Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-241-2019.pdf
PDF · 140.19 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/241/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Dufalovou, v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: Beztech, s.r.o., Marhuľová ulica 1273/5, Miloslavov, IČO: 35 856 793, zastúpený: Stentors advokátska kancelária s.r.o., Hodžovo nám. 2A, Bratislava, IČO: 51 757 184, o zaplatenie 12.773,41 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 175,54 eur s 0,03% úrokom z omeškania denne od 24.6.2017 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 97,4 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 29.10.2019 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 12.773,41 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia splatnej faktúry, ktorou žalobca vyúčtoval dodávku pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzanie odpadových vôd. Žalobca ako prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie uzavrel so žalovaným ako odberateľom dňa 16.12.2014 Zmluvu č. PZ 00195389_001 o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd (ďalej len Zmluva) z/do odberného miesta Slnečná 460, Miloslavov, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd. Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu zmluvne dohodnutých služieb faktúrou č. 217133124 na sumu 13.163,54 eur. Faktúra bola vystavená dňa 24.5.2017 a splatná 23.6.2017. Žalovaný faktúru čiastočne uhradil a to ešte v čase pred jej splatnosťou v sume 57,95 eur a po jej splatnosti dňa 3.11.2017 sumou vo výške 131,58 eur a platbou zo dňa 31.12.2017 vo výške 200,60 eur, čím neuhradená pohľadávka žalobcu predstavuje sumu 12.773,41 eur.
2. Tunajší súd rozhodol vo veci dňa 19.12.2019 platobným rozkazom č.k. 25Cb 241/2019-60, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že vzhľadom na doterajšiu spotrebu studenej vody ho výška faktúry prekvapila, objem dodanej studenej vody predstavuje viac ako 20 násobok za predchádzajúce obdobie a preto faktúru listom zo dňa 12.6.2017 reklamoval. V reklamáciu poukázal na 3 podstatné skutočnosti a to:
- doterajšiu spotrebu studenej vody: 12.11.2014 - 14.5.2015 - spotreba 47 m3 (47.000 l), 14.5.2015 - 13.5.2016 - spotreba 295 m3 (295.000 l),
13.5.2016 - 11.5.2017 - spotreba 6.082 m3 (6.082.000 l), 11.5.2017 - 8.6.2017 - spotreba 14 m3 (14.000 l/mesiac), od 9.6.2017 spotrebu studenej vody meria nový vodomer,
- charakter nehnuteľnosti : odberným miestom je rodinný dom prenajatý pre kancelárske priestory žalovaného, kde pracuje 8 ľudí, voda sa používa len cez pracovné dni a nepoužíva sa na varenie a ani na kúpanie,
- vyhlásenie žalovaného, že počas fakturačného obdoba nebol zaznamenaný žiaden únik vody, rozvody neboli poškodené a nikdy sa neprejavil ani náznak vlhkosti.
3. Žalobca reklamáciu neuznal za opodstatnenú s odôvodnením, že predmetný vodomer bol podrobený úradnému preskúšaniu Slovenskou legálnou metrológiou, n.o. podľa zistení ktorej vodomer vyhovel zákonu č. 142/2000 Z.z. o metrológii v znení neskorších predpisov, ako aj technickým a metrologickým požiadavkám stavených v prílohe č. 8 Vyhlášky ÚNMS SR č. 210/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov, vodomer a ani plomba vodomeru neboli mechanicky poškodené. Na písomnú žiadosť žalovaného zo dňa 26.8.2017, akým spôsobom je možné spotrebovať 6.000.000 l vody za obdobie 89 pracovných dní v rodinnom dome neslúžiacom na bývanie s 2 kúpeľňami a 2 WC žalobca listom zo dňa 25.9.2017 odpovedal, že pri prerátaní spotreby 6.082 m3 nameraných za obdobie od 12.5.2016 do 11.5.2017 na mesiace a dni denná spotreba predstavuje 16,894 m3 a uvedené množstvo vody vzhľadom na maximálny prietok vodomeru za hodinu je možné odobrať za 24 hodín. Žalobca vychádzal zo skutočností, že dňa 11.5.2017 bol odčítaný stav na meradle 6.638 m3, čo predstavuje odo dňa vykonania reálneho odberu 12.5.2016, kedy bol zaznamenaný stav 556 m3 spotrebu 6.082 m3. Na základe reálneho odpočtu bola vystavená faktúra na spotrebovaných 5.979 m3 vody, čo predstavuje rozdiel už uhradených 103 m3 (6082-103=5979) pri odpočte odhadom dňa 31.12.2016. Žalovaný s vyjadrením žalobcu nesúhlasil, nakoľko k odpočtu zo dňa 31.12.2016 nedošlo odhadom, na základe žiadosti žalobcu mu žalovaný emailom zo dňa 4.1.2017 oznámil informáciu o stave vodomeru 660 m3; odber 5979 m3 bol nameraný za obdobie od 1.1.2017 do 15.5.2017, čo je nemožné a preto žiadal žalobcu o vydanie vodomeru, resp. jeho uloženie tak, aby ho bolo možné použiť v prípade riešenia sporu súdnou cestou.
4. Voči nároku na zaplatenie faktúry č. 217133124 započítal žalobca sumu 390,13 eur, na vrátenie ktorej vznikol žalovanému nárok počas trvania zmluvného vzťahu:
- sumu 131,58 eur ako vrátenie poplatku za spracovanie splátkového kalendára (faktúra - dobropis č. 17965428)
- sumu 57,95 eur ako preplatok za poskytnuté plnenia (opravná faktúra č. 4191042838)
- sumu 200,60 eur ako preplatok za poskytnuté plnenia (vyúčtovací dobropis 417128349). Žalovaný namietal vykonaný jednorazový zápočet zo strany žalobcu, má za to, že započítanie bolo uskutočnené v rozpore s právom a má sa naň nazerať ako na bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu.
