Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5C-61-2016.pdf
PDF · 108.87 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/61/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Magdalénou Andreánskou v právnej veci žalobkyne O. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. O. XXX, štátny občan SR, právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, proti žalovanej Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpenej AK Antol, s.r.o., so sídlom Kupeckého 2542/72, Pezinok, IČO: 47 257 024, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, t a k t o
rozhodol:
Určuje sa, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 22. 06. 2012, obsiahnutá v zmluve o úvere číslo XXXXXXXXXX v časti označenej ako bod 3) Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia v bode 4) uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou, je neplatná. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 25. 04. 2016, sa žalobkyňa, prostredníctvom právnej zástupkyne, domáhala voči žalovanej určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 22. 06. 2012 bola uzatvorená medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovanou ako veriteľom zmluva o úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver v sume 7 000,- eur, ktorý mala zaplatiť žalovanej v 72 mesačných splátkach po 171,07 eur. Uvedená zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou, jej obsah a obsah podmienok zmluvy nemohla žalobkyňa žiadnym spôsobom ovplyvniť ani doň zasiahnuť. V zmluve o úvere v bode 4 čl. 3 je drobným minimalistickým písmom obsiahnutá predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy. Zmluva o úvere spolu s dohodou o zrážkach zo mzdy bola dňa 20. 03. 2014 doručená zamestnávateľovi žalobkyne Roľníckemu družstvu Liptovská Kokava so žiadosťou o realizáciu tejto dohody, aby zamestnávateľ začal realizovať zrážky zo mzdy žalobkyne, a to vo výške 187,07 eur až do úplného uhradenia dlhu, pričom žalovaná výšku dlhu nevyčíslila. Podľa žalobkyne je preukázané, že právny vzťah založený zmluvou o úvere medzi ňou a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko predmetná zmluva napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uzavretá zmluva o úvere predstavuje formulárový typ zmluvy (bez individuálneho dojednania), pričom obsahovala ustanovenie, ktorým bolo vnútené žalobkyni ako spotrebiteľovi uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Uvedenú dohodu žalovaná zahrnula do zmluvy spôsobom, že text dohody je vyhotovený minimalistickým písmom v časti, v ktorej klient dáva vyhlásenia. Toto zmluvné dojednanie vnucuje spotrebiteľovi určité správanie a konanie, pričom zvýhodňuje poskytovateľa služby (dodávateľa) ako príjemcu plnenia, čím je spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprimerané a nerovnovážne dojednanie v spotrebiteľskej zmluve je neplatné aj podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa má za to, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže na základe dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov si žalovaná ako veriteľ uplatnila vykonávanie zrážok z jej mzdy a požiadala jej zamestnávateľa o realizáciu zrážok. Bez určenia
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je právne postavenie žalobkyne neisté a súčasne je ohrozené aj jej právo na disponovanie so mzdou. Vzhľadom na postup žalovanej, ktorá si uplatňuje svoje nároky na podklade dohody, ktorá je neplatná, nerešpektujúc právnu úpravu, domáhajúc sa plnenia z neplatnej dohody, nemá žalobkyňa priestor na to, aby bránila svoje práva a právom chránené záujmy a jedinou možnosťou je obrátiť sa so žalobou na súd.
