Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Sa-8-2016.pdf
PDF · 160.99 KB
Case nature
Area
Subarea
29Sa/8/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci žalobkyne: R. V., nar. XX. S. XXXX, trvale bytom Y. 6, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica, Trieda SNP 75, 974 89 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2016/4784/Val zo dňa 27. júna 2016, takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného č.UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2016/4784/Val zo dňa 27. júna 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobkyni p r i z n á v a právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania proti žalovanému.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žiadosťou doručenou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „ÚPSVaR Veľký Krtíš“) dňa 11. decembra 2015 požiadala o peňažný príspevok na osobnú asistenciu, na kúpu motorového vozidla, na úpravu rodinného domu a na úpravu garáže. Žiadosť odôvodnila potrebou pomoci v každodennom živote, k samostatnosti a voľnosti
- neskončiť na psychiatrii alebo v ústave. Žalobkyňa k žiadosti priložila vyhlásenie o majetku fyzickej osoby žiadajúcej o peňažný príspevok na kompenzáciu, ňou podpísané poučenie týkajúce sa povinnosti a zodpovednosti fyzickej osoby v oblasti poskytovania peňažných prostriedkov na kompenzáciu a potvrdenie o trvalom pobyte. ÚPSVaR Veľký Krtíš dňa 15. decembra 2015 žiadal o vydanie komplexného posudku pre žalobkyňu ako žiadateľku. Pod č. VK1/OPPnKaPC/SOC/2016/14100/MAL zo dňa 08. februára 2016 bol vydaný komplexný posudok, podľa ktorého miera funkčnej poruchy žalobkyne je 50% a je stanovená podľa prílohy č. 3 skupiny XII. A.1.d. zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“), a preto sa žalobkyňa v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa komplexného posudku pritom žalobkyni z ťažkého zdravotného postihnutia vyplývajú sociálne dôsledky v oblasti mobility a orientácie, v oblasti zvýšených výdavkov a v oblasti sebaobsluhy. V oblasti komunikácie neboli zistené narušené schopnosti žalobkyne. Pokiaľ ide o oblasť mobility a orientácie žalobkyňa má v dôsledku narušenia telesných funkcií zníženú pohybovú schopnosť, pohybuje sa s oporou francúzskej barly, nie je schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a späť, nastúpiť, vystúpiť, ani udržať sa v ňom počas jazdy. V prístupe k stavbám občianskeho vybavenia má znevýhodnenia, orientačnú schopnosť nemá zníženú. Žalobkyňa tak potrebuje pomoc inej osoby pri premiestňovaní v spoločenskom prostredí, sprevádzaní na lekárske vyšetrenie, vybavovaní úradných záležitostí a pomoc jej poskytuje blízka rodina. Nebola navrhnutá forma kompenzácie. Žalobkyňa je v oblasti mobility a orientácie odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Pokiaľ ide o oblasť zvýšených výdavkov, žalobkyňa má zvýšené výdavky súvisiace s nadmerným opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia
v dôsledku ťažkej poruchy mobility a zvýšené výdavky na pohonné látky, slúžiace na prevádzku osobného motorového vozidla. Z uvedených dôvodov bolo v komplexnom posudku konštatované, že je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou osobného motorového vozidla a na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s obnovou a nákupom predmetov bežnej osobnej a bytovej spotreby. Toto je kompenzovateľné peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia a peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. V oblasti sebaobsluhy žalobkyňa nemá výrazne obmedzenú schopnosť pri vykonávaní jednotlivých úkonov, zabezpečí si ich samostatne prispôsobením svojim možnostiam, pomoc potrebuje len pri strihaní nechtov na nohách, podľa zdravotného stavu pri celkovom kúpeli, občas pri obliekaní, pri príprave liekov do dávkovača, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť. Nebola navrhnutá forma kompenzácie. Komplexným posudkom boli sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyne navrhnuté kompenzovať
- peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia,
- peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Bolo konštatované, že žalobkyňa je z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia odkázaná na sprievodcu. Podkladom pre vypracovanie komplexného posudku bol pritom lekársky posudok vydaný dňa 08. januára 2016 a posudkový záver spísaný dňa 04. januára 2016 na ÚPSVAR Veľký Krtíš. Vo vzťahu k peňažnému príspevku na kúpu motorového vozidla prvostupňový orgán verejnej správy v komplexnom posudku poukázal na ustanovenia § 34 ods.1, ods.6 zákona č.447/2008 Z.z. a konštatoval, že žalobkyňa k žiadosti nedoložila žiadnu pracovnú zmluvu, dohodu o vykonaní práce alebo doklad, že vykonáva zárobkovú činnosť, alebo podniká. Pri sociálnom zisťovaní predložila potvrdenie o pridelení identifikačného čísla a osvedčenie o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka s dátumom začatia činnosti 1. decembra 2015, ale nepredložila ani dochádzkový denník alebo iný doklad, z ktorého by bola zrejmá častosť prepravy pri výkone zamestnania. Podľa záveru komplexného posudku tak nesplnila zákonnú podmienku, že osobné motorové vozidlo využíva alebo bude využívať počas dvoch