Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25Co-120-2017.pdf
PDF · 100.48 KB
Case nature
Subarea
25Co/120/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členov senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcov: 1/ U. nar.. bytom P. 2/ H. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, zastúpení JUDr. Kristínou Sojkovou, advokátkou, so sídlom ul. A. Sládkoviča 1, Levice, proti žalovanému: Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Nábrežie za hydrocentrálou 4, Nitra, IČO: 36550949, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 05. decembra 2016 č.k. 11C/289/2016-66, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil žalovanému, aby sa zdržal a nepokračoval v stavebných prácach súvisiacich s výstavbou čističky odpadových vôd v obci P., realizovaných na nehnuteľnostiach vedených na Okresnom úrade Z., katastrálny odbor, v katastrálnom území P., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „C“ č. XXX a č.XXX/X, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Zároveň uložil žalobcom v prvom a v druhom rade, aby podali žalobu vo veci samej o zdržanie sa zásahov do svojho vlastníckeho práva a o uloženie vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody, a to v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. 1.1. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil návrhom žalobcov v prvom a v druhom rade, ktorým sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorému súd v plnom rozsahu vyhovel s tým, že predložili listy vlastníctva číslo XXX, XXX, XXXX a XXX katastrálne územie P., na ktorých sú zapísané nehnuteľnosti, na ktorých sa má žalovanému zakázať dočasne zdržať sa a nepokračovať v stavebných prácach súvisiacich s výstavbou čističky odpadových vôd v obci P.. Predložili tiež petíciu podpísanú obyvateľmi a chalupármi obce P.. Samotný návrh odôvodnili tým, že žalovaný začal začiatkom októbra 2016 stavebné práce súvisiace s výstavbou čističky odpadových vôd a splaškovej kanalizácie, ktoré boli začaté bez súhlasu obyvateľov P.. Namietajú, že pri vydaní stavebného povolenia príslušným stavebným úradom došlo k pochybeniu, keď ten žalobcov a obyvateľov obce nevyzval na podanie stanoviska a súhlasu s predmetnou stavbou. Ďalej poukázali na fakt, že obec P. je súčasťou P. doliny, najväčšieho chráneného územia v okrese Z., vyhláseného za štátnu prírodnú rezerváciu. Namietajú tiež, v v okolí obce, v obci B., ktorá je vzdialená len 6 km sa nachádza čistička odpadových vôd, ktorá nedosahuje potrebný objem aktivácie. V obci P. sa väčšina domov využíva iba na chalupy, nie je predpoklad, že sa dosiahne potrebný objem aktivácie čističky odpadových vôd zo samotnej obce. Namietajú prípadný sprievodný jav, ktorým je šírenie zápachu. Čistička odpadových vôd má byť umiestnená v bezprostrednej blízkosti rodinných domov žalobcov v prvom a v druhom rade, ako aj iných obyvateľov obce, je pravdepodobnosť šírenia zápachu zo splaškov až k uvedeným domom veľmi vysoká, v dôsledku čoho sa zhorší kvalita života v obci.
