Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_4T-29-2022.pdf
PDF · 95.71 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/29/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Petrom Zacharom v trestnej veci obžalovaného O. W., nar. XX.XX.XXXX S. C., stíhaného pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. júna 2022, takto
rozhodol:
Obžalovaný: O. W. I. O. I., rod. W., nar. XX.XX.XXXX S. C., trvale bytom H., Š.D. XXXX/XX, okres Rimavská Sobota, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, bez pracovného pomeru,
s a u z n á v a za v i n n é h o, ž e
v presne nezistenom čase koncom mesiaca júl roku 2021 si z doposiaľ nezisteného zdroja zadovážil bližšie neurčený počet konopných semien, z ktorých v mieste svojho trvalého bydliska - na dvore pri záhradnej chate so súpisným číslom 1486 v meste Tisovec, okres Rimavská Sobota vypestoval viaceré odrody dospelých rastlín rodu konopa (Cannabis), ktoré spracoval do formy sušeného rastlinného materiálu a rozdelil podľa jednotlivých odrôd, tieto následne do 06.35 hod dňa 07.12.2021 nedovolene prechovával v izbe uvedenej záhradnej chaty, kedy pri vykonaní domovej prehliadky podľa § 100 Trestného poriadku v uvedenej záhradnej chate vyšetrovateľovi PZ vydal rastlinný materiál o celkovej hmotnosti 1.091,049 g, pričom následným znaleckým skúmaním bolo zistené, že ide o rastliny rodu Cannabis (konopa), ktorá je zaradená do I. skupiny omamných látok v zozname omamných látok a psychotropných látok zákona č. 139/1998 Z. z., o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, pričom toto množstvo zodpovedá celkom 2.182 bežným jednotlivým dávkam drogy v celkovej hodnote najmenej 5.455,25,-€,
t e d a
neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a čin spáchal vo väčšom rozsahu,
t ý m s p á c h a l
obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona.
Z a t o s a
o d s u d z u j e
podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenia § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to:
· 64 ks uzatvárateľných PVC sáčkov o rozmere 20 x 12 cm, · 27 ks uzatvárateľných PVC sáčkov o rozmere 6 x 10 cm uložené v 1 ks PVC sáčku o rozmere 16,5x10 cm, · 1 ks drevená debna z OSB dosiek s rozmermi 62 x 82,5 x 137 cm s dvierkami s pripevneným teplomerom , vo vnútri s osvetlením LED svietidlom, vo vrchnej i spodnej časti so vzduchovodom, · 1 ks pestovací stan s nápisom Homebox s kovovou konštrukciou a pláteným materiálom - uložená v krabici.
Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podal dňa 11.05.2022 pod č. konania 2 Pv 407/21/6609-68, obžalobu na obvineného O. W., nar. XX.XX.XXXX S. C., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe ako je to uvedené v tejto obžalobe a vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný O. W. na hlavnom pojednávaní dňa 16.06.2022 po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásil, že sa cíti byť vinným zo skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu.
Samosudca následne obžalovanému po jeho vyhlásení o tom, že sa cíti byť vinným, položil otázky podľa § 333 ods. 3 Tr. poriadku, a to podľa:
písm. c/ - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, písm. d/ - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol radiť o spôsobe obhajoby, písm. f/ - či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu, písm. g/ - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, písm. h/ - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý zločin.
Obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“.
Následne samosudca podľa § 257 ods. 6 Tr. poriadku zistil stanovisko prokurátora k vyhláseniu obžalovaného, pričom prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovaného.
Na uvedenom základe samosudca podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, že sa cíti byť vinným zo skutku, kladeného mu v podanej obžalobe za vinu.
Obžalovaný uviedol, že „on nevedel o tom, že to toľko pestuje, lebo oni sa nenavštevovali veľmi. On, keď niečo potreboval, prišiel k nim domov. Takže on nevedel.“
Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol, vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného uznať vinu v zmysle podanej obžaloby. Poukázal na to, že dolná hranica trestnej sadzby je 10 rokov. Prokurátor
zdôraznil skutočnosť, že obžalovaný od počiatku prípravného konania spolupracoval, trestnú činnosť priznal. Podľa obžaloby je možné aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona, teda pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody. Obžaloba poukázala na zdravotný stav obžalovaného, ktorý nie je najlepší a taktiež na znalcom konštatované nepodstatné zníženie ovládacích schopností. S poukázaním na uvedené, navrhol uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 8 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a vzhľadom na tú okolnosť, že v priebehu vyšetrovania boli zaistené aj veci, ktoré súviseli s trestnou činnosťou, navrhol, aby súd uložil trest prepadnutia vecí označený ako stopa číslo 39, 43, 47 a 48.
Obhajca obžalovaného uviedol, že klient sa v celom rozsahu priznal ku skutku, ktorý je mu kladený za vinu, má prevahu poľahčujúcich okolností. Poukázal na to, že marihuanu pestoval len čiste na vlastné účely, na zdravotné účely. V rámci vykonaného dokazovania v prípravnom konaní bolo preukázané, že je to výlučne na jeho účely, nepredával, ďalej to nedistribuoval, nerozširoval. Priznal sa ku skutku, ktorý je mu kladený za vinu, preto mal za to, že sú splnené všetky podmienky na mimoriadne zníženie trestu. Navrhol však, aby súd uložil trest pri možnej dolnej hranici trestu, čiže vo výmere 5 rokov nepodmienečne so zaradením do prvej nápravno-výchovnej skupiny.