dní v týždni pri výkone svojho zamestnania a preto jej peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla navrhnutý nebol. Dňa 08.januára 2016 bol vydaný lekársky posudok na účely § 11 zákona č. 447/2008 Z.z., podľa záveru ktorého u žalobkyni bola stanovená miera funkčnej poruchy vo výške 50%. Posudok bol vydaný na základe neurologického vyšetrenia, interného vyšetrenia a MR vyšetrenia chrbtice. Podľa záverov lekárskeho posudku „v popredí sú poruchy chrbtice, na podklade postihnutia medzistavcových platničiek s radikul. sy. L4/5 hlavne vpravo, desikáciou medzistavcových platničiek multietážového postihnutia. EMG vyšetrenie potvrdzuje síce polyneuropatický syndróm na endokrinnom podklade, endokrinopatia nebola objektivizovaná adekvátnym odborným endokrinologickým vyšetrením, ale neurológ stav hodnotí ako parapézu DDK. Opakovane z neurologického vyšetrenia vyplýva, že postoj I, II, III je v norme, chôdza I, II v norme. Nemá vestibulárnu a cerebelárnu symptomatiku. Na kontakt na ÚPSVAR vo Veľkom Krtíši prišla s oporou, francúzskou barlou, chôdza samostatná, bez motorického deficitu a známok ťažkej parézy alebo plégie. Funkčnosť bedrových kĺbov a kolenných kĺbov v norme. Je orientovaná bez poruchy komunikácie, ťažkého zmyslového alebo duševného postihnutia. Iné odborné vyšetrenia neboli k posúdeniu doložené. Ostatné diagnózy nie sú posudkovo významné. Žalobkyňa spĺňala kritériá prílohy č. 7 skupina I. písm. b). Nespĺňala kritériá prílohy č. 5, 6. Žalobkyňa nie je schopná v doprovode inej osoby sa premiestniť na dlhšie vzdialenosti, vystúpiť, nastúpiť a udržať sa vo vozidle verejnej hromadnej dopravy. Nevyžaduje celodennú opateru, ani inou fyzickou osobou. Nespĺňa kritériá č. 4 na osobnú asistenciu - nevyžaduje osobnú asistenciu. Je schopná prekonávať nižšie prekážky v byte a okolo domu“. Za účasti žalobkyne bol dňa 4. januára 2016 pod č.VK1/OPPnKaPC/SOC/2016/14100-4 vypracovaný posudkový záver, okrem iného zisťovaním schopností žalobkyne v oblasti mobility, pričom bolo konštatované, že žalobkyňa je mobilná s oporou francúzskej barly, vie prekonávať len krátke vzdialenosti, pomalou chôdzou prejde aj dlhšie vzdialenosti. Odumierajú jej nervové vlákna DK, necíti si nohy do kolien, má problémy s dýchaním, nie je schopná sa premiestniť k vozidlo VHD, vozia ju rodinní príslušníci OMV. Vlastní OMV Škoda Octavia - 13 ročné, mala naň poskytnutý peňažný príspevok na kúpu OMV. O peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla žalobkyňa požiadala z dôvodu, že je samostatne hospodáriaci roľník, vybavuje si ľudí na prácu, zabezpečuje úradné záležitosti. Prvostupňový orgán verejnej správy svojím rozhodnutím č. VK1/OPPnKaPC/SOC/2016/14086-6 zo dňa 01. marca 2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) nevyhovel žalobkyni a nepriznal jej peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla. Prvostupňový orgán verejnej správy ďalšími rozhodnutiami žalobkyni nevyhovel a nepriznal jej peňažný príspevok ani vo vzťahu k peňažnému príspevku na
úpravu rodinného domu a ani k peňažnému príspevku na osobnú asistenciu, ktoré žalovaný potvrdil (tieto rozhodnutia sú predmetom preskúmavacieho konania vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 29Sa/7/2016 a 29Sa/9/2016). Prvostupňový orgán verejnej správy po podaní odvolania zotrval na stanoviskách uvedených v komplexnom posudku vo vzťahu k nenavrhnutiu peňažného príspevku na kúpu motorového vozidla a vec postúpil vec žalovanému, ktorý následne pod č. UPS/US5/SSVOdPPKPC1/2016/5013/KO dňa 15. júna 2016 vydal komplexný posudok, podľa ktorého konštatované sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa navrhujú kompenzovať formou peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, pričom žalobkyňa je odkázaná na sprievodcu a nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Z komplexného posudku vyplýva, že v rámci odvolacieho konania bola preskúmaná tá časť komplexného posudku, ktorá bola predmetom odvolania proti rozhodnutiu o peňažnom príspevku na osobnú asistenciu, o peňažnom príspevku na úpravu rodinného domu, o peňažnom príspevku na úpravu garáže a o peňažnom príspevku na kúpu osobného motorového vozidla. Vo vzťahu k nepriznaniu peňažného príspevku na kúpu motorového vozidla bolo s poukazom na ustanovenie § 34 ods.1 a § 14 ods.6 zákona č.447/2008 Z.z. v komplexnom posudku konštatované, že žalobkyňa nemá preukázané také somatické ochorenia
- poruchy pobybového aparátu, zmyslové alebo psychické poruchy, pre ktoré by nezvládla cestu k zastávke verejných hromadných prostriedkov, nastupovať do nich alebo vystupovať z nich. U žalobkyne neboli preukázané ani poruchy sfinkterov a ani iné ochorenie, pre ktoré by nezvládla cestu vo verejných hromadných dopravných prostriedkoch. Podľa lekárskeho posudku posudkového lekára žalovaného žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nespĺňa základnú zákonom stanovenú podmienku. Preto jej peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla navrhnutý nebol. Následne vo veci rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2016/4784/ Val zo dňa 27. júna 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobkyni zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil.