5. Odo dňa 9.6.2017 bol na odbernom mieste zapojený nový vodomer, ktorý nameral spotrebu vody do 20.3.2019 143 m3, t.j. 6,81 m3/ mesiac. Výrobcu vodomeru k možnosti jeho závadnosti uviedol, že žalovaným popisovaný stav môže byť spôsobený nedodržaním dolnej hranice prevádzkovej teploty okolia a tým zmrštenie materiálu súčiastok valčekového počítadla, ktoré bolo po zvýšení teploty eliminované a nemusí byť dnes na pohľad evidentné. Vzhľadom na uvedené tvrdenie žalovaný v ďalšej časti odporu poukázal na archív počasia a informácie SHMÚ, podľa ktorých zima 2016/2017 patrila na väčšine územia SR medzi teplotne normálne zimy, čo je dôsledkom kompenzácie veľmi studeného januára a veľmi teplého februára 2017.
6. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu poukázal na skutočnosť, že ani reklamácia nezbavuje žalovaného povinnosti uhradiť cenu reklamovaného plnenia v stanovenej lehote splatnosti. Zdôraznil, že predmetný vodomer bol posúdený nezávislým orgánom - Slovenskou legálnou metrológiou, n.o., výsledok merania bol obsiahnutý v Protokole zo skúšky meradla zo dňa 23.6.2017, ktorý potvrdil správnosť merania vodomeru. Vodomer nemohol spôsobiť vysokú spotrebu pitnej vody. Ak by bola porucha na vodovodnom potrubí v tej časti, ktorá je v správe žalobcu, t.j. od uličného uzáveru pitnej vody až po vodomer a voda by unikala z potrubia pred vodomerom, nepretiekla by cez meradlo vodomeru a nebola by účtovaná. Vodovodné potrubie od vodomeru až po vodovodný kohútik v rodinnom dome je tzv. „vnútorný rozvod“, ktorý je vo vlastníctve žalovaného. Ak mal žalovaný poruchu alebo únik na vnútornom rozvode, čoho dôsledkom mohla byť zvýšená spotreba, za toto nenesie žalobca zodpovednosť. V ďalej
časti vyjadrenia žalobca uviedol, že teoreticky môže za 24 hodín pretiecť cez vodomer s prietokom 2,5 m3/h až 60 m3 a preto pri vynásobení prietoku obvyklou dĺžkou pracovanej doby, t.j. 2,5 x 8 = 20 m3 je zrejmé, že za pracovnú zmenu teoreticky možno spotrebovať až 20 m3 pitnej vody. Predmetný vodomer je osadený od 14.3.2018 na inom odbernom mieste, nie je technicky možné každý vodomer skladovať, resp. osadiť ho na odbernom mieste len jednorazovo. K teplotným podmienkam tvrdeným žalovaným žalobca uviedol, že v Miloslavove nebývajú také silné mrazy ako v severných oblastiach SR a ak by aj došlo k poškodeniu vodomeru vplyvom mrazu, za takéto poškodenie zodpovedá žalovaný. Každý vodomer je dimenzovaný tak, aby na zmeny počasia nereagoval, samozrejme s ohľadom na správe vybudovanie vodomernej šachty. V závere vyjadrenia žalobca uviedol, že predmetná spotreba bola spôsobená poruchou na vnútornom rozvode žalovaného, žalobca si ju nevymyslel, bola riadne a správne nameraná.
7. Žalovaný v duplike datovanej dňom 18.3.2020 zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, má za to, že fakturovaný objem vody neodobral a následne vodu neodviedol, predmetný odber predstavuje viac ako 20 násobný nárast oproti predchádzajúcemu a nasledujúcemu odbernému obdobiu, v správaní žalovaného vo vzťahu k odberu a odvodu vody v spornom období nedošlo k žiadnej zmene, neevidoval žiadnu poruchu vnútorných rozvodov na odbernom mieste, nevykonal žiaden zásah do vnútorných rozvodov.
8. Súd vykonal vo veci dokazovanie vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu, výsluchom svedkov T.. T. W., G. Y. a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených do spisu - Zmluva č. PZ 00195389 001 o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd (ďalej len Zmluva), vyúčtovacia faktúra č. 217133124, žiadosť o úradné preskúšanie meradla - Oznámenie výsledku zo dňa 11.7.2017, Protokol zo skúšky meradla č. 0140/312.03/17, vyjadrenie žalobcu listom zo dňa 21.8.2017, Cenník žalobcu, Všeobecné obchodné podmienky dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd (ďalej len VOP), Námietky k vyúčtovacej faktúre č. 217133124 zo dňa 12.6.2017, žiadosť o informáciu zo dňa 26.8.2017, vyjadrenie žalobcu zo dňa 25.9.2017, vyjadrenie žalovaného k listu žalobcu zo dňa 25.9.2017, vyjadrenie žalobcu zo dňa 2.11.2017, list ÚRSO zo dňa 24.11.2017 vo veci alternatívneho riešenia sporu, faktúra - dobropis č. 17965428, Oznámenie o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov zo dňa 6.11.2017 a 22.3.2019, Opravná faktúra č. 4191042838, vyúčtovací dobropis č. 417128349, fotodokumentácia miesta odberu, opravná faktúra č. 4191042838, mailová komunikácia žalovaného so spoločnosťou IDAMER, článok zo dňa 10.9.2012, informácia SHMÚ, archív počasia, fotodokumentácia vodomernej šachty, výzva žalobcu zo dňa 21.12.2016 na nahlásenie stavu vodomeru, email žalovaného zo dňa 4.1.2017, reklamačný poriadok žalobcu, Znalecký posudok č. 1/2021, katalógový list meradla, výpisy z obchodného registra a zistil nasledovný skutkový stav veci:
9. Žalobca ako dodávateľ uzatvoril dňa 16.12.2014 so žalovaným ako odberateľom Zmluvu, na základe ktorej mu dodával do odberného miesta Slnečná 460, Miloslavov pitnú vodu a zabezpečoval jej odvádzanie do verejnej kanalizácie. V čl. 1 Zmluvy ako účel použitia dodávok bolo uvedené „domácnosť“.
