Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_5Cbi-23-2015.pdf
PDF · 108.63 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cbi/23/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Jaroslavom Macekom v právnej veci žalobcu: I. H., nar. 7. 4. XXXX, bytom: F. W. XX, XXX XX R. nad Z., štátny občan SR, právne zastúpený: JUDr. Peter Reisz, advokát so sídlom Klincová 37, 821 08 Bratislava, IČO: 42 261 686, proti žalovanému: JUDr. Vladimír Herich, PhD., so sídlom kancelárie: Dončová 13, 034 01 Ružomberok, správca konkurznej podstaty úpadcu: František Pokusa - BLESK, s miestom podnikania 027 44 Štefanov nad Oravou 17, IČO: 10 846 603, o vylúčenie veci z majetkovej podstaty, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .
Žalovaný m á voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 10. 2. 2015, doručeným pôvodne nepríslušnému Okresnému súdu Námestovo dňa 11. 2. 2015, domáhal sa žalobca určenia, že parcela č. 55/1 o výmere 883 m2, druh pozemku: záhrady, parcela č. 55/2 o výmere 236 m2, druh pozemku: záhrady, parcela č. 56/1 o výmere 171 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela č. 56/2 o výmere 717 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela č. 56/3 o výmere 54 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a stavba rodinný dom, č. súp. XX, postavený na parcele č. 56/1, ktoré sú zapísané na LV Správy katastra Q. č. XX okres Q., obec: R. nad Z., katastrálne územie: C. R., vylučuje z konkurzu v konaní 1K 25/2014. V žalobe žalobca uviedol, že jej dňa 9. 2. 2015 bývalý manžel oznámil, že voči nemu je vedený konkurz a že do konkurzu správca zaradil aj jej majetok a to: rodinný dom a príslušné parcely zapísané na LV č. XX v Správe katastra Q.. Podľa názoru žalobcu dovoľuje oznámiť, že ide o postup nemožný. Pohľadávku veriteľa možno uspokojiť výlučne z majetku povinného, pričom nehnuteľnosti zapísané LV Správy katastra Q. č. XX, Z.: Q., Z.: R. nad Z., katastrálne územie: C. R., a to parc. č. 55/1 o výmere 883 m2, druh pozemku Záhrady, parc. č. 55/2 o výmere 236 m2, druh pozemku Záhrady, parc. č. 56/1 o výmere 171 m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 56/2 o výmere 717 m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 56/3 o výmere 54 m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria a stavba rodinný dom súp. č. XX postavený na parc. č. 56/1 (ďalej aj ako predmetné nehnuteľnosti), vlastnícky nepatria M. H., nar.: XX. XX. XXXX, F. W. XX, XXX XX R. nad Z., voči majetku ktorého je vedený konkurz č. 1K 25/2014. Vo veci totiž vznikol stav, že povinný ako bývalý manžel žalobcu po rozvode manželstva daroval žalobcovi za účelom zabezpečenia bytovej otázky rodiny rodinný dom a prislúchajúce nehnuteľnosti, ktoré v minulosti ako rodina obývali, nakoľko osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečoval výlučne žalobca. Od toho času, t. j. od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu v Dolnom Kubíne zo dňa 18. 04. 1988, sp. zn.: 4C/136/88, právoplatný dňa 13. 05. 1988, ktorým manželstvo žalobcu s povinným rozviedol, užíval žalobca predmetné nehnuteľnosti ako vlastné a takto k nim aj pristupoval. Napriek tomu, že nedošlo k usporiadaniu formálnych otázok, t. j. spísaniu darovacej zmluvy v písomnej forme a zapísaniu darovacej zmluvy do príslušných evidencií, dobromyseľnosť