2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, odbor sociálnych vecí a rodiny ako orgán verejnej správy príslušný podľa § 5 ods. 7 písm.a) bod 3 zákona č. 453/2003 Z.z. a podľa § 52 písm. a) bod 3 zákona č. 447/2008 Z.z. a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodol podľa § 34 ods. 1 a ods.6 zákona č. 447/2008 Z.z., nevyhovel žiadosti podanej žalobkyňou a nepriznal jej peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. V odôvodnení konštatoval, že vydal podľa § 15 zákona č. 447/2008 Z.z. komplexný posudok, podľa ktorého sa žalobkyňa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nebola jej navrhnutá žiadaná forma kompenzácie. Poukázal na § 34 ods. 1, ods.6 zákona č. 447/2008 Z.z. a konštatoval, že žalobkyňa má poruchy chrbtice na podklade postihnutia medzistavcových platničiek z radikulárnym syndrómom L4/5 hlavne vpravo, s desikáciou medzistavcových platničiek multietážového postihnutia. EMG vyšetrenie síce potvrdilo polyneuropatický syndróm, ale na endokrinnom podklade, endokrinopatia nebola objektivizovaná adekvátnym odborným vyšetrením, ale neurológ stav hodnotí ako paraparézu dolných končatín. Z neurologického vyšetrenia vyplýva, že postoj I, II, III je v norme, chôdza I, II v norme. Posudzovaná nemá vestibulárnu a cerebellárnu symptomatiku. Na úrad za účelom stretnutia s posudkovým lekárom prišla žalobkyňa s oporou francúzskej barly, chôdza samostatná, bez motorického deficitu a známok ťažkej parézy alebo plégie. Funkčnosť bedrových a kolenných kĺbov je v norme. Žalobkyňa sa pohybuje s oporou francúzskej barly, pohybuje sa na krátke vzdialenosti po rovine, nerovný terén a chôdza po schodoch jej spôsobujú ťažkosti. Dlhšie vzdialenosti prekoná len pomalou chôdzou s prestávkami na oddych, nie je ale schopná sa premiestniť k zastávke hromadnej dopravy osôb, ktorú má od domu vzdialenú cca 600 metrov. Žalobkyňa sa vyjadrila, že má problémy s dýchaním, bolia ju dolné končatiny, necíti si nohy od kolien, často musí zastať, lebo nohy ju neposlúchajú a nevie sa pohnúť ďalej. Má tiež problémy s krvným tlakom, ktorý je kolíše. Pre tieto ťažkosti sa na dlhšie vzdialenosti v rámci obce a mimo nej prepravuje osobným motorovým vozidlom, ktorým ju vozia dcéra alebo zať, podľa toho, ako sa môžu uvoľniť z práce. Prvostupňový orgán verejnej správy síce konštatoval, že žalobkyňa je v dôsledku zdravotného postihnutia odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa k žiadosti nedoložila žiadnu pracovnú zmluvu, dohodu o vykonaní práce alebo doklad, že vykonáva zárobkovú činnosť, resp. že podniká. Následne predložila potvrdenie o pridelení identifikačného čísla a o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka, nepredložila dochádzkový denník alebo iný doklad, z ktorého by bola zrejmá častosť prepravy pri výkone zamestnania. Nakoľko žalobkyňa nesplnila zákonnú podmienku., že osobné motorové vozidlo využíva alebo bude využívať počas dvoch dní v týždni pri výkone svojho zamestnania, peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla jej nebol poskytnutý.
3. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný popísal obsah prvostupňového rozhodnutia a obsah podaného odvolania. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný pri preskúmaní prvostupňového rozhodnutia postupoval nezávisle na zistení, hodnotení a stanovisku orgánu prvého stupňa a posúdil ho samostatne po právnej a skutkovej stránke. Žalovaný preskúmal komplexný posudok vydaný prvostupňovým orgánom verejnej správy a vydal nový komplexný posudok, ktorého podkladom bol lekársky posudok posudkového lekára žalovaného zo dňa 27. mája 2016 a posudkový záver zo dňa 14. júna 2016. Posudkový lekár žalovaného vykonal posúdenie bez prítomnosti posudzovanej osoby. Žalovaný konštatoval, že posudkový lekár žalovaného pri zhodnotení zdravotného stavu žalobkyne vychádzal z predložených odborných vyšetrení, najmä psychiatrického vyšetrenia zo dňa 13. apríla 2014, z endokrinologického vyšetrenia zo dňa 26. januára 2016, z kardiologického vyšetrenia zo dňa 02. februára 2016 vrátane EKG vyšetrenia, z interného vyšetrenia z apríla 2016, vrátane EKG vyšetrenia, z neurologického vyšetrenia z januára 2016, vrátane MR vyšetrenia C chrbtice, MR vyšetrenia TH a LS chrbtice, EMG vyšetrenia, CT vyšetrenia mozgu, USG vyšetrenia karotíd, EEG vyšetrenia, z neurochirurgickej konzultácie, z očného vyšetrenia zo dňa 27. februára 2015, z gastroenterologického vyšetrenia zo dňa 28. januára 2015 a z vyšetrenia všeobecného lekára zo dňa 19. júna 2015. Žalovaný konštatoval, že rozhodujúcim ochorením pre určenie miery funkčnej poruchy žalobkyne sú pohybové ťažkosti, a to na podklade preukázaných degeneratívnych zmien na chrbtici a polyneuropatického syndrómu dolných končatín. Napriek uvedeným závažným morfologickým zmenám na chrbtici a pozitívnym EMG vyšetreniam dolných končatín, v klinických nálezoch zameraných na pohybový aparát nie sú preukázané závažné poruchy mobility podmienené napríklad ochrnutím periférnych nervov alebo obmedzením hybnosti váhonosných bedrových a kolenných kĺbov. Žalobkyňa sa pohybuje samostatne, s možnou oporou. Nemá dokumentované prípadné postihnutie horných končatín, poruchy komunikácie, ani zmyslov. Po psychickej stránke je plne orientovaná, myslenie nie je narušené a vnímanie je bez porúch. Podkladom posudkového záveru tiež bola sociálna posudková činnosť v rodinnom prostredí dňa 28. apríla 2016, pričom bolo konštatované, že býva v spoločnej domácnosti s manželom a dvomi synmi. Dôvodom podania žiadosti bolo, že je od 1. decembra 2015 vedená ako samostatne hospodáriaci roľník, čo sa považuje za zamestnanie. Na svoju prepravu nie je schopná využívať prostriedky verejnej hromadnej dopravy a pre vykonávania uvedenej činnosti potrebuje osobné motorové vozidlo. Pole, ktoré obhospodaruje, je vzdialené od jej bydliska približne 8km. Posudkový lekár žalovaného po komplexnom posúdení zdravotného stavu konštatoval, že žalobkyňa nemá preukázané také somatické ochorenia, pre ktoré by nezvládla cestu k zastávke verejných hromadných prostriedkov, nastupovať do nich a vystupovať z nich, u žalobkyne nie sú preukázané poruchy sfinkterov a ani iné ochorenie, pre ktoré by nezvládla cestu vo verejných hromadných dopravných prostriedkoch. Podľa lekárskeho posudku posudkového lekára žalovaného žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nespĺňa základnú zákonom stanovenú podmienku, a preto jej peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla nebol navrhnutý. Z uvedeného dôvodu bolo dôvodné rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdiť. Žalovaný tak menil odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia ÚPSVaR Veľký Krtíš a iné okolnosti, pre ktoré prvostupňový orgán verejnej správy peňažný príspevok nepriznal, nepovažoval ďalej za potrebné preskúmať.
4. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žiadala aby súd rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. V žalobe konštatovala obsah prvostupňového napadnutého rozhodnutia, obsah podaného odvolanie a obsah napadnutého rozhodnutia žalovaného. Mala za to, že postupom a rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a rozhodnutím žalovaného boli porušené jej práva, ktoré sú jej garantované z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a to konkrétne čl. 20 písm.a) vo vzťahu k osobnej mobilite a čl. 27 ods.1 písm.f) vo vzťahu k práci a zamestnaniu. Mala za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci a je v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení popísal priebeh administratívneho konania a obsah napadnutého rozhodnutia. Konštatoval, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaný postupoval nezávisle na
zisteniach, hodnotení a stanovisku ÚPSVaR Veľký Krtíš a posúdil ho samostatne po právnej a skutkovej stránke. Žalovaný preskúmal komplexný posudok prvostupňového orgánu verejnej správy, posúdil mieru funkčnej poruchy žalobkyne a sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia a vydal nový komplexný posudok, podľa ktorého sa žalobkyňa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudkový lekár po komplexnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne konštatoval, že žalobkyňa nemá preukázané také somatické ochorenia, pre ktoré by nezvládla cestu k zastávke verejných hromadných prostriedkov, nastupovať do nich a vystupovať z nich. Neboli preukázané ani také ochorenia, pre ktoré by žalobkyňa nezvládla cestu vo verejných hromadných dopravných prostriedkoch. Podľa lekárskeho posudku posudkového lekára žalovaného tak žalobkyňa nespĺňa základnú podmienku na poskytnutie peňažného príspevku na kúpu motorového vozidla. Z uvedeného dôvodu bolo dôvodné rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdiť. Z uvedeného dôvodu žalovaný menil odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a nepreskúmaval iné okolnosti, pre ktoré ÚPSVaR Veľký Krtíš peňažný príspevok nepriznal. Posudkový lekár v lekárskom posudku konštatoval, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, a to napriek závažným morfologickým zmenám na chrbtici a pozitívnym EMG vyšetreniam dolných končatín, nakoľko v klinických nálezoch zameraných na pohybový aparát nie sú preukázané závažné poruchy mobility podmienené napr. ochrnutím periférnych nervov alebo obmedzením hybnosti váhonosných bedrových a kolenných kĺbov. Žalobkyňa sa pritom pohybuje samostatne, s možnou oporou. Nemá dokumentované prípadné postihnutie horných končatín, poruchy komunikácie, ani zmyslov. Po psychickej stránke je plne orientovaná, myslenie nie je narušené a vnímanie je bez porúch. Žalovaný zdôraznil, že na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom žalobkyňa nebola nikdy odkázaná a úrad jej neprávom poskytoval peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Tento príspevok bol prvostupňovým orgánom verejnej správy odňatý, žalovaný konajúc o odvolaním žalobkyne a žalovaný o tomto odvolaní rozhodol rozhodnutím č.UPS/US/SSVOdPPKPC/SOC/2016/10394/VAL zo dňa 17. októbra 2016. V tomto konaní boli zo strany žalovkyne predložené ďalšie lekárske nálezy, a preto žalovaný požiadal posudkového lekára o zaujatie stanoviska, ktorý stanoviskom zo dňa 3. októbra 2016 potvrdil platnosť lekárskeho posudku, ktorý bol podkladom pre vypracovanie komplexného posudku. Posudkový lekár žalovaného pritom vychádzal z aktuálnych odborných nálezov predložených žalobkyňou. Posudkový lekár žalovaného tiež konštatoval, že pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne bola dňa 7. októbra 2004 bola u žalobkyni stanovená miera funkčnej poruchy podľa vtedy platného zákona č.198/1998 Z.z. o sociálnej pomoci, bez toho, aby v objektívnom náleze záznamu lekára bol uvedený relevantný odborný nález. Posudkový lekár ÚPSVaR Veľký Krtíš zo dňa 8. januára 2016 napriek objektívnemu zhodnoteniu síce uviedol, že žalobkyňa je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, takýto záver však posudkový lekár žalovaného považoval za nesprávny s konštatovaním, že u žalobkyne neboli preukázané také somatické ochorenia - poruchy pohybového aparátu, zmyslové alebo psychické poruchy, pre ktoré by žalobkyňa nezvládla cestu k zastávke verejných hromadných prostriedkov, nastupovať do nich a vystupovať z nich. Neboli taktiež preukázané také ochorenia, pre ktoré by žalobkyňa nezvládla cestu vo verejných dopravných prostriedkoch. Žalovaný v písomnom vyjadrení zdôraznil, že zistil presne a úplne skutočný stav veci, bral do úvahy dôvody odvolania žalobkyne, ako aj všetky podstatné okolnosti. Žalovaný tiež vyžiadal lekársky posudok posudkového lekára žalovaného, vykonal šetrenie v rodinnom prostredí a vypracoval na základe predložených lekárskych nálezov a sociálnej posudkovej činností komplexný posudok. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené aj s prihliadnutím na námietky žalobkyne uvádzané v odvolaní. Všetky aspekty zdravotného postihnutia žalobkyne boli pri posudzovaní jej odkázanosti na individuálnu dopravu osobným motorovým vozidlom žalovaným zohľadnené a v odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol všetky dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov. Naďalej mal za to, že sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyne sú vhodne a dostatočne kompenzované sprievodcom, ako aj peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Žalovaný mal za to, že konanie a rozhodovanie orgánov miestnej štátnej správy nebolo v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Žalovaný posúdil vec právne správne a žalobkyňa podľa jeho názoru nepreukázala v čom vidí nezákonnosť rozhodovania, keď poukazuje na nedostatočne zistený skutkový stav veci. Žiadne konkrétne námietky preukazujúce toto jej tvrdenie v žalobe neuviedla. Žalovaný tiež zdôraznil, že peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia sú svojim charakterom dávky fakultatívne. Ich priznanie alebo nepriznanie je vždy výsledkom správnej úvahy orgánu verejnej správy, ktorý má kompetencie o nich rozhodovať na základe zisteného skutočného stavu veci a to po vykonaní lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti.