10. Vyúčtovacou faktúrou č. 217133124 vyúčtoval žalobca žalovanému cenu poskytnutého plnenia za obdobie od 1.1.2017 do 11.5.2017 sumou 13.163,54 eur, čomu zodpovedá spotreba 5.979 m3 vody vzhľadom na počiatočný stav 659 m3 a konečný stav 6.638 m3 zaznamenaných na vodomere č. 2458791.
11. Žalovaný listom zo dňa 12.6.2017 faktúru reklamoval s odôvodnením, že zaregistrovaná spotreba vody za dané obdobie 4 a pol mesiaca je nereálna a požiadal o preverenie okolností, ktoré mohli spôsobiť takú veľkú zmenu stavu vodomera. Odberné mesto je rodinný dom prenajatý na podnikateľskú činnosť, kde počas pracovných dní pracuje 8 ľudí a voda sa nepoužíva na varenie a kúpanie. Predchádzajúca spotreba vody bola cca 220 m3/rok. Nebol zaznamenaný žiaden únik vody, rozvody nie sú poškodené, čomu zodpovedá aj stav vodomeru zistený pri demontáži, kedy v čase od 11.5.2017 do jeho demontáže 9.6.2017 bola zaznamenaná spotreba 14 m3, čo zodpovedá reálnej spotrebe.
12. Žalobca reagoval na reklamáciu listom zo dňa 11.7.2017 tak, že reklamáciu neuznal za opodstatnenú a to vzhľadom na výsledok úradného preskúšania meradla č. 2458791, podľa ktorého vodomer vyhovel zákonu č. 142/2000 Z.z. o metrológii v znení neskorších predpisov ako aj technickým a metrologickým požiadavkám stavených v prílohe č. 8 Vyhlášky ÚNMS SR č. 210/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov a v prílohe zaslal žalovanému Protokol zo skúšky meradla č. 0140/312.03/17.
13. Nakoľko reklamačné oddelenie žalobcu neuznalo reklamáciu faktúry č. 217133124 za opodstatnenú z dôvodu, že vodomer, ktorý túto spotrebu nameral, skúške vyhovel, požiadal žalovaný listom zo dňa 26.8.2017 žalobcu o informáciu, ako je možné spotrebovať 6 miliónov litrov vody za obdobie 89 pracovných dní v rodinnom dome s 2 kúpeľňami a 2 WC, ktorý neslúži na bývanie, ale na podnikateľskú činnosť.
14. Žalobca odpovedal listom zo dňa 25.9.2017, v ktorom vysvetlil, že reálny odpočet na odbernom mieste bol vykonaný 12.5.2016 s odčítaným stavom 556 m3. Následne k 31.12.2016 došlo k fakturácii odhadom, kedy bola vystavená faktúra so stavom na meradle 659 m3 (spotreba 103 m3). Dňa 11.5.2017 bol vykonaný reálny odpočet a bol zistený stav na meradle 6.638 m3, čo predstavuje za kalendárny rok odo dňa vykonania reálneho odpočtu dňa 12.5.2016 do nasledujúceho reálneho odpočtu 11.5.2017 spotrebu 6.082 m3 (6638 - 556= 6082 m3). Na základe reálneho odpočtu bola vystavená faktúra na spotrebovaných 5979 m3 vody ako rozdielu medzi už uhradenými 103 m3 (6082 - 103 = 5979) pri odpočte odhadom dňa 31.12.2017. Spotreba 6 082 m3 nameraná za obdobie 12.5.2016 do 11.5.2017 predstavuje mesačnú spotrebu 506,833 m3 a dennú spotrebu 16,894 m3, ktoré množstvo vody je s prihliadnutím na maximálny prietok vodomera za hodinu možné z verejného vodomeru odobrať za 24 hodín.
15. Žalovaný reagoval listom zo dňa 1.10.2017 a zdôraznil, že spotreba vody k 31.12.2016 nebola stanovená odhadom, ale reálnym odpočtom tak ako to vyplýva z mailu zo dňa 4.1.2017, ktorým žalovaný na základe výzvy BVS zo dňa 21.12.2016 ohlásil reálny stav vodomeru. Vysoká spotreba vody cca 6 000 m3 bola nameraná v čase od 1.1.2017 do 11.5.2017, pričom toto množstvo vody by muselo byť spotrebované iba počas pracovných dní. Odpoveď na otázku, ako sa dá reálne spotrebovať niekoľko desiatok m3 vody denne nepovažoval žalovaný za serióznu, nakoľko je nereálne, aby z každého kohútika tiekla celoročne voda vo dne a v noci. Po dobu niekoľkých rokov bola na odbernom mieste spotreba cca 20 m3 vody mesačne, ale začiatkom roku 2017 vyskočila na 1.300 m3 a po namontovaní nového vodomeru bola opätovne okolo 17 m3.
16. Výrobca vodomeru mailom zo dňa 03.10.2007 potvrdil, že stav popísaný zákazníkom (žalovaným) môže byť spôsobený nedodržaním dolnej hranice prevádzkovej teploty okolia a tým zapríčinené zmrštenie materiálu súčiastok valčekového počítadla, ktoré bolo po zvýšení teploty okolia eliminované. Aké sú následky a či meradlo pracuje s povolenými odchýlkami je ťažké povedať, pokiaľ nie je meradlo preskúšané, prípadne rozobrané.
