Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-123-2015.pdf
PDF · 103.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-2P/123/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Renátou Kňazúrovou v právnej veci navrhovateľa - manžela: I. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. T.L., S. D. XXXX/XX a manželky: T. Š., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. T., S. D. XXXX/XX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode, maloleté dieťa zastúpené opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľa - manžela I. Š., nar. XX.XX.XXXX a manželky T. Š., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v K. T., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu K. T.Í., vo zväzku 6, ročník 1990, na strane 143, pod poradovým číslom 129, rozvádza.
II. Maloletá J. Š., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľa - otca maloletej I. Š.. Maloletú zastupovať a spravovať jej majetok sú do budúcna naďalej oprávnení navrhovateľ a manželka spoločne.
III. Manželka - matka maloletej T. Š. je povinná prispievať na výživu maloletej J. Š., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 50,- eur vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.
IV. Manželka - matka maloletého dieťaťa je oprávnená stretávať sa s maloletou neobmedzene.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
VI. Štátu sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom podaným na tunajšom súde dňa 12.10.2015 žiadal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s manželkou T. Š., maloletú J. Š., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti otca a matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 50,- eur mesačne, vždy do každého 21. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Navrhovateľ vo svojom návrhu okrem iného uviedol, že manželstvo uzavreli z lásky, spočiatku bolo harmonické, dobré a usporiadané, aj keď sa sporadicky vyskytovali nedorozumenia. Postupom času sa to začalo zhoršovať a hádky sa stupňovali, hoci robil všetko možné a domácnosť bola dobre finančne zabezpečená. Keď chodil z práce unavený a potreboval pokoj a oddych, manželka neustále hľadala nejaké zámienky a dôvody aby ho nahnevala, hoci je pokojnej povahy. Často musel z domácnosti odchádzať aby to najmladšia dcéra nepočúvala a netrpela, že sa hádajú. Postupom času sa to len zhoršovalo. V domácnosti manželka neudržiava poriadok, varí málo a nechutné jedlá, ktoré ostávajú a nekonzumujú sa. Neudržateľná situácia, hádky a nutnosť zachovať si psychické zdravie vyústili do jeho odchodu zo spoločnej domácnosti. Prevažnú
väčšinu času sa zdržiava v práci a v dome po rodičoch v C., kde aj rok býva a s manželkou sa stretáva len sporadicky. Podľa neho a aj podľa manželkinej rodiny je manželka psychicky chorá. Nútil ju asi dva roky, aby sa šla porozprávať so psychiatrom, no vôbec na to nereaguje. Ich najmladšia dcéra momentálne navštevuje psychiatra, podľa neho psychický stav manželky vplýva aj na dcéru. Najstaršia dcéra pracuje v zahraničí a keď príde na Slovensko, doma sa vôbec nezdržiava lebo s matkou sa už dávno nepohodla. Syn študuje na vysokej škole v Bratislave a doma sa zdržiava len cez víkendy. Ich manželstvo sa stalo už len formálnym zväzkom bez toho, aby plnilo svoj spoločenský účel a vzťahy medzi nimi ako manželmi sú tak vážne narušené, že nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Nakoľko už niekoľko mesiacov nedošlo k žiadnej zmene v ich vzťahu, práve naopak rozkol medzi nimi sa čím ďalej tým viac prehlbuje a nie je ani predpoklad, že by obnovili manželské spolužitie a spoločnú domácnosť, nemá ďalej záujem a dôvod zotrvávať vo formálnom zväzku.
2. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul účastníkov konania a oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to sobášnym listom účastníkov konania, rodným listom mal. J., potvrdením o trvalom pobyte manželov, správou ÚPSVaR Dolný Kubín, daňovým priznaním navrhovateľa, správou Mesta Dolný Kubín a správou zo šetrenia rodinných pomerov.