2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom zo dňa 09. 09. 2016, podľa ktorého žalovaná popiera skutkové tvrdenia žalobkyne ohľadom tvrdenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 22. 06. 2012 je neplatná. Žalovaná má za to, že dohoda je v súlade so všetkými, v čase podpisu platnými právnymi predpismi, najmä s ustanoveniami zákonov č. 129/2010 Z. z., č. 250/2007 Z. z., č. 372/1990 Zb. a č. 40/1964 Zb. Na platnú dohodu o zrážkach zo mzdy zákon vyžadoval a vyžaduje písomnú formu, v ktorej je vyjadrený súhlas dlžníka so zrážkami zo mzdy ako zabezpečovacím prostriedkom na uspokojenie pohľadávky. Obidve náležitosti boli pritom v danom prípade splnené. Žalovaná si uplatnením dohody o zrážkach zo mzdy iba uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo zmluvy o úvere v súlade s právnymi predpismi, pričom takéto uplatnenie práva je výlučne dôsledkom neplnenia zmluvných povinností žalobkyne a v žiadnom prípade sa nejedná o svojvoľné konanie žalovanej. Písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzaviera veriteľ s dlžníkom. Zákon pritom výslovne stanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou (rozsahom) presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri exekúcii. Z dohody o zrážkach zo mzdy jednoznačne vyplýva, že je zabezpečením pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. Dohoda sa uzatvára len s fyzickými osobami a uplatňuje sa iba za splnenia podmienky, že dlžník si neplní svoje peňažné záväzky. Žalovaná tiež poukázala na skutočnosť, že príslušné ustanovenia smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktoré boli transponované do príslušných predpisov slovenského právneho poriadku, výslovne pripúšťajú zabezpečenie spotrebiteľských zmlúv. Žiaden predpis Európskej únie nezakazuje a nezakazoval zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy. Žalovaná v pozícii bankovej inštitúcie kladie pri svojej podnikateľskej činnosti dôraz na zabezpečenie pohľadávky pre prípad jej nesplácania zo strany klienta. Dohoda o zrážkach zo mzdy, na ktorej sa zmluvné strany riadne dohodli, bola uzatvorená v súlade s právnymi predpismi, obsahuje všetky vyžadované náležitosti a jej úprava nedáva možnosť svojvoľne určovať výšku pohľadávky a príslušenstva. Žalobkyňa nevyjadrila nesúhlas s obsahom dohody a došlo aj k úplnému čerpaniu úveru zo strany žalobkyne, ktorá sa dostala do omeškania s následným splácaním úveru.
3. Dňa 13. 10. 2016 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovanej k žalobe, v ktorom žalobkyňa uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovanej a tieto považuje za účelovú obranu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je samostatnou dohodou uzatvorenou podľa Občianskeho zákonníka a preto sa na ňu vzťahujú okrem špeciálnych ustanovení § 551 Občianskeho zákonníka aj všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť uzatvorená určitým a zrozumiteľným spôsobom, čo znamená, že musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. V čase uzatvárania dohody musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, čo však v danom prípade splnené nebolo. Ak nie je v dohode určito a zrozumiteľne vyčíslená pohľadávka, môže vzniknúť situácia, že veriteľ si bez akýchkoľvek možností dlžníka uplatní pohľadávku vo výške, na ktorú by nemal pri náležitej súdnej kontrole nárok v plnom rozsahu. V prejednávanej veci bola síce dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá priamo v zmluve o úvere, avšak v záujme dodržania zásady poctivosti by nemalo byť tak zásadné dojednanie obsiahnuté v spleti iných dojednaní, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Ustanovenie o dohode nie je graficky oddelené od iných ustanovení zmluvy, je písané minimalistickým a nečitateľným písmom a žalobkyňa nebola poučená o tejto dohode ani o jej následkoch. Pokiaľ si tak žalovaná uplatňuje zrážky na podklade dohody, ktorá je neplatná, je treba jej konanie považovať za neprijateľné a v rozpore so zákonom. Žalobkyňa opakovane uviedla, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitá, neplatná a nemá náležitosti, ktoré zákon pre jej platnosť vyžaduje. Žalobkyni bola predložená formulárová zmluva, ktorej obsah nemala možnosť ovplyvniť, nebola jej daná možnosť voľby súhlasu alebo nesúhlasu s uvedeným ustanovením a s dohodu ani jej následkami nebola oboznámená.
4. Na súdnom pojednávaní dňa 18. 04. 2017 žalobkyňa na podanej žalobe trvala. Právna zástupkyňa žalobkyne dodala, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola predmetom individuálneho dojednania, bola súčasťou formulárovej zmluvy o úvere, ktorú žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť a teda o tomto ustanovení nemohla rokovať ani ho odmietnuť. V dohode nie je presne a úplne konkretizovaná
zabezpečovaná pohľadávka, absentuje v nej aj výška dohodnutých zrážok. Spôsob dojednania dohody do neprehľadných ustanovení zmluvy je navyše v rozpore s dobrými mravmi.