žalobcu ako držiteľa o skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti mu patria, vychádzala z v minulosti prijatej darovacej zmluvy, jeho presvedčenia a faktického užívania, o ktorom sa všeobecne vedelo a nikto mu ani neodporoval. Žalobca má za to, že predmetné nehnuteľnosti mu patria a že vlastnícke právo nadobudol vydržaním v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka. V minulosti sa jednalo o starý 3-izbový rozostavaný rodinný dom s malou verandou (2 izby + 1 kuchyňa), ktorý nebol celkom dorobený, rok výstavby 1949 až 1952. Žalobca ho zásadným spôsobom prestaval, a to výlučne z vlastných finančných prostriedkov. Od roku 988 došlo k zásadnej zmene základných stavebných prvkov rodinného domu a jeho okolia. Teraz je to rodinný dom s 10-mi izbami a 2-ma kuchyňami, 2-ma kúpeľňami a 2-ma WC. Tieto práce žalobca hradil sám so svojim synom S. H., ktorý si na celkové dokončenie zobral úver zo Slovenskej sporiteľne, ktorý riadne spláca. Úpravy dvora (pozemku) ako aj vybudovanie ohradenia pozemku previedol syn S.. S prístavbou žalobca započal v roku 1988 po rozvode pristavením kúpeľne a WC. Celkovú prestavbu, hrubú stavbu žalobca previedol v rokoch 1989 až 1990.Opodstatnenosť tvrdení žalobcu potvrdzuje naviac čestné prehlásenie povinného zo dňa 31. 07. 2002, ktorým povinný prehlásil, že svoje výlučné vlastníctvo nadobudnuté dedičstvom po svojom otcovi, a to nedostavaný rodinný dom spolu so všetkými pozemkami prenecháva do výlučného vlastníctva a užívania žalobcovi a žalobcu zároveň splnomocnil k prevedeniu predmetných nehnuteľností na jeho osobu. Súčasne prehlásil, že má vedomosť o vykonanej rekonštrukcii rodinného domu, ktorú z vlastných zdrojov hradil a bude hradiť žalobca. Z dôvodu, že súdne konanie o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností vedené pred Okresným súdom v Námestove, sp. zn.: 7C/50/2015 podanej dňa 11. 2. 2015, nie je toho času právoplatne ukončené, a teda ešte nedošlo k zmene zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností, nemá žalobca inú možnosť ako domáhať sa výlučenia predmetných nehnuteľností z konkurzu, ktoré správca zahrnul do súpisu majetku, ktoré vlastnícky patria iným osobám, než úpadcovi (povinnému).
2. Žalovaný sa podaním zo dňa 2. 3. 2015 vyjadril k príslušnosti súdu, keď namietal nepríslušnosť Okresného súdu Námestovo. Potom sa k veci vyjadril až na pojednávaní dňa 18. 4. 2017, kde uviedol, že zapísal majetok v katastrálnom území Dolný Štefanov do súpisu konkurznej podstaty, nakoľko ide o majetok úpadcu. W. nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by odôvodňoval vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty, a preto žiada žalobu zamietnuť.
3. Súd prejednal žalobu na pojednávaní, ktoré bolo viac krát odročované na základe žiadosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Žalobca a jeho právny zástupca opakovane žiadali pojednávania vytyčované v tejto veci odročiť, pričom posledné dve pojednávania žiadali odročiť z dôvodu podania návrhu na prerušenie konania. Ako bude uvedené aj v ďalšom, návrh na prerušenie konania súd vyhodnotil ako zneužívajúci výkon práva, ktorého jediným dôvodom podania je snaha oddialiť speňaženie konkurznej podstaty žalovaným. Z tohto dôvodu žiadosti o odročenie pojednávania právneho zástupcu žalobcu súd neakceptoval a konal v jeho neprítomnosti.
4. Na pojednávaní súd oboznámil listinné dôkazy a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Z rozsudku Okresného súdu v Dolnom Kubíne sp. zn. 4C 36/88 zo dňa 18. 4. 1988 súd zistil, že ním bolo rozvedené manželstvo M. H. a žalobcu. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 13. 5. 1988.