3. Na pojednávaní navrhovateľ zotrval na podanom návrhu. Uviedol, že jeho manželka má zvláštne správanie, je veľmi hádavá, vymýšľa si rôzne historky, nedá sa s ňou nejako dohodnúť ani o spoločných veciach, ktoré by mali riešiť. Neberie do úvahy iný názor a on už to nedokázal znášať, takže rok nežijú spolu. Za ten čas sa jeho zdravotný stav zlepšil, upravil sa mu aj krvný tlak. V minulosti sa aj podarilo dostať manželku ku psychiatrovi, ktorý odporučil psychotesty, avšak manželka sa už na tieto nedostavila. S manželkou je v dennom kontakte, pretože každý deň navštevuje svoju dcéru, ktorá žije s matkou. Prostredie, v ktorom vyrastá ich dcéra nie je vhodné, matka ju do ničoho nezapája, neučí ju potrebné veci do budúcna a dcéra je vyslovene lenivá tak, ako jej matka. Keď bola dcéra pár dní u neho, snažil sa ju zapojiť do denných pracovných činností, čo sa jej nepáčilo a odišla domov, lebo sa jej nechcelo nič robiť. Dcéra je psychiatrický pacient, má problémy aj so štúdiom, keďže už tretíkrát chce zmeniť školu. Tvrdí, že učenia je na ňu veľa a učenie ju nebaví. Predtým však mala dobré študijné výsledky. Je nerozhodná, určité veci si nepamätá a zrejme využíva to, že pri mame nemusí nič robiť. Naďalej trvá na tom, že pre prípad rozvodu manželstva navrhuje dcéru zveriť do jeho osobnej starostlivosti. Myslí si, že prípadná párová terapia, resp. návšteva poradensko-psychologického centra a intervencia psychológa by pomohla zlepšiť ich vzťahy a ich vzájomnú komunikáciu. Jeho mesačný príjem je okolo XXX,- eur, čo je príjem zo živnosti. Náklady spojené s bývaním platí on, s elektrinou je to do 200,- eur, pohonné hmoty stoja okolo 100,- eur mesačne, manželke platí poistenie v sume 200,- eur ročne, mobil mal. J. 5,- eur mesačne, nákupy do domácnosti okolo 200,- eur mesačne. Jeho manželka nemá žiaden príjem. Je nezamestnaná, ale nevie, či je evidovaná ako dobrovoľne nezamestnaná. Dcéra chodieva na pravidelné kontroly jedenkrát mesačne do Likavky, vozí ju on. Na pojednávaní dňa 26.10.2016 navrhovateľ uviedol, že jeho dcéra bola mesiac hospitalizovaná na psychiatrickej klinike v Martine, po návrate išla bývať k starej mame, jeho svokre, kde sa teraz zdržiava aj on a spoločne dozerajú na to, aby dcéra brala lieky. Svokre po príchode dcéry do jej domácnosti dal 50,- eur a robí nákupy ale je schopný prispievať na domácnosť okolo 200,- eur mesačne. V súčasnosti žije v rodinnom dome v Dolnom Kubíne, ktorý patrí jeho dospelému synovi a v prípade rozvodu, ak by dcéra bola zverená do jeho osobnej starostlivosti, išli by tam bývať aj s dcérou, pretože syn s tým samozrejme súhlasí. Situácia s manželkou je čoraz horšia, jej zdravotný stav sa zhoršuje, už je rozhádaná takmer s celou rodinou, stratila kamarátky, svojím neprimeraným správaním obťažuje ľudí aj na verejnosti. K niektorým ženám sa správa vulgárne, až ponižujúco. Na pojednávaní dňa 18.04.2017 navrhovateľ uviedol, že zdravotný stav mal. J. sa zlepšil, pretože pravidelne užíva lieky, pričom zlepšenie stavu skonštatoval aj psychiater.
4. Manželka sa na pojednávaní vyjadrila, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí a je to jej osobná vec. Žije v byte na ulici S. D. v spoločnej domácnosti so synom aj s dcéru J., ona tam má stále všetky veci a hoci mesiac bola na klinike v Martine a teraz je u jej matky, tak je klamstvom, žeby sa vôbec nezdržiavala doma. Keď bola v nemocnici chodila ju častejšie navštevovať ako otec, odporučili im návštevy každé dva dni, ale manžel povedal, že stačí raz do týždňa. Zarobí 1 000,- eur mesačne, z toho platí stravu, oblečenie a lieky, byt sa platí zo spoločných peňazí s manželom. S dcérou má dobrý vzťah. Pre prípad rozvodu žiada dcéru zveriť do jej osobnej starostlivosti, nakoľko manžel ani nevie kde dcéra má chodiť na pravidelné kontroly, klame a zavádza, že s ňou na kontrole bol, pričom jej dcéra povedala, že tomu tak nie je. Dcéra prestúpila na obchodnú akadémiu. Nezdá sa jej, že by dcéra bola v lepšom stave, včera jej bola dať lieky. Nevie, či jej mama pravidelne dcére dáva lieky, najradšej by
si ju zobrala k sebe domov. Dcéra nechce chodiť ani k manželovi. V dome, kde býva otec, je maličká izba s kuchyňou. Uviedla, že sa nelieči na žiadnu zdravotnú diagnózu. U psychológa na vyšetrení robila testy, je klamstvom ak tvrdia iné, znalecký posudok je zmanipulovaný a jednostranne vypracovaný, ona ho ale nenamietala, lebo je to zbytočné.
