Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-42-2016.pdf
PDF · 123.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7P/42/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu mal. K. O., L.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: E. C. O., L.. XX.XX.XXXX, J. D. XXXX/X, D., zast. advokátskou kanceláriou Machová s.r.o., Sasinkova 886/16, Skalica, IČO: 36 864544 a B. C., L.. XX.X.XXXX, J. W.. P. XX, C.n, zast. advokátskou kanceláriou ŘEHÁK & TISOŇ spol. s r.o., Komenského 437/62, Skalica, IČO: 47 235 349, o návrhu na zvýšenie výživného otcovi, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje výživné otcovi na mal. K. zo sumy 73 eur na sumu 135 eur mesačne s účinnosťou od 30.3.2016 , ktoré je splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred od právoplatnosti tohto rozsudku.
Nedoplatok na zročnom výžinom za obdobie od 30.3.2016 do 30.4.2017 v sume 693,70 eur, súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 60 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 3P/80/2009-47 z 28.7.2009.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 30.3.2016 domáhala zvýšenia výživného na mal. K. otcovi z 73 eur na 300 eur mesačne od podania návrhu na súd. Návrh odôvodnila podstatnou zmenou pomerov na strane dieťaťa od posledného rozhodovania súdu, lebo syn je podstatne starší, v čase návrhu chodil do 9. ročníka ZŠ, pripravoval sa na štúdium na strednej škole a zvýšili sa výdavky na neho.
2. Otec súhlasil so zvýšením výživného vzhľadom na uplynulý čas od poslednej úpravy v roku 2009, ale nesúhlasil s navrhnutou výškou. Otec navrhol výživné v sume 130 až 135 eur mesačne s tým, že nedoplatok by zaplatil v splátkach.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov dieťaťa a kolízneho opatrovníka, písomnými vyjadreniami rodičov, rodným listom C. C., výpismi z účtu otca, lekárskymi správami o zdravotnom stave mal. V., rodným listom mal. V., sobášnym listom matky, potvrdenie o návšteve školy, príjmom matky, tehotenským preukazom otcovej manželky, daňovými priznaniami otca za rok 2014, 2015 a 2016, peňažným denníkom otca za rok 2016, správou spoločnosti JAVISKOVÁ TECHNIKA s.r.o. zo dňa 5.4.2017, potvrdením SLSP, a.s. zo dňa 10.4.2017, výpisom z účtu z SLSP, a.s. otca za rok 2016, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
4. Naposledy bolo výživné na mal. K. upravené rozsudkom OS Skalica č. k. 3P/80/2009-47 z 28.7.2009 (právoplatný 5.9.2009). Výživné bolo zvýšené na základe rodičovskej dohody z 1500 Sk na 73 eur. Matka mala vtedy netto mesačný príjem 570 eur, poberala rodinné prídavky na dieťa 21,25 eur mesačne. Otec bol živnostníkom a ako podnikateľ mal za posudzovaný rok základ dane 171.673 Sk ( 6.173,37 eur). V tom čase otec kúpil 3. izbový byt do svojho výlučného vlastníctva na úver. Okrem K. nemali rodičia žiadne iné vyživovacie povinnosti. Mal. K. navštevoval 3. ročník súkromnej základnej školy, matka synovi platila mesačne školné 70 eur vrátane obedov. Z obsahu rozhodnutia Obvodného úradu Senica
- obor všeobecnej vnútornej správy č. Mat 09/546-3 z 14.4.2009 súd zistil, že bolo zmenené priezvisko dieťaťu na O. (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 12.5.2009).