17. ÚRSO listom zo dňa 24.11.2017 žalovanému oznámil, že žalobca nesúhlasil s návrhom na uzatvorenie dohody o urovnaní mimosúdneho riešenia sporu a úrad nemá oprávnenie autoritatívne rozhodnúť o predmete sporu.
18. Žalobca dňa 6.11.2017 vyhotovil Oznámenie o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov, kedy voči faktúre č. 217133124 započítal dobropis č. 17965428 vystavený na sumu 131,50 eur, čím došlo k zníženiu pohľadávky žalobcu na sumu 13.031,96 eur.
19. Vyúčtovacím dobropisom č. 417128349 vyhotoveným dňa 12.1.2018 a splatným 30.1.2018 došlo k zníženiu pohľadávky žalobcu na sumu 12.831,36 eur.
20. Žalobca dňa 22.3.2019 vyhotovil Oznámenie o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov, kedy voči faktúre č. 217133124 započítal opravnú faktúru č. 4191042838 vystavenú na sumu 57,95 eur, čím došlo k zníženiu pohľadávky žalobcu na sumu 12.773,41 eur.
21. Svedkyňa T.. T. W. vo svojej výpovedi dňa 8.10.2020 uviedla, že počet osôb nachádzajúcich sa v rodinnom dome, v ktorom žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť je pohyblivý, keďže ide o školiace stredisko; školenia sú max pre 10 ľudí a prebiehajú cca 3 x týždenne. Maximálna kapacita školiaceho strediska je 20 osôb, štandardná dĺžka školenia je 1,5 hodiny, niektoré firmy majú 2, prípadne 3 školenia po sebe. Odhadla, že priemerne sa uskutočňuje školenie počas 2-3 hod. denne s počtom osôb do 10. Bežne sa v sídle žalovaného nachádza 4-6 osôb, keďže žalovaný má 4 administratívnych zamestnancov a cca 4 školiteľov. Voda z vodovodu sa používa na umývanie rúk, umývanie riadu a splachovanie WC. Účastníkom školenia je poskytovaná balená voda. V roku 2016 - 2017 sa nestala žiadna mimoriadna
udalosť súvisiaca s odberom vody. Rovnako školiace aktivity v predmetom období sa žiadnym spôsobom neodlišovali napr. vyššou účasťou od iného obdobia. Pracovná doba zamestnancov žalovaného je od 8,00 do 16,30 hod.
22. Svedok G. Y. vo svojej výpovedi dňa 8.10.2020 uviedol, že bežne sa v rodinnom dome ako sídle spoločnosti zdržiavajú 4 zamestnanci , priemerne 2 x týždenne sa vo firme uskutočňujú školenia s počtom 5-6 ľudí, výnimočne 15-20 osôb, čo je maximum. Osobám zúčastneným na školení sa poskytuje balená voda a káva, bežne sa voda používa na spláchnutie WC, umytie rúk, riadu, prípravu kávy. V rokoch 2016-2017 neregistroval svedok žiadnu mimoriadnu situáciu týkajúcu sa spotreby vody, rovnako rozsah aktivít prebiehajúcich v danom čase v školiacom stredisku bol rovnaný ako po iné roky.
23. Znalec z odboru strojárstvo Prof. Ing. Miroslav Bošanský, ktorý vypracoval dňa 14.7.2021 Znalecký posudok č. 1/2021 ohľadom posúdenia meradla SENSUS, typ M-NQN2,5, výr. č. XXXXXXX-XX na strane 11 Posudku konštatoval, že začiatkom roku 2017 s veľkou pravdepodobnosťou došlo na predmetom vodomere k neštandardnému meraniu odberu vody (nesprávne meranie). Z textu v časti II Posudku vyplýva, že príčinou výrazných odchýlok od presnosti merania môže byť:
- nesprávne namontovanie vodomeru na potrubný systém, čo po analýze fotodokumentácie a ohliadky znalec vylúčil, keď konštatoval, že montáž vodomeru s veľkou pravdepodobnosťou spĺňala požiadavky štandardnej montáže,
- vodomer po ukončenej platnosti overenia vodomeru; podľa posudku Slovenskej legálnej metrológie mal vodomer platnosť do 12.8.2019,
- poškodenie meracieho resp. prevodového mechanizmu vodomeru; z Protokolu zo skúšky meradla vyplýva, že plomba bola nepoškodená a ani meradlo nebolo mechanicky poškodené,
- zavzdušnenie potrubia a následne prietok vzduchu; znalec nenašiel žiadnu zmienku o poruche vodovodného potrubia v obci Miloslavov, kedy by pri jeho oprave mohlo prísť k zavzdušneniu systému,
- nesprávna konštrukcia šachty z hľadiska možných klimatických vplyvov a tým možnosť poklesu teploty v šachte v mieste vodomeru až pod bod mrazu; konštrukčné riešenie vodomernej šachty spĺňa požiadavku uloženia vodomeru v hĺbke 90 cm, ale ohliadkou bolo zistené, že poklop je z ocele hrúbky okolo 5 mm. V prípade silných mrazov takéto riešenie uzavretia šachty je nedostatočné. Nie je neštandardné, že pri neupravenom poklope, t.j. nezateplenom poklope pri vonkajšej teplote -10 oC a viac voda v šachte zamrzne.