1.2.Po právnej stránke napadnuté uznesenie súd prevej inštancie zdôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, ods. 2, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 326, § 328, § 329, § 330, § 334, § 336 ods. 1, ods. 3 Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 14 ods. 1, ods. 2, § 5 ods. 1, ods. 2, § 22, § 17 ods. 5, ods. 6 zákona číslo 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“) a konštatovaním, že žalobcovia v prvom a v druhom rade dostatočne osvedčili skutočnosti preukazujúce nariadenie tohto neodkladného opatrenia. Z tvrdení žalobcov, ako aj z listinných dôkazov mal za preukázané, že žalobcovia sú vlastníkmi pozemkov zapísaných na listoch vlastníctva č. XXX a č.. ktoré sú dotknuté výstavbou čističky odpadových vôd, pretože sú v bezprostrednej blízkosti pozemkov, na ktorých sa začali vykonávať stavebné práce súvisiace s výstavbou čističky odpadových vôd a splaškovej kanalizácie. Žalovaný je vlastníkom pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č.XXXX, na ktorých sa má stavba čističky odpadových vôd priamo realizovať. Žalobcovia preukázali existenciu hroziacej ujmy a to, že by mohlo dôjsť k neoprávneným zásahom do ich vlastníckeho práva zo strany žalovaného, ktoré spočívajú vo výskyte hluku, pachu a pevných a tekutých odpadov. Jedná sa o sprievodné javy, ktoré bezprostredne súvisia s výstavbou čističky odpadových vôd a ich výskyt bude každodenný. Podľa žalobcov už doposiaľ vykonané práce ich mimoriadne obťažujú predovšetkým pohybom mechanizmov spôsobujúcich hluk a prach. Za ďalšiu závažnú skutočnosť považoval to, že obec P.e vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu, ktorá podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, požíva štvrtý alebo piaty stupeň ochrany. Súčasťou tejto ochrany okrem iného je aj zákaz umiestniť zariadenie na vodnom toku alebo inej vodnej ploche neslúžiacej plavbe alebo správe vodného toku alebo vodného diela. Z úpravy Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky o vyhlásení štátnej prírodnej rezervácie „P. dolina“ zo dňa 30. 10. 1976, do ktorej patrí obec P., vyplýva, že ide o štátnu prírodnú rezerváciu na ochranu neobyčajného geomorfologického útvaru, predstavujúceho hlboko zarezanú dolinu do andezitového podložia A. pahorkatiny s prudkými svahmi a miestami so stenami vysokými 20-30 metrov. Ide o územie so svojráznou a teplomilnou vegetáciou so zastúpením viacerých zriedkavých a vzácnych druhov a preto sa toto chránené územie má využívať na vedecko - výskumné, vlastivedné a turistické ciele. Za poškodzovanie tohto chráneného územia sa považuje aj akákoľvek výstavba na celom území rezervácie. Výstavbou čističky odpadových vôd by tak došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobcov a mohlo by dôjsť k neprimeraným zásahom do prírody a krajiny, ktorú je každý povinný chrániť. Súčasťou sú aj nehnuteľnosti žalobcov v prvom a v druhom rade. Podľa § 2 ods.1 zákona o ochrane prírody, ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy. 1.3. Zároveň súd prvej inštancie uložil žalobcom v prvom a v druhom rade podať do 30 dní od doručenia uznesenia žalobu vo veci samej o zdržanie sa zásahov do svojho vlastníckeho práva a o uloženie vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody.
2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný, namietajúc, že na vydanie uznesenia neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Namieta, že vydanie neodkladného opatrenia nemá oporu v platných právnych predpisoch, závery súdu sú nezákonné, rozporuplné, zmätočné a v konečnom dôsledku nepreskúmateľné. Zdôraznil, že všetky práce v súvislosti s výstavbou čistiarne odpadových vôd (ďalej aj ako „ČOV“) v obci P., žalovaný realizuje na základe a v súlade s právoplatným rozhodnutím Okresného úradu Levice, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-LV-OSŽP-2016/009750-VOD/CH zo dňa 27. 07. 2016, ktorým bola žalovanému povolená výstavba ČOV (ďalej len „stavebné povolenie“). Súd prvej inštancie napriek tomu, že žalobcovia výslovne poukázali na stavebné povolenie, toto vôbec nebral na zreteľ a existenciu stavebného povolenia odignoroval. Žalobcovia ničím nepreukázali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, pričom ich pomery v súvislosti s výstavbou ČOV sú právoplatne upravené stavebným povolením, ktoré doposiaľ nikto nespochybnil. Už samotné toto stavebné povolenie vylučuje, aby v dôsledku výstavby, došlo k obťažovaniu vlastníka susedného pozemku nad mieru primeranú pomerom. Žalobcovia ničím nepreukázali, kedy a akými konkrétnymi prácami ich žalovaný mal obťažovať. Súd v tejto súvislosti nepovažoval za potrebné skúmať, či vôbec a aké práce žalovaný vykonáva, preventívne radšej prípadné práce žalovaného zakázal, pričom iba vágne a zhodne s nepreukázanými tvrdeniam i žalobcov skonštatoval, že už doposiaľ vykonané práce žalobcov mimoriadne obťažujú predovšetkým pohybom mechanizmov spôsobujúcich hluk a prach. Tvrdenia žalobcov, že ich stavebný úrad nevyzval