6. Z výpisu vlastníctva na č. l. X - XX súd zistil, že nehnuteľnosti, ktoré žiada žalobca vylúčiť z konkurznej podstaty, sú zapísané v prospech vlastníka M. H., nar. 3. XX. XXXX.
7. Z čestného prehlásenia na č. l. 21 súd zistil, že ním M. H. vyhlásil, že svoje výlučné vlastníctvo, nadobudnuté dedičstvom po otcovi, a to nedostavaný rodinný dom spolu so všetkými pozemkami prenecháva do výlučného vlastníctva a užívania svojej bývalej manželke I. H.. Rovnako prehlasuje, že v tomto dome nebýva od roku 1985, a že súhlasil s vykonaním potrebnej rekonštrukcie predmetnej nehnuteľnosti. Potvrdzuje, že bývalá manželka túto nehnuteľnosť získala v roku 1998 vydržaním. Vyhlásenie je datované 31. 7. 2002 a je na ňom notársky osvedčený podpis dňa 2. 8. 2002.
8. Z Obchodného vestníka na č. l. 27 - 28 súd zistil, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 25/2014 zo dňa 26. 11. 2014 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka M. H., nar. 3. XX. XXXX, podnikajúci pod obchodným menom M. H. - T., s miestom podnikania R. nad Z. XX, XXX XX R. nad Z., O.: XX XXX XXX a do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalovaný.
9. Z Obchodného vestníka na č. l. 31 č. 43/2015 zo dňa 4. 3. 2015 súd zistil, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto žaloby, zapísal žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu M. H. do konkurznej podstaty spolu s poznámkou o spornosti zápisu majetku do oddelenej podstaty, keďže je zistený právny záujem inej osoby, a to žalobcu, ktorá predložila vylučovaciu súdnu žalobu.
10. V priebehu konania právny zástupca žalobcu opakovane dňa 20. 2. 2017, ako aj 18. 4. 2017, podal návrh na prerušenie tohto konania, a to z dôvodu, že úpadca M. H. prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu podal na Okresný súd Bratislava I žalobu o určenie neexistencie právnej subjektivity Rozhodcovského súdu. Žalobca má zato, že otázka určenia neexistencie právnej subjektivity Rozhodcovského súdu je pre toto súdne konanie o vylúčenie veci z majetkovej podstaty otázkou podstatnou, ktorej vyriešenie má podstatný vplyv na výsledok konkurzného konania, ako aj konania na vylúčenie veci z majetkovej podstaty.
11. Zistený skutkový stav súd podradil pod ustanovenia nasledovných právnych noriem:
12. Podľa § 78 ods.1 z.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné.
13. Podľa § 78 ods.2 ZKR správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku písomne vyzve osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak navrhne súdu, aby takejto osobe uložil podať žalobu voči správcovi.
14. Podľa § 78 ods.3 ZKR ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, si môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť, najneskôr však do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Správca bezodkladne zapíše poznámku v prospech osoby, ktorá si toto právo uplatnila.
15. Podľa § 78 ods.4 ZKR súd uloží osobe uvedenej v návrhu správcu, aby v lehote určenej súdom nie kratšej ako 30 dní podala žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné. O následku zmeškania tejto lehoty súd vyzvanú osobu poučí. Ak je to potrebné, súd na návrh správcu vydá uznesenie osvedčujúce, že vyzvanej osobe márne uplynula lehota na podanie tejto žaloby.
16. Podľa § 78 ods.6 ZKR majetok zapísaný do súpisu možno speňažiť za podmienok ustanovených týmto zákonom, iba ak nie je zapísaný do súpisu s poznámkou, nevedie sa na súde konanie o jeho vylúčení zo súpisu a nie je zapísaný do súpisu v inom konkurze.
