Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-41-2017.pdf
PDF · 92.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Csp/41/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci žalobca: Východoslovenská energetika a.s., IČO: 44 483 767 so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, zast.: gorejlegal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Krmanova 14, 040 01 Košice, proti žalovanému: V. X., I.. XX.XX.XXXX, Z. W. XXX, XXX XX V., v konaní o zaplatenie 345,74 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 276,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške:
- 5,05% ročne zo sumy 137,69 eur od 01.03.2016 do 31.05.2016,
- 5,05% ročne zo sumy 41,09 eur od 01.06.2016 do zaplatenia,
- 5,00% ročne zo sumy 235,70 eur od 19.04.2016 do zaplatenia, všetko to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 60,12%.
odôvodnenie:
1. Žalobca podaným návrhom žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 345,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 137,69 eur od 01.03.2016 do 31.05.2016, vo výške 5,05% ročne zo sumy 41.09 eur od 01.06.2016 do zaplatenia, vo výške 5,00% ročne zo sumy 304,65 eur od 19.04.2016 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o združenej dodávke elektrickej energie pre kategórie domácnosti XXXXXXX žalovaný odoberal z distribučnej sústavy elektrinu na odbernom mieste W. XXX O. V.. Na tomto odbernom mieste mu bola jednotlivými faktúrami vyúčtovaná spotreba elektrickej energie a to tak, že za obdobie od 11.01.2015-08.01.2016 bola žalovanému fakturovaná spotreba elektriny faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 137,69 eur, následne za obdobie 09.01.2016-23.03.2016 bola vyúčtovaná spotreba elektriny faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 235,70 eur, súčasťou tejto faktúry je aj pokuta v sume 62,95 eur pozostávajúca zo sankcie LED -žiarovka typ A, nakoľko si žalovaný prenajal 5ks tejto žiarovky a sankcia za jednu je vo výške 11,99 eur za ich nevrátenie. Žalobca zaslal žalovanému predžalobnú upomienku, na základe ktorej uhradil sumu 96,60 eur a zvyšnú dlžnú sumu neuhradil. Pohľadávka žalobcu ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 345,74 eur. Vzhľadom na uvedené tak žalobca žiada, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej sumy 345,74 eur spolu s príslušenstvom a trovami tohto konania v zmysle podaného žalobného návrhu.
3. Žalovaný si prevzal žalobu dňa 21.02.2017, vo veci sa nevyjadril.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, zmluvou do dodávke elektrickej energie, jednotlivými faktúrami, predžalobnou upomienkou a ostatným spisovým materiálom
5. Na základe vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:
6. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v rozhodnutí ako „CSP“) pojednávanie v spotrebiteľských veciach nie je potrebné nariaďovať ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Súd tak v tejto veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.04.2017.
7. Na základe zmluvy o združenej dodávke elektrickej energie pre odberateľov kategórie domácnosti
- č. zmluvy XXXXXXX odoberal žalovaný z distribučnej sústavy elektrinu na odbernom mieste W. XXX O. V., od 10.03.2014. Na základe takto uzavretej zmluvy žalovaný odoberal elektrickú energiu a zaviazal sa ne riadne a včas uhrádzať peňažné prostriedky a žalobca sa zaviazal dodávať žalovanému elektrickú energiu na dohodnutom odbernom mieste. Žalovaný svoj záväzok riadne a v čas uhrádzať za odobratú energiu peňažné prostriedky nedodržal. Žalobca listom zo dňa 11.05.2016 označeným ako predžalobná upomienka vyzval žalovaného na úhradu dlžných súm za spotrebovanú elektrickú energiu, avšak žalovaný zostal pasívny. Žalovaná istina ku dňu podania žalobného návrhu činila výšku 442,32 eur, na základe uvedeného tak žalobca žiada, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy 442,32 eur v zmysle podaného žalobného návrhu.
8. Za spotrebovanú elektrickú energiu boli žalovanému vystavené jednotlivé vyúčtovacie faktúry:
- Č. XXXXXXXXXXX na sumu 137,69 eur,
- Č. XXXXXXXXXX na sumu 304,65 eur.
9. Podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 656/2004 odberateľ elektriny v združenej dodávke má okrem práv na ochranu spotrebiteľa pri dodávke elektriny právo uzatvoriť s dodávateľom elektriny zmluvu o dodávke elektriny, ktorá musí obsahovať náležitosti uvedené v zákone.
10. Podľa obchodno - technických podmienok dodávky odber elektriny účtuje dodávateľ podľa údajov z meracieho zariadenia. Dodávateľ vykoná skutočný odpočet stavu číselníka elektromera minimálne raz za 12 mesiacov. Podľa bodu 4 - Podmienky platobného styku - dodávka elektriny je účtovaná podľa sadzby dohodnutej v zmluve. Cena elektriny je stanovená podľa platného cenového predpisu a dohodnutého produktu.
11. Podľa obchodno - technických podmienok dodávky elektriny na základe odpočtu uskutočneného podľa bodu 3 písm. g) vystaví dodávateľ faktúru za spotrebovanú elektrinu. Povinnosť uhradiť faktúru vzniká odberateľovi dňom doručenia faktúry. Odberateľ je povinný riadne platiť dodávateľovi za poskytnuté služby súvisiace s dodávkou elektriny.
12. Podľa bodu 3 obchodno - technických podmienok odberateľ má právo reklamovať u dodávateľa chyby vo fakturácii a chyby v kvalite elektriny. Ak má pochybnosti o správnosti údajov meradla, alebo ak zistí na ňom závadu, písomne požiada dodávateľa o jeho preskúšanie.
13. Podľa § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
14. Podľa § 544 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
15. Podľa § 544 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
16. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o nájme zariadenia (ďalej v rozhodnutí ako „zákon o ochrane spotrebiteľa“) Nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.
17. Podľa § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak: a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
18. Podľa § 7 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.
19. Podľa § 7 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
20. Podľa § 7 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa Používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.
21. V danom prípade odberateľ, t.j. žalovaný nereklamoval predmetnú faktúru za množstvo namerané elektromerom v jednotlivých vyúčtovacích obdobiach. Súd ho preto na základe takto zisteného skutkového stavu, príslušných citovaných právnych predpisov zaviazal na plnenie v celkovej výške 367,39 eur.
22. Žalobca faktúrou č. 7280181524 za fakturačné obdobie 09.01.2016-23.03.2016 okrem dodávky a distribúcie elektriny a ostatných služieb v sume 235,70 eur vyúčtoval žalovanému aj sumu 6 eur titulom neuhradených položiek z cenníka služieb a sumu 62,95 eur titulom sankcie a zmluvných pokút, a to za nevrátenie 5ks prenajatých LED žiaroviek typu A v originálnom balení.
23. Súd preskúmal zmluvu o nájme zariadenia zo dňa 15.07.2015, z ktorej zistil, že žalovaný si od žalobcu na základe zmluvy o nájme zariadenia zo dňa 15.07.2015 prenajal 5 ks LED žiarovky typu A (náhrada za 60W žiarovku E27), pričom sa zaviazal v rámci preddavkových platieb uhrádzať v zmysle cenníka mesačný nájom 0,50 eur za každú žiarovku a v prípade zániku zmluvy, z akéhokoľvek dôvodu, bol povinný vrátiť žalobcovi v nepoškodenom stave spolu s príslušenstvom vrátane originálneho balenia a to najneskôr do dňa zániku zmluvy, v opačnom prípade tak bude povinný uhradiť náhradu škody vyplývajúcu z cenníka služieb, t.j. v sume 11,99 eur za každú žiarovku a 0,30 eur za nevrátený alebo poškodený originálny obal.
