Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/106/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu JUSTRINON MANAGEMENT s.r.o., IČ: 292 16 842, so sídlom U vlečky 1749/4, Modřany, 143 00 Praha 4, ČR, právne zastúpeného advokátska kancelária VRBA & PARTNERS s.r.o., IČO: 25 918 225, so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, SR proti žalovanému D. H., T.. XX.XX.XXXX, U. H. Z.. R. XXXX/ XX, XXX XX F., G., o zaplatenie 2.595,04 CZK s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.595,04 CZK s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.423,11 CZK od 02.10.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 05.05.2016, ktorá bola doručená súdu dňa 09.05.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.595,04 CZK s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.423,11 CZK od 02.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi obchodnou spoločnosťou Česká spořitelna, a.s., so sídlom Praha 4. Olbrachtova 1929/62, PSČ 140 00 Praha, ČR, IČ: 452 44 782 (ďalej len „ČS“) a žalovaným bola dňa 06.08.2013 uzatvorená Smlouva o učtu (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej bol pre žalovaného otvorený a vedený účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky ČS (ďalej len „VOP“). Právny vzťah založený touto zmluvou sa spravuje právnym poriadkom Českej republiky. Žalovaný bol podľa zmluvy povinný platiť ČS ceny za služby a produktu poskytované ČS v súlade s platným Sadzobníkom ČS. Podľa bodu 10.9 VOP: „V případě smluvně nesjednaného přečerpání peňežních prostředků uložených a Účtu úročí Banka vzniklý debetní zůstatek sankčním úrokem ve výši stanovené v Oznámení platném v den vzniku debetního zůstatku. Na účte žalovaného vznikol v mesiaci september roku 2013 nepovolený debetný zostatok vo výške 1352,11 CZK. Nepovolený debetný zostatok postupne vzrastal vzhľadom k tomu, že žalovaný aj napriek výzvam nepovolený debetný zostatok nevyrovnal, a preto previedla ČS pohľadávku voči žalovanému z tohto titulu dňa 02.12.2013 na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov. K tomuto dňu činil nepovolený debetný zostatok sumu 1.423,11 CZK a úrok z nepovoleného debetného zostatku sumu 28,24 CZK. Nepovolený debetný zostatok bol odo dňa nasledujúceho po prevedení na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov úročený zákonným úrokom z omeškania vo výške 7,05 % ročne. Žalovaný bol o skutočnosti prevedenia debetného zostatku na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov informovaný výzvou/výpoveďou zo dňa 02.12.2013. Narastanie a pohyby dlžnej sumy preukazuje výpisom z osobného účtu žalovaného, z ktorého je zrejmý prevod pohľadávky na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný dlžnú čiastku neuhradil, ČS ako postupca postúpil túto pohľadávku ku dňu 01.10.2014 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok na neho. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému písomne oznámené listom zo dňa 11.11.2014. Ku dňu postúpenia pohľadávky bola dlžná suma vo výške 2.597,04 CZK, čo predstavuje istinu (nepovolený debetný zostatok) vo výške 2.423,11 CZK a úrok z nepovoleného

debetného zostatku vo výške 171,93 CZK, ktorý k pohľadávke prirástol do dňa postúpenia. Odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia, t.j. od 02.10.2014 úročí nepovolený debetný zostatok zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne. Žalovaný bol písomne predžalobnou upomienkou zo dňa 05.12.2014 vyzvaný k úhrade dlžnej čiastky, ani na túto výzvu však nijako nereagoval, preto podal voči nemu žalobu na súd.

2. O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom č.k. 14C/106/2016-41 zo dňa 06.06.2016, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Tento platobný rozkaz sa nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk.

3. Preto súd uznesením č.k. 14C/106/2016-53 zo dňa 12.12.2016 tento platobný rozkaz v plnom rozsahu zrušil podľa § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého, ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu.

4. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený OSP (§ 473 Civilného sporového poriadku ďalej len „CSP“), v ktorom v prechodných ustanoveniach v § 470 ods. 1 je zakotvené, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V § 470 ods. 2 v prvej vete sa uvádza, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali, predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle § 470 ods. 1 platí tento zákon aj na konanie v súdenej veci, ktoré začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP.

