Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/83/2016

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. W. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XX, R., právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Ing. Martin Chlapík s. r. o., so sídlom Sládkovičova č. 13, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. k. 103220335/2016 zo dňa 26.05.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.Daňový úrad Žilina prvostupňovým rozhodnutím číslo: 102380830/2016 zo dňa 18.01.2016 podľa § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) žiadosti daňového subjektu JUDr. Dušan Chlapík zo dňa 21.02.2012 o zaplatenie úroku podľa § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vo výške 10 % ročne zo sumy 4 290,82 € od 11.05.2009 až do zaplatenia nevyhovel a úrok mu nepriznal. V odôvodnení uviedol, že dňa 31.03.2009 podal daňový subjekt - žalobca daňové priznanie k dani z príjmu fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2008, v ktorom deklaroval daňovú povinnosť vo výške 688,27 €, zaplatený preddavok na daň vo výške 4 979,10 € a daňový preplatok vo výške 4 290,82 €. Súčasťou uvedeného daňového priznania bola aj žiadosť o vrátenie daňového preplatku, ktorá nebola podpísaná daňovým subjektom a správca dane ju v zmysle zákona nemohol akceptovať. V zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov preddavkové obdobie je obdobie od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období. Podľa uvedeného bol daňový subjekt povinný platiť mesačný preddavok za mesiac január 2009 vo výške 13 038,10 € splatný dňa 02.02.2009. Nakoľko daňový subjekt tento preddavok neuhradil, správca dane podľa § 63 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov použil preplatok na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2008 vo výške 4 290,82 € splatný dňa 31.03.2009 na čiastočnú úhradu splatného preddavku za január 2009 splatný dňa 02.02.2009. Následne daňový subjekt dňa 24.03.2010 podal daňové priznanie z dane z príjmu fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2009, kde uviedol zaplatený preddavok na dani vo výške 0 €. Správca dane preto vysporiadal preddavky za zdaňovacie obdobie 2009. Na základe toho vznikol daňovému subjektu preplatok vo výške 4 290,82 € splatný 31.03.2010, o ktorý si žiadosťou nepožiadal či už v samotnom daňovom priznaní, ani inak podaním samostatnej žiadosti. Požiadal oň až žiadosťou zo dňa 17.02.2012, ktorú označil ako výzvu na zaplatenie daňového preplatku - pokus o zmier, ktorá bola doručená daňovému úradu 21.02.2012. V čase použitia daňového preplatku nebola oprávnená z určenia preddavkov za január 2009 spochybnená. Stalo sa tak až na základe uplatnenia opravných prostriedkov proti rozhodnutiam správcu dane o vyrubení sankčných úrokov pre nezaplatenie

preddavkov za júl až december 2008 a január až marec 2009. V čase vzniku daňového preplatku bol správca dane povinný postupovať podľa § 63 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. a použiť daňový preplatok na úhradu splatného preddavku na daň. V danej veci nebolo možné priznať úrok zo sumy daňového preplatku v zmysle § 79 ods. 3 Daňového poriadku, pretože na základe podania daňového subjektu zo dňa 17.02.2012 daňový úrad preplatok vo výške 4 290,82 € splatný 31.03.2010 poukázal dňa 01.03.2012 na účet uvedený v podaní, teda v zákonom stanovenej lehote do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie.

