Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cob-82-2016.pdf
PDF · 97.3 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/82/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: M. G., nar. XX.XX.XXXX, K. N. č. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Pavol Gráčik, Farská 40, Nitra proti žalovanému: HV Centrum s.r.o., Hlavná 2, Trnava, IČO: 36 792 284, o zaplatenie 17.717,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 23Cb/120/2015-103 zo dňa 09.12.2015 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalobcovi súd priznáva náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17.117,63 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.499,71 eur od 10.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.459,77 eur od 3.2.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.459,77 eur od 11.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.459,77 eur od 12.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.459,77 eur od 20.8.2010 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 3.434,76 eur od 7.6.2011 do zaplatenia, 9,5 % ročne zo sumy 2.944,08 eur od 13.7.2011 do zaplatenia a povinnosť zaplatiť náhradu trov konania vo výške 1.826,12 eur, všetko do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia.
2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal zaplatiť žalovanú istinu titulom neuhradenia ceny za dodané dielo, ktorým bolo osadenie reklamného pútača a za prenájom reklamnej plochy, na ktorej bol pútač umiestnený. Žalované plnenie bolo nárokom, ktorý vyplýval zo záväzku žalovaného s podnikateľkou S. S., ktorá pohľadávku postúpila zmluvou o postúpení zo dňa 02.07.2013 na žalobcu.
3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť s odôvodnením, že neexistuje titul, z ktorého si žalobca nárok uplatňuje.
4. Súd prvej inštancie vypočul svedka S. S., ktorý za právneho predchodcu žalobcu uzatváral zmluvu o dielo so žalovaným a Ing. Z. N., konateľa žalovaného. Dokazovanie preukázalo, že zmluvné vzťahy vznikli na základe ústnych dohôd, keď právny predchodca žalobcu si všetky povinnosti, ku ktorým sa v zmluvách zaviazal splnil, na rozdiel od žalovaného, ktorý dlžné sumy za poskytnuté plnenia neuhradil.
5. Žalovaný nárok mal súd mal preukázaný Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 02.07.2013, z obsahu ktorej vyplýva, že postúpenie pohľadávky vo výške žalovanej istiny bolo bezodplatné, postúpenie pohľadávky právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej spoločnosti a tiež Ing. Z. N., ktorý bol v tom čase konateľom žalovanej spoločnosti oznámením zo dňa 04.07.2013.
6. Súd prvej inštancie nevykonal výsluch Ing. Z. N., ale vychádzal z odôvodnenia uznesenia OR PZ v Trnave ČVS: ORP-585/OEK-TT-2012/Kr, ktorým Ing. N. potvrdil existenciu záväzku medzi právnym predchodcom žalobcu a ním a uviedol, že dlžnú sumu uhradí potom, ako si vybaví úver. Z listiny označenej ako zrušenie nájmu a z výsluchu Ing. Z. N. mal súd jednoznačne preukázanú dôvodnosť podanej žaloby, keď skonštatoval, že práve výpoveď Ing. N. potvrdzuje existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi, teda medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu. Zmluva o dielo i zmluva o nájme reklamnej plochy bola uzatvorená ústnou formou. Predmetom diela bolo vyhotovenie a montáž banneru na fasádu obytného domu a prenájom časti nehnuteľnosti - fasády obytnej bytovky na adrese I. cesta, Y.. Nebolo sporné, že by právny predchodca žalobcu ako zhotoviteľ riadne a včas nesplnil svoj záväzok, a nevyhotovil predmet diela, čo bolo preukázané i fotodokumentáciou o existencii reklamného banneru na prenajatej ploche, ale žalovaný za jeho vyhotovenie nezaplatil. V konaní vypočutí štatutárny orgán žalovaného uviedol, že sa k dôvodnosti žalobcom uplatňovanej pohľadávky nevie vyjadriť, pretože v tom čase nebol konateľom žalovanej spoločnosti, žalovaná pohľadávka nevyplýva z účtovníctva, ktorým disponuje a nevedel spochybniť existenciu záväzkovo- právneho vzťahu medzi zmluvnými stranami. Dôvodnosť nároku na úhradu nájomného za prenájom plochy súd hodnotil z listiny, označenej ako zrušenie prenájmu, ktorú adresoval žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu, ktorou zmluvu o prenájme reklamného priestoru na Špačinskej ulici v Trnave vypovedáva, čo prvoinštančný súd vyhodnotil ako dôkaz, potvrdzujúci existenciu nájomného vzťahu. Nevedomosť štatutárneho orgánu o existencii takejto pohľadávky a absenciu jej evidencie v účtovníctve vyhodnotil súd s tým, že táto skutočnosť nemôže byť posúdená na ťarchu žalobcu a tak skonštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo a nepreukázal, že by nárok žalobcu bol neopodstatnený.