Následne samosudca podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku rozhodol, že vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného vykoná dokazovanie v obmedzenom rozsahu, a to len čo do výroku o treste.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie podľa § 269 Tr. poriadku prečítaním listinných dôkazov, a to prečítaním odpisu registra trestov Generálnej prokuratúry SR, prečítaním výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, prečítaním správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, pracovisko Hnúšťa zo dňa 21.04.2022, prečítaním správy z Mesta Tisovec zo dňa 08.02.2022, prečítaním výpisu z Centra pre liečbu drogových závislostí Banská Bystrica zo dňa 20.04.2022 a prečítaním správy z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica zo dňa 16.02.2022.
Na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného o tom, že sa cíti byť vinným zo skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu, ako aj z dokazovania, ktoré bolo v predmetnej trestnej veci vykonané na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, mal súd za preukázané, že obžalovaný O. W. v presne nezistenom čase koncom mesiaca júl roku 2021 si z doposiaľ nezisteného zdroja zadovážil bližšie neurčený počet konopných semien, z ktorých v mieste svojho trvalého bydliska - na dvore pri záhradnej chate so súpisným číslom 1486 v meste Tisovec, okres Rimavská Sobota vypestoval viaceré odrody dospelých rastlín rodu konopa (Cannabis), ktoré spracoval do formy sušeného rastlinného materiálu a rozdelil podľa jednotlivých odrôd, tieto následne do 06.35 hod dňa 07.12.2021 nedovolene prechovával v izbe uvedenej záhradnej chaty, kedy pri vykonaní domovej prehliadky podľa § 100 Trestného poriadku v uvedenej záhradnej chate vyšetrovateľovi PZ vydal rastlinný materiál o celkovej hmotnosti 1.091,049 g, pričom následným znaleckým skúmaním bolo zistené, že ide o rastliny rodu Cannabis (konopa), ktorá je zaradená do I. skupiny omamných látok v zozname omamných látok a psychotropných látok zákona č. 139/1998 Z. z., o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, pričom toto množstvo zodpovedá celkom 2.182 bežným jednotlivým dávkam drogy v celkovej hodnote najmenej 5.455,25,-€.
Súd následne konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona, pretože neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a čin spáchal vo väčšom rozsahu.
Z odpisu Registra trestov Generálnej prokuratúry SR bolo zistené, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát priestupkovo postihnutý za drobnú krádež a postihnutý blokovou pokutou zaplatenou na mieste. Zo správy Mesta Tisovec zo dňa 08.02.2022 bolo zistené, že obžalovaný je prihlásený na trvalý pobyt v Tisovci, je slobodný, pričom obžalovaný nebol stíhaný komisiou ochrany verejného poriadku. Z vyjadrenia Centra pre liečbu drogových závislostí Banská Bystrica zo dňa 20.04.2022 bolo zistené, že obžalovaný bol ku dňu 20.04.2022 evidovaný v predmetnom Centre pre liečbu drogových závislostí. Zo správy z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica zo dňa 16.02.2022 bolo zistené, že obžalovaný sa vo výkone väzby adaptoval bez
problémov. Disciplinárne odmenený ani potrestaný v období od 09.12.2021 do 16.02.2022 nebol. Do práce zaradený nie je, pretože o zaradenie nepožiadal. Ústavný poriadok a denný režim dodržiava. Správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni.
Podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zákona kto neoprávnene kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
Podľa § 172 ods. 2 písm. e/ Tr. zákona odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo väčšom rozsahu.
V súlade s ustanovením 172 ods. 2 Tr. zákona možno obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v trvaní na desať až pätnásť rokov.
Z hľadiska druhu a výmery trestu s prihliadnutím na konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu v súlade so zásadou proporcionality trestu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Tr. zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie, t. j. zabránenie v trestnej činnosti a prvok individuálnej prevencie, t. j. výchova k riadnemu životu a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie, t. j. výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti. Trest má zároveň vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Tr. zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako samostatný.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zistil u obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zákona, t. j. že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zákona, t. j. že spáchanie trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zákona. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal, tento úprimne oľutoval, ako aj na to, že obžalovaný od počiatku prípravného konania spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní. Preto pri ukladaní trestu obžalovanému súd mohol pristúpiť k aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona, a teda pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu. Označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) možno použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, keďže obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Súd preto s prihliadnutím na zásadu primeranosti prísnosti trestu k
trestnému činu obžalovanému uložil trest odňatia slobody podľa kritérií obsiahnutých práve v § 39 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko uloženie trestu odňatia slobody aj na samej dolnej hranici trestnej sadzby by bolo pre obžalovaného vzhľadom na jeho pomery a možnosti jeho nápravy neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, čo súd vyjadril uložením trestu vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov.
Obžalovanému preto súd uložil represívny trest a to trest nepodmienečný - pod dolnú hranicu trestnej sadzby, ktorý bude podľa názoru súdu postačujúci na nápravu obžalovaného a na ochranu spoločnosti, pričom súd vzhľadom na okolnosti prípadu, na závažnosť a spôsob spáchania činu a jeho následky, vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho postoj k spáchanému činu, ktorý svedčí o istej miere sebareflexie a uvedomení si následkov svojho počínania, nezistil prevahu takých okolností, ktoré by boli dôvodom na uloženie trestu v strede, či v hornej tretine trestnej sadzby. Súd zároveň rozhodol o spôsobe výkonu trestu a to tak, že podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Zároveň mu uložil ochranné opatrenie v súlade s § 76 ods. 2 Tr. zákona
- ochranný dohľad v trvaní 2 roky.
S poukazom na horeuvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a čin spáchal vo väčšom rozsahu,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku). Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. poriadku). Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku). Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku). Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku). Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku). Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.