2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 103220335/2016 zo dňa 26.05.2016 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Poukázal na skutkové zistenia a právne závery, ako ich uviedol prvostupňový správny orgán. Daňový orgán ani finančné riaditeľstvo nemalo za to, že sú nečinní, keď pôvodne nerozhodli o žiadosti žiadateľa o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku, keďže mali za to, že pokiaľ daňovému subjektu nie je priznaný úrok, ako v tomto prípade, správca dane rozhodnutie nevydáva. Krajský súd v Žiline mal však iný právny názor a uznesením č. k. 21S/62/2015 zo dňa 28.10.2015 uložil daňovému úradu povinnosť konať a rozhodnúť o nároku navrhovateľa na zaplatenie úroku vo výške 10 % ročne zo sumy 4 290,82 € odo dňa 11.05.2009 až do zaplatenia v lehote 60 dní od jeho právoplatnosti. Následne daňový úrad vydal prvostupňové rozhodnutie, ktoré je predmetom tohto prieskumu. Čo sa týka meritórneho rozhodnutia o nepriznaní úroku, v súlade s prvostupňovým orgánom konštatoval, že žiadosť o vrátenie preplatku dane, ktorý žalobca vykázal v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2008, ktoré bolo podané 31.03.2009, a ktoré bolo súčasťou daňového priznania, správca dane neakceptoval, lebo nebola podpísaná. Podpis bol pritom jej povinnou náležitosťou, čo preukazuje tlačivo daňového priznania. Žiadosť odvolávajúceho bola neúplná. Následne odvolávajúci vo veci vrátenia preplatku dane až do dňa 21.02.2012 zostal nečinný. Výzvu odvolávajúceho zo dňa 17.02.2012, ktorá došla správcovi dane 21.02.2012, správca dane akceptoval a preplatok mu v zákonnej lehote poukázal (§ 79 ods. 2 Daňového poriadku). Preto nevznikol odvolávajúcemu nárok na požadovaný úrok vo výške 10 % ročne zo sumy preplatku podľa § 79 ods. 3 citovaného zákona. Daňový úrad postupoval v časovom období od podania nepodpísanej žiadosti o vrátenie daňového preplatku do dňa jeho poukázania odvolávajúcemu v súlade s § 63 ods. 2 prvá veta zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, t. j. použil preplatok na čiastočnú úhradu preddavku za január 2009 na daň z príjmu fyzickej osoby, ktorý bol splatný dňa 02.02.2009.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca. Poukázal na skutkové okolnosti daného prípadu, čo sa týka podania daňového priznania na dani z príjmu fyzických osôb za rok 2008 a 2009. Namietal použitie daňového preplatku na zaplatenie preddavku za január 2009, ktoré zaplatenie nie je uvedené ani v rozhodnutí daňového úradu zo dňa 09.09.2010 o vyrubení sankčného úroku za nezaplatenie preddavku za január 2009. Správca dane ani nemohol použiť tento preplatok na čiastočnú úhradu preddavkov za január 2009, keďže žalobca nemal žiadnu povinnosť tento preddavok platiť. Okrem toho nebolo mu doručené vyrozumenie o prevedení preplatku na úhradu splatného preddavku na daň. Ďalej namietal argumentáciu žalovaného, že žiadosť o vrátenie daňového preplatku podaná v daňovom priznaní za rok 2008 nebola riadne podpísaná. Pokiaľ v oddiele XV chýba v kolónke podpis daňovníka jeho podpis, tento podpis sa nachádza na strane 9 daňového priznania, ktorým je podpísané celé daňové priznanie vrátane žiadosti o vrátenie preplatku. Nie je zrejmé, z akého dôvodu považuje chýbajúci podpis len v časti daňového priznania za povinnú náležitosť žiadosti, bez ktorej správca dane žiadosť neakceptuje. Poukázal ďalej na rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 14C/73/2012-163 zo dňa 27.09.2012, v ktorom okresný súd zaujal právny záver, že daňový úrad je povinný žalobcovi zaplatiť tieto úroky. Žiadal napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť Daňovému úradu Žilina na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.07.2016. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom závere, ako bol uvedený v napadnutom rozhodnutí. Podľa jeho názoru podpis na žiadosti o vrátenie preplatku je povinnou náležitosťou podľa prvej vety § 38 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, čo vyplýva aj zo samotného tlačiva daňového priznania. Pokiaľ žalobca riadnu výzvu daňovému úradu predložil až podaním zo dňa 17.02.2012, ktoré mu došlo 21.02.2012 a preplatok bol poukázaný dňa 01.03.2012, potom bol vrátený v súlade s § 79 ods. 2 Daňového poriadku v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie, a preto nevznikol dôvod, aby daňový úrad priznával úrok podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku. Tiež poukázal na to, že v čase použitia evidovaného preplatku dane na čiastočnú úhradu preddavku za január 2009, ktorý bol splatný 02.02.2009, nebola spochybnená opodstatnenosť stanovenia predmetného preddavku na daň. Stalo

sa tak až po nadobudnutí právoplatnosti rozsudkov NS SR a rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR v roku 2011. To znamená, že v období existencie evidovaného preplatku dane bol daňový úrad povinný postupovať v súlade s § 63 zákona č. 511/1992 Zb. a použiť preplatok dane na úhradu splatného preddavku na daň. Argumentácia rozsudkom OS Žilina č. k. 14C/73/2012-163 zo dňa 27.09.2012 je účelová a zavádzajúca, pretože rozsudok bol právoplatne zrušený. Žiadal, aby súd žalobu zamietol.

5. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok v § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP) v spojení s § 250f O.s.p. v spojení s § 491 ods. 2 SSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (uvedené sa týka prejavu žalobcu a žalovaného, ktorí nežiadali nariadiť vo veci pojednávanie podľa O.s.p.). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.04.2017.

6. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 177 nasl. SSP v spojení s § 491 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 190 SSP z týchto dôvodov:

7. Zo správneho spisu súd zistil, že žalobca podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2008, ktoré doručil daňovému úradu dňa 31.03.2009, ktoré na strane 9 podpísal. Súčasťou tohto daňového priznania bol oddiel XV „Žiadosť o vrátenie daňového preplatku“, kde bola zaškrtnutá kolónka „Žiadam o vrátenie daňového preplatku podľa § 63 zákona č. 511/1992 Zb.“ , ďalej uvedený účet a dátum 20.03.2009. V tomto oddiele nebola vyplnená kolónka daňovníka, pričom kolónka podpisu je uvedená priamo v tomto oddiele. V oddiele XVI „Pomocné výpočty“ bol potom uvedený prepočet daňového preplatku, a to 4 290,82 €.

8. Podaním zo dňa 17.02.2012 nazvaným Výzva na zaplatenie daňového preplatku - pokus o zmier domáhal sa žalobca vrátenia daňového preplatku vo výške 4 290,82 €, ktorý mu nebol vrátený. Uviedol, že o vrátenie preplatku požiadal priamo na daňovom priznaní za rok 2008. Spolu s preplatkom požadoval 10 % ročný úrok z tejto dlžnej sumy od 11.05.2009 do zaplatenia. Toto podanie bolo doručené Daňovému úradu Žilina 21.02.2012.

9. Z platobného poukazu na vrátenie č. 5042004922 zo dňa 29.02.2012 vyplýva, že suma preplatku 4 290,82 € bola žalobcovi na jeho účet vrátená, a to s dátumom splatnosti 01.03.2012.

10. Z výpisu z obrazovky o realizácii preúčtovania daňového preplatku v roku 2009 z podaného daňového priznania na rok 2008 vyplýva, že suma 4 293,31 € bola preúčtovaná ako dobropis (vratka) na platbu pod por. č. 2009/I, a to dňa 22.04.2009, kedy bolo preúčtovanie realizované.

11. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 38 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom v roku 2009 daňové priznanie alebo hlásenie možno účinne podať na tlačive, ktorého vzor ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len "zbierka zákonov") uverejnením oznámenia o jeho vydaní. Prílohou daňového priznania je účtovná závierka podľa osobitného zákona; 8ab) prílohou daňového priznania sú aj doklady uvedené v príslušnom tlačive daňového priznania. 8ab) Zákon č. 431/2002 Z.z. v znení zákona č. 562/2003 Z.z.

Podľa § 63 ods. 2 citovaného zákona preplatok sa použije na úhradu splatného preddavku na daň a na úhradu prípadného daňového nedoplatku. O prevedení preplatku na úhradu splatného preddavku na daň a na úhradu daňového nedoplatku sa daňový dlžník vyrozumie. Za deň úhrady tohto daňového nedoplatku sa považuje deň, ktorý nasleduje po dni vzniku preplatku.

Podľa § 79 ods. 2 Daňového poriadku v znení účinnom ku dňu 01.03.2012 (vrátenie daňového preplatku) ak nemožno daňový preplatok použiť podľa odseku 1, správca dane na žiadosť daňového subjektu daňový preplatok vráti v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie; daňový preplatok na dani z príjmov a na dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí

lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitných predpisov, 44) najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku. Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva. 44) Zákon č. 595/2003 Z.z.v znení neskorších predpisov. Zákon č. 582/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov.

Podľa § 79 ods. 3 citovaného zákona ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej v odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10%. Úrok sa priznáva za každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo jeho časť v lehote na jeho zaplatenie podľa § 55 ods. 6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7.

Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 16 600 eur, platí mesačné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Mesačné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho mesiaca.

