Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Co-137-2016.pdf
PDF · 97.87 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/137/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobcov: 1/ Mgr. K. K., nar. XX. S. XXXX, bytom O. XXXX/XX, R., 2/ Mgr. H. K., nar. XX. C. XXXX, bytom O. XXXX/XX, R., 3/ APROXIMA, s.r.o., so sídlom Nádražná 2534, Skalica, IČO: 35 702 800, všetci zastúpení advokátom: JUDr. Jozef Herbulák, Brnianska 1K, Trenčín, proti žalovanému: Y. G., nar. X. E. XXXX, bytom K. XXX, zastúpenému advokátom: JUDr. Ján Pekar, Potočná 191/39, Skalica, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 28. januára 2016 č. k. 5C/53/2014-105 v spojení s opravným uznesením z 8. apríla 2016 č. k. 5C/53/2014-119 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ majú nárok na náhradu účelne vynaložených trov tohto odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vystaviť a podpísať potvrdenie o splatení záväzku znenia: Y. G., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom K. č. XXX, K. ako záložný veriteľ potvrdzujem, že zaplatením záväzku došlo k zániku záložného práva zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 8.10.2008, vklad ktorej bol povolený Okresným úradom Skalica, odbor katastrálny, rozhodnutím č. V-2243/08 zo dňa 20.10.2008. Žiadam o výmaz záložného práva zapísaného pod č. V-2243/08 viaznuceho na nehnuteľnostiach na LV č. XXXXX v kat. úz. R., obec R. ako pozemok C-KN s parc. č. 1313, zastavané plochy a nádvoria o výmere 369 m2, pozemok C-KN parc. č. 1314, zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, pozemok C-KN parc. č. 1315, záhrady o výmere 227 m2, pozemok C-KN parc. č. 14290/234 orná pôda o výmere 166 m2, pozemok C-KN parc. č. 14290/266, ostatné plochy o výmere 554 m2, a stavba - rodinný dom, sup. č. XXXX postavená na parc. č. 1313 C- KN. Y. G., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom K. č. XXX, K. ako záložný veriteľ potvrdzujem, že zaplatením záväzku došlo k zániku záložného práva zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 8.10.2008, vklad ktorej bol povolený Okresným úradom Skalica, odbor katastrálny, rozhodnutím č. V-2235/08 zo dňa 20.10.2008. Žiadam o výmaz záložného práva zapísaného pod č. V-2235/08 viaznuceho na nehnuteľnostiach na LV č. XXXX v kat. úz. R., obec R. ako pozemok C-KN s parc. č. 1607/51, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1298 m2, pozemok C-KN parc. č. 1607/52 zastavané plochy a nádvoria, o výmere 501 m2, a stavba - rodinný dom sup. č. 2534, postavená na parc. č. C-KN 1607/51 - ubytovacie zariadenia, kuchyňa, jedáleň. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ a 3/ náhradu trov konania vo výške 99,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.215,39 eur do 3 dní. Opravným uznesením opravil súd prvej inštancie svoj rozsudok tak, že druhý odsek má správne znieť: „Y. G., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom K. č. XXX, K. ako záložný veriteľ potvrdzujem,
že zaplatením záväzku došlo k zániku záložného práva zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 8.10.2008, vklad ktorej bol povolený Okresným úradom Skalica, odbor katastrálny, rozhodnutím č. V-2234/08 zo dňa 20.10.2008. Žiadam o výmaz záložného práva zapísaného pod č. V-2234/08 viaznuceho na nehnuteľnostiach na LV č. XXXXX v kat. úz. R., obec R. ako pozemok C-KN s parc. č. 1313, zastavané plochy a nádvoria o výmere 369 m2, pozemok C-KN parc. č. 1314, zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, pozemok C-KN parc. č. 1315, záhrady o výmere 227 m2, pozemok C-KN parc. č. 14290/234 orná pôda o výmere 166 m2, pozemok C-KN parc. č. 14290/266, ostatné plochy o výmere 554 m2, a stavba - rodinný dom, sup. č. XXXX postavená na parc. č. 1313 C-KN.“ Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil súd prvej inštancie právne ustanovením § 151a, § 151b ods. 1 a 2, § 151md písm. a), ods. 2, ods. 3, § 559 ods. 1 a 2 O. z. (z. č. 40/1964 Zb. v znení zmien a noviel). Vecne dôvodil, že z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci mal za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne, keďže medzi žalobcami bola dňa 8.10.2008 uzatvorená dohoda o urovnaní, na základe ktorej bol žalobca 1/ povinný uhrádzať žalovanému splátky vo výške 445.770 niekdajších Sk, t. j. 14.797 eur tak, že prvá splátka bola splatná dňa 17. decembra 2008 a posledná 58 splátka bola splatná najneskôr do dňa 17. septembra 2013 a na zabezpečenie tejto pohľadávky bolo v prospech žalovaného zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX a č. XXXXX k. ú. R. a to na základe dvoch zmlúv o zriadení záložného práva, obidve zo dňa 8.10.2008. Rozdielne tvrdenia účastníkov boli v tom, či pohľadávka vyplývajúca z dohody o urovnaní bola v plnom rozsahu uhradená, keď žalobca 1/ tvrdil, že uhradil všetkých 58 splátok a žalovaný tvrdil, že neeviduje splátku za mesiac august 2012 a tiež niektoré ďalšie splátky, ktoré uhradila žalobkyňa 2/. Súd prvej inštancie ako predbežnú otázku skúmal, či došlo k zániku pohľadávky a dospel k záveru, že žalobca 1/ osobne uhradil žalovanému 51 splátok po 14.797 eur a 6 splátok uhradila na účet žalovaného žalobkyňa 2/, manželka žalobcu 1/ a jednu splátku uhradil Mgr. K. V. a to tým spôsobom, že na účet žalovaného vložil splátku 14.797 eur, pričom výpoveďami žalobkyne 2/ a svedka Mgr. K. V. mal za preukázané, že splátky boli uskutočnené na základe pokynu a v mene žalobcu 1/, ktorý na tieto platby poskytol peňažné prostriedky. Súd prvej inštancie dodal, že plnenia zrealizované žalobkyňou 2/ a svedkom Mgr. K. V. nemožno považovať za plnenia inej osoby, nakoľko sa jednalo len o samotné zrealizovanie úhrady, t. j. vloženie, odnesenie finančných prostriedkov do banky na účet žalovaného, pričom však išlo o plnenie dlhu žalobcu 1/. Realizovaním platieb zo strany žalobkyne 2/, resp. Mgr. V. by nebolo úhradou pohľadávky, pokiaľ by veriteľ - žalovaný nebol oboznámený s účelom takejto platby, na vkladových lístkoch nebol uvedený účel úhrady žalovaným rozporovaných platieb a hrozilo by, že by tieto osoby mohli žiadať vrátenie uvedených platieb, avšak čestným prehlásením svedka Mgr. V. i žalobkyne 2/ bolo jednoznačne potvrdené, že platby boli realizované v mene žalobcu 1/ a z jeho peňažných prostriedkov. Súd prvej inštancie tak mal za preukázané, že zo strany žalobcu 1/ došlo k riadnemu splneniu dlhu, k uhradeniu všetkých 58 splátok a tým i k zániku zabezpečenej pohľadávky a i k zániku záložného práva zriadeného v prospech žalovaného. Žalovaný však si nesplnil svoju povinnosť a nepodal žiadosť o výmaz záložného práva a preto súd prejav jeho vôle nahradil. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania 99,50 eur za zaplatený súdny poplatok a 1.215,39 eur za trovy právneho zastúpenia.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Dôvodil, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí, keď dôvody uviedol už i vo vyjadreniach zo dňa 5. marca 2015 a 26. januára 2016 v rámci vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, pričom jednoznačne trvá na tom, že mu nebolo zaplatených 58 splátok po 14.797 eur. Dodal, že v auguste 2012 mu žalobca splátku nezaslal a nesúhlasí s tým, že túto platbu zrealizoval Mgr. K. V., že by bola zaplatená za žalobcu 1/, keď účel platby nebol preukázaný. Považoval za nepochybné, že v prípade, že platbu dlhu vykonáva iná osoba ako je povinná osoba platiť tento dlh je nutné, aby bol k takejto platbe súhlas veriteľa. Namietal, že sám nikdy žiaden súhlas inej osobe nedal a preto nepovažuje platbu realizovanú Mgr. K. V. za platbu dlžníka, žalobcu 1/. Dodal, že táto platba nebola realizovaná v súlade s § 531, § 532, § 533 a § 534 O. z.. Vzhľadom k tomu, že jedna splátka doposiaľ uhradená nebola, začína ju od žalobcu 1/ vymáhať. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobu žalobcov zamietol a v časti náhrady trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
3. Žalobcovia 1/ až 3/ sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.