5. Právny zástupca žalovanej navrhol žalobu zamietnuť pridržiavajúc sa doteraz vykonaných písomných podaní. Dohoda o zrážkach zo mzdy má všetky potrebné náležitosti. Nesúhlasil s tvrdeniami o neurčitosti dohody a o tom, že z nej nevyplýva zabezpečovaná pohľadávka. Veriteľ je oprávnený domôcť sa uspokojenia celej svojej pohľadávky voči dlžníkovi v mesačných splátkach zo mzdy v zmysle dohody alebo vo výške prípustnej podľa právnych predpisov až do úplného splatenia pohľadávky. Ďalej poukázal na znenie §137 písmena d) Civilného sporového poriadku, v ktorom sú definované obsahy, typy žalôb. Zo znenia §137 písmena d) vyplýva, že je možné sa žalobou domáhať určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobkyňa sa domáha určenia právnej skutočnosti, určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Vzhľadom na §470 ods. 1 CSP a na aplikáciu CSP aj na konanie začaté pred jej účinkom, mal za to, že vzhľadom na to, že z osobitného právneho predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa neplatnosti takým spôsobom, ako sa domáha žalobkyňa, to jest určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, petit žaloby, tak ako ho zažalovala žalobkyňa je vadný, v rozpore zo zákonom, a žiadal, okrem iného aj preto, žalobu zamietnuť, nakoľko nezodpovedá aktuálnej právnej úprave.
6. Žalobkyňa pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedla, že v júni 2012 uzatvorila s F. W. zmluvu o úvere. Sama šla na poštu, kde obdŕžala tlačivo pozostávajúce z viacerých papierov, ktoré vypísala, odovzdala a následne bol úver schválený. Ustanovenia zmluvy s ňou nemal kto prebrať. Mala v roku 2012 štrnásť veriteľov a nezvládala úvery splácať. Splátka požadovaná od jej zamestnávateľa v sume 190 eur bola vysoká, takéto splátky sa platia napr. pri hypotékach. V súčasnej dobe spláca F.Š. W. po 10 - 20 eur mesačne, pri príjme 450 eur nemôže splátku 190 eur zvládnuť. Pracovníčka pošty ju neupozornila, že uzatvára aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Mala možnosť si preštudovať zmluvu, avšak keď je niekto donutený takýto krok urobiť, niektorým veciam nepripíše význam. V roku 2012 mala uzatvorených viacero zmlúv s Poštovou bankou, ktorá jej tieto zlúčila do jednej zmluvy a bol jej poskytnutý úver 7 000,- eur, z toho 3 300,- eur šlo na zaplatenie predchádzajúcich pôžičiek a za ostatné vyplatené peniaze zakúpila sedačku a použila na živobytie.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinami, a to zmluvou o úvere, obchodnými podmienkami pre úver, žiadosťou o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy, žiadosťou advokátky zamestnávateľovi klientky vo veci vykonávania zrážok, oznámením zamestnávateľa o vykonávaní zrážok, vyjadrením žalovanej, vyjadrením a výsluchom žalobkyne a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Dňa 22. 06. 2012 uzavreli strany sporu zmluvu o úvere č. 3041529612, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 7 000,- eur. Žalobkyňa sa zaviazala splatiť poskytnutý úver v 72 mesačných splátkach vo výške 171,07 eur, dátum prvej splátky bol dohodnutý do 11. 07. 2012, ročná úroková sadzba predstavovala 19 %, ročná percentuálna miera nákladov banky 20,74 %, priemerná RPMN na trhu 12,55 % a celková výška nákladov 4 704,29 eur. V bode 3 zmluvy o úvere, označenom ako Zmluva o úvere a záverečné ustanovenie, bod 4 obsahuje dohodu o zrážkach zo mzdy v nasledovnom znení: „Klient podpisom tejto ZoÚ uzatvára s Bankou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ, Banka ako veriteľ je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči Dlžníkovi zo ZoÚ pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu Dlžníka vo výške Splátky najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky Banky“.