7. Z hľadiska právneho posúdenia sporu súd vychádzal z právnej úpravy týkajúcej sa zmluvy o dielo upravenej v ust. § 536 a nasl. Obchod. zák. a z § 663 a § 671 Obč. zák., podľa ktorých právne kvalifikoval zmluvu o nájme plochy, na ktorej bola umiestnená reklama. Nakoľko bolo jednoznačne preukázané, že sa žalovaný dostal so splnením svojej povinnosti uhradiť žalovanú istinu do omeškania, súd priznal žalobcovi i nárok na úrok z omeškania v časti, ktorá sa týkala zmluvy o dielo podľa § 361 Obchod. zák. a v súvislosti so zmluvou o nájme podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému účastníkovi trovy priznal v rozsahu uplatneného nároku, ktorý podrobne v odôvodnení rozhodnutia i špecifikoval.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal odvolací súd, aby predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie dokazovanie a opätovné rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že rozhodnutie vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu, pretože súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie pre vec rozhodujúcich skutočností a tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okrem citovania ust. § 205 O.s.p., ktoré označil za dôvody odvolania odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k plneniu v rozsahu žalobcom požadovanom, ale nevzal do úvahy, že v čase podpisovania objednávky Ing. Z. N. nebol so žalovaným v žiadnom právnom vzťahu, ani nemal udelenú plnú moc na zastupovanie spoločnosti, služby teda objednával ako fyzická osoba a nie osoba, ktorá koná za spoločnosť, súd prvej inštancie ho ani nevypočul a uspokojil sa s nekvalifikovanými dôkazmi, čím teda nedostatočne zistil skutkový stav.
9. Odvolanie bolo doručené žalobcovi, ktorý sa ale k nemu nevyjadril.
10. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorým bol nahradený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. uvedených v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie
konanie. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania, k čomu odvolací súd poukazuje na znenie článku 2 ods. 1, 2 a článku 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., podľa ktorých je potrebné podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh zamietnutý je správne, preto ho je potrebné podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdiť. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronicky stranám miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože strany o to nepožiadali.
Podľa § 387 C.s.p.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§387 ods.2 C.s.p.) Súd prvej inštancie vyčerpávajúco odôvodnil a vyhodnotil všetky žalobcom tvrdené a žalovanou spoločnosťou uvádzané skutočnosti, vzťah založený zmluvami uzatvorenými medzi stranami sporu správne skutkovo i právne posúdil, keď naň aplikoval príslušnú hmotnoprávnu i procesnú úpravu a návrhu v rozsahu podanej žaloby vyhovel.
Podľa § 366 C.s.p.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
13. Vzhľadom k povinnosti odvolacieho súdu vyporiadať sa z podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§387 ods.3 C.s.p.), ktoré odvolateľ založil na skutkových vadách, odvolací súd poukazuje na platnú procesnú úpravu, ktorá je založená na koncentračnej zásade a neúplnom apelačnom systéme, ktorá umožňuje odvolateľovi použiť v odvolaní prostriedky procesnej obrany, ktoré nemohol bez svojej viny použiť v konaní pred súdom prvého stupňa. K uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že štatutárny orgán žalovaného bol vypočutý na pojednávaní konanom dňa 09.09.2015 na Okresnom súde Trnava a vyjadril sa, že „ ak bude preukázaná opodstatnenosť pohľadávky, nemá s ňou problém“. Súčasne mu súd prvej inštancie po tom, ako pojednávanie odročil uložil, aby zabezpečil na ďalší termín pojednávania, ktorý súd určil na deň
09.12.201 prítomnosť svedka Ing. Z. N., ktorú povinnosť štatutárny orgán žalovaného vzal na vedomie a zaviazal sa dostaviť sa bez osobitného písomného predvolania.