17. Podľa § 79 ods.1 ZKR pred tým, ako správca zapíše majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu do súpisu, je povinný vyzvať tretiu osobu, aby do 30 dní od doručenia výzvy zaplatila k rukám správcu sumu rovnajúcu sa hodnote tohto majetku odsúhlasenú dotknutými zabezpečenými veriteľmi alebo prihlásenú sumu zabezpečenej pohľadávky, do ktorej je zabezpečená, ak je nižšia ako hodnota tohto majetku. Ak tretia osoba výzvu správcu splní, zabezpečovacie právo na majetku tretej osoby zanikne; ak ju nesplní, správca zapíše majetok tretej osoby do súpisu.
18. Podľa § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
19. Súd v prvom rade preskúmal včasnosť podania žaloby žalobcom, pričom z pripojeného konkurzného spisu Okresného súdu Žilina sp.zn. 1K 25/2014 zistil, že žalobca podal vylučovaciu žalobu skôr, ako mu túto povinnosť stihol uznesením uložiť konkurzný súd, preto je zrejmé, že žaloba bola podaná včas.
20. Podmienkami pre úspech žalobcu v excindačnom konaní sú: 1. vec bola správcom konkurznej podstaty príslušného úpadcu zapísaná do súpisu majetku konkurznej podstaty, 2. excindačná žaloba podaná osobou odlišnou od úpadcu došla súdu najneskôr v posledný deň lehoty určenej tejto osobe výzvou, 3. žalovaným je správca konkurznej podstaty, 4. v dobe, keď súd rozhoduje o vylúčení veci trvajú účinky konkurzu a vec je naďalej zapísaná v konkurznej podstate(nebola medzitým správcom konkurznej podstaty vylúčená zo súpisu), 5. osoba, ktorá sa domáha vylúčenia veci zo súpisu, preukázala nielen to, že vec nemala byť do súpisu zaradená, ale aj to, že právo, ktoré vylučovalo zaradenie veci do súpisu svedčí jej, t.j preukázala, že má tzv. „lepšie právo“ k veci (podobne in rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30.5.2002 sp.zn.29Cdo 2086/2000, ako rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.2.2002 sp.zn. 29 Cdo 342/2000 uverejnený v časopise Soudní judikatura č.4, ročník 2002, pod číslom 71 a taktiež in Krčmář Z.: Přehled judikatury ve věcech konkursu a vyrovnaní, ASPI, a.s. Praha,2005, str.337). Žalobcova žaloba spĺňa podmienky uvedené v bodoch 1 až 4, no žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by mu k veci, ktorú žiada vylúčiť z konkurznej podstaty svedčilo tzv. „lepšie právo“. Súd oboznámením pripojeného konkurzného spisu a lustráciou Obchodného vestníka zistil, že sporné nehnuteľnosti boli zapísané do konkurznej podstaty, účinky zápisu naďalej trvajú (vec nebola správcom žalovaným z konkurznej podstaty vylúčená), žaloba bola, ako bolo rozobraté vyššie, podaná včas a bola podaná proti správcovi konkurznej podstaty. 21. Je nutné uviesť, že vlastnícke právo môže v určitých prípadoch byť tzv. lepším právom, ktoré vylučuje zápis veci do konkurznej podstaty. Ide napr. o prípady, keď správca zapíše do konkurznej podstaty vec tretej osoby v domnení, že ide o vec patriacu úpadcovi (z povahy veci môže ísť najmä o vec hnuteľnú, ale nie je vylúčené, aby išlo aj o vec nehnuteľnú, ak napr. zápis vlastníka veci v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnosti). V posudzovanej veci sa však o takýto prípad nejedná.
