoru krajského súdu. V prvom rade pokiaľ by boli vznikli pochybnosti o znaleckom posudku, tento by bol nejasný alebo neúplný, treba pribrať znalca na vysvetlenie týchto, alebo na doplnenie posudku. Správne preto prvostupňový súd vyhodnotil aj znalecké posudky oboch znalcov aj doplnok znaleckého posudku. Ani krajský súd nedospel k záveru, že by zo znaleckých posudkov vyplývali nejasnosti, ktoré by bolo treba odstraňovať či už pribratím iného znalca alebo ústavu. Navyše znalecké posudky neboli jedinými

dôkazmi, ani dôkazmi s vyššou váhou ako iné, a súd musel vziať do úvahy všetky dôkazy vykonané vo veci, či už svedecké výpovede svedkov, alebo listinné dôkazy. Tieto musel zhodnotiť jednotlivo i vcelku.

Navyše z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že bez ohľadu na závery znaleckých posudkov znalcov z odboru dopravy, chodec - stará pani, idúca v smere z ľavej strany, na danom úseku dopravnej nehody, ktorá sa zdržala na vozovke najmenej 5-6,3 sekundy, idúc pomaly, nemohla vytvoriť obžalovanému prekážku náhlu. Na uvedený záver nie je potrebné znalecké dokazovanie z odboru dopravy, nakoľko uvedený záver je záverom právnym, preto aj odvolací súd odmietol vykonanie ďalšieho dôkazu zo strany obžalovaného, znaleckého posudku znalca R.. O. K..

Svedecké výpovede svedkov boli v zmysle zákona vykonané po tom, ako boli svedkovia poučení o svojej zákonnej povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčovať. Oproti výpovedi obžalovaného teda mali povinnosť vypovedať pravdu. Obžalovaný na svoju obranu môže však uvádzať akékoľvek skutočnosti. Teda správne prvostupňový súd vyhodnocoval výpovede svedkov a obžalovaného.

Zároveň je potrebné uviesť, že sám obžalovaný uviedol, že daný úsek cesty pozná, a že pred nehodou mal dokonca reagovať na ďalšieho chodca, teda nie je zrejmé, prečo na chodkyňu nereagoval včas, hoci mu v tom podľa znalca nič nebránilo.

Krajský súd zdôrazňuje, že v zmysle platnej judikatúry ak pri vzniku následku spolupôsobilo viac príčin / konanie obžalovaného i poškodenej/ treba hodnotiť každú príčinu osobitne. Obvinený bude trestne zodpovedný hoci bude len jedným článkom reťaze príčin, ktoré spôsobili následok aj vtedy, ak by následok nenastal bez ďalšieho konania tretej osoby, s výnimkou prípadov, kedy by obvinený nemohol zrážke absolútne zabrániť, čo však z dokazovania nevyplynulo. Námietky obžalovaného, že poškodená bola neobozretná, konala ľahkovážne, teda jeho samého ako vodiča motorového vozidla nezbavujú zodpovednosti za daný skutok. Navyše ak sám zákon o cestnej premávke staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím osobitne chráni.

Ani po preskúmaní výroku o treste nezistil odvolací súd zo strany súdu prvého stupňa žiadne pochybenie. Práve tu je možné s poukazom na podiel poškodenej a jej správanie sa pri dopravnej nehode, kedy prechádzala vozovku v blízkosti avšak mimo prechodu pre chodcov, v tmavom oblečení, bez reflexných prvkov, čím ohrozila svoj život, dospieť k záveru, že trest odňatia slobody podmienečne odložený dostatočne zabezpečí nápravu a prevýchovu obžalovaného, pričom zodpovedá aj všetkým zásadám uvedeným v § 31 ods.1, ods.4 Tr. zák., ako aj zásadám generálnej a individuálnej prevencie.

Uložený trest odňatia slobody považuje preto odvolací súd za zákonný a spravodlivý. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný je aj osobou súdne doposiaľ netrestanou.

Nepochybil prvostupňový súd ani v tom, keď obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 4 rokov. Takýto trest je na nápravu obžalovaného nevyhnutný a potrebný. Je vymeraný za zohľadnenia doterajšieho množstva priestupkov na úseku dopravy u obžalovaného a to nielen pred dopravnou nehodou, ale aj po nej, kedy spáchal ďalších 8 priestupkov. Takéto konanie zo strany obžalovaného nie je možné posudzovať inak ako bezohľadné a nerešpektujúce súčasné podmienky cestnej premávky, nakoľko ani takáto negatívna skúsenosť obžalovaného nevystríhala pred bezohľadnosťou na cestách. Neobstojí jeho argument o tom, že ako konateľ najazdí množstvo kilometrov, najmä ak išlo o priestupky spáchané už po predmetnej dopravnej nehode. Trest zákazu činnosti je potrebné obžalovanému uložiť jednak s poukazom na nenapraviteľný následok dopravnej nehody, ktorým je smrť poškodenej, ale aj skutočnosť, že obžalovaný si nie je vedomý porušenia svojich povinností, preto je potrebné na neho dostatočne prevýchovne vplývať. Navyše sa skutku dopustil práve v súvislosti s vedením motorového vozidla. S poukazom na jeho bohatú priestupkovú minulosť nebolo možné mu ukladať tento trest na dolnej hranici trestnej sadzby.

Z takto rozvedených dôvodov preto odvolací súd nepovažoval odvolania prokurátora ani obžalovaného za dôvodné, a tieto potom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.