5. Po zrušení platobného rozkazu súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18.04.2017, ktorého sa právny zástupca žalobcu nezúčastnil, tento bol na pojednávanie predvolaný riadne a včas, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 06.04.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 10.04.2017, nepožiadal zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania, súhlasil s konaním a s rozhodnutím vo veci v neprítomnosti svojej ako i v neprítomnosti žalobcu, ktorého neúčasť na pojednávaní tiež ospravedlnil, ako dôvod neúčasti uviedol hospodárnosť konania. Žalovaný sa tohto pojednávania tiež nezúčastnil, na toto pojednávanie bol predvolaný riadne a včas fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 podľa ktorého, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106 písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa § 106 ods. 1 písm. a/ CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR alebo miesta pobytu cudzinca na území SR podľa druhu pobytu cudzinca. Týmto procesným postupom žalovaný bol predvolaný na pojednávanie. Žalovaný neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania. Za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie potom súd na tomto pojednávaní vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, keď pri tom prihliadol na vykonané dôkazy.

6. Na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalobca k žalobe, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

7. Žalovaný bol v konaní nečinný, nepredložil súdu žiadne dôkazy a ani neoznačil žiadne dôkazy na vykonanie.

8. Na základe Zmluvy o účte zo dňa 06.08.2013 (ďalej len „zmluva o účte“) bol žalovanému Českou spořitelnou, a.s., IČ: 45 244 782, so sídlom Olbrachtova 1929/62, 140 00 Praha 4, ČR (ďalej len „pôvodný veriteľ“) zriadený osobný účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, keď neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o účte boli Všeobecné obchodné podmienky České spořitelny, a.s. (ďalej len „všeobecné obchodné podmienky“), z ktorých z článku 10.6 (Dostatočná výška zostatku) vyplýva, že žalovaný bol povinný udržiavať na platobnom účte peňažné prostriedky v takej výške, aby postačovali ku krytiu platobných transakcií podľa jeho príkazov a ku krytiu jeho záväzkov voči banke, vyplývajúcich zo zmluvy o platobnom účte a súčasne neklesli pod výšku minimálneho zostatku stanoveného pre takýto účet bankou (viď článok 10.5 všeobecných obchodných podmienok). Z článku 10.5 všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že banka je oprávnená stanoviť ako jednu z podmienok pre zriadenie a vedenie platobného účtu vloženie základného vkladu a udržiavanie minimálneho zostatku na platobnom účte. Z článku 10.7 všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že ak klientovi vznikne debetný zostatok

na platobnom účte, je banka oprávnená vyrovnať tento debetný zostatok z prostriedkov došlých na platobnom účte i bez ďalšieho príkazu klienta. Pokiaľ vzniknutý debetný zostatok nemožno vyrovnať týmto spôsobom, je klient povinný tento debetný zostatok vyrovnať na prvé požiadanie banky. Z článku 39. všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že právne vzťahy medzi klientom a bankou upravené týmito všeobecnými obchodnými podmienkami sa riadia právnym poriadkom Českej republiky.

9. Žalobca v konaní predložil i úplný výpis z účtu žalovaného č. 2654724032/0800, a to za obdobie od 01.09.2013 do 02.12.2013 (č.l. 20-21 spisu), z ktorého vyplýva, že ku dňu 02.12.2013 na tomto účte bol vykazovaný pôvodným veriteľom debetný zostatok 2.423,11 Kč s tým, že v uvedený deň došlo pôvodným veriteľom k uzatvoreniu tohto účtu, pričom táto suma bola pripísaná na ťarchový nanovo založený evidenčný účet pohľadávok z nepovoleného debetného zostatku č. 4868543833/0800, ktorý bol založený pôvodným veriteľom, keď okrem sumy 2.423,11 Kč na tento ťarchový účet bola pripísaná i suma 171,93 Kč, ktorá predstavovala vyčíslený „úrok z omeškania“, keď takto celkom bola pripísaná čiastka 2.595,04 Kč, ako to vyplýva z Obratovej histórie evidenčného účtu pohľadávky spracovaného pôvodným veriteľom ako podklad k súdnemu konaniu (č.l. 22-23 spisu).

10. Pôvodný veriteľ výzvou k zaplateniu pred podaním žaloby, výpoveďou zo zmluvy, odstúpením od dohody a používaní platobných kariet zo dňa 02.12.2013, žalovanému oznámil, že ku dňu 02.12.2013 previedol svoju pohľadávku z účtu žalovaného na evidenčný účet pohľadávok banky z nepovolených debetných zostatkov, ktorú vyčíslil na sumu 2.451,35 Kč pozostávajúcu z istiny 2.423,11 Kč a z vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 28,24 Kč. Žalobca v konaní preukázal i doručovanie tejto výzvy žalovanému.

11. Dňa 24.09.2014 bola uzatvorená medzi pôvodným veriteľom a žalobcom Zmluva o postúpení pohľadávok, ktorej súčasťou bola i príloha, keď z uvedených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca je vlastníkom predmetnej pohľadávky, ktorá bola predmetom tohto postúpenia, keď pôvodný veriteľ Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 11.11.2014 túto skutočnosť oznámil žalovanému.