22. Žalobca svoje lepšie právo k nehnuteľnostiam, ktoré žiada vylúčiť z konkurznej podstaty odvodzuje od ním tvrdeného vlastníckeho práva, ktoré mal nadobudnúť vydržaním v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka. Žalobca mal vstúpiť do držby nehnuteľností v roku 1988 na základe neformálnej darovacej zmluvy uzatvorenej s bývalým manželom. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním bola zavedená novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb., ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania (napríklad nebolo možné vydržať vlastnícke právo k pozemkom). Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb. účinnou od 1. januára 1992 boli tieto obmedzenia odstránené. Predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992. Ak držiteľ nehnuteľností (t.j. ten, kto s nehnuteľnosťou nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1. januáru 1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu nehnuteľnosť patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastníctvo nehnuteľnosti vydržaním. Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia (titulu). Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, treba posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti, sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Tento titul nemusí byť vždy daný. Postačí, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na základe putatívneho právneho titulu. Je ale potrebné posúdiť, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno
vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávaného prípadu po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Pre účely prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (viď aj ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010, 3 MCdo 7/2010, 3 MCdo 8/2010 a 6 MCdo 5/2010). Neznalosť jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona neospravedlňuje - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktorá je predmetom držby, teda aj na existenciu platnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Pokiaľ niekto vstúpi do držby nehnuteľnosti po 1. apríli 1964 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu nehnuteľnosť patrí a v zmysle § 130 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôže byť držiteľom oprávneným (viď rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 49/2010). Na základe ústnej zmluvy o jej prevode nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, i keď je subjektívne presvedčený, že takáto zmluva na originálne nadobudnutie vlastníckeho práva postačuje. Držba nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu zmluvu nemôže viesť k vydržaniu nehnuteľnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2015 sp.zn. 4 Cdo 361/2012 publikovaný v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 6/2015 pod č.74/2015, podobne aj rozhodnutie publikované pod č.73/2015). Žalobca preto nemohol nadobudnúť nehnuteľnosti, ktoré žiada vylúčiť z konkurznej podstaty vydržaním pre absenciu jeho dobrej viery ako základného predpokladu pre vydržanie nehnuteľnosti.
23. Vzhľadom na to, že žalobca nie je vlastníkom vecí, ktoré žiada vylúčiť z konkurznej podstaty, nepreukázal ním tvrdené tzv. lepšie právo vylučujúce zápis sporných nehnuteľností do konkurznej podstaty a preto musel súd žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
24. Podľa čl. 5 Civilného sporového poriadku zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.
25. Podľa § 162 ods.1 Civilného sporového poriadku súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. 26. Podľa § 162 ods.3 Civilného sporového poriadku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. 27. V priebehu konania žalobca podal opakovane dňa 20. 2. 2017, ako aj 18. 4. 2017, návrh na prerušenie tohto konania, a to z dôvodu, že úpadca M. H. prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu podal na Okresný súd Bratislava I žalobu o určenie neexistencie právnej subjektivity Rozhodcovského súdu. Súd tento návrh vyhodnotil ako zjavne bezdôvodný. Existencia či neexistencia právnej subjektivity Rozhodcovského súdu nemá žiaden súvis s prejednávanou vecou. Podanie návrhu na prerušenie konania súd vyhodnotil ako zneužívajúci výkon procesného práva žalobcom, ktoré cieľom je iba predlžovanie excindačného konania a týmto spôsobom bránenie v speňažení konkurznej podstaty žalovaným ako správcom konkurznej podstaty (viď zákonný zákaz speňažovania veci, ktorej sa týka excindačný spor zakotvený v § 78 ods.6 ZKR) . Súd preto v súlade s § 162 ods.3 Civilného sporového poriadku pri aplikácii zásady uvedenej v čl.5 Civilného sporového poriadku návrh na prerušenie konania zamietol spolu s rozhodnutím vo veci samej.