Subjektívna predstava účastníka konania o jeho nárokoch, vyplývajúca zo zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, však nie vždy zodpovedá realite a objektívnym zisteniam a negatívne rozhodnutie orgánu verejnej správy nemožno považovať za nezákonné len preto, že sa ním nevyhovelo žiadosti účastníka konania. V prípade žalobkyne žalovaný vykonal lekársku posudkovú činnosť a sociálnu posudkovú činnosť v súlade so zákonom a získané dôkazy objektívne vyhodnotil jednotlivo v ich vzájomných súvislostiach. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.
6. Žalobkyňa v priebehu preskúmavacieho konania do súdneho spisu doručila vyjadrenie komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím vo veci nepriznania peňažného príspevku na osobnú asistenciu a vyjadrenie vo vzťahu k nepriznaniu peňažného príspevku na kúpu motorového vozidla. Z vyjadrenia komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím vyplýva, že táto mala zato, že žalovaný napadnutým rozhodnutím porušil práva žalobkyne ako osoby so zdravotným postihnutím, ktoré jej garantuje Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, neriadil sa platnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a zistenie skutkového stavu, ako aj zdravotného stavu bolo nedostatočne odôvodnené. Žalobkyňa tiež doručila lekárske nálezy, a to lekársky nález neurológa zo dňa 27. októbra 2016, lekársky nález internistu zo dňa 03. februára 2017, lekársky nález psychiatra zo dňa 16. februára 2016 a endokrinológa zo dňa 03. augusta 2016.
7. Iné relevantné vyjadrenie vo veci samej podané nebolo.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy podľa § 191 ods.1 písm.d) SSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
9. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Poukázala na to, že už v roku 1999 prestala chodiť, v roku 2000 bola uznaná za odkázanú na individuálnu prepravu a v súčasnosti sú rozhodnutia také, že vlastne na to odkázaná nikdy nebola. Poukázala na zdravotné problémy, skutočnosť, že motorové vozidlo (na ktorého kúpu jej bol v roku 2001 priznaný peňažný príspevok) je staré a potrebuje kúpiť nové. Hospodári, vybavila si aj preukaz samostatne hospodáriaceho roľníka a veci týkajúce sa tohto hospodárenia sú na nej vrátane vybavovania pozemkov, starostlivosti o nich a o ľudí, ktorí tam robia. Žalovaný pochybil v tom, že konštatoval, že sa môže prepravovať prostriedkami hromadnej dopravy. Má preukaz so sprievodcom, z neurologického nálezu vyplýva, že potrebuje pomoc. Posudok je nesprávny, nakoľko sa nedokáže prepravovať prostriedkami hromadnej dopravy. V minulosti jej bol uznaná miera funkčnej poruchy 60%, v súčasnosti je to 50% napriek tomu, že choroby pribúdajú. Navrhla, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V replike na tvrdenia zástupkyne žalovaného prednesené na pojednávaní zdôraznila, že komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím mala od nej všetky podklady, rozhodnutia, posudky a nálezy, právnička od komisárky jej pomáhala so spísaním žaloby. Vo vzťahu k zdravotným problémom poukázala na to, že nemá problém s pohybom len kvôli degeneratívnym zmenám ale aj kvôli cystám na nervových koreňoch a zažíva neskutočné bolesti. Má zistenú pozitívnu tetániu, zadýchava sa, má tretí stupeň ischemickej choroby srdca. O palici chodieva už dlho, prejde štyri alebo päť krokov a zastaví sa vydýchať, do kopca nemôže vôbec chodiť. Ak bol zisťovaný jej postoj, bolo to pri posteli
10. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní sa na pojednávaní poukázala na obsah písomného vyjadrenia vo veci samej. Mieru funkčnej poruchy žalobkyne posudzovali posudkoví lekári, bol vypracovaný komplexný posudok a miera funkčnej poruchy bola stanovená pre ochorenie chrbtice. Pridružené ochorenia nedosahujú vyššiu mieru. Posudkový lekár pritom konštatoval, že žalobkyňa nemá v lekárskom náleze takú poruchu mobility, aby nebola schopná s pomôckou sa premiestniť do vozidla hromadnej prepravy, zotrvať v ňom a vystúpiť z neho a nemá ani psychické ani zmyslové poruchy, ktoré by jej bránili v prostriedku hromadnej dopravy zotrvať. Neskoršie lekárske správy a nálezy nemôžu mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o vyjadrenie komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím a jej písomné vyjadrenie v predmetnej veci, toto bolo vydané bez toho, aby bolo vyžiadané stanovisko dotknutého orgánu. Ak aj komisárka konštatovala, že žalovaný porušil práva žalobkyne, jej stanovisko bolo všeobecné, žalovanému nie sú vytýkané žiadne konkrétne nedostatky a nie sú uvádzané ani žiadne prostriedky nápravy. Žalovaný s poukazom na čl.2 ods.2 Ústavy Slovenskej
republiky vychádzal s platnej právnej úpravy, ktorú predstavuje zákon č.447/2008 Z.z.. Zdôraznila, že nároky vyplývajúce zo zákona č.447/2008 Z.z. sú fakultatívne a mala zato, že subjektívne práva žalobkyne porušené neboli. Ak v minulosti bol žalobkyni priznaný príspevok na kúpu motorového vozidla, bolo to podľa vtedajšej právnej úpravy, kde sa neposudzovala odkázanosť na individuálnu prepravu v takom rozsahu ako v súčasnosti. Navrhla, aby správny súd žalobu zamietol a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
11. Podľa § 2 SSP
(1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
12. Podľa § 6 ods.1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 6 ods.2 písm.c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
14. Podľa § 199 ods.1 písm.c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
15. Podľa § 199 ods.2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
16. Podľa § 202 ods.2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
17. Podľa § 203 ods.1, ods.2 SSP (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
18. Podľa § 204 SSP ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy.
19. Podľa § 1 zákona č.447/2008 Z.z. (1) Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. (2) Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 2 zákona č.447/2008 Z.z. (1) Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb
podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. (2) Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. (3) Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. (4) Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.
