Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39Er/2820/2016

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: EN-AMONIUM, s.r.o., Gajova 4/2513, 811 09 Bratislava, IČO: 36 741 591, zast. JUDr. Jana Kompišová, advokátka, Jakubovo námestie č.9, 811 09 Bratislava, proti povinnému: I.. U. N., M.. XX.XX.XXXX, Y. XXX/X, XXX XX Q., o námietkach povinného proti exekúcii takto

rozhodol:

Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Dňa 31.08.2016 tunajší súd poverením č. 5102 199082 poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefan Hrebík vykonaním exekúcie.

2. Súdny exekútor dňa 11.11.2016 doručil tunajšiemu súdu námietky povinného, ktoré boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 08.11.2016. Upovedomenie si povinný prevzal dňa 20.10.2016. Námietky boli dané na poštovú prepravu dňa 03.12.2016.

3. Námietky proti exekúcii boli podané v zákonom stanovenej 14 - dňovej lehote na podanie námietok.

4. Povinný vo svojich námietkach uvádza, že nebol oboznámený s tým, že sa na Okresnom súde Bratislava voči nemu vedie konanie o zaplatenie 10.000,- EUR. Ďalej uvádza, že exekučný titul mu nebol doručený a nebol ani oboznámený s prebiehajúcim konaním. Až po doručení upovedomenia, povinný zistil, že sa konalo pojednávanie, na ktoré bol predvolaný, avšak predvolanie bolo doručované na adresu trvalého pobytu, ktorá je uvedená v záhlaví rozsudku. Povinný uvádza, že na uvedenej adrese sa roky nezdržiava a má hlásený prechodný pobyt hlásený na C. XXXX/XX, XXX XX W.. Táto skutočnosť bola súdu oznámená v konaní o rozvod manželstva. Povinný je toho názoru, že súd neskúmal, kde sa skutočne zdržuje. Adresu pobytu mohol zistiť aj prostredníctvom spoločnosti TEHELNE VRANOV s. r. o. , kde je povinný konateľom. Povinný je toho názoru, že nedoručením exekučného titulu, ani predvolania na pojednávanie, ktoré mu predchádzalo jeho vydaniu, a nedoručenia žaloby, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Povinný sa domnieva, že došlo k vade konania, ktoré spočíva v nesprávnom úradnom postupe súdu, ktorý podľa povinného nevykonal žiaden útok na zistenie skutočného pobytu povinného. Povinný poukazuje na ustálenú judikatúru, stanovisko Najvyššieho súdu ČR Cpj 159/79, uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov v SR č. 21/1981, podľa ktorej je potrebné pri exekučnom titule skúmať, či listina, ktorá je opatrená pečiatkou právoplatnosti a vykonateľnosti, je vykonateľné aj po materiálno - právnej stránke, teda či bolo

súdne rozhodnutie riadne doručené. Povinný namieta nedostatok riadneho doručenia exekučného titulu, teda formálnu nevykonateľnosť. Ďalej uvádza, že exekučný súd nie je viazaný doložkou vykonateľnosti, ale je povinný skúmať riadne doručovanie. Pri skúmaní či rozhodnutie, na základe ktorého sa má exekúcia vykonať bolo riadne doručené, treba vychádzať z obsahu spisu, v ktorom bolo rozhodnutie vydané.

5. Pri posudzovaní, či je možné uplatniť fikciu doručenia podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, treba zisťovať či sa adresát skutočne zdržuje v mieste doručenia. Aj keď nie je tento pojem definovaný, zjavne sa jedná o miesto, kde by mohol byť adresát zastihnutý. Pri doručovaní poštou sa preukazuje doručenie doručenkou. Platí, že údaje uvedené na doručenke sa považujú za pravdivé ak sa nepreukáže opak. Je povinnosťou súdu je vykonať šetrenie na zistenie, či sa povinný na adrese skutočne zdržoval. Na potvrdenie svojich tvrdení povinný uvádza rozhodnutie, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.03.2012, sp. zn. 6 M Cdo 3/2011. Podľa povinného existuje dôvod na zastavenie exekučného konania.

6. Dňa 09.12.2016 súdny exekútor doručil súdu podanie povinného, v ktorom doplnil prílohy k podaným námietkam. Ako prílohu zasiela aj doručenku, ktorou preukazuje, že súd mu doručoval na adresu v Humennom. Taktiež zasiela aj potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, kde je uvedená adresa C. Č.. XX, XXX XX W.. Potvrdzujú, že súd mal vedomosť o skutočnom pobyte povinného. Dňa 27.12.2016, bolo súdu doručené ďalšie podanie povinného, v ktorom dopĺňa ďalšie prílohy. V sprievodnom liste uvádza, že po nahliadnutí do súdneho spisu, mal možnosť sa oboznámiť s tým, že súd disponoval adresou povinného, teda adresou trvalého ako ja prechodného pobytu, o čom svedčí predložený výpis z registra obyvateľov. Taktiež mal súd k dispozícii lustráciu zo sociálnej poisťovne, kde bol uvedený zamestnávateľ, ale aj miesto prechodného pobytu.