28. Súd považuje za významné vyjadriť sa aj k žalobe o určenie vlastníckeho práva, ktoré sú predmetom tejto žaloby a ktorej má vedomosť, že je o nej konané na Okresnom súde Námestovo. Je preto dôležité posúdiť aj vzťah excindačnej žaloby a vzťah žaloby o určenie vlastníckeho práva k veciam, ktoré sú aj predmetom excindačnej žaloby. Vylučovacia žaloba je procesnou žalobou, prostredníctvom ktorej sa pre dobu trvania konkurzu konečným spôsobom vymedzuje príslušnosť určitého majetku ku konkurznej podstate a v ktorej sa súd o práve založenom predpismi hmotného práva vyjadruje len ako k predbežnej otázke. V konaní o tejto žalobe ide o to, či je daný akýkoľvek dôvod, pre ktorý má byť dotknutý majetok zo súpisu vylúčený, alebo či je tu akýkoľvek dôvod, ktorý bráni vylúčeniu majetku zo súpisu vo vzťahu ku konkrétnemu vylučovateľovi (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 3. apríla 2008, sp. zn. 29 Odo 502/2006). Od žaloby o určenie vlastníckeho práva k veci treba odlišovať žalobu o vylúčenie veci zo súpisu podstaty (excindačnú žalobu). Výsledkom úspešného uplatnenia excindačnej žaloby je vylúčenie veci zo súpisu podstaty, a tým aj strata oprávnenia správcu nakladať s vecou a najmä strata možnosti speňažiť ju. Zahrnutím veci do konkurznej podstaty sa nikdy nemení jej skutočný vlastník, či už je ním úpadca, alebo iná osoba. Zápisom veci do súpisu podstaty, rovnako ako právoplatným rozhodnutím o jej vylúčení zo súpisu podstaty alebo o zamietnutí vylučovacej žaloby, nemôže byť nikdy určený vlastník veci. V konaní o vylučovacej žalobe môže byť otázka vlastníctva riešená iba ako predbežná otázka, a to len za predpokladu, že má pre rozhodnutie sporu právny význam. V prípade žaloby o určenie vlastníctva súd môže skúmať, či žalobca je, alebo nie je vlastníkom veci, avšak otázkou, či vec bola zahrnutá do súpisu podstaty oprávnene, sa nezaoberá, pretože to nie je predmetom konania vyvolaného určovacou žalobou. Aj keď k vylúčeniu veci zo súpisu podstaty môže dôjsť (ak nebola táto otázka vyriešená mimosúdnou dohodou uzavretou so správcom podstaty alebo ak správca podstaty nevyhovel námietkam osoby, ktorá u neho uplatnila svoje práva k veci, dobrovoľne) len na základe rozhodnutia súdu o vylúčení veci zo súpisu podstaty, nebráni to úspešnému uplatneniu žaloby o určenie vlastníckeho práva k tejto veci. Prípadné rozhodnutie súdu o vylúčení veci zo súpisu podstaty nie je podkladom pre zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Žaloba o určenie vlastníckeho práva k veci a žaloba o vylúčenie veci zo súpisu podstaty majú svoje opodstatnenie dané predmetom konania, ktorý bol nimi určený. Keďže predmety týchto žalôb sa odlišujú, možnosť uplatnenia jednej z nich nevylučuje prípadne úspešné uplatnenie druhej (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2010, sp. zn. 4 Cdo 96/2008, R 52/2010; konkurencia žaloby o určenie vlastníckeho práva k veci v zmysle § 80 OSP a žaloby o vylúčenie veci z podstaty v zmysle § 19 ods. 2 ZKV bola rovnakým spôsobom riešená aj judikatúrou súdov v Českej republike, a to v rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 27. januára 1998, sp. zn. 2 Odon 86/97, publikovaného v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, v zošite 9/1998 pod č. 58). Keďže oba druhy žalôb majú odlišný cieľ a predmet, konanie o excindačnej žalobe nie je prekážkou pre konanie o určenie vlastníckeho práva, ani dôvodom pre prerušenie konania o jednej z nich do právoplatného skončenia konania o druhej žalobe.
29. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods.1 CSP tak, že žalovanému úspešnému v celom rozsahu priznal v celom rozsahu aj právo na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods.2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP) Podľa § 365 CSP 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).