12. Krajský súd v Žiline konštatuje, že sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že omeškanie s vrátením daňového preplatku nastalo dňa 11.05.2009, t. j. že sa odvíja od podaného daňového priznania za rok 2008, ktoré bolo podané 31.03.2009. V čase podania tohto daňového priznania neboli vydané žiadne rozhodnutia o tom, že by žalobca za toto zdaňovacie obdobie mal platiť iné preddavky na daň na rok 2008, ako mu boli pôvodne určené. Samotné rozhodnutie správcu dane č. 894/230/17674/08/Deli zo dňa 21.04.2008, ktorým sa mu na jeho žiadosť určilo iné platenie preddavkov, sa týkalo výlučne preddavkov na rok 2008, nie 2009. Stalo sa tak až po nadobudnutí právoplatnosti rozsudkov Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR v roku 2011. V roku 2009 mal žalobca nezmenené preddavky na daň v zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., ktoré mal povinnosť platiť mesačné preddavky okrem iného aj za mesiac január 2009. Súd sa stotožnil s postupom prvostupňového správneho orgánu, keď tento zistiac, že preddavok splatný v januári 2009 žalobca neuhradil, použil preplatok na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2008 splatný 31.03.2009 na čiastočnú úhradu splatného preddavku za január 2009, ktorý bol splatný dňa 02.02.2009. O tom, že táto transakcia bola vykonaná, svedčí výpis z obrazovky o realizácii preúčtovania daňového preplatku z podaného daňového priznania na rok 2008 v roku 2009. Uvedené je plne v súlade s vtedy platným ustanovením § 63 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého preplatok sa prednostne použije na úhradu splatného preddavku na daň. O prevedení preplatku sa daňový dlžník vyrozumie. Je pravda, že v danom prípade daňový dlžník nebol vyrozumený, čo je vada, ktorá nemôže mať vplyv na vecnú správnosť tohto procesného postupu. Na správnosti uvedeného postupu taktiež nič nemení tá skutočnosť, že následne po preúčtovaní tohto preplatku na nedoplatok k preddavku došlo k spochybneniu platenia jednotlivých preddavkov na daň na rok 2009, pretože k tomu došlo až rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z roku 2011, ktorými boli zrušené rozhodnutia o vyrubení žalobcovi sankčného úroku podľa zákona č. 511/1992 Zb. za jednotlivé mesiace roku 2008.

13. Až podaním daňového priznania žalobcu na rok 2009 správca dane zistil, že v januári 2009 nebolo potrebné platiť preddavok na daň, a teda nebolo potrebné ani použiť preplatok na úhradu tohto preddavku. Na základe tejto skutočnosti vzniklo daňovému subjektu preplatok práve vo výške 4.290,82 Eur, ktorý bol však splatný až dňa 31.03.2010, t. j. podaním daňového priznania za rok 2009. Teda správny súd konštatuje, že najskôr mohol vzniknúť daňovému subjektu nárok úrok z omeškania dňom 31.03.2010.

14. V tejto súvislosti je potrebné zaujať právny názor k postupu správcu dane, ktorý žiadosť o vrátenie preplatku, ktorá bola súčasťou daňového priznania za rok 2008 neakceptoval, pretože nebola podpísaná žiadateľom. Žalobca nesúhlasil s takýmto postupom a tvrdil, že žiadosť bola súčasťou celého jednotného

formuláru daňového priznania za rok 2008, a pokiaľ v oddiele XV. chýba jeho podpis, tento sa nachádza na strane 9 daňového priznania, ktoré bolo podpísané, teda vrátane žiadosti o vrátenie preplatku. Naopak žalovaný konštatoval, že podpis žiadosti je jej povinnou náležitosťou, čo preukazuje tlačivo daňového priznania. K tomu súd uvádza, že v zmysle § 38 zákona č. 511/1992 Zb., ktorý bol účinný v čase podania daňového priznania žalobcu na rok 2008, daňové priznanie malo účinky len vtedy, ak bolo podané na tlačive, ktorého vzor ustanovilo opatrenie, ktoré vydalo ministerstvo a ktoré sa vyhlásilo v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní. Na tomto tlačivo bolo aj daňové priznanie podané (tlačivo bolo vytlačené z internetu). Súčasťou tlačiva daňového priznania bola aj predtlačená žiadosť o uplatnenie daňového bonusu (oddiel XIV.) a žiadosť o vrátenie daňového preplatku (oddiel XV.) na strane 10. Obidve tieto žiadosti mali v predtlači uvedenú kolónku podpis daňovníka (zástupcu), pritom samotné daňové priznanie končí na strane 9, kde je taktiež uvedená kolónka podpis daňovníka (zástupcu). Nie je možné, aby podpisom daňového priznania na strane 9 bol nahradený chýbajúci podpis v žiadosti o vrátenie daňového preplatku na strane 10. Žiadosť o vrátenie daňového preplatku je totiž samostatným právnym úkonom, ktorý nie je daňovým priznaním a ktorý môže, ale nemusí byť spolu s daňovým priznaním urobený. Preto na jeho účinnosť je potrebné, aby bola zachovaná jeho písomná forma predpísaná v tlačive, t.j. aj v jeho predpísanej náležitosti podpisu. Z uvedeného jednoznačne treba konštatovať, že pokiaľ spolu s daňovým priznaním má byť podaná aj žiadosť o vrátenie daňového preplatku, táto musí byť samostatne podpísaná v príslušnej kolónke, čo v danom prípade nebolo splnené. Súd sa nestotožnil so žalobnou námietkou žalobcu, že táto žiadosť bola riadna.