24. Znalec konštatoval že prvé 4 skutočnosti nie sú možnou príčinou nepresnosti merania, k neštandardnej odchýlke od presnosti merania mohlo prísť len z dôvodu výraznejšieho poklesu teploty v šachte. U ďalších vodovodných meračov v okolí nemusela podobná porucha nastať z dôvodu, že geometrické rozmery konštrukčných prvkov zariadenia nie sú 100 % rovnaké. Môže nastať situácia, kedy sa pri montáži konkrétneho konštrukčného uzla stretnú konštrukčné prvky s krajnými hodnotami ich dovolených tolerancií, kedy by sa vodovodné meradlo chovalo odlišne oproti iným meradlám, s poklesom teplôt až k bodu mrazu by mohla nastať situácia, že by sa jednotlivé stupne meracích valčekov spojili a mohlo by prísť k pretáčaniu nie jedného stupňa, ale viacerých stupňov valčekového meracieho zariadenia súčasne, čomu by napomáhali i kryštáliky ľadu v systéme. Po zmene teplôt na štandardné teploty sa konštrukčný uzol vráti do pôvodného stavu a dôjde k opätovnému štandardnému meraniu. Vyššie uvedené skutočnosti by bolo možné potvrdiť len v prípade vykonania experimentu s predmetným vodomerom ihneď po jeho odmontovaní za zodpovedajúcich prevádzkových podmienok v oblasti nízkych teplôt. Znalec však predmetný vodomer s výrobným číslom XXXXXXX - XX k dispozícii nemal, keďže zo strany žalobcu mu nebola poskytnutá informácia o mieste inštalácie daného vodomeru. Na otázku, či predmetné meradlo meralo spotrebu vody správne, resp. či meradlo vykazovalo vady alebo či sú na meradle badateľné stopy poškodenia, ktoré by mohli mať vyplav na presnosť jeho merania znalec uviedol, že konkrétne meradlo nemal k dispozícii a preto nevie na tieto otázky odpovedať. To, že Protokol zo skúšky meradla zo Slovenskej legálnej metrológie, n.o. konštatoval, že meradlo vyhovelo skúške neznamená, že tomu tak bolo aj v prípade iných ako štandardných prevádzkových podmienok. Rovnako aktuálne presné meranie vodomeru (resp. s odchýlkami v rámci štandardu) nevylučuje možnosť predchádzajúceho chybového merania. Hoci znalec nemal predmetný vodomer na analýzu, tak v prípade, ak by ním pretieklo v tak krátkom čase 6.500 m3, s veľkou pravdepodobnosťou rovnajúcej sa istote by sa to muselo prejaviť i na opotrebení jednotlivých tribologických systémoch (pri štandardne priemernom odbere vody by musel byť vodomer v prevádzke pri predmetnom odbere cca 13 rokov). Vodomer je konštruovaný tak, aby pre výrobcom definované štandardné prevádzkové teploty (0,1 oC až 50 oC) a predpísané montážne podmienky meral spotrebu vody v zmysle udeleného
certifikátu. Teplota pod bodom mrazu je jednou z takých podmienok, pri ktorých vznikajú odchýlky v presnosti merania. Veľkosť nepresnosti možno stanoviť len experimentálne pre každý konkrétny vodomer a konkrétnu neštandardnú situáciu. Rozhodujúce pre znalecké dokazovanie je podrobné analyzovanie meradla v čase jeho demontáže.
25. Žalobca vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku uviedol, že predmetný vodomer konštrukčne nezodpovedá popisu hodnotenia znalcom - typ vodomeru SENSUS M-NQN 2,5 nemá žiadnu glycerínovú kapsulu, nakoľko je iného konštrukčného typu a teda k opísanej situácii v znaleckom posudku nemohlo prísť. Jedná sa o mokrobežný vodomer, kde voda preteká celým meracím mechanizmom. Uvedený vodomer podlieha prísnemu typovému schváleniu, ktoré možné zapríčinenie nesprávneho merania uvedené v znaleckom posudku takmer absolútne vylučuje. Jednou z najpodstatnejších podmienok pri postupe schvaľovania typu určeného meradla je spôsob zabezpečenia správnej činnosti určeného meradla. Čo sa týka možného opotrebenia vodomeru z dôvodu pretečeného objemu vody, tak predmetný vodomer je na základe jeho typových parametrov jednoznačne určený pre meranie prietokov vody ako boli na ňom zaznamenané. Vodomer následne plne vyhovel skúške vykonanej dňa 23.06.2017, čo by v prípade akéhokoľvek narušenia daného meradla s dopadom na presnosť jeho merania, alebo nepresnosti merania spôsobenej nadmerným opotrebením nebolo možné. Z uvedeného jednoznačne vyplýva že zaznamenaný zvýšený prietok nebol spôsobený nepresnosťou merania predmetného vodomeru, pravdepodobnou príčinou bola zrejme porucha (únik vody) na rozvodoch odberateľa, poruchy aj omnoho väčšieho objemu sú bežne bez zjavnej indikácie na povrchu (prienik do podložia, odtok kanalizačnou sieťou a pod.)
26. Žalovaný uviedol, že nemá námietky voči znaleckému posudku, závery, ku ktorým znalec dospel popierajú a vyvracajú argumenty žalobcu uvedené v žalobe. Znalec nedokázal na otázku, či meradlo meria spotrebu vody správne s určitosťou odpovedať, nakoľko mu nebolo dané k dispozícii, možnosť uskutočnenia znaleckého dokazovanie posúdením meradla svojim konaním žalobca zmaril. Znalec poukázal na skutočnosť, že hoci v Protokole zo skúšky meradla bolo konštatované, že skúške vyhovelo, nemusí to automaticky znamenať, že tomu tak bolo aj v prípade iných, ako štandardných prevádzkových podmienok a teda, že meradlo nemohlo nesprávne namerať spotrebu vody na odbernom mieste. Na základe svojich dlhoročných skúseností znalec konštatoval, že ak by meradlom v tak krátkom čase pretieklo takmer 6 500 m3 vody, tak s veľkou pravdepodobnosťou by sa to muselo prejaviť na opotrebení jeho jednotlivých tribologických systémoch.
27. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 442/2002 o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoVV“):: „Za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku.“
28. Podľa § 28 ods. 5 ZoVV: „Právo na vodné vzniká vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Ak nie je osadené meradlo, právo na vodné vzniká vtokom vody do hlavného uzáveru pripojeného pozemku alebo stavby, prípadne do uzáveru hydrantu, výtokového stojana, plniaceho miesta alebo hadicového zariadenia; v takom prípade sa vodné stanoví smernými číslami spotreby vody.“
29. V zmysle § 28 ods. 6 ZoVV: „Za odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou platí producent prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie stočné, ak sa nedohodne, že stočné sa platí vlastníkovi verejnej kanalizácie. V prípade, že spoluproducenti vypúšťajú odpadové vody prostredníctvom producenta, vzniká spoluproducentom povinnosť, aby za vypúšťané množstvo odpadových vôd zaplatili producentovi rozpočítanú čiastku.“
30. Podľa § 28 ods. 8 ZoVV: „Právo na stočné vzniká vtokom odpadových vôd do verejnej kanalizácie.“
31. Po vykonanom dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca ako dodávateľ uzatvoril dňa 16.12.2014 so žalovaným ako odberateľom Zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd s dohodnutou adresou odberného miesta Slnečná 460, Miloslavov s účelom použitia „domácnosť“, predmetom ktorej bola dodávka pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd za cenu dohodnutú v Zmluve. Žalobca cenu poskytnutých služieb za fakturované obdobie od 01.01.2017 do 11.05.2017
vyúčtoval žalovanému vyúčtovacou faktúrou č. 217133124 v sume 13 163,54 eur. Uvedená cena služieb zodpovedala spotrebe 5979 m3 vody v danom období. Žalovaný faktúru nezaplatil a výšku vyfakturovanej sumy reklamoval s odôvodnením, že nie je možné, aby za obdobie 4 a pol mesiaca spotreboval cca 6000 m3 pitnej vody, nakoľko odberným miestom je rodinný dom, ktorý žalovaný využíval na podnikanie výlučne počas pracovných dní. Z výpovede svedkov mal súd za preukázané, že bežne sa v sídle žalovaného nachádza 4-6 osôb, keďže žalovaný má 4 administratívnych zamestnancov a cca 4 školiteľov. Rodinný dom slúži ako školiace stredisko, priemerne 2 x týždenne sa vo firme uskutočňujú školenia s počtom 5-6 ľudí; výnimočne 15-20 osôb, čo je maximum. Osobám zúčastneným na školení sa poskytuje balená voda a káva, bežne sa voda používa na spláchnutie WC, umytie rúk, riadu, prípravu kávy. Rozsah aktivít prebiehajúcich v danom čase v školiacom stredisku bol rovnaný ako po iné roky, v rokoch 2016-2017 neregistrovali svedkovia žiadnu mimoriadnu situáciu týkajúcu sa spotreby vody. Reklamáciu žalobca vyhodnotil ako nedôvodnú s odkazom na úradné preskúšanie predmetného vodomeru spoločnosťou Slovenská legálna metrológia, n.o., ktorá protokolom č. 0140/312.03/17 konštatovala, že vodomer skúške vyhovel. Je nesporné, že vyúčtovaná spotreba vody v období od 01.01.2017 do 11.05.2017 v porovnaní so spotrebou vody v predchádzajúcom období pred spornou spotrebou, ako aj po tomto období je podstatne vyššia a to za rovnakých prevádzkových podmienok, keďže z nesporných tvrdení strán sporu bolo preukázané, že v rozhodnom období nedošlo k žiadnym poruchám na vodovodnom potrubí, či už vo vlastníctve žalobcu alebo vo vlastníctve žalovaného (t.j. na takzvanom vnútornom rozvode, čo predstavuje úsek od vodomeru až po vodovodný kohútik). Z nesporných tvrdení strán sporu mal súd tiež za preukázané, že na základe reálneho odpočtu spotreby vody uskutočnenom dňa 12.05.2016 bol zaznamenaný stav na meradle 556 m3 a následne na základe žiadosti žalobcu zo dňa 21.12.2016 o poskytnutie informácie o stave vodomeru mu žalovaný odpovedal prostredníctvom emailu zo dňa 04.01.2017, v ktorom mu poskytol požadovanú informáciu o stave vodomeru nasledovne:„ OM00119785, 2458791, 660 m3, Beztech s.r.o., Slnečná 460, Miloslavov, 02.01.2017“. Z uvedených listinných dôkazov je zrejmé, že stav vodomeru k 31.12.2016 nebol urobený odhadom, ale na základe informácie poskytnutej žalovaným. Následný reálny odpočet bol uskutočnený dňa 11.05.2017, kedy bol zistený stav na vodomere 6 638 m3, čo predstavuje spotrebu 5978 m3 za obdobie 2.1.2017- 11.05.2017. Súd na porovnanie a ilustráciu, o aké množstvo vody ide uvádza, že z údajov prístupných na internete zistil, že v bazéne olympijských rozmerov (50 metrov na dĺžku) je cca 2 500 m3 vody, v bežnom bazéne s dĺžkou 25 metrov, šírkou 10 metrov a hĺbkou 1-2 metre je cca 375 m3 vody. V predchádzajúcom období pred spornou spotrebou bola priemerná mesačná spotreba vody 25 m3 (za obdobie 14.05.2015 - 13.05.2016 spotreba 295 m3), v období od 13.05.2016, kedy bol stav na vodomere 556 m3 do 02.01.2017, kedy žalovaný oznámil stav vodomeru 660 m3 bola priemerná mesačná spotreba cca 14 m3 (660-556 sa rovná 104/7,5 mesiaca) a v období od 11.05.2017 do demontáže sporného vodomeru, ktorá sa uskutočnila dňa 08.06.2017 bola nameraná spotreba 14 m3, čiže niekoľko násobne nižšia.