9. Žiadosťou o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 10. 03. 2014, doručenou Roľníckemu družstvu Liptovská Kokava dňa 20. 03. 2014, požiadala žalovaná na základe dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie mesačných zrážok zo mzdy vo výške 187,07 eur s prihliadnutím na výšku zrážok postihnuteľných výkonom rozhodnutia v súlade s Občianskym súdnym poriadkom, a to od najbližšieho výplatného termínu až do úplného vysporiadania záväzku. O vyrovnaní záväzku bude zamestnávateľa informovať dlžník predložením oznámenia o dátume a výške poslednej splátky, ktoré veriteľ dlžníkovi v predstihu písomne zasiela.
10. Dňa 26. 04. 2016 oznámil elektronicky zamestnávateľ žalobkyne jej právnej zástupkyni, že zo mzdy O. X. vykonáva zrážky a poslal prehľad zrážok, podľa ktorého bola v prospech spoločnosti F. W., a.s., zrazená v roku 2014 suma 1 283,81 eur, v roku 2015 suma 1 069,66 eur a v roku 2016 suma 210,- eur.
11. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
18. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
19. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
22. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
23. Podľa § 551 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
24. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe vyhovel, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalujúca strana sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola obsiahnutá v zmluve o úvere zo dňa 22. 06. 2012 a teda sa domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu. Žalovaná poukázala na znenie §137 CSP, v ktorom sú definované obsahy, typy žalôb. Z §137 písmena d) vyplýva, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Mala za to, že žalobkyňa sa domáha určenia právnej skutočnosti, určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, a teda vzhľadom na §470 ods. 1 CSP, petit, tak ako ho zažalovala žalobkyňa je vadný v rozpore zo zákonom. Žalobkyňa podala žalobu v tejto veci dňa 25.
4. 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.'&ucin- k-dni='30.12.9999'> Občianskeho súdneho poriadku. V čase podania žaloby účinný Občiansky súdny poriadok vo svojom ustanovení § 80 písm. c) upravoval, že návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Procesný úkon, v tomto prípade žalobný návrh podaný žalobkyňou dňa 25. 4. 2016, vyvoláva procesnoprávne následky (účinky) do budúcnosti a v tejto procesnej budúcnosti sa následky úkonu uznávajú aj vtedy, ak novšia procesná úprava už s takýmto následkom nepočíta. Ak teda v bol v konaní vykonaný procesný úkon, s ktorým sú spojené určité následky, majú byť tieto následky zachované bez ohľadu na procesný režim nového procesného predpisu. Účinky tohto úkonu sa uznávajú, aj keby ich už následná právna úprava neuznávala. Ustanovenie § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku obsahovalo vo vzťahu k možnosti uplatnenia práva určovacou žalobou aj pojem právo aj pojem právny vzťah („o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je“). Pojmy právo i právny vzťah v predchádzajúcej procesnej úprave mali rovnaký obsah a teda, ak ustanovenie § 137 písm. c) CSP už neuvádza pojem určenie právneho vzťahu, potom k žiadnej materiálnej zmene nedošlo. Vzhľadom na vyššie uvedené a na vyššie citované prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP má súd za to, že bez ďalšieho (všeobecne, bez posúdenia v tom ktorom konkrétnom spore) nemožno žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu zamietnuť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu.