15. Tým, že žiadosť nebola žiadnym spôsobom doplnená, nie je možné na ňu hľadieť, ako na riadnu žiadosť, ktorá by mala právne účinky. Pokiaľ za tejto situácie žalobca podal žiadosť zo dňa 17.02.2012, z jej obsahu vyplýva, že sa nejedná o doplnenie pôvodnej žiadosti zo dňa 31.03.2009, ale o novú žiadosť. Na túto novú žiadosť však už správca dane reagoval v zákonnej lehote podľa vtedy platného a účinného daňového poriadku (§ 79 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.). ustanovoval na vrátenie daňového preplatku (ak ho nie je možné použiť podľa § 79 ods. 1) lehotu 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie. Keďže nová žiadosť o vrátenie daňového preplatku bola doručená správcovi dane dňa 21.02.2012, tento vrátil daňový preplatok v zákonnej lehote, t. j. do 30 dní od tohto dňa, keďže k vráteniu došlo 01.03.2012. Z uvedeného súd uzatvára, že správne postupoval správca dane a žalovaný, keď nepriznal žalobcovi úrok z omeškania v zmysle § 79 ods. 3 Daňového poriadku z daňového preplatku 4.290,82 Eur, pretože daňový preplatok bol žalobcovi vrátený v zákonnej lehote, t. j. k omeškaniu nedošlo.

16. Čo sa týka námietok žalobcu uvedených v žalobe, s námietkou nemožnosti započítať preplatok s preddavkom dane za január 2009 sa už správny súd vysporiadal vyššie v odôvodnení. Poukazuje na to, že v čase tohto započítania nebol žiaden právne relevantný dôvod na to, aby bola spochybnená splatnosť tohto preddavku k 02.02.2009 a pokiaľ z daňového priznania na rok 2008 vyplýval preplatok, bolo povinnosťou správcu dane tento preplatok použiť na úhradu splatného preddavku na daň v dôsledku § 63 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb..

17. S námietkou kompletnosti žiadosti o vrátenie daňového preplatku v daňovom priznaní na rok 2008 sa súd už zaoberal vyššie v odôvodnení. Podľa názoru súdu žiadosť o vrátenie preplatku nebola žiadateľom podpísaná, pretože tlačivo - formulár daňového priznania v oddiele XV. na strane 10 jednoznačne stanovuje povinnosť žiadateľa podpísať takúto žiadosť samostatne, a to bez ohľadu na to, že daňový subjekt podpísal daňové priznanie na strane 9. Pritom formulár - tlačivo daňového priznania je právne záväzné v zmysle § 38 ods. 3 zákona o správe daní. Samotný vzor daňového priznania sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní.

18. Čo sa týka poslednej námietky, ktorou bola argumentácia rozsudkom OS Žilina č. k. 14C/73/2012 zo dňa 27.09.2012, súd musí konštatovať, že táto námietka je plne nedôvodná. Samotný žalobca v súlade so žalovaným konštatujú, že uvedený rozsudok bol zrušený Krajským súdom v Žiline ako odvolacím súdom pod sp. zn. 6Co/477/2012 z dôvodu nedostatku právomoci všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť, pričom konanie na súde bolo zastavené. Krajský súd nemôže prihliadnuť na právne závery súdu uvedené v zrušenom rozsudku, pretože tento akoby ani nebol vydaný, najmä keď súd nemal splnenú základnú procesnú podmienku - právomoc vo veci vydať akékoľvek rozhodnutie.

19. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.

20. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že súd neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Súd nepriznal náhradu trov ani úspešnému žalovanému (§ 168 SSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.