Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7To-21-2022.pdf
PDF · 69.96 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/21/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Milana Husťáka a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. júna 2022, v trestnej veci obžalovaného W. B., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 24.11.2021 sp. zn. 0T/58/2021 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného W. B..
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 0T/58/2021 zo dňa 24.11.2021 bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že
dňa 21. 3. 2021 v čase okolo 13:40 hod. v V., na ul. J. S. č. XX fyzicky napadol svoju bývalú priateľku Q.. W. K. a to tak, že ju udrel lakťom do oblasti rebier, následne v byte, keď obliekala ich spoločnú dcéru ju strčil oboma rukami do oblasti hrudníka v dôsledku čoho poškodená spadla na zem a napokon vytiahol nôž, s ktorým sa zahnal smerom ku krku poškodenej so slovami ,,zabijem ťa“, čím u menovanej vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie.
Za to mu bol podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 13 (trinásť) mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktorý podané odvolanie bližšie neodôvodnil.
Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.
Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav, na právny rozbor a právny záver okresného súdu o vine obžalovaného.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky potrebné dôkazy k správnemu a zákonnému rozhodnutiu a aj podľa názoru krajského súdu správne a zákonne vychádzal z usvedčujúcej výpovede poškodenej Q.. W. K. z prípravného konania, ktorá je v súlade aj s výpoveďou učinenou na hlavnom pojednávaní, ktorá uviedla, že obžalovaný jej v chodbe bytu, potom, čo tento chcela opustiť, vzal do pravej ruky nôž a tento jej držal v tesnej blízkosti krku poškodenej, so slovami ,,zabijem ťa“.
Záver o vine obžalovaného je v prísnom súlade s výpoveďou svedka P. Y. - príslušník OO PZ V., ktorý uviedol, že pri vyťažovaní poškodenej Q.. K., mal. dcéra spontánne naznačila pohyb rukou, ako mal obžalovaný držať nôž v ruke so záverom, že „takto ocko priložil mamke nôž“.
Priebeh skutkového deja objektivizujú aj výpovede svedkov Q. B. a V. T., príslušníkov OO PZ V., ktorí zhodne uviedli, že potom, čo bol obžalovaný zadržaný, vykonávali jeho stráženie a obžalovaný ich požiadal o poskytnutie svojho mobilného telefónu z dôvodu, že v byte nechal psa a nemá vedomosť, či vypol elektriku, čo mu bolo umožnené. Predmetní svedkovia rovnako uviedli, že počas doby ako bolo umožnené obžalovanému disponovať s mobilným telefónom, nemali možnosť kontroly, čo obžalovaný s mobilným telefónom vykonával s výnimkou telefonického rozhovoru.
Poškodená tak bez akýchkoľvek pochybností aj podľa názoru odvolacieho súdu usvedčovala obžalovaného zo spáchania skutku. S výpoveďou poškodenej korešponduje aj zabezpečený dôkaz, SMS správa ”VIBER“ ktorý bol vykonaný v súlade § 269 Tr. por., ktorý vyvracia tvrdenia obžalovaného, že tento správu za žiadnych okolností nemohol poslať, ktorú následne vymazal, keďže tento bol strážený policajtmi.
Po podrobnom preskúmaní predloženého spisového materiálu sa krajský súd stotožnil s názorom okresného súdu, že podstatou konania v predmetnej trestnej veci bolo, či sa obžalovaný vyhrážal alebo nevyhrážal poškodenej Q.. W. K. zabitím spôsobom vyplývajúcim zo skutkovej vety obžaloby.
Okresný súd po dôslednom vyhodnotení vykonaného dokazovania kvalifikovaným a vyčerpávajúcim spôsobom v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku uviedol všetky skutočnosti, ktoré ho viedli k zákonnému a spravodlivému rozhodnutiu, a to vo vzťahu ku všetkým jeho výrokom.
Zodpovedá vykonanému dokazovaniu konštatovanie okresného súdu, že obžalovaný bol v konaní usvedčený poškodenou Q.. W. K., ktorá zhodne tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní potvrdila všetky skutkové okolnosti, ktoré sú súčasťou výroku napadnutého rozsudku, resp. jeho skutkovej časti. To, že poškodená vypovedala pravdivo potvrdzujú, aj podľa názoru krajského súdu, ďalšie vo veci vykonané dôkazy, ktoré spolu s výpoveďou poškodenej tvoria ucelený a nespochybniteľný obraz o okolnostiach skutku spáchaného obžalovaným.
Okresný súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu postupoval v súlade so základnými zásadami ukladania trestu, pričom dôsledne vyhodnotil osobu obžalovaného, ktorý má v registri trestov sedem záznamov. Naposledy bol obžalovaný trestným rozkazom Okresného súdu Košice II sp. zn. 7T/44/2020 zo dňa 31.5.2021, kde bol uznaný vinným podľa 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 24 mesiacov.
Takto uložený výchovný trest odňatia slobody považuje aj krajský súd, vzhľadom k osobe obžalovaného a jeho predchádzajúcemu životu za trest spĺňajúci všetky kritériá z hľadiska tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie, a preto odvolanie obžalovaného W. B. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.