32. Žalobca prioritne opiera dôvodnosť svojej žaloby o výsledky úradného preskúšania vodomeru spoločnosťou Slovenská legálna metrológia, n.o. zaznamenané v Protokole zo skúšky meradla č. 0140/312.03/17, podľa ktorých vodomer skúške vyhovel. Uvedený dôkaz však nie je možné hodnotiť samostatne, ale iba v spojitosti so všetkými ostatnými vykonanými dôkazmi, predovšetkým so Znaleckým posudkom č. 1/2021, v ktorom znalec na strane 11 konštatoval, že začiatkom roku 2017 s veľkou pravdepodobnosťou došlo na predmetom vodomere k neštandardnému meraniu odberu vody (nesprávne meranie). To, že meradlo vyhovelo skúške neznamená, že tomu tak bolo aj v prípade iných ako štandardných prevádzkových podmienok. Vodomer je konštruovaný tak, aby pre výrobcom definované štandardné prevádzkové teploty (0,1 oC až 50 oC) a predpísané montážne podmienky meral spotrebu vody v zmysle udeleného certifikátu. Teplota pod bodom mrazu je jednou z takých podmienok, pri ktorých vznikajú odchýlky v presnosti merania. Veľkosť nepresnosti merania možno stanoviť len experimentálne pre každý konkrétny vodomer a konkrétnu neštandardnú situáciu. Rozhodujúce pre znalecké dokazovanie je podrobné analyzovanie meradla v čase jeho demontáže. Vyššie uvedené konštatovania ohľadne existujúceho dôvodu nepresnosti merania by bolo možné potvrdiť len v prípade vykonania experimentu s predmetným vodomerom po jeho odmontovaní za zodpovedajúcich prevádzkových podmienok v oblasti nízkych teplôt. Podľa Informácií z uvedených na stránke Slovenského hydrometeorologického ústavu zima 2016/17 (december 2016 až február 2017) patrila na väčšine územia Slovenska medzi teplotne normálne zimy, čo je dôsledok kompenzácie veľmi studeného januára a veľmi teplého februára. Zima 2016/17 bola najchladnejšou zimou od zimy 2005/06, január 2017 bol najchladnejším januárom od roku 1985. Znalec však predmetný vodomer s výrobným číslom XXXXXXX - XX k dispozícii nemal, potrebné analýzy preto urobiť nemohol, keďže zo
strany žalobcu mu nebola poskytnutá informácia o mieste inštalácie daného vodomeru. Žalovaný už v liste zo dňa 01.10.2017 požiadal žalobcu o vydanie pôvodného vodomeru alebo o jeho uloženie tak, aby bol v prípade riešenia sporu súdnou cestou k dispozícii pre vypracovanie odborných posudkov; žalobca žiadosť neakceptoval a vodomer po jeho demontáži zo dňa 09.06.2017 namontoval u iného odberateľa. Žalobca takýmto postupom znemožnil znaleckým dokazovaním potvrdiť alebo vyvrátiť jeho tvrdenie o tom, že predmetný vodomer na danom mieste a v danom čase správne odmeral spotrebu pitnej vody.
33. Z výsledkov dokazovania sa súdu javí ako veľmi nepravdepodobné a nemožné, aby žalovaný v rozhodujúcom období od 2.1.2017 (zaznamenaná spotreba na vodomere 660 m3) do 11.5.2015, kedy sa uskutočnil reálny odpočet, t.j v období cca 4 mesiacov spotreboval 5 978 m3. Nemožnosť takéhoto odberu studenej vody vyplýva z charakteru odberného miesta, ktorým je rodinný dom využívaný ako kancelárske priestory, kde sa pitná voda používa len na splachovanie WC, umývanie rúk, umývanie riadu, príprava kávy; nepoužíva sa na varenie a ani na kúpanie. Žalobca vypočítal teoretickú možnosť dennej spotreby vody (počas 24 hodín) pri zohľadnení maximálneho prietoku vodomeru za hodinu vo výške 16,894 m3. Pri prepočte vychádzal zo spotreby 6 082 m3 nameranej od 12.05.2016 do 11.05.2017, ale v konaní bolo preukázané, že spotreba ku dňu 02.01.2017 bola vo výške 660 m3, tak ako to vyplýva z mailu žalovaného zo dňa 04.01.2017, čiže žalobcom vypočítaná denná spotreba nezodpovedá nameraným hodnotám, ale musela by byť v podstatne vyššej výške. Je však veľmi nepravdepodobné, aby počas celého obdobia jedného roku alebo štyroch mesiacov tiekla z vodovodného kohútika voda a žalovaný by bol pasívny a takúto situáciu by žiadnym spôsobom neriešil a nezabezpečil by odstránenie poruchy. Navyše nebolo preukázané, že by počas predmetného obdobia došlo k nejakej havárii, dôsledkom, ktorej by bol únik vody. To, že nameraná hodnota nemôže zodpovedať realite vyplýva aj zo samotnej histórie predchádzajúceho odberu studenej vody, kedy za rovnakých prevádzkových podmienok za obdobie od 12.11.2014 do 14.05.2015 žalovaný spotreboval 47 m3, čo predstavuje priemerný mesačný odber 8 m3, za obdobie od 14.05.2015 do 13.05.2016 spotreboval 295 m3, čo predstavuje priemernú mesačnú spotrebu 24,5 m3 a v období bezprostredne nasledujúcom po spornej spotrebe, od 11.05.2017 do 08.06.2017, t.j. za 1 mesiac spotreboval žalovaný 14 m3 vody. Za obdobie od 12.11.2014, kedy bol stav 214 m3 do 31.12.2016, kedy bol stav 659 m3, bola spotreba 445 m3 za 2 roky, priemerná mesačná spotreba za uvedené obdobie je 18,5 m3. Ak by aj súd vychádzal zo skutočnosti, že nie za obdobie štyroch mesiacov, ale za obdobie dvanástich mesiacov od 13.05.2016 do 11.05.2017 žalovaný spotreboval 6 082 m3 vody, predstavuje to priemernú mesačnú spotrebu takmer 507 m3, čo je cca 20 násobne vyššia hodnota ako za obdobie dvanástich mesiacov predchádzajúcich spornej spotrebe pri nezmenených prevádzkových podmienkach. Fakturované množstvo vody nemohlo zodpovedať reálnej spotrebe, keď 20- násobne prevýšilo spotrebu za predchádzajúce obdobie, pričom takto enormne zvýšená spotreba vody nebola ničím preukázaná.
34. Súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že spotreba vody v spornom období bola nameraná správne, keď znalec v znaleckom posudku konštatoval, že začiatkom roku 2017 s veľkou pravdepodobnosťou došlo na predmetnom vodomere k neštandardnému meraniu odberu vody, teda, že došlo k nesprávnemu meraniu, ktoré mohlo byť spôsobené neštandardnými podmienkami vplyvom vonkajších javov - nízkych teplôt, vymykajúcich sa z výrobcom definovaných štandardných prevádzkových teplôt ( 0,1 - 50 oC) a z údajov uvedených na stránke SHMÚ mal súd preukázané, že v januári 2017 bola mimoriadne studená zima kedy mohli teploty poklesnúť aj pod -10 oC. Žalobca predmetný vodomer napriek žiadosti žalovaného nezabezpečil pre prípadnú znalecké posúdenie tak, aby bolo možné presne určiť či tento konkrétny vodomer meral spotrebu vody správne a to aj v prípade iných ako štandardných prevádzkových podmienok. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno preukázania správnosti fakturácie dodaného a odvedeného množstva vody, keď síce predložil metrologický posudok o správnosti meradla, ale znemožnil jeho ďalšie znalecké skúmanie a ničím ďalším nevyvrátil relevantnú pochybnosť a spornosť fakturovaného množstva vody.
35. Je nepochybné, že v rozhodnom období žalobca na odberné miesto služby súvisiace so zásobovaním pitnou vodou a odkanalizovaním odpadovej vody verejnou kanalizáciou poskytoval a teda by bolo v rozpore s poctivým obchodným stykom, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd pri stanovení ceny vychádzal z výpočtu priemernej spotreby za obdobie predchádzajúce spornej spotrebe, kedy dňa 12.11.2014 bola hodnota na vodomere 214 m3, dňa 31.12.2016 bola táto hodnota 660 m3, čiže priemerná mesačná spotreba pitnej vody bola 17,5 m3 (660 m3 - 214 m3 = 446 m3/ 25,5 mesiaca). Podľa údajov na faktúre č. 217133124 bola v danom období jednotková cena stočného 0,9216 eur a vodného 0,9359 eur. Pri výpočte ceny poskytnutej služby súd vychádzal z priemernej mesačnej spotreby 17,5 m3
x 4,5 mesiaca (súd vychádzal z údajov na vyúčtovacej faktúre č. 217133124, podľa ktorej fakturovaným obdobím bolo 1.1.2017 - 11.5.2017) x 0,9216 = 72,58 eur stočné bez DPH; 17,5 m3 x 4,5 mesiaca x 0,9359 = 73,70 eur vodné bez DPH, t.j. spolu 146,28 eur + 20 % DPH 29,26 eur = 175,54 eur. Nárok žalobcu na úhradu za poskytnuté služby za obdobie od 1.1.2017 do 11.5.2017 je vo výške 175,54 eur, nad uvedenú sumu súd preto žalobu zamietol.
36. Pokiaľ ide o jednostranné zápočty zrealizované žalobcom vo výške 131,58 eur ako poplatok za spracovanie splátkového kalendára, 57,95 eur ako vrátenie preplatku v zmysle opravnej faktúry č. 4191042838 a sumy 200,60 eur ako vrátenie preplatku v zmysle vyúčtovacieho dobropisu č. 417128349 teda spolu vo výške 390,13 eur, tieto súd považuje za neplatné, nakoľko žalobca započítal pohľadávky žalovaného voči svojmu neexistujúcemu nároku. Právnym predpokladom započítania je existencia vzájomných pohľadávok a po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že pohľadávka žalobcu tak, ako bola uplatnená žalobou neexistuje.
37. Je nesporné že žalovaný sa dostal do omeškania so splatením svojho peňažného záväzku a preto si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,03 % denne podľa čl. III bod 2 Zmluvy.
38. O nároku žalobcu v časti istiny príslušenstva súd rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
39. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
40. Keďže zmluvné strany mali úrokovú sadzbu dohodnutú priamo v zmluve súd priznal žalobcovi zmluvne dohodnutý úrok z omeškania a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vyúčtovania, t.j. od 24.6.2017 do zaplatenia.
41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. V danom spore žalobca požadoval priznať istinu 12.773,41 eur, úspech mal v sume 175,54 eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 1,3 % úspech žalobcu, a zároveň 98,7 % jeho neúspech, čo predstavuje celkový úspech žalovaného 97,4 % (98,7 % - 1,3 %) a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 97,4% vzniknutých trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Žalobca si uplatnil paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.
47. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
48. Podľa § 2 Nariadenia vlády 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Zákona je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
49. Súd priznal žalobcovi paušálnu náhradu vo výške 40,- eur v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.