12. Výzvou k plneniu zo dňa 05.12.2014 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky, ktorú v tejto výzve vyčíslil na sumu 2.701,85 Kč najneskôr do 15.12.2014. Doručenie tejto výzvy žalobca nepreukázal.

13. Žalobca v konaní predložil i Oznámenie pôvodného veriteľa o úrokových sadzbách, ktoré nadobudlo účinnosť 30.05.2011 (č.l. 13-15 spisu) a Cenník pôvodného veriteľa, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.11.2013 (č.l. 16-19 spisu).

14. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca je spoločnosťou so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj záväzkový vzťah, z ktorého žalobca uplatňuje nárok (zmluva o osobnom účte), bol uzavretý mimo územia Slovenskej republiky podľa právneho poriadku Českej republiky, keď i z všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o osobnom účte, konkrétne z článku 39. (Rozhodné právo, jazyková verzia) vyplýva, že právne vzťahy účastníkov zmluvného vzťahu sa mali riadiť a riadia sa právnym poriadkom Českej republiky, čo si účastníci zmluvného vzťahu zvolili. Súd preto skúmal, či je vo veci daná právomoc slovenského súdu. Základnou normou, podľa ktorej sa posudzuje právomoc slovenského súdu v konaniach s medzinárodným prvkom je Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len MPS).

15. Podľa § 2 MPS, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ ustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

16. Určovanie právomocí súdov vo veciach s medzinárodným prvkom v tomto konkrétnom prípade určuje Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel 1).

17. Podľa čl. 1, bod 1 Brusel 1, toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu.

18. Podľa čl. 16, bod 2 Brusel 1, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

19. Podľa čl. 59, bod 1 Brusel 1, na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

20. Podľa § 14 CSP, všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.

21. Na základe citovaných noriem je daná právomoc tunajšieho súdu konať o žalobe žalobcu, ako aj miestna príslušnosť tunajšieho súdu konať o žalobe žalobcu, nakoľko žalovaný má trvalý pobyt, ako aj bydlisko v obvode tunajšieho súdu. Jedná sa o spotrebiteľský záväzkový vzťah na základe zmluvy o osobnom účte, kde žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ. Jedná sa o občana SR, ktorý má bydlisko v obvode tunajšieho súdu.

22. V ďalšom súd zisťoval právnu úpravu, ktorá sa má použiť na prejednávanú vec. Určovanie rozhodného práva pre záväzkové vzťahy vo veciach s medzinárodným prvkom v tomto konkrétnom prípade (zmluva zo dňa 15.08.2011) určuje Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19.06.1980 (Dohovor), ku ktorému pristúpila Česká republika i Slovenská republika (oznámenie MZV SR č. 474/2006 Z.z.).

23. Podľa čl. 1 ods. 1 Dohovoru, ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom.

24. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru, zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo jej časť.

25. Podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru, tento článok sa uplatní na zmluvy, ktorých predmetom je dodávka tovaru, alebo poskytnutie služieb osobe ("spotrebiteľ") na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, ako aj na zmluvu o poskytnutí úveru na tento účel.

26. Podľa čl. 5 ods. 2 Dohovoru, bez ohľadu na ustanovenia článku 3 nemôžu účastníci zmluvy svojou voľbou práva zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú imperatívne normy štátu jeho obvyklého pobytu:

- ak uzavretiu zmluvy predchádzala osobitná ponuka alebo reklama v tomto štáte a spotrebiteľ podnikol v tomto štáte všetky kroky potrebné z jeho strany na uzavretie zmluvy, alebo

- ak druhý účastník zmluvy, alebo jeho zástupca prevzal v tomto štáte objednávku spotrebiteľa, alebo

- ak ide o kúpnu zmluvu a spotrebiteľ cestoval z tohto štátu do iného štátu a tam zadal objednávku, za predpokladu, že cestu spotrebiteľovi zabezpečil predávajúci s cieľom podnietiť spotrebiteľa, aby si tovar kúpil. 27. Podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru, bez ohľadu na ustanovenia článku 4 sa pri absencii voľby rozhodného práva podľa článku 3 zmluvy uzavreté za okolností uvedených v odseku 2 tohto článku spravujú právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu spotrebiteľa.

28. V tomto prípade súd po preskúmaní zmluvy konštatuje, že táto bola uzavretá „podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a zákona o platobnom styku“, platného v Českej republike, k uzavretiu zmluvy došlo na území ČR, jedným z účastníkov - veriteľom bola banka so sídlom na území ČR, pričom súd z okolností prípadu nezistil možnosť postupovať podľa čl. 5 ods. 2, 3 Dohovoru, a preto sa na tento právny vzťah vzťahuje hmotné právo Českej republiky, keď aj z čl. 39 všeobecných obchodných podmienok pokiaľ ide o dojednanie rozhodného práva platí v tomto prípade v zmysle zmluvných dojednaní strán zmluvy právny poriadok Českej republiky.

29. Súd vlastnou činnosťou z portálu právnych predpisov „ASPI“ zistil nasledovný právny stav platný v Českej republike ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. ku dňu 06.08.2013:

30. Podľa § 52 ods. 1 z. č. 40/1964 Sb. Občanský zákoník (v platnom znení v čase uzavretia zmluvy - ďalej len „OZ“ ) spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel. Podľa ods.

2 dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti. Podľa ods. 3 spotřebitelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.

31. Podľa § 55 ods. 1 OZ, smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení. Podľa ods. 2 ujednání ve spotřebitelských smlouvách ve smyslu § 56 se považují za platná, pokud se spotřebitel nedovolá jejich neplatnosti (§ 40a). Ovlivňuje-li však takové ujednání přímo i další ujednání smlouvy, může se spotřebitel dovolat neplatnosti celé smlouvy. podľa ods. 3 v pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad pro spotřebitele příznivější.

32. Nemali by byť žiadne pochybnosti a žalobca to ani nepopieral, že spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie bankových služieb) a žalovaným ako spotrebiteľom tejto služby, t.j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu, a že sporný vzťah sa má posúdiť vo svetle cieľov Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“). V súlade so štandardnou judikatúrou ESD (t.č. už aj slovenských súdov) je súd povinný poskytnúť spotrebiteľovi ochranu ex offo (viď napr. rozsudok ESD č. C 397/11 Joros).

33. Podľa § 261 ods. 1 OBZ, tato část zákona upravuje závazkové vztahy mezi podnikateli, jestliže při jejich vzniku je zřejmé s přihlédnutím ke všem okolnostem, že se týkají jejich podnikatelské činnosti. Podľa ods. 3 písm. d/ Touto částí zákona se řídí bez ohledu na povahu účastníků závazkové vztahy ze smlouvy o prodeji podniku nebo jeho částí (§ 476), smlouvy o nájmu podniku (§ 488b), zástavní právo k obchodnímu podílu (§ 117a), smlouvy o úvěru (§ 497), smlouvy o kontrolní činnosti (§ 591), smlouvy zasílatelské (§ 601), smlouvy o provozu dopravního prostředku (§ 638), smlouvy o tichém společenství (§ 673), smlouvy o otevření akreditivu (§ 682), smlouvy o inkasu (§ 692), smlouvy o bankovním uložení věci (§ 700), smlouvy o běžném účtu (§ 708) a smlouvy o vkladovém účtu (§ 716). 34. Podľa § 708 ods. 1 z.č. 513/1991 Sb. Obchodní zákonník (v platnom znení v čase uzavretia zmluvy

- ďalej len „OBZ“), smlouvou o běžném účtu se zavazuje banka zřidit od určité doby v určité měně účet pro jeho majitele, příjímat na zřízený účet peňežní prostředky, vyplácet z něj peňežný prostředky nebo z něj či na něj provádět jiné platební transakce.

35. Ustanovenia o záväzkových vzťahoch podľa Obchodného zákonníka sa prednostne používajú v záväzkových vzťahoch medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Môžu byť použité aj na iné záväzkové vzťahy výslovne uvedené priamo v Obchodnom zákonníku (tzv. „absolútne obchodné vzťahy“), prípadne na základe dohody zmluvných strán podľa § 262 OBZ. Presadzovanie však obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len s poukazom na to, že ide o zmluvu o bežnom účte a teda tzv. „absolútny obchod“, je argumentačne zjednodušené. Súdom prináleží súdna kontrola spotrebiteľských zmlúv a dokonca aj abstraktná súdna kontrola s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané zmluvné podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života a tak naplniť cieľ citovanej smernice. V prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo ( ČR), ak aplikáciou konkrétneho zákonného ustanovenia, by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Takýto výklad zákona považoval za ústavne konformný aj ÚS SR (uznesenie ÚS SR I. ÚS 402/2013). Z uvedených dôvodov je v súdenej veci potrebné na právny vzťah aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka ČR o spotrebiteľských zmluvách, v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o bežnom účte, t.j. ku dňu 06.08.2013.

36. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlužník, který svůj dluh řádně a včas nesplní, je v prodlení. Jestliže jej nesplní ani v dodatečné přiměřené lhůtě věřitelem mu poskytnuté, má věřitel právo od smlouvy odstoupit; jde-li o plnění dělitