Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_8Csp-89-2016.pdf
PDF · 75.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-8Csp/89/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., IČO: 47 243 368, sídlom Bratislava, Tallerova 4, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom AK v Banskej Bystrici, J. Kráľa 7 proti žalovanému: H. Ž., X.. XX.XX.XXXX, L. H. XX o zaplatenie 334,89 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 334,89 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 334,89 Eur od 26.02.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
IV. Žalobca j e p o v i n n ý vyčísliť si trovy konania, ktorých náhradu si uplatňuje, do 5 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.10.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 334,89 Eur a úrokov z omeškania z tejto sumy od 16.02.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.01.2015 poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 755,- Eur. Predpokladom vzniku právneho vzťahu medzi stranami bola registrácia žalovaného na adrese internetového sídla žalobcu za účelom zriadenia užívateľského účtu. Poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 755,- Eur žalovanému vyplýva z výpisu z účtu žalobcu. Žalobca nemá iný dôkaz o podrobnostiach právneho vzťahu so žalovanou (nezachovala sa zmluva o poskytnutí úveru), preto žalobca nepožaduje od žalovanej odplatu za poskytnutie úveru. Žalobca sa domáha len vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov. Žalovaný vrátiť žalobcovi sumu 420,11 Eur, preto sa žalobca domáha zaplatenia sumy 334,89 Eur. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 24.02.2017, žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
2. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len CSP alebo Civilný sporový poriadok) pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur. Žalobca sa v predmetnej veci domáha zaplatenia sumy 334,89 Eur, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Preto súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s § 297 Civilného sporového poriadku.
3. Súd po prečítaní žaloby vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov - profilu žalovaného na internetovej stránke žalobcu, výpisu z účtu žalobcu, ako aj oboznámením sa s celým obsahom spisu. Vykonanie iných dôkazov nebolo navrhnuté. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
4. Z nepopretých skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že medzi stranami došlo k uzavretiu dohody o poskytnutí pôžičky.
5. Z výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému dňa 15.01.2015 peňažné prostriedky vo výške 535,- Eur a dňa 16.04.2015 peňažné prostriedky vo výške 220,- Eur.
6. Na základe nepopretého tvrdenia žalobcu mal súd za to, že žalovaný vrátil žalobcovi sumu 420,11 Eur.
7. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len Občiansky zákonník) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
8. Podľa prvej vety § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi..
9. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1.
10. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
11. Zo žaloby, ako aj z predloženého profilu žalovaného vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku. Podmienky poskytnutia pôžičky neboli žalobcom popísané a ani nevyplývajú z predložených listinných dôkazov. Žalovaný nejako nespochybnil tvrdenia žalobcu. Na základe nepopretého tvrdenia žalobcu mal súd za to, že žalovaný uzatvoril so žalobcom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu žalobca poskytol peňažné prostriedky vo výške 755,- Eur, z ktorých žalovaný žalobcovi vrátil sumu 420,11 Eur. Súd má za to, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže žalobca netvrdil ani nepreukázal, že by išlo o zmluvu, na ktorú sa zákon o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje. Keďže žalobca nepreukázal, že zmluva bola uzavretá písomne, spotrebiteľský úver je v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov. Žalobca má teda právo len na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Žalobca sa iného plnenia voči žalovanému ani nedomáha. Keďže nie je zrejmé, za akých podmienok bolo dohodnuté medzi stranami vrátenie peňažných prostriedkov, žalovaný je povinný v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka v súvislosti s § 563 Občianskeho zákonníka vrátiť sumu 334,89 Eur žalobcovi prvého dňa po tom, čo ho o plnenie žalobca požiadal. Žalobcom nebolo tvrdené ani preukázané, že by vyzval žalovaného na vrátenie sumy 344,89 Eur, pričom za doručenie takejto výzvy možno považovať i doručenie žaloby na zaplatenie sumy 334,89 Eur. Súd mal teda za to, že žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi sumu 334,89 Eur dňa 25.02.2017 (deň po doručení žaloby). Keďže si žalovaný uvedenú povinnosť nesplnil, považuje súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 334,89 Eur za dôvodnú.
12. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 334,89 Eur.
13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v platnom znení účinnom je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Nakoľko dlh nebol riadne a včas uhradený, vzniklo žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy úveru v súlade s citovaným § 517 Občianskeho zákonníka a to vo výške určenej vykonávacím predpisom, v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 26.02.2017, úroky z omeškania patria žalobcovi od tohto dátumu. Základná úroková sadzba ECB v prvý deň omeškania bola 0 % ročne, a teda úrok z omeškania žalobcovi patrí vo výške 5 % ročne.
16. Žalobca sa domáhal úrokov z omeškania od 16.02.2016. Žalobca nepreukázal, že by na základe zmluvných dojednaní bol žalovaný povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred týmto dátumom. Netvrdil a ani nepreukázal, že by žalovaného osobitne vyzýval na zaplatenie. Preto nie je zrejmé, na základe čoho by mal byť žalovaný v omeškaní už od 16.02.2016. Preto má súd za to, že žalovaný je v omeškaní so zaplatením sumy 334,89 Eur len od 26.02.2017. Úroky z omeškania za skoršie obdobie žalobcovi nepatria.
17. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 334,89 Eur od 26.02.2017 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech v prevažnej miere, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko jeho neúspech bol len v nepatrnej časti uplatneného príslušenstva. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník. Súd určil žalobcovi sudcovskú lehotu na vyčíslenie trov, ktorých náhradu si uplatňuje. Ak nebudú trovy v tejto lehote vyčíslené, súd bude vychádzať zo skutočností vyplývajúcich zo spisu, resp. z posledného vyčíslenia trov nachádzajúceho sa v spise.
Poučenie:
Proti výrokom I. až III. tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Revúca v dvoch vyhotoveniach.
Proti výroku IV. tohto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.