5. V súčasnom období obaja rodičia zmenili svoj osobný stav, matka sa vydala 4.9.2010 za P. C. a podľa slov matky má mesačný netto príjem cca 1200 eur. Otec sa oženil 2.4.2011 s W. C., ktorá má podľa otca netto mesačný príjem cca 750 eur. Ani jeden z rodičov navrhovateľky nemá inú vyživovaciu povinnosť. Obom rodičom vznikli ďalšie vyživovacie povinnosti pochádzajúce z ich terajších manželstiev. Matke sa 10.6.2012 narodil mal. V. a otcovej manželke sa narodil dňa 12.12.2011 mal. C.. V. W. C. navštevujú materskú škôlku. Otec tehotenským preukazom svojej manželky preukázal, že očakáva s ženou narodenie ďalšieho dieťaťa
6. Matka má netto mesačný príjem cca 715,50 eur, poberá rodinné prídavky na dve deti 43 eur. Otec platí výživné riadne po 73 eur od apríla 2016, ale do marca posielal mesačne 70 eur. V marci 2017 poslal na miesto 73 eur sumu 130 eur na výživné. Matka býva s manželom a obomi deťmi v 3. izbovom byte kúpenom s terajším manželom. Mesačné poplatky spojené s bývaním predstavujú za plyn 64 eur. Ďalej platia daň z nehnuteľnosti ročne 37,36 eur, miestny poplatok za komunálny odpad na 4 osoby ročne vo výške 96,62 eur.
7. Advokátka matky poukazuje na to, že z listín v spise vyplýva, že otec čerpal hypotéku na byt 37.100 eur a zvyšok bol čerpaný spotrebný úver. Neskôr bol čerpaný úver na rekonštrukciu otcom 8000 eur a jeho manželkou 7000 eur. Otec uviedol, že zo začiatku bývali v byte bez rekonštrukcie a spotrebný úver čerpaný s hypotékou použili na opravu bytu. Dala súdu do pozornosti druhy činností uvedené v živnostenskom liste otca. Spochybnila, že by iné z tých činností nevykonával. Advokátka matky poukázala na to, že pri preukazovaní príjmu živnostníka je potrebné doložiť daňové priznanie, výkaz o majetku a záväzkoch, výkaz o príjmoch a výdavkoch a špecifikáciu zoznamu majetku, lebo daňové priznanie poskytuje len najzákladnejšiu informáciu. Pokiaľ si otec uplatňuje len paušálne výdaje, prečo predkladá bločky na náklady. Pokiaľ si paušálne otec uplatňuje 7.000 eur, chce poznať ich reálne využitie
8. Z obsahu výpisu zo živnostenského registra otca súd zistil, že podniká od 17.9.2007. medzi predmetmi podnikania má uvedených aktuálne 11 činností ( všetky z 17.9.2007, kedy sa za jeden poplatok mohlo zapísať akékoľvek množstvo činností), napr.: maliarske, natieračské, lakovacie práce, prípravné práce na stavbu, betonárske, armovacie, lešenárske práce, pokládka textilných dlážkových krytín a zámkovej dlažby, montáž sadrokartónu, zváračské práce, čistiace a upratovacie práce.
9. Otec pracuje ako živnostník v odbore zámočník asi 12 rokov, pritom pracuje vo firme. Nemá zdravotné problémy. Po vykonaní práce vystaví faktúru a podľa počtu odrobených hodín mu je faktúra i uhradená. Podľa jeho vyjadrenia má netto mesačný príjem cca 800 eur, po odpočítaní odvodov na zdravotnú poisťovňu a poistné do sociálnej poistenie mu to vychádza podľa jeho tvrdenia cca 700 eur. Otcova náplň práce je taká, že vykonáva prácu (vyrába výrobok) na základe výkresu od zadávateľa a výrobok vyrába na strojoch zadávateľa, vlastné náradie si do práce nenosí. Podľa jeho slov si do výdavkov ako živnostník nič nedáva, v účtovníctve nemá ani auto zahrnuté. K svojej živnosti otec uviedol, že pracuje ako keby robil na pracovnú živnosť, len firma od neho požadovala mať živnosť, aby s ním nemusela mať uzavretú pracovnú zmluvu.
10. Advokát otca k veci uviedol, že navrhnutá výška výživného 300 eur nezodpovedá majetkovým pomerom otca, lebo jeho zdrojom príjmu je stabilný príjem z podnikania. Navrhovaná suma dosahuje výšku mesačného príjmu pre jednu dospelú osobu, je takmer totožná s minimálnou mzdou. Zastáva názor, že náklady na pomerne drahý hokej syna nie sú nevyhnutné a prospešné pre vývoj dieťaťa. Taktiež výdavok na lyžiarsky a pobyt E. Y. nie je nevyhnutný či potrebný na ďalšie povolanie a život dieťaťa. Otec nijakým spôsobom nezameškal získanie príjmu pre seba a svoje deti, práci sa venuje v
priemere mesačne najmenej 170 hodín, pri priemernej 8 hodinovej dennej pracovnej dobe. K účtovaniu otca dal advokát súdu do pozornosti, že otec nevedie účtovníctvo ale má evidenciu o príjmoch. Výkaz o príjmoch a výdavkoch a výkaz o majetku tvoria spolu účtovnú závierku. Účtovné jednotky účtujúcej v sústave jednotlivého účtovníctva. Výkaz ziskov a strát nazývaný výsledovka a súvaha, tvorili donedávna účtovnú závierku, účtovné jednotky účtujúcej sústave podvojného účtovníctva. Otec nevedie účtovnú evidenciu podľa citovaného zákona, lebo takúto povinnosť nemá. Zákon hovorí, že drobný podnikateľ ( neplatca DPH, nemajúci príjem v sume minimálne 20.000 eur) si buď uplatní skutočné výdavky, alebo aby nebol administratívne zaťažovaný, mohol si uplatniť paušálne výdavky do konca r. 2016 vo výške 40 % z príjmov, od 1.1.2017 vo výške 60 % z príjmov. Otec si vedie evidenciu príjmov v časovom slede, teda za 12 mesiacov má 12 faktúr a 12 úhrad, ale nemá evidenciu výdavkov v časovom slede. Podľa zákona o dani z príjmov si uplatňuje paušálne výdavky (určované percentom z zdaniteľných príjmov) uvádzané aj v daňovom priznaní. Na strane 3 daňového priznania za rok 2015 v časti príjmy v riadku 9 je suma 11.843 eur , ktorú otec vyfakturoval, potom treba zohľadniť výdavky (poistenia do verejných fondov) 2322,04 eur. Otec dieťaťa uplatňuje režim paušálnych daňových výdavkov a sumy uvádzané v daňových priznaniach za r. 2015 a 2016 sú práve týmito paušálnymi daňovými výdavkami, ale sú pre toto konanie irelevantné a súd na ne nemôže prihliadať. S predložených daňových priznaní vyplývajú aj výdavky, ktoré otec preukázateľne platí na základe zákonných povinností, konkrétne za r. 2016. Ide o poistenie na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie, daň z príjmu spolu v sume 2452,88 eur. Otec dosiahol hrubý príjem, t.j. výnos z podnikateľskej činnosti v zmysle daňového priznania vo výške 12.792,39 eur. Podľa § 6 ods. 10 a 11 Zák. č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov otec vedie iba zjednodušenú daňovú evidenciu, ktorá pozostáva z evidencie o príjmoch v časovom slede a z evidencie pohľadávok a zásob, evidenciu majetku nevedie. Pokiaľ ide o ďalšie jeho výdavky spojené s jeho podnikateľskou činnosťou, tie sú len vo výške 430,98 eur za rok 2016 a spočívajú hlavne v spojovacom materiály (pr. skrutky), ktoré používa pri kompletovaní výrobkov. Po zohľadnení skutočne zaplatených výdavkov ročný čistý disponibilný príjem otca za rok 2016 predstavuje sumu 9908,53 eur. Čistý mesačný príjem disponibilný predstavuje 825,71 eur. Keďže má otec 2 vyživovacie povinnosti, sumu výživného je potrebné rozdeliť medzi obe deti.
11. Z obsahu daňového priznania otca za rok 2015 ( ako živnostníka) mal súd preukázané, že mal spolu príjmy: 11.843,24 eur, výdavky 7059,34 eur, zaplatené poistné z príjmov v sume 2322,04 eur, základ dane 4783,90 eur, nezdaniteľná časť 3803,33 eur, základ dane po odpočítaní nezdaniteľnej časti: 980,57 eur, daň 186,30 eur, nárok na daňový bonus 256,92 eur.
12. Z obsahu daňového priznania otca za rok 2016 ( ako živnostníka) mal súd preukázané, že mal spolu príjmy: 12.792,39 eur, výdavky 7459,11 eur, zaplatené poistné z príjmov v sume 2419,11 eur, základ dane 5333,28 eur, nezdaniteľná časť 3803,33 eur, základ dane po odpočítaní nezdaniteľnej časti: 1529,95 eur, daň 290,69 eur, nárok na daňový bonus 256,92 eur. Podľa potvrdenia o podaní daňového priznania za rok 2016 vznikla otcovi daň na úhradu 33,77 eur.
13. Z obsahu peňažného denníka (vytvoreného v programe ALFA plus ) otca za rok 2016 mal súd preukázané, že v tomto roku mal výdavky 2.419,11 eur , príjem 12.792,39 eur, pritom jednotlivé mesačné sumy v položke príjem sú totožné so sumami pripísanými na účet otca v SLSP, a.s., čo vyplýva z výpisu špecifikovaného v ods. 15 odôvodnenia tohto rozsudku. V poslednom stĺpci peňažného denníka označenom ako zostatok sú uvádzané v jednotlivých mesiacoch nasledovné sumy začínajúc v mesiaci január 2016 sumou 16.516,19 eur a končiac v decembri 2016 sumou 26.415,26 eur.
14. Advokát otca preukázal výpisom k účtu otca v SLSP, a.s. a potvrdením z SLSP, a.s., že otec sumami uvádzanými v peňažnom denníku ( ods. 15 odôvodnenia tohto rozsudku) za rok 2016 v časti zostatky nedisponoval.
15. Z obsahu potvrdenia SLSP, a.s. z 10.42017 mal súd preukázané, že na účte vedenom na meno otca dieťaťa bol k 31.12.2016 zostatok 34,94 eur. Z výpisov z účtu za rok 2016 mal súd preukazované, že mesačne boli na účet otca ä osobný účet fyzickej osoby, nie podnikateľa) realizované vklady od spoločnosti JAVISKOVÁ TECHNIKA, s.r.o nasledovne: v 1/2016: 870,72 eur, v 2/2016 : 1014 eur, v 3/2016:1118 eur, v 4/2016: 1150,88 eur, v 5/2016: 1157 eur, v 6/2016: 1176,49 eur, v 7/2017: 1144 eur, v 8/2017: 552,45 eur, v 9/2017: 1222,25 eur, v 10/2016: 1119 eur, v 11/2016: 1129,60 eur, v 12/2016:1138 eur.
16. Otec doložil do spisu bločky na preukázanie, čo kupoval v súvislosti s podnikaním a čo predstavujú jeho reálne výdavky. Konkrétne v roku 2016 kupoval: násadba hrablova 89,10 eur, 40 ks OMX za 94,160 eur, tovar za 149,71 eur ( položky na bločkoch sú uvádzané v skratkách a kódoch), na bločku z 9.8.2016 je suma 98,010 eur. Advokát otca uviedol, že ide o spojovací materiál, ktorý potrebuje otec k jeho práci a o reálne výdavky vynaložené otcom v roku 2016 na podnikanie. Spolu ide o sumu 430,98 eur.
17. Z obsahu správy spoločnosti JAVISKOVÁ TECHNIKA s.r.o. z 5.4.2017 mal súd preukázané, že otec dieťaťa je ako živnostník stálym jeho dodávateľom. Na základe ich priebežných požiadaviek vykonáva strojárenskú a zámočnícku výrobu, v roku 2016 išlo prevažne o výrobu náhradných dielov a častí pre železničné koľajové vozidlá, časti náradia pre poľnohospodárske stroje. Zhotovuje výrobky na základe technických výkresov dodávaných spoločnosťou. Záverom je uvedené, že s prihliadnutím na časové normatívy jednotlivých kovoobrábacích operácií môžu tvrdiť, že opracované výrobky vykonané pánom C. E. r. 2016 štandartne mesačne vyžaduje spravidla 150-180 hodín práce.