4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej C.s.p.), ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.).
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1. júla 2016 - ďalej len C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p., aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt. § 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 O.s.p., akt. § 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., akt. § 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 C.s.p.).
6. Podľa ust. § 387 ods.1 a 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia vo veci samej. U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo tak zásadne postačuje i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 C.s.p.), odvolací súd však vzhľadom na potrebu vyporiadať sa s námietkami odvolateľa dopĺňa (§ 387 ods.2 C.s.p. in fine) nasledovné:
8. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vo veci samej uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia vo veci samej súdu prvej inštancie vytknúť žiadne nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, a teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnym názorom (I. ÚS 50/04).
9. Jedinou odvolacou námietkou žalovaného bolo nesplnenie celého dlhu žalobcov žalovanému na základe dohody o urovnaní a síce konkrétne neuhradenie splátky v auguste 2012. Súd prvej inštancie sa s touto námietkou prezentovanou žalovaným už i pred súdom prvej inštancie dostatočne vyporiadal a to na strane 8 a 9 odôvodnenia. Odvolací súd sa s týmito závermi súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje a dodáva, že argumentácia žalovaného v jeho odvolaní nie je správnou, keď vykonaným dokazovaním bolo bez pochýb preukázané, že vklad realizovaný dňa 15. augusta 2012 je splátkou záväzku žalobcu a to vzhľadom na všetky súvisiace okolnosti a to výšku zrealizovanej platby totožnú so sumou splátky dohodnutou v dohode o urovnaní, deň platby v deň splatnosti neexistenciou žiadneho záväzku Mgr. K. V. voči žalovanému Mgr. K. V. potvrdil, že nevkladal vlastné finančné prostriedky, ale peniaze, ktoré mu na tento účet odovzdali žalobcovia a že nikdy nemal voči žalovanému žiadny
osobný záväzok, ktorý by mal uhradiť a jeho osobou došlo len k realizácii hotovostného vkladu na účet žalovaného. Žalovaný vo svojom odvolaní nedôvodne poukazuje na ustanovenia § 532, § 533 a § 534 O. z.. Zo skutkových zistení nevyplýva, že by v danej veci došlo k intercesii (prevzatie dlhu) či už privatívnej alebo kumulatívnej a ani k pristúpeniu k záväzku. Mgr. K. V. len realizoval platbu na účet žalovaného, hmotnoprávnym dôvodom realizácie platby bol záväzok žalobcov voči žalovanému vyplývajúci z dohody o urovnaní z 8. októbra 2008. Podľa notárskej zápisnice notárky Mgr. Andrei Rozvadskej č. N 241/2008, Nz 42898/2008, NCRI, 42504/2008 z 18. októbra 2008 žalobcovia 1/, 2/ a 3/ uznali záväzok z Dohody o urovnaní vo výške 20.901.935 Sk a vo výške 4.952.125 Sk a zaviazali sa uvedenú sumu uhradiť v splátkach vo výške 445.770 Sk do 17. septembra 2013.
10. Odvolací súd riadiaci sa týmito úvahami (zohľadniac aj skutočnosť, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav pre rozhodnutie vo veci) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil, vrátane vecne správneho rozhodnutia o trovách konania pred súdom prvej inštancie.
11. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
12. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (2).
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že procesne plne úspešným žalobcom 1/, 2/ a 3/ priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
15. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení; § 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).