21. Podľa § 9 zákona č.447/2008 Z.z. (1) V oblasti mobility a orientácie sa kompenzuje znížená pohybová schopnosť alebo znížená orientačná schopnosť. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je zmierniť alebo prekonať znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám podľa osobitného predpisu a uľahčiť orientáciu a premiestňovanie sa. (2) Znížená pohybová schopnosť a znížená orientačná schopnosť je obmedzená schopnosť samostatne sa premiestňovať v dôsledku narušenia telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií.
22. Podľa § 12 ods.1 ods.2 zákona č.447/2008 Z.z. (1) Na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3. (2) Ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením.
23. Podľa § 14 ods.6 zákona č.447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.
24. Podľa § 19 ods.1 písm.g) zákona č.447/2008 Z.z. peňažným príspevkom na kompenzáciu je peňažný príspevok kúpu motorového vozidla.
25. Podľa § 34 ods.1 zákona č.447/2008 Z.z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.
26. Podľa § 34 ods.6 zákona č.447/2008 Z.z. Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnúť, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je zamestnaná alebo preukáže, že bude zamestnaná alebo sa jej poskytuje sociálna služba v domove sociálnych služieb, špecializovanom zariadení, dennom stacionári alebo preukáže, že sa jej bude poskytovať sociálna služba v domove sociálnych služieb, špecializovanom zariadení alebo dennom stacionári alebo navštevuje školské zariadenie alebo preukáže, že bude navštevovať školské zariadenie a osobné motorové vozidlo bude využívať najmenej dvakrát v týždni na účely prepravy do zamestnania, školského zariadenia alebo do domova sociálnych služieb, špecializovaného zariadenia alebo denného stacionára a dvakrát späť. Podmienka využívania osobného motorového vozidla na účely uvedené v prvej vete sa považuje za splnenú aj vtedy, ak a) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vykonáva zamestnanie v mieste svojho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a osobné motorové vozidlo využíva počas dvoch dní v týždni na svoju prepravu pri výkone svojho zamestnania,
b) sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje týždenná pobytová sociálna služba v domove sociálnych služieb alebo špecializovanom zariadení, zabezpečuje najmenej jedenkrát v týždni jeho preprava do domova sociálnych služieb alebo špecializovaného zariadenia a najmenej jedenkrát v týždni preprava z domova sociálnych služieb alebo špecializovaného zariadenia, alebo c) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím navštevuje školské zariadenie najmenej dvakrát v mesiaci z dôvodu, že má fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím určený individuálny študijný plán alebo je ubytovaná v internáte. rozsah osobnej asistencie sa určuje podľa činností uvedených v prílohe č. 4, ktoré si nemôže fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať sama, a počtu hodín, ktoré sú potrebné na ich vykonanie.
27. Podľa § 15 ods.1 zákona č.447/2008 Z.z. na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje a) mieru funkčnej poruchy, b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného posudku.
28. Podľa § 55 ods.6 zákona č.447/2008 Z.z. podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.
29. Podľa § 53 zákona č.447/2008 Z.z. (1) Na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.
30. Podľa čl.20 písm.a) Dohovoru zmluvné strany prijmú účinné opatrenia na zabezpečenie osobnej mobility s najväčšou možnou nezávislosťou pre osoby so zdravotným postihnutím, a to aj tým, že uľahčia osobnú mobilitu osôb so zdravotným postihnutím takým spôsobom a v takom čase, aký si zvolia ony samy, a to za prijateľné ceny.
31. Podľa čl.27 ods.1 písm.f) Dohovoru Zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím na prácu na rovnakom základe s ostatnými; zahŕňa to právo na možnosť živiť sa slobodne zvolenou prácou alebo prácou prijatou na trhu práce a právo na pracovné prostredie, ktoré je otvorené, začleňujúce a prístupné osobám so zdravotným postihnutím. Zmluvné strany zaručujú a podporujú uplatňovanie práva na prácu, a to aj osobám, ktoré sa stali zdravotne postihnutými v priebehu zamestnania, prijímaním primeraných opatrení, a to aj legislatívnych, ktorými okrem iného budú podporovať príležitosti na samostatnú zárobkovú činnosť, podnikanie, rozvoj družstiev a začatie vlastného podnikania.
32. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2016/4784/Val zo dňa 27. júna 2016 v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verenej správy č.VK1/OPPnKaPC/SOC/2016/14086-6 zo dňa 1. marca 2016 a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým tento nepriznal žalobkyni peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.
33. Prvostupňový orgán verejnej správy svoje rozhodnutie, ktorým nevyhovel žiadosti o príspevok na osobnú asistenciu, založil na záveroch komplexného posudku, podľa ktorého je miera funkčnej
poruchy žalobkyne stanovená na 50%, považuje sa za osobu ťažko zdravotne postihnutú a je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Podľa jeho záverov však nesplnila zákonnú podmienku uvedenú v § 34 ods.6 zákona č.447/2008 Z.z., a teda, že osobné motorové vozidlo využíva alebo bude využívať pri výkone svojho zamestnania. Žalovaný ako odvolací orgán verejnej správy po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia zistil iné dôvody pre nevyhovenie žiadosti, zmenil dôvody prvostupňového rozhodnutia a konštatoval, že u žalobkyne nie je splnená základná podmienka pre poskytnutie peňažného príspevku, ktorou je odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlo. Z uvedeného dôvodu odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu ÚPSVaR Veľký Krtíš zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil.
34. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa nesúhlasila s napadnutým rozhodnutím žalovaného, tvrdila, že jej práva garantované Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím boli porušené (čl.20 písm.a/ a č.27 ods.1 písm.f/ Dohovoru) a mala zato, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Na pojednávaní namietla nedostatočné zistenie jej zdravotného stavu, okrem rozhodujúceho ochorenia trpí aj inými chorobami a zároveň zdôraznila, že motorové vozidlo potrebuje vo vzťahu k jej činnostiam ako samostatne hospodáriaceho roľníka a namietla správnosť vydaných posudkov a zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
35. Účelom (cieľom) úpravy právnych vzťahov pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní ľudskej dôstojnosti, za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods.2 zákona č.447/2008 Z.z.). Z ustanovenia § 2 ods.1 zákona č.447/2008 Z.z. vyplýva, že kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje tiež osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. Sociálnym dôsledkom ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. Nebolo pochybností o tom, že žalobkyňa je podľa lekárskeho posudku fyzickou osobou s mierou funkčnej poruchy 50% a považuje sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku ochorenia zaradeného do skupiny XII.A. ods.1 písm.d) prílohy číslo 3 zákona č.447/2008 Z.z., konkrétne poruchy chrbtice na podklade postihnutia medzistavcových platničiek s radikulárnym syndrómom L4/5 hlavne vpravo s desikáciou medzistavcových platničiek multietážového postihnutia.
36. Príspevok na kúpu osobného motorového vozidla je jednou z foriem kompenzácie ustanovených zákonom č.447/2008 Z.z. a je určený na zmiernenie alebo prekonanie znevýhodnení ťažko zdravotne postihnutých osôb v oblasti mobility. Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ak je podľa komplexného posudku odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom (§ 34 ods.1 zákona č.447/2008 Z.z.). Podmienka odkázanosti je základnou podmienkou na poskytnutie peňažného príspevku. Podmienky odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom ustanovuje § 14 ods.6 citovaného zákona. Bez splnenia podmienky odkázanosti na individuálnu prepravu motorovým vozidlom nemôžu byť podmienky pre priznanie nároku na poskytnutie príspevku na kúpu motorového vozidla splnené.
37. Pokiaľ ide o žalobné dôvody, vyplýva z nich, že žalobkyňa vyjadrila s napadnutým rozhodnutím a závermi v ňom uvedenými nesúhlas bez toho, aby v konkrétnostiach namietala, v čom považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne. Všeobecne uviedla, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
38. Pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy súd poukazuje na skutočnosť, že je povinnosťou žiadateľa o poskytnutie príspevku na kúpu motorového vozidla preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie tejto formy kompenzácie, súčasťou žiadosti musí byť aj aktuálny lekársky nález. Súd zistil, že žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy, resp. ich posudkoví lekári v rámci lekárskych posudkov vychádzali z lekárskych nálezov predložených žalobkyňou k žiadosti o poskytnutie
peňažného príspevku a v priebehu administratívneho konania. Všetky predložené dôkazy vyhodnotili a premietli ich do svojich záverov. Zo zákonnej úpravy nevyplýva povinnosť posudkového lekára a orgánu verejnej správy za žiadateľku dôkazy vyhľadávať. Dôkazné bremeno vo veci žiadosti o poskytnutie príspevku na kúpu osobného motorového vozidla je na žiadateľke a posudkový lekár vychádza zo žiadateľom predloženého aktuálneho lekárskeho nálezu. Žalobkyňa iný dôkaz v administratívnom konaní nenavrhla a nebol dôkaz, predložený žalobkyňou, ktorý by žalovaný (resp. ÚPSVaR Veľký Krtíš) nevyhodnotil. Námietka nedostatočného zistenia skutkového stavu orgánom verejnej správy tak ako bola formulovaná v žalobe je tak nedôvodná.
39. Žalobkyňa tiež namietala nesprávne právne posúdenie veci. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci môže spočívať v tom, že orgán verejnej správy použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Zo strany žalobkyne však absentuje tvrdenie o tom, v čom žalovaný vec nesprávne právne posúdil pokiaľ pri svojom rozhodovaní aplikoval ustanovenie § 34 ods.1 a § 14 ods.6 zákona č.447/2008 Z.z. a zároveň absentuje tvrdenie nesprávnej interpretácie právnej normy. Takto koncipovaná námietka nesprávneho právneho posúdenia je tak všeobecná a neodôvodnená a sama o sebe nie je spôsobilá privodiť konštatovanie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.
40. Žalobkyňa v žalobe napokon namietala porušenie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, konkrétne porušenia čl.20 písm.a) a čl.27 ods.1 písm.f) Dohovoru. Práva zdravotne postihnutej osoby sa realizujú aj prostredníctvom ustanovení zákona č.447/2008 Z.z., ktorý stanovuje podmienky pre poskytovanie rôznych foriem kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia. Skutočnosť, že aj osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je posudzovaná individuálne a peňažné príspevky sú poskytované iba za splnenia zákonných podmienok (tu § 34 ods.1 v spojení s § 14 ods.6 zákona č.447/2008 Z.z.) nespôsobuje porušenie práv žalobkyne. Zákonná úprava umožňuje o peňažný príspevok požiadať, žiadosť je posudzovaná individuálne a predpokladom je splnenie zákonných podmienok. Žalobkyňa konštatujúc porušenie svojich práv zaručených Dohovorom nenamietla konkrétne ustanovenie zákona č.447/2008 Z.z., ktoré by bolo v rozpore s namietaným Dohovorom, na Dohovorom ustanovené práva len poukázala bez toho, aby v konkrétnostiach uviedla, v čom boli jej práva porušené.
41. Ak žalobkyňa na pojednávaní namietala, že má aj iné ťažkosti, ktoré by mali mať vplyv na rozhodnutie o žiadosti o priznanie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, správny súd s poukazom na ustanovenie § 12 ods.2 zákona 447/2008 Z.z. konštatuje nedôvodnosť takejto námietky, nakoľko ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením. Ak žalovaný určil mieru funkčnej poruchy pre poruchy chrbtice spočívajúce v rozsiahlych degeneratívnych zmenách s ťažkou poruchou funkcie a považoval ju za zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením, nemožno mu nič vytknúť.
42. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods.2 SSP). V nadväznosti na citované ustanovenie SSP správny súd je povinný prihliadnuť na dôvody nezákonnosti v žalobe nenamietané.
43. V konaní pred ÚPSVaR Veľký Krtiš bol spracovaný na základe žalobkyňou predložených lekárskych nálezov Lekársky posudok (zo dňa 8. januára 2016), podľa ktorého záverov žalobkyňa „žalobkyňa nie je schopná v doprovode inej osoby sa premiestniť na dlhšie vzdialenosti, nastúpiť, vystúpiť a udržať sa vo vozidle verejnej hromadnej dopravy“. V nadväznosti na túto skutočnosť ÚPSVaR Veľký Krtíš v komplexnom posudku konštatoval odkázanosť žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Naproti tomu posudkový lekár žalovaného konštatoval, že „nie je predpoklad, že by žalobkyňa pri svojom postihnutí nezvládla cestu k zastávke verejných hromadných prostriedkov, nastúpiť a zostúpiť z nich alebo v nich stráviť cestu. Nie je odkázaná na individuálnu prepravu“. Uvedené konštatovanie sa premietlo do komplexného posudku vystaveného žalovaným, ktorý konštatoval, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a preto jej peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla nebol navrhnutý.
44. Vo vzťahu k lekárskym záverom, ktoré sa premietli to lekárskeho posudku a komplexného posudku vypracovaného v konaní pred ÚPSVaR Veľký Krtíš a v konaní pred žalovaným súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp.zn. 9Sžso/16/2014, podľa ktorého „súdy v rámci rozhodovania nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o kompenzácii sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení“.
45. Z lekárskych záverov však vyplýva, že podľa oboch lekárskych posudkov sú v popredí zdravotných ťažkostí žalobkyne „poruchy chrbtice na podklade postihnutia medzistavcových platničiek s radikulárnym syndrómom hlavne vpravo, desikáciou medzistavcových platničiek multietážového postihnutia s polyneuropatickým syndrómom na endokrinnom podklade“ (lekársky nález z 8. januára 2016, resp. „pohybové ťažkosti na podklade preukázaných degeneratívnych zmien na chrbtici a polyneuropatického syndrómu dolných končatín“ (lekársky nález zo dňa 27. mája 2016). Diagnostické hodnotenie tak ostáva v lekárskych posudkoch prvostupňového orgánu verejnej správy ako aj žalovaného v zásade totožné. Bolo preto potrebné, aby sa z lekárskeho, resp. komplexného posudku a najmä z napadnutého rozhodnutia žalobkyňa dozvedela, z akých dôvodov došlo k zmene záveru o jej odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Uvedené konštatovanie platí o to viac, že podľa prvostupňového rozhodnutia podmienka odkázanosti bola splnená a žiadosť bola zamietnutá z dôvodov nesplnenia podmienky uvedenej v § 34 ods.6 zákona č.447/2008 Z.z.. Nepostačí konštatovanie uvedené v napadnutom rozhodnutí, že žalobkyňa nespĺňa základnú podmienku na individuálnu prepravu motorovým vozidlom a v komplexnom posudku jej peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla nebol navrhnutý. Medzi posúdením odkázanosti žalobkyne orgánmi verejnej správy vznikol rozpor, ktorý žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysvetlil. Napadnuté rozhodnutie je tak v tejto časti nepreskúmateľné, čo je dôvodom pre jeho zrušenie.
46. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že predpokladom odkázanosti na individuálnu prepravu osobným vozidlom podľa § 14 ods.6 zákona č.447/2008 Z.z. nie je len samotná fyzická schopnosť posudzovanej osoby premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb. Odkázanosť fyzickej osoby z ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom je daná aj vtedy, pokiaľ takáto osoba nie je schopná týchto činnosti na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti.
47. Z administratívneho spisu pritom vyplýva, že žalobkyňa je držiteľkou preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, z čoho vyplýva, že vznikajú pochybnosti o jej schopnosti cestovať prostriedkami verejnej dopravy (premiestniť sa k vozidlu, nastupovať do vozidla, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla a zvládnuť aj iné situácie v nich) sama, bez sprievodcu. Z vyjadrení žalobkyne vyplýva, že
- je mobilná s oporou francúzskej barly, vie prekonávať len krátke vzdialenosti pomalou chôdzou, s prestávkami prejde aj dlhšiu vzdialenosť, necíti si nohy od kolien (posudkový záver zo 4. januára 2016)
- nevládze v domácnosti pre celkovú slabosť, bolesti v chrbtici, v nohách, v rukách (subjektívne ťažkosti podľa lekárskeho posudku zo dňa 8. januára 2016)
- pohybuje sa samostatne, s oporou, cíti sa celkovo slabá, nevládze, má bolesti chrbtice, v končatinách, neudrží moč (subjektívne ťažkosti podľa lekárskeho posudku zo dňa 27. mája 2016),
- zažíva neskutočné bolesti, o palici chodieva už dlho, prejde štyri alebo päť krokov a zastaví sa vydýchať, do kopca nemôže vôbec chodiť (vyjadrenie na pojednávaní). Aj keď ide o subjektívne vyjadrenia, vzniká pochybnosť, či žalobkyňa je schopná činností uvedených v § 14 ods.6 zákona č.447/2008 Z.z. na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti. Z napadnutého rozhodnutia (ako aj z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný sa splnením tejto podmienky (rovnaký základ s ostatnými fyzickými osobami pri rešpektovaní prirodzenej dôstojnosti) nezaoberal, resp. splnenie tejto podmienky nevyhodnotil. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že aj z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti.
48. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods.1 písm.d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
49. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobkyňa bol v konaní úspešná v celom rozsahu, súd jej priznal nárok na úplnú náhradu účelne trov konania..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.