18. Otec býva s manželkou a ich spoločným dieťaťom v 3 izbovom byte kupovanom na hypotéku. Mesačné výdavky s bývaním majú na OSBD v sume 176,31 eur, elektrina 23 eur, plyn 4,66 eur, káblovka + internet + TV 37,010 eur. Ďalej platia pol ročne poistku na byt 17,50 eur, ročne daň z nehnuteľností 15,47 eur, hypotéku na byt mesačne po 193,01 eur, úver na rekonštrukciu mesačne po 150 eur, pôžičku na auto mesačne 105,23 eur. Otec si platí aj životné a úrazové poistenie 28,79 eur.
19. Zhodným tvrdením rodičov mal súd preukázané, že otec sa s mal. K. nestretáva. Podľa vyjadrenia otca on by aj prišiel navštíviť syna, v minulosti za ním viackrát prišiel , ale matka mu neotvorila dvere. Ani jeho manželka by nemala problém, keby prišiel K. k nemu. Dodal, že si nespomína, kedy ho matka naposledy kontaktovala ohľadom dieťaťa, jeho potrebách či zdravotnom stave . Ani ho neinformovala, že sa syn venuje hokeju. Na druhej strane ani on sám sa z vlastnej iniciatívy na syna neinformoval.
20. Návrh na zvýšenie na 300 eur matka odôvodnila tým, že syn je v puberte, zvýšili sa výdavky na jeho stravu, oblečenie, športové aktivity, aktivity spojené so školou. V januári 2017 absolvoval nepovinný lyžiarsky výcvik zo školy a v marci 2017 nepovinný výmenný pobyt do Y. za 250 eur.
21. Mal. K. navštevoval v čase podania návrhu 9. ročník ZŠ. Od septembra 2016 navštevuje 1. ročník gymnázia v D.. V škole sa stravuje a matku ju platí mesačne po cca 24 eur. K. hráva hokej za dorastencov E. D.. Dieťa nemá zdravotné problémy, s ktorými by boli zvýšené výdavky okrem zubného strojčeka. Pri osadení zubného strojčeka dieťaťu matka platila cca 250 eur a aktuálne pri dvojmesačných kontrolách platí poplatok 16 eur. Matka ako dôvod, prečo neinformovala otca o synovom zubnom strojčeku uviedla, že nemá na otca kontakt (Súd dodáva, že v návrhu matka uviedla správnu adresu otca, na ktorej si preberá poštové zásielky). Matka platí synovi životné a úrazové poistenie 770 Kč mesačne.
22. V záverečnom vyjadrení advokátka matky uviedla, že návrh matky považuje za dôvodný. Otec v konaní produkoval dôkazy v smere , že pracuje len pre spoločnosť JAVISKOVÁ TECHNIKA s.r.o. Otcov príjem nepovažuje za relevantný, lebo z predložených dokladov a evidencie z účtovníctva jej vyplýva, že otec účtuje o akumulovaných príjmoch a také príjmy museli pri podnikaní otca aj reálne existovať. Otec je majiteľom živnostenského oprávnenia 12 rokov a predmety jeho činností v rámci živnosti sú vysoko žiadané, preferované. Otec nemá zdravotné problémy, ktoré by mu bránili vykonávať takého činnosti , zvýšiť si príjem a tým aj životnú úroveň.
23. Advokát otca potvrdil, že došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej návrh na zvýšenie výživného, ale nie na výšku požadovaného výživného. Z daňového priznania, z evidencie príjmov a dokladov o hotovostných platbách za materiál vyplynulo, že čistý mesačný príjem otca predstavuje 825,71 eur v roku 2016, pritom priemerná mzda v národnom hospodárstve v tomto období bola 912 eur brutto. Pri zamestnancovi s jedným dieťaťom išlo o čistý mesačný príjem 721,36 eur. Čiže nedá sa povedať, že by otec zaháľal. Podľa jeho názoru výživné 130-135 eur zodpovedá schopnostiam , možnostiam , majetkovým pomerom otca a súčasne potrebám dieťaťa. Žiadal zaplatiť nedoplatok v 12 splátkach.