14. Dňa 09.12.2015 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vypočutý ako svedok S. S., ktorý vypovedal k uzatvoreniu zmlúv. Žalovaný sa ale bez ospravedlnenia tohto pojednávania nezúčastnil, nezabezpečil ani účasť svedka, ktorého žiadal vypočuť, ani žiadne ďalšie úkony voči súdu prvej inštancie v súvislosti s jeho nezabezpečením, resp. svojou vlastnou neprítomnosťou nevykonal, preto súd vo veci konal a rozhodol i v jeho neprítomnosti.
15. Odvolací súd s poukazom na zistené správanie sa žalovaného a v súvislosti s odvolacím dôvodom, na ktorom odvolateľ založil odvolanie uvádza, že odvolacie konanie poskytuje odvolateľovi právo použiť v odvolacom konaní prostriedky procesnej obrany, ktoré ale strana sporu nemohla uplatniť pred súdom prvej inštancie (neúplný apelačný systém ). Odvolateľ mal v priebehu konania pred súdom prvej inštancie dostatok príležitosti poukázať na dôkaz, ktorý označil až v odvolaní ako odvolací dôvod, keď poukázal na nedostatok plnomocenstva Z. N. konať v mene žalovanej spoločnosti. Je zrejmé, že sa jedná o argumentáciu, založenú na skutkovom nedostatku (§365 ods.1 písm.e/ C.s.p.), ktorú mohol žalovaný bez akýchkoľvek obmedzení použiť už v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom sa nejedná o nedostatok procesných podmienok, ktoré by bolo možné považovať za novoty, ktoré je možné v rámci procesnej obrany uplatniť v odvolaní. Uvádzanie nových skutočností a dôkazov je v odvolacom konaní obmedzené, okrem prípadu, že má byť nimi preukázané nesplnenie procesnej podmienky, ktoré ale odvolateľ v súvislosti s uplatnením novôt nepreukázal, k čomu odvolací súd vzal do úvahy i neospravedlnenú neúčasť žalovanej strany sporu na pojednávaní, na ktorom bol vypočutý svedok S.. Na ozrejmenie uvedených záverov považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že procesné podmienky sú podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Vadou, ktorá zakladá dôvodnosť pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je chýbajúca procesná podmienka, akou je nedostatok žaloby, právomoc a príslušnosť súdu, procesná subjektivita a procesná spôsobilosť strán sporu, ako i prekážka začatého súdneho konania, či prekážka rozsúdenej veci. Žiadna z uvedených procesných nedostatkov nebola v konaní odvolacím súdom zistená, ani nebola odvolateľom vytknutá, z toho dôvodu odvolacia námietka, na ktorú odvolateľ poukázal a ktorá je skutkovou odvolací súd hodnotí ako neopodstatnenú, nejedná sa o námietku, ktorú by nemohol použiť v priebehu konania pred súdom prvej inštancie bez svojej viny, preto na uvedený odvolací dôvod súd neprihliadal, ako novotu ho diskvalifikoval, pretože bolo možné, aby na ňu odvolateľ poukázal v štádiu vykonávaného dokazovania prvoinštančným súdom, čo platilo tak v čase podaného odvolania a vychádzalo z úpravy uvedenej v § 205a O.s.p., a platí i v čase rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý vychádzal z úpravy uvedenej v § 366 C.s.p.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a ktoré podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 C.s.p. s tým, že o ich výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súd prvej inštancie (§ 262 C.s.p.).
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).