25. Keďže súd považoval túto žalobu, za žalobu o určenie v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobkyňa bola povinná preukázať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti. Základným predpokladom úspešnosti žaloby podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) je naliehavý právny záujem žalobcu na určení, či tu právo je alebo nie je. V zmysle ustálenej súdnej praxe je naliehavý právny záujem daný spravidla v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo by sa stalo jeho právne postavenie neistým, pričom je povinnosťou žalobcu ozrejmiť, že podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom na odstránenie neistoty vo vzťahu medzi ním a žalovaným. Z obsahu spisového materiálu a z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalobkyňa má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, nakoľko bez tohto určenia by bolo jej právne postavenie neisté a jej práva ohrozené. Vykonávanie zrážok zo mzdy na podklade predmetnej dohody znamená obmedzenie možnosti žalobkyne disponovať so mzdou, čo má nepochybne výrazný dopad na majetok žalobkyne. Zníženie dosiahnutého príjmu môže mať a v prípade poberania pomerne nízkej mzdy za prácu aj má vplyv na zabezpečenie základných životných potrieb žalobkyne a jej rodiny.
26. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaná uzatvorila dňa 22. 06. 2012 so žalobkyňou zmluvu o úvere, súčasťou ktorej je tiež dohoda o zrážkach zo mzdy slúžiaca na zabezpečenie a uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Z obsahu zmluvy o úvere, označenia zmluvných strán, ako aj s prihliadnutím na predmet činnosti veriteľa z výpisu z obchodného registra, možno jednoznačne ustáliť, že vzťah založený medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko žalobkyňa pri uzatváraní a plnení zmluvy vystupovala ako fyzická osoba - nepodnikateľ (nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti). Uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a podľa právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku nesmú spotrebiteľské zmluvy obsahovať neprijateľné podmienky, t. j. ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút splnenia peňažného záväzku musí spĺňať všeobecné náležitosti právnych úkonov podľa § 34 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, musí mať písomnú formu a okrem veriteľa a dlžníka v nej musí byť označený aj platiteľ mzdy dlžníka. V dohode musí byť presne a nezameniteľne špecifikovaná pohľadávka veriteľa, o ktorej uspokojenie ide a tiež výška dohodnutých zrážok zo mzdy. S poukazom na vyššie uvedené súd po preskúmaní predloženej zmluvy o úvere a v nej zahrnutej dohody o zrážkach zo mzdy dospel k záveru, že dohoda neobsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, respektíve dojednané náležitosti sú neurčité, čo má za následok neplatnosť tejto dohody v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V dohode absentuje jednoznačné vymedzenie zabezpečenej pohľadávky, dotknuté ustanovenie iba všeobecne a neurčito pojednáva o pohľadávke vzniknutej zo zmluvy o úvere, výška dohodnutých mesačných zrážok, keďže z dojednania nevyplýva, či mesačná zrážka zodpovedá sume splátky úveru alebo sume prevyšujúcej túto splátku, ktorá je prípustná podľa príslušných právnych predpisov. V dohode nie je identifikovaný ani zamestnávateľ, ktorý by mal vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka. Navyše zmluva o úvere a teda aj dohoda o zrážkach zo mzdy bola vyhotovená vo formulárovej podobe, jej obsah nebol individuálne dojednaný a žalobkyňa nemohla dohodu žiadnym spôsobom ovplyvniť. Nemala možnosť konkrétne ustanovenie odmietnuť, mohla odmietnuť iba zmluvu o úvere ako celok (vrátane dohody o zrážkach zo mzdy). Ako vyplynulo z
výsluchu na súdnom pojednávaní, žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že so zmluvou o úvere uzatvára aj ďalšiu samostatnú dohodu o zrážkach zo mzdy, na túto skutočnosť nebola vopred upozornená a nebola oboznámená ani s možnosťou vykonávania zrážok zo mzdy alebo z iného príjmu za účelom uspokojenia pohľadávky veriteľa. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že veriteľ sa môže v prípade takto dojednaného ustanovenia domáhať uspokojenia ním vyčíslenej pohľadávky zo mzdy dlžníka bez toho, aby bola zachovaná možnosť dlžníka, príp. aj súdu korigovať výšku veriteľovej pohľadávky. Pritom je nepochybné, že takéto ustanovenie v spotrebiteľských vzťahoch spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu, vzniklo právo na náhradu trov konania. Súd preto priznal žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.