24. Zmluva o nájme zariadenia bola uzavretá podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého si strany môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu, ale za podmienky, že táto musí byť dohodnutá písomne, musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia. Súd tak má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty v zmluve o nájme zariadenia spôsobom, že v prípade akéhokoľvek dôvodu zániku tejto zmluvy, je nájomca povinný vrátiť v originálnom obale prenajaté žiarovky, v je v rozpore s právnymi predpismi, nakoľko v zmluve nie je dohodnutá ani výška zmluvnej pokuty, ani spôsob jej určenia, len odkazom na všeobecný cenník žalobcu. Žalobca sa dopustil aj pomerne vážnej terminologickej nepresnosti, keď v zmluve uvádza, že nájomca bude povinný uhradiť prenajímateľovi náhradu škody, a v cenníku je uvedená zmluvná pokuta, pričom ide o dva inštitúty občianskeho práva, samostatne upravené v občianskom zákonníku, majúce sankčný charakter, a ktorých súčasné uplatnenie nie je zákonom vylúčené, avšak v prípade náhrady škody súd dodáva, že pokiaľ mal žalobca v úmysle žiadať náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená, mal presne vyčísliť, aká je jednotlivá skutočná cena novej žiarovky, a aká škoda mu ich nevrátením vznikla i s prihliadnutím na to, že od podpisu zmluvy o nájme zariadenia a zánikom zmluvy uplynul určitý čas, počas ktorého sa predpokladá, že spotrebiteľ tieto žiarovky denno - denne používa a tak nesú na sebe známky určitého opotrebenia, a teda ich hodnota sa priamo úmerne, s časom, za ktorý sa používajú, musí logicky znižovať. Okrem toho súd dodáva, že žiadny zákon platný a účinný na území Slovenskej republiky, neukladá spotrebiteľovi povinnosť uschovávať originálny obal daného výrobku (napr. pre účely
reklamácie) a preto nie je možné, aby táto povinnosť bola spotrebiteľovi ukladaná nad rámec zákona a následne ho postihovala aj príslušnou sankciou, tak ako je to uvedené v zmluve o nájme zariadenia, ako aj v samotnom cenníku pre nájom a predaj zariadení.
25. Podľa názoru súdu, sa všeobecné obchodné podmienky, ani cenník nepovažujú za zmluvu pokiaľ neboli žalovaným samostatne podpísané, veriteľ tieto poplatky nemôže požadovať, a bolo by v rozpore s právnou úpravou a dobrými mravmi, keby súd tieto poplatky žalobcovi priznal.
26. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenia ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou, tomuto záveru nebráni ani ich demonštratívny výpočet, pretože je iba príkladný. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti. Neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty pri obdobnej formulácii bola už potvrdená aj rozsudkami viacerých súdov, napríklad Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/20/2009, 41Cob/267/2008 a ďalších.
27. Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný súd zo svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade spotrebiteľ, bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená.
28. Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný, ale môžeme ho považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti.
29. K problematike dobrých mravov sa vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republike, keď vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 3Cdo/173/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich morálnych zásad a princípoch vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu(nielen osoby vykonávajúce určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenia § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu platnosť, upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy a to na základe všeobecných pravidiel morálnej tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené, pre rozpor s právnymi predpismi a dobrými mravmi súd nárok žalobcu v sume 62,95 eur titulom sankcií za LED žiarovky zamietol. Okrem toho súd zamietol aj v žalobu v časti o zaplatenie 6 eur titulom neuhradených položiek z cenníka služieb, nakoľko nie je možné z danej faktúry zistiť o aké položky sa jedná a to ani z rozpisu položiek, ktorý bol súčasťou žalobu.
31. Na základe uvedeného preto súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy 276,79 eur.
32. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom je Vládne nariadenie 87/1995 Z.z.
33. Uvedeným predpisom je Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku záväzku, in concreto výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Výška základnej úrokovej sadzby v tom čase činila 0,00 resp. 0,05 %.
34. Na základe uvedeného tak zaviazal žalovaného na úhradu úroku z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
35. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, z uplatnenej istiny 345,74 eur mu súd priznal sumu 276,79 eur a v časti o zaplatenie sumy 68,95 eur súd návrh zamietol. Vzhľadom na uvedené, tak súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 60,12%, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktorý vydá súdny úradník.
39. Súdom priznaný nárok na úhradu trov konania v prospech žalobcu vychádza zo zásady úspechu, a to tak, že čiastočný úspech sa odráža od výšky istiny, ktorej sa návrhom na začatie konania domáhal žalobca a od súdom priznanej výšky istiny, ktorú súd uznal ako opodstatnenú a preukázanú v súlade s právnou úpravou, ktorá súvisí s prejednávaným nárokom žalobcu. V uvedenej právnej veci žalobca žiadal priznať istinu 345,74 eur, z ktorej mu súd priznal len sumu 276,79 eur, čo predstavuje 80,06% a konanie v časti o zaplatenie 68,95 eur zamietol, čo predstavuje 19,94%. Z percentuálneho podielu úspechu žalobcu sa odráta jeho neúspech, a teda súd priznal trovy konania len vo výške 60,12% zo žalobcom vyčíslenej sumy trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.