24. Kolízna opatrovníčka súhlasila so zvýšením výživného na 165 eur mesačne, lebo sa u dieťaťa zvýšili náklady od posledného rozhodovania. Živnostníci robia aj pomimo a bez faktúr. Podľa jej názoru otec zarobí viac. máme za to, že otec ako živnostník si privyrobí aj viac.
25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
26. Zo zákona o rodine vyplýva, že vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni, zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa.
27. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
28. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
29. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
31. Podľa § 77 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
32. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
33. Podľa § 78 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
34. Predmetom sporu je zvýšenie výživného na dieťa.
35. Pri skúmaní dôvodov návrhu matky na zvýšenie súd prihliadal na odôvodnené potreby dieťaťa i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ( otca). Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, dieťaťa, je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna, a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Zmena výšky výživného alebo jeho úplne zrušenie je vo všeobecnosti možné najskôr od času , kedy došlo k zmene pomerov. Tieto všetky skutočnosti súd vzhľadom na dôvody návrhu i zisťoval.
36. Vzhľadom na charakter návrhu súd vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane povinného či oprávneného alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.
37. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala skoro za 7 rokov, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane dieťaťa i na strane rodičov, lebo vtedy sa naposledy zisťovali pomery rodičov. Súd zistil, že u C.. K. došlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že úmerne veku vyrástol, prešiel súkromnou základnou školou, aktuálne navštevuje 1. ročník strednej školy. Na jednej strane matke odpadol mesačný poplatok na súkromnú základnú školu 70 eur, ale na druhej strane sa zvýšili výdavky na jeho ošatenie a hlavne hygienu, v škole sa stravuje, hrá hokej. S nástupom na strednú školu a teda prípravou na budúce povolanie sú zvýšené výdavky na povinné učebnice, školské pomôcky, exkurzie i povinné zaplatenie ZRPŠ, ktoré sa platí každý rok. K. nemá zdravotné problémy okrem zubného strojčeka, s čím mala matka prvotný výdavok na jeho osadenie a následne pri kontrolách platí cca 16 eur každé 2 mesiace.
38. Matka dieťaťa zmenila svoj osobný stav, vydala sa 4.9.2010, jej manžel je zamestnaný. Otec sa oženil 2.4.2011 a jeho manželka je tiež zamestnaná. Každému z rodičov dieťaťa vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť pochádzajúca z ich manželstva. Matke sa narodil D. V. dňa XX.X.XXXX a manželke otca syn C. K. XX.XX.XXXX.
39. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že u otca došlo k zmene pomerov oproti roku 2009 nielen v uzatvorení nového manželstva, ale aj vo zvýšení príjmu otca. V roku 2009 mal otec základ dane 6173,37 eur ( 171.673 Sk). Pri posudzovaní jeho životnej úrovne súd zistil, že otec bol vlastníkom trojizbového bytu už pri rozhodovaní v roku 2009, preto súd na túto skutočnosť už neprihliadal. Pokiaľ ide o úvery čerpané na kúpu či prerábku bytu, súd preto v tomto konaní na ne už neprihliadal, lebo výživné na deti má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Otec pracuje ako živnostník v odbore zámočník už 12 rokov, má pravidelný príjem. Aktuálne pracuje pre firmu , ktorej každý mesiac urobí vyúčtovanie a firmy mu faktúru uhradí. Otec ako živnostník (účtovná jednotka) si vedie