na podanie stanoviska a súhlasu s predmetnou stavbou nie sú pravdivé. Zo stavebného povolenia jasne vyplýva, že stavebný úrad považoval za účastníkov konania všetkých obyvateľov obce P. a začatie konania oznamoval v súlade so zákonom verejnou vyhláškou. Žiadne námietky voči vydaniu stavebného povolenia vznesené neboli. K stavbe predmetnej ČOV sa vyjadroval aj Okresný úrad Levice, odbor starostlivosti o životné prostredie, ktorý jasne uviedol, že v ochrannom pásme platí 3. stupeň územnej ochrany a pri výstavbe je nutné rešpektovať zákon o ochrane prírody a krajiny. Žiadna závažná skutočnosť, spočívajúca v tom, že obec P. je vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu, ktorá požíva štvrtý alebo piaty stupeň ochrany, teda neexistuje. Okrem toho tvrdenie súdu, že za poškodzovanie tohto chráneného územia sa považuje aj akákoľvek výstavba na celom území rezervácie, je nezmyselné, nakoľko práve žalobcovia sú vlastníkmi rodinných domov v tomto chránenom území, pričom len dedukuje, že existencii týchto rodinných domov musela predchádzať ich výstavba. Žiada preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť pre jeho nezákonnosť.
3. Žalobcovia v prvom a v druhom rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli svoj nesúhlas s tvrdením žalovaného a toto považujú za zákonné a dôvodné. Poukazujú na stavebné povolenie, na základe ktorého sa stavba realizuje a ktoré neupravuje pomery ich žalobcov, ale pomery, ktorými sa má riadiť stavebník. Žalovaný doposiaľ nedodržal viaceré záväzné podmienky pre realizáciu výstavby ČOV tým, že porušuje požiadavky Mesta Z. z použitia dočasného dopravného značenia tým, že stavenisko nie je udržiavané v čistote a poriadku, keďže sa na ňom nenachádza ani len WC pre robotníkov, ktorí svoju potrebu vykonávajú v okolí staveniska; cesty vedúce od staveniska smerom von z obce sú pravidelne znečistené nánosmi blata a zeminy preneseného kolesami mechanizmov na vozovku; stavenisko nie je označené dočasným dopravným značením a nie je ani oplotené, čím nie je zachovaná bezpečnosť. Za významné porušenie procesných podmienok pri vydávaní stavebného povolenia považujú spôsob oznámenia začatia stavebného konania. Stavebný úrad okrem vyvesenia verejnej vyhlášky na úradnej tabuli Mesta Z., začatie stavebného konania priamo v mieste, ktorého sa stavba týka, t.j. v obci Horša, nijakým iným spôsobom nezverejnil. Táto skutočnosť predstavuje vážne porušenie procesných podmienok stavebného konania a dotknuté osoby, teda aj žalobcovia a aj ostatní obyvatelia P. sa o začatí stavebného konania ani nedozvedeli. Ide teda o nesplnenie procesnej podmienky doručovania v stavebnom konaní podľa správneho poriadku. Namietajú tiež okrajové a veľmi všeobecné odôvodnenie skutočnosti, že stavebný úrad upustil od ústneho prerokovania spojeného s miestnym zisťovaním tým, že tak urobil pre dobrú znalosť miestnych pomerov. Vytýkajú žalobcovi aj to, že stavenisko nie je nijakým spôsobom, najmä vhodným oplotením zabezpečené pred prípadným poškodením života a zdravia občanov obce. Namietajú tiež, že odčlenenie dotknutej časti pozemku parc. č. XXX/X v katastrálnom území P. nebolo v súlade s ochranou prírody a krajiny, pretože bolo jednoznačne účelové. Záverom zdôraznili, že ak by zo strany stavebného úradu nedošlo k pochybeniu spočívajúcom v nesprávnom postupe pri doručovaní oznámenia o začatí stavebného konania, nepochybne by všetky uvedené pripomienky k stavebnému konaniu uplatnili ešte pred jeho vydaním. Nesprávnym postupom stavebného úradu im bolo znemožnené dozvedieť sa o začatí stavebného konania a o možnosti zaujímať k nemu stanoviská a podávať pripomienky. Žiadajú napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP), a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobcov v prvom a v druhom rade na nariadenie neodkladného opatrenia, zamietol.
5. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
6. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie nevykonal výsluch strán ani si nevyžiadal ich vyjadrenie. V návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a opísané skutočností hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Skutočnosti, ktoré osvedčujú, že exekúcia bude ohrozená, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno exekúciou postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu sama o sebe nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň musí byť z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha a pripojené listiny, na ktoré sa odvoláva. Toto všetko je povinný osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia.
7. V predmetnej veci sa žalobcovia domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým má súd nariadiť žalovanému zdržať sa a nepokračovať v stavebných prácach súvisiacich s výstavbou čistiarne odpadových vôd v obci P.. Argumentujú zhoršením životných podmienok, výsledným efektom stavby, neprimeranými zásahmi do vlastníckeho práva obyvateľov obce v podobe prachu, hluku, pevných a tekutých odpadov a zápachom. Poukazujú na P. dolinu, ako štátnu prírodnú rezerváciu, ktorej súčasťou je aj obec P.. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodňujú nenávratným zásahom do ich vlastníckeho práva, ako aj do ochrany prírody v obci, pričom už doposiaľ vykonané práce ich mimoriadne obťažujú predovšetkým pohybom mechanizmov spôsobujúcich hluk a prach, taktiež osadením základovej dosky na území trvalých trávnych porastov a to napriek tomu, že na celom území je zakázaná akákoľvek výstavba. Súd prvej inštancie návrhu žalobcov vyhovel a nariadil žalovanému zdržať sa a nepokračovať v stavebných prácach súvisiacich s výstavbou ČOV. Žalovaný sa s rozhodnutím súdu nestotožnil a podal proti nemu odvolanie namietajúc, že v prácach pokračuje na základe právoplatného stavebného povolenia, v ktorom boli upravené i pomery žalobcov ako vlastníkov susediacich pozemkov.
8. Z uvedených skutkových okolností vyplýva, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností, okrem iných i parcely č. XXX a XXX/X, na ktorých bolo na základe právoplatného stavebného povolenia stavebným úradom povolené realizovať stavbu čistiarne odpadových vôd. Žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v blízkosti nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. So stavbou čistiarne odpadových vôd nesúhlasia.
9. Odvolací súd, zaoberajúc sa vecou z hľadiska vyššie uvedených zákonných ustanovení a skutkových okolností, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúce, či žalobcovia dostatočným spôsobom osvedčili potrebu dočasnej úpravy pomerov a či im hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Súd prvej inštancie návrhu žalobcov na vydanie príkazu žalovanému zdržať sa ďalšej stavebnej činnosti v súvislosti s výstavbou ČOV, vyhovel, keď vychádzal iba z tvrdenia žalobcov v podanom návrhu a z pripojených listov vlastníctva a z Úpravy Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky zo dňa 30. 10. 1976 o vyhlásení štátnej prírodnej rezervácie.
Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností parcelné číslo XXX . a XXX/X katastrálneho územia P. ktoré parcely sa odčlenili z pôvodnej parcely č. XXX. V uvedenej Úprave Ministerstva kultúry, ktorou sa určil rozsah chráneného územia, sa uvedené parcely nenachádzajú. 9.1.Súd prvej inštancie pred rozhodnutím sa vôbec neoboznámil s vydaným a právoplatným stavebným povolením, ktorým bola žalovanému stavba povolená. Žalobcovia v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného namietajú procesné pochybenie pri vydaní stavebného povolenia žalovanému na stavbu ČOV. V tejto súvislosti odvolací súd, poukazujúc na ustanovenie § 193 a § 194 CSP, konštatuje, že v konaní o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je zo strany súdu možné preskúmať zákonnosť vydania stavebného povolenia. Táto právomoc jednak prináleží stavebnému úradu a jeho odvolaciemu orgánu, resp. správnemu súdnictvu. 9.2.Odvolací súd, rozhodujúc o podanom odvolaní žalovaného proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa stavebných prác, dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo možné vyhovieť, keďže nie je v právomoci súdu preskúmavať postup a procesné podmienky vydania stavebného povolenia. Za situácie, že žalovaný realizuje stavbu v zmysle tohto stavebného povolenia, návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko svoje námietky a pripomienky mali uplatniť v tomto stavebnom konaní. K námietke žalobcov, že vzhľadom na procesné pochybenie sa k tomuto stavebnému povoleniu vyjadriť nemohli, mali možnosť a právo napadnúť predmetné rozhodnutie o stavebnom povolení stavby odvolaním, resp. žalobou na správnom súde. V občianskom právnom konaní je súd viazaný právoplatným rozhodnutím iného orgánu a pri svojom rozhodovaní na toto rozhodnutie prihliadne. O stavebnom povolení je oprávnený rozhodovať jedine stavebný orgán; súd nie je oprávnený o zákonnosti vydania stavebného povolenia v občianskoprávnom konaní rozhodovať (§ 194 CSP). Z uvedeného dôvodu preto súd prvej inštancie nemal dôvod na základe návrhu žalobcov preskúmavať podmienky uvedené v stavebnom povolení a na ich základe uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa stavebných prác súvisiacich s výstavbou ČOV, na ktoré bolo právoplatne vydané stavebné povolenie. Za tejto situácie už vôbec súd v tomto konaní nemôže posúdiť otázku procesného pochybenia správneho orgánu pri vydávaní tohto stavebného povolenia tak, ako to namietajú žalobcovia v prvom a v druhom rade.
10.Skutočnosť, či je stavba realizovaná v zmysle stavebného povolenia a či stavebník dodržiava všetky podmienky uvedené v tomto stavebnom povolení, nie je oprávnený skúmať a kontrolovať súd v tomto konaní tak, ako to žalobcovia v prvom a v druhom rade namietajú v podanom odvolaní. V prípade, ak žalovaný realizuje stavbu v rozpore so stavebným povolením (nedodržiava čistotu a poriadok, nie je dočasné dopravné značenie a pod.), oprávneným na konanie v tomto rozsahu je Mesto Z.. Z uvedeného dôvodu preto aj námietka žalobcov v tomto smere je vzhľadom na rozhodovaciu právomoc súdu, neopodstatnená.
11. K námietke žalobcov, týkajúcej sa prírodnej rezervácie P., odvolací súd poznamenáva, že stavebné povolenie obsahuje všeobecnú podmienku týkajúcu sa vyhláseného chráneného územia „národná prírodná rezervácia P. dolina“ so 4. stupňom územnej ochrany prírody s tým, že stavba ČOV sa nachádza tesne na hranici ochranného pásma a je 100 m od hranice rezervácie smerom von. V ochrannom pásme platí 3. stupeň územnej ochrany a je preto nutné rešpektovať ustanovenia zákona číslo 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a súvisiacu platnú legislatívu. Z uvedeného preto vyplýva, že už v samotnom stavebnom konaní bola braná do úvahy ochrana tejto prírodnej rezervácie, z ktorého dôvodu námietky žalobcov v prvom a v druhom rade nie sú opodstatnené a v danom konaní súdom preskúmateľné.
12. Na druhej strane je potrebné prisvedčiť i tvrdeniu žalovaného v tom smere, že zakázaním realizácie stavebných prác na základe právoplatného stavebného povolenia, môže dochádzať k zrejmým škodám v jeho neprospech. Aj z tohto pohľadu, ktorým sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, bez toho, aby mal k dispozícii minimálne stavebné povolenie a bez toho, aby žalobcovia dostatočným a konkrétnym spôsobom osvedčili hrozbu existencie škody na ich majetku, resp. na prírode, nemožno konštatovať dôvodnosť vydania napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd záverom opätovne zdôrazňuje, že v tomto konaní nemá právomoc na preskúmanie podmienok uvedených v právoplatnom stavebnom povolení.
13. Z uvedeného stavebného povolenia tiež vyplýva, že žiadne námietky zo strany zúčastnených strán v stavebnom konaní vznesené neboli.
14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobcov v prvom a v druhom rade na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).