7. Dňa 03.02.2017 bolo súdu na základe výzvy súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu k podaným námietkam. Vo vyjadrení sa uvádza, že námietky povinného majú obštrukčný charakter. V predmetnom exekučnom konaní sa vymáha len jedna pätina dlžnej sumy. Povinný sa medzičasom zbavil podstatnej časti svojho nehnuteľného majetku. Podanie povinného je útokom na technológiu práce súdu. Tejto diskusie sa nemáme možnosť sa dobre zúčastniť a ani sa jej zúčastniť nechceme. V ostatom by musel úspech argumentácie viesť k vzniku škody na strane oprávneného a to spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu

8. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), sa upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému do vlastných rúk.

9. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

10. Podľa § 50 ods. 3 Exekučného poriadku, rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.

11. Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.

13. Podľa 50 ods. 5 Exekučného poriadku, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

14. Podľa § 51 Exekučného poriadku, pred rozhodnutím o námietkach proti exekúcii vykonávanej na podklade exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 alebo o odvolaní proti rozhodnutiu o námietkach môže si súd vyžiadať vyjadrenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, platobný výmer alebo výkaz nedoplatkov alebo ktorý schválil zmier alebo dohodu.

15. Námietky sú procesnou obranou povinného. Nedá sa o nich hovoriť ako o opravnom prostriedku. V námietkach sa napádajú len tie skutočnosti, a to aj hmotného aj procesného práva, ktoré nastali až po vydaní exekučného titulu. Nie je možné namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vznikom exekučného titulu, a malo sa na ne upozorniť v základnom konaní. Ak tak spravené nebolo, exekučný súd mu neposkytne ochranu. V exekučnom konaní sa poskytuje ochrana už judikovanému nároku, čiže nároku o ktorom bolo rozhodnuté. Ak by mal exekučný súd skúmať námietky, ktoré napádajú exekučný titul z vecnej stránky, čiže skutočnosti, ktoré sa mali uplatniť ešte v základnom konaní, dostalo by to exekučný súd do pozície opravného súdu, čo nie je.

16. Základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, súd preto v prvom rade skúma, či rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom, je vykonateľné, teda či má vlastnosť, ktorá mu umožňuje tvoriť podklad pre exekúciu. Aby rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť, musí spĺňať tak materiálne náležitosti, ako aj náležitosti formálne.

17. Povinný môže uvádzať v námietkach proti exekúcii iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2259796-2259796&f=2>, a to:

a) zánik vymáhaného nároku,

b) okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku,

c) dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a

d) hmotno-právnu legitimáciu účastníka oprávneného alebo povinného.

18. Povinný neuviedol žiaden z dôvodov, ktorý by oprávňoval námietkam vyhovieť. V upovedomení bolo uvedené na podklade akého exekučného titulu sa exekúcia uskutočňuje, a to na základe notárskej zápisnice. Upovedomenie taktiež obsahovalo všetky potrebné náležitosti a je z neho jasné, z akých dôvodov došlo k začatiu, a aká je výška dlžnej sumy.

19. Exekučné konanie sa začalo na podklade vykonateľného exekučného titulu, čo je v tomto prípade notárska zápisnica, ktorá spĺňa náležitosti podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Pri spísaní notárskej zápisnice bol prítomný aj povinný a dal súhlas vykonateľnosťou notárske zápisnice pre prípad exekúcie.

20. Exekučný súd nie je viazaný doložkou vykonateľnosti, ak je namietaná vykonateľnosť exekučného titulu, je povinný skúmať, či je exekučný titul skutočne vykonateľný. Nedá sa ale hovoriť o tom, že exekučný súd by bol opravným súdom. Činnosť exekučného súdu je zameraná vyslovene na preskúmanie vykonateľnosti exekučného titulu.

21. Exekučný súd si vyžiadal spis v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, sp. zn. 16C/296/2015. Z predloženého spisu vyplýva, že súd v konaní poznal na základe lustrácie adresu aj prechodného pobytu. Nie je pravda ako uvádza povinný, že mu nebolo doručované predvolanie a návrh. Z predloženého spisu vyplýva, že súd tieto úkony vykonal a doručoval ja na adresu prechodného pobytu. Svedčí o tom nedoručená zásielka. Prvý pokus ako svedčí doručenka bol uskutočnený dňa 29.01.2016, opakované doručenie sa uskutočnilo dňa 01.02.2016, zásielka bola uložená na pošte dňa 01.02.2016, súdu bola zásielka vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 24.02.2016. Z uvedeného vyplýva, že súd postupoval tak, že doručil predvolanie na pojednávanie a návrh spolu s poučením o možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie. Teda súd v tejto časti neporušil právo povinného na spravodlivý proces a mohol sa s uvedenými skutočnosťami oboznámiť. Konaním povinného došlo ku konaniu, ktoré zapríčinilo vydanie rozsudku. Súd však rozsudok, ktorý je exekučným titulom bol doručovaný na adresu trvalého pobytu, a to dňa 13.06.2016, opakovane doručovaný dňa 14.06.2016, uloženie zásielky dňa 14.06.2016, zásielka vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 07.07.2016. Na adresu prechodného pobytu bol doručovaný až na základe telefonického rozhovoru a žiadosti o doručenie rozsudku. Rozsudok bol povinnému doručený až 19.10.2016. Teda bol oboznámený s uvedeným rozhodnutím.

22. Exekučný titul bol vydaný za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku. Preto súd musí brať do úvahy vtedy platné predpisy. Podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku: „Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným , uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne považuje sa deň, kedy bola zásielka vrátená súdu za deň doručenia i keď sa adresát o tom nedozvedel. “

23. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 08.09.2010, sp. zn. 4 Cdo 338/2009: „Úpravou tzv. náhradného doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. zákonodarca sledoval cieľ odstrániť prípady právnej neistoty spôsobenej nepreberaním zásielok adresátom. Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v citovanom ustanovení je predpísané súčasné splnenie viacerých podmienok, ktoré sú stanovené kumulatívne; preto ak z nich nie je splnená čo i len jedna, neuplatní sa fikcia doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. Medzi tieto podmienky patrí aj skutočnosť, že zásielka je doručovaná na adresu, na ktorej sa adresát v čase jej doručovania zdržuje.“

24. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že v pôvodnom konaní došlo k chybe pri doručovaní, a to že nedošlo k doručovaniu na adresu prechodného pobytu. Z vyššie uvedených ustanovenia a rozhodnutia, súd mal doručovať na adresu, kde sa povinný zdržuje. Súd disponoval údajmi z registra obyvateľov, že má evidovaný trvalý pobyt aj prechodný pobyt. Najprv súd postupoval, tak že doručoval na adresu trvalého aj prechodného pobytu. K prevzatiu písomnosti, predvolania a návrhu, neprišlo nakoľko písomnosti neboli prevzaté v odbernej lehote. Tým bol súd oprávnený vydať rozsudok pre zmeškanie. Vydaný rozsudok,

ktorý sa stal exekučným titulom, bol doručovaný na adresu trvalého pobytu, hoci bolo známe, že má adresu aj prechodného pobytu. Aby mohlo rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť a následne vykonateľnosť fikciou doručenia, je potrebné doručovanie na adresu kde sa zdržuje, čo môže byť aj adresa trvalého, ale ja prechodného pobytu. Preto aj rozhodnutie malo byť doručované na adresu prechodného pobytu. Podmienky na fikciu doručenia musia byť splnené kumulatívne. V tomto prípade splnené neboli. Doručenie na adresu prechodného pobytu prebehlo až na základe telefonickej žiadosti o doručenie, čo aj súd zrealizoval. Rozhodnutie bolo doručené až 19.10.2016. Preto pôvodne došlo k nesprávnemu vyznačeniu doložky právoplatnosti a vykonateľnosti. Súd chybu napravil a rozhodnutie doručil. Dodatočne doručil rozhodnutie, čím nadobudol exekučný titul právoplatnosť a vykonateľnosť. Ak súd zoberie do úvahy dôvody na zastavenie exekúcie, konkrétne podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, že exekučné konanie súd zastaví, ak sa exekúcia začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že súd zastaví exekúciu ak sa zistí, že exekučný titul nenadobudol vykonateľnosť vôbec. V tomto prípade dodatočne nadobudol vykonateľnosť. Preto nie je dôvod na zastavenie exekúcie a preto ani dôvod na vyhovenie námietkam.

25. Povinnému sa nepodarilo preukázať dôvody na vyhovenie námietkam, neprípustnosť konania, ktorá bola súdu na začiatku konania neznáma, bola odstránená konaním povinného. V čase podania námietok bol exekučný titul už vykonateľný a exekúcia sa viedla dôvodne. Preto súd námietky zamieta.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu vydaného súdnym úradníkom je podľa § 239 Civilného sporového poriadku prípustná sťažnosť, ktorá sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý uznesenie vydal. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia je neprípustná.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.