evidenciu o príjmoch, nie účtovníctvo a účtujúce v sústave jednotlivého účtovníctva. Otec si vedie evidenciu príjmov v časovom slede za 12 mesiacov v roku. Otec ako drobný podnikateľ, neplatiteľ DPH a nemajúci príjem v sume minimálne 20.000 eur si v zmysle § 6 ods. 10 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani s príjmov v znení neskorších predpisov uplatňuje paušálne výdavky, a to do konca roku 2016 to bolo vo výške 40 % z príjmov a od 1.1.2017 to je vo výške vo výške 60 % z príjmov. Tieto paušálne výdavky živnostník uvádza i v daňovom priznaní. Z daňového priznania za rok 2015 mal súd preukázané, že otec si vykázal príjmy: 11.843,24 eur, paušálne výdavky 7059,34 eur, zaplatené poistné 2322,04 eur, základ dane po odpočítaní nezdaniteľnej časti: 980,57 eur, daň 186,30 eur. Z daňového priznania za rok 2016 mal súd preukázané, že otec uviedol svoje príjmy: 12.792,39 eur, paušálne výdavky 7459,11 eur, zaplatené poistné 2419,11 eur. Otec platil daň na úhradu 33,77 eur. Otec súdu pokladničnými dokladmi preukázal, že mal v roku 2016 reálne výdavky v celkovej sume 430,98 eur predstavujúce kupovaný spojovací materiál na dorobenie výrobkov. Na základe týchto súm uvádzaných v daňovom priznaní v roku 2016 a preukázaných výdavkov si súd ustálil, že otec mal v roku 2016 celkový príjem 9908,53 eur (12.792,39 eur-2419,11 eur-430,98 eur - 33,77 eur), z toho vyplýva mesačný čistý príjem 825,71 eur (9908,53 eur deleno 12 mesiacov). Nakoľko si otec ako účtovná jednotka v daňových priznaniach uplatnil len paušálne ( nie reálne) výdavky, súd na paušálne výdavky prihliadať nemohol. Druhým dôvodom, pre ktoré na ne súd neprihliadal bol ten, že pokiaľ by na ne prihliadal a tieto „paušálne“ výdavky“ odpočítal od príjmu otca, otec by mal podstatne nižší príjem, čo by bolo v neprospech samotného dieťaťa. Takto si súd ustálil, že suma paušálnych výdavkov 7459,11 eur zostala ako súčasť príjmu otca.
40. Príjem matky sa zvýšil z 591,25 eur (570 eur+ 21,25 eur) na cca 831,50 eur ( 715,50 eur + 43 eur + 73 eur).
41. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že je tu dôvod na zvýšenie výživného otcovi. V ustálenej súdnej praxi ohľadom určovania výživného je zaužívané, že výživné sa určuje pri študentovi strednej školy v rozmedzí cca 25 % z príjmu otca deleno počet detí, ku ktorým má povinný rodič zákonnú vyživovaciu povinnosť. Súd postupoval týmto myšlienkovým pochodom a zistil, že 25 % z čistej mesačnej mzdy otca je 206 eur ( 25% z 825,71 eur). Sumu 206 eur je potrebné rozdeliť na dve deti. Nakoľko ale samotný otec navrhol zvýšiť výživné na sumu 130 eur až 135 eur mesačne, čo je vyššia suma než by ju súd získal matematickým výpočtom, preto súd zvýšil výživné i na túto sumu 135 eur mesačne. Takto určené výživné bude optimálne vzhľadom na fakt, že otec sa o maB. nezaujíma, nenavštevuje, nič naviac mu nekupuje. Súd určil výživné 135 eur, lebo má za to, že platenie takejto sumy je v možnostiach i schopnostiach otca. Súd pritom vychádzal z toho, že naposledy sa rozhodovalo pred skoro 7 rokmi, študent strednej školy má prirodzene objektívne zvýšené výdavky so vzdelávaním, so stravovaním. Nakoľko vekom vzrástol, má zvýšené výdavky na svoje základné potreby ako sú hygienické potreby,
strava, ošatenie, prirodzene i výdavky so štúdiom na strednej škole. Súd zvýšil výživné od 30.3.2016, kedy bol podaný návrh a žiadala to tak i navrhovateľka v konaní. Z týchto dôvodov aj zvýšil výživné na sumu 135 eur a takto určené výživné považuje nateraz za primerané jednak veku a odôvodneným potrebám dieťaťa, tak i reálnym možnostiam a schopnostiam rodičov. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov a podľa toho súd určuje i výživné.