5. Súd na pojednávaní tiež vypočul maloletú J.. Táto uviedla, že bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v Martine v októbri 2016, odvtedy už je doma, ale začala bývať u starej mamy, obaja rodičia to rešpektujú a je jej tam dobre. Lieky užíva pravidelne, občas ju stará mama skontroluje. Cíti sa lepšie, chodí aj pravidelne do školy a s oboma rodičmi sa stretáva, mamina ju navštevuje tak dvakrát za týždeň, otec trikrát a niekedy ich ide navštíviť aj ona, ale to je menej. Čo sa týka kontrol u psychiatra, tak chodieva ku psychiatrovi do Likavky, kde ju vozieva na kontroly otec. Predtým chodila s ňou aj mama, ale teraz asi štyri mesiace chodí len otec, pretože má auto. Pokiaľ by mala vysloviť svoj názor, ktorému z rodičov mám byť zverená do osobnej starostlivosti na čas po rozvode, tak by to bolo ku otcovi, pretože viac mu dôveruje, že ju nechá bývať u starej mamy, u ktorej sa cíti dobre a mám tam všetko potrebné. Vie o tom, že otec dáva peniaze starej mame a keď niečo potrebuje ona, napr. zaplatiť v škole alebo niečo kúpiť, tak sa obráti na rodičov alebo aj na starú mamu. Čo sa týka prípadného stretávania sa s mamou, tak by bolo dobré, keby rozsah stretávania ostal neobmedzený, pretože oni dve sa vedia dohodnúť, kedy chcú byť spolu. S maminou už nie je tak často, ale keď jej už dávnejšie hovorila, že by mala vyhľadať odbornú pomoc a niečo so svojim stavom robiť, tak to odmietala. Teraz keď už zistila, že má poruchu a potrebuje odbornú pomoc, možno by bolo dobré, keby odborníka navštívila. Je v kontakte so svojimi súrodencami, brat študuje na vysokej škole, tak nechodieva domov tak často a sestra žije v Nórsku, ale kontaktujú sa.
6. Opatrovník maloletej vzhľadom na vykonané dokazovanie, závery znaleckého posudku vrátane doplnku, výpoveď mal. J. ako aj výpovede manželov, navrhol návrhu vyhovieť v celom rozsahu a pre prípad rozvodu maloletú zveriť do osobnej starostlivosti otca, matke uložiť vyživovaciu povinnosť vo výške 50,- eur mesačne a úpravu styku riešiť neobmedzene.
7. Súd tiež vykonal dokazovanie oboznámením sa znaleckým posudkom vypracovaným Mgr. Zuzanou Tomáškovou, znalkyňou z odboru psychológia, klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, vrátane jeho doplnenia. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že rodičovské kompetencie otca sú v súlade a rešpektujú vývinové a špecifické potreby maloletej. Otec má reálnejší pohľad a postoj k poruche dcéry. Táto porucha vyžaduje špecifický a emočne stabilný prístup k maloletej, dodržiavanie liečebného režimu a pomalého začleňovania do bežného života v jej veku primeraných záležitostiach. Pre matku sú rozvod a porucha dcéry citovo náročné na spracovanie, nedokáže mať primeraný náhľad na zmeny, ktoré nastali. Snaží sa „vzdorovať“ voči všetkým rozhodnutiam a nechce zmeniť celkový postoj, čo má za následok, že dcérinu poruchu vyhodnocuje ako následok predchádzajúcich konfliktov s manželom a jeho návrh na rozvod. Viní manžela a jej správanie je trestajúce voči nemu. Na základe výsledkov vyšetrenia preto odporučila vyšetriť jej duševný stav psychiatrom, nakoľko predpokladá, že sa pod ťarchou životných zmien osobnosť manželky destabilizovala. Táto prekážka na jej strane môže spochybniť fakt, či je schopná vnímať potreby dcéry v dostatočnej miere a rozsahu.
8. Na základe odporúčania psychologičky bolo uskutočnené psychiatrické vyšetrenie manželky psychiatričkou MUDr. Milenou Pieckovou, z ktorého vyplynulo, že u manželky bola zistená porucha osobnosti v zmysle jednoduchosti a paranoidity osobnosti a jej reaktivity. Neboli zistené žiadne bludy, halucinácie a podľa záverov je v popredí správanie s bizarnosťou v prejave. Aktuálna zmena v rodine a v manželstve viedla k celkovej destabilizácii osobnosti. Toto vyšetrenie potvrdilo, že manželka je v ťažkom duševnom rozpoložení, jej osobnosť nemá vytvorené potrebné stratégia na zvládnutie rodinnej situácie. Ona sama má odlišný postoj k dcérinej poruche než otec. Nedokáže zaujať objektívny postoj k návrhu manžela na rozvod ako aj k starostlivosti o dcéru, ktorá vyžaduje pravidelné podávanie liekov, kontroly u lekára psychiatra. Preto je potrebné, aby matkin výchovný dosah vyvažoval otcov prístup. Je väčší predpoklad, že bude manžel zabezpečovať starostlivosť a výchovu dcéry v plnom rozsahu aj čo sa týka pravidelného užívania liekov a kontrol u lekára psychiatra. Manželka potrebuje istý čas na kompenzáciu osobnosti a zvládnutie celej situácie okolo rozvodu a zmien súvisiacich so zdravotným stavom ich dcéry.
9. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
10. Podľa § 23 ods. 2 ZoR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
11. Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia, súd manželstvo účastníkov rozviedol. Mal za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, tento rozvrat je trvalý a manželstvo neplní svoj účel, ktorým sa rozumie predovšetkým riadne spolužitie manželov, ich vzájomná pomoc, rešpektovanie svojej dôstojnosti a vytváranie zdravého rodinného prostredia. Rozvrat medzi manželmi je vzhľadom na jeho intenzitu, hĺbku a trvanie natoľko vážny, že bráni ďalšiemu plneniu spoločenského účelu manželstva. Možno konštatovať, že rozhodnutie o rozvode len deklaruje stav, v ktorom sa fakticky ocitol vzájomný vzťah účastníkov konania. Ich manželstvo je len formálnym zväzkom a nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd vidí v rozdielnych názoroch, povahách a záujmoch oboch manželov, ktoré nedokázali zladiť v prospech inštitúcie manželstva a v prospech maloletého dieťaťa.
12. Podľa § 24 ods. 1 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
13. Podľa § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
14. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku nežiadajú.
15. Podľa § 62 ods. 2, 3 a 4 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 63 ods. 1 ZoR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
18. Podľa § 63 ods. 2 ZoR u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Čo sa týka zverenia maloletej do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov, súd vyhovel návrhu navrhovateľa a maloletú zveril do jeho osobnej starostlivosti. Súd pritom vychádzal nielen z vyjadrení účastníkov konania a vôle maloletej J. ale aj zo znaleckého posudku vrátane jeho doplnenia. Ako vyplynulo zo záverov znaleckého posudku, destabilizácia osobnosti manželky, ktorá je odrazom náročnej rodinnej situácie môže spochybniť fakt, či je schopná vnímať potreby dcéry v dostatočnej miere a rozsahu. Je väčší predpoklad, že výchovu dcéry v plnom rozsahu aj čo sa týka pravidelného užívania liekov a kontrol u lekára psychiatra bude zodpovednejšie zabezpečovať navrhovateľ - manžel. Súd zdôrazňuje, že na prvom mieste je vždy záujem dieťaťa, až potom nastupujú záujmy rodičov. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal aj z výpovede maloletej, ktorá vyjadrila vôľu zveriť ju do osobnej starostlivosti otca. Zároveň však prejavila záujem stretávať sa neobmedzene s matkou. Aj z tohto dôvodu súd rozhodol, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletou neobmedzene. V súčasnosti ich stretávanie prebieha bezproblémovo, preto nie je potrebné v tomto smere zasahovať autoritatívnym rozhodnutím súdu. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú naďalej aj do budúcna oprávnení navrhovateľ a manželka spoločne.
21. Čo sa týka určenia vyživovacej povinnosti manželky voči maloletej dcére, navrhovateľ požadoval výživné na maloletú J. vo výške 50,- eur. Ako vyplynulo z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín zo dňa 28.10.2015, manželka je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je poberateľkou štátnych sociálnych dávok, hmotnej núdze, náhradného výživného ani peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP, okrem poberania prídavku na dieťa. Na pojednávaní dňa 26.10.2016 síce manželka uviedla, že zarobí 1.000 eur, z čoho platí stravu, oblečenie a lieky, no výšku tohto jej príjmu súd nemal preukázanú. Aj podľa aktuálnej lustrácie v Sociálnej poisťovni manželka v Sociálnej poisťovni nie je evidovaná ako zamestnanec. Po zohľadnení nevyhnutných výdavkov a príjmu manželky tak súd dospel k záveru, že výživné na maloletú J. vo výške 50,- eur je vzhľadom na pomery na strane manželky ako aj vzhľadom na pomery na strane maloletej primerané.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Súd zároveň štátu nepriznal náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku vrátane jeho doplnenia, keďže majetkové pomery manželov neodôvodňujú zaviazať ich k povinnosti tieto trovy štátu nahradiť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 362 ods. CSP).
Podľa § 355 ods.1) CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 361 ods. 1), ods. 2) CSP prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Prokurátor môže do konania vstúpiť aj po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 362 ods. 1), ods. 2) CSP Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
Podľa § 61 ods. 2 CMP ak rozsudok o rozvode manželstva neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365, ods.:
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1) CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2) CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Podľa § 376 ods. 1) CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Podľa § 27 ods. Zákona č. 36/2005 Z.z. - o rodine (1) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (2) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.