42. Nakoľko súd zvýšil výživné otca od 30.3.2016, súd vyčíslil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 30.3.2016 do 30.4.2017 v sume 693,70 eur. Nedoplatok bol vyčíslený za obdobie do 28.2.2017 z dôvodu, že rozhodoval 18.4.2017, t.j. po 15 dni v mesiaci. ( K sume 693,70 eur dospel súd tak, že vychádzal z toho, že otec platí riadne mesačne výživné 73 eur od apríla 2016 ( do marca 2016 platil 70 eur) a v marci 2017 zaplatil 130 eur. Za celý mesiac marec 2016 mal otec platiť ešte 73 eur, uhradil len 70 eur a preto v čase od 1.3 do 29.3.2016 mal platiť 68 eur /29/31x73eur/. Za zvyšné dva dni marca 2016 mal otec už platiť pomernú časť z sumy 135 eur, t.j. 8,70 eur /2/31 x 135=8,70 %/. Za obdobie apríl až december 2012 otec zaplatil 584 eur, ale mal zaplatiť 1080 eur ( 135 eur x 8 ), teda za toto obdobie má ešte doplatiť 496 eur. Za obdobie január až apríl 2017 otec zaplatil 3 x 73 eur + 130 eur, ale mal zaplatiť 540 eur, t.j. za toto obdobie je povinný doplatiť 191 eur. Celkový nedoplatok na zročnom výživnom 693,70 eur ( 6,70 + 496 + 191 = 693,70 eur) súd povolil otcovi splácať mesačne po 60 eur ( 693,70 deleno 12) vychádzajúc z žiadosti otca povoliť mu dlh zaplatiť v 12 splátkach. Súd povolil dlh splácať z dôvodu, lebo v prvom rade je nutné platiť si bežné výživné.
43. Súd sa záverom vyporiadal s tým, že matka poukazuje na počet otcových predmetov podnikania v jeho živnosti a teda, že určite vykonáva či môže vykonávať i iné práce. Z obsahu výpisu zo živnostenského registra otca súd zistil, že podniká od 17.9.2007 a k tomu dňu má zapísaných všetkých 11 svojich činností. Z súdnej praxe je súdu známe, že v roku 2007 sa pri zakladaní živnosti pri jednom správnom poplatku dávalo zapisovať viacero predmetov podnikania bez ohľadu na to, či sa mienili aj niekedy reálne využívať. Čiže z toho vyplýva, že len s ohľadom na počet a druh činností nemožno dospieť k záveru , že všetky či viaceré živnosti naraz otec vykonávala. V spojení s potvrdením spoločnosti JAVISKOVÁ TECHNIKA ako odberateľa výrobkov od otca si súd ustálil, že v roku 2016 pri vykonávaní objednávok vykonával práce mesačne štandartne150 až 180 hodín práce. Čiže jeho priemerný mesačný časový fond bol obdobný ako u riadneho zamestnanca pracujúceho v jednej zmene, preto si súd neosvojil myšlienkové pochody advokátky matky, že by otec pracoval nedostatočne, v malej miere či mohol vykonávať i iné práce z svojho živnostenského listu. Súd tu podporne uvádza, že otec má svoju rodinu, maloleté dieťa, s ktorým a ženou býva, jeho manželka je opätovne tehotná. Súd vychádzal z toho, že otec má v živnosti uvádzané rôzne činnosti súvisiace so stavbárskymi aktivitami, ale vyhodnocoval i fakt prostredie, kde otec žije a kde nie je v takej miere rozvinutá stavebná činnosť ako je to napr. na západnom Slovensku, kde je isto viac pracovných príležitostí. Záverom k tomu súd len dodáva, že otca nemožno nútiť ísť vykonávať iné svoje činnosti z živnostenského registra mimo svojho bydliska (opustiť tehotnú manželku a syna), len aby mal vyšší zárobok, z ktorého by platil matkou požadované výživné 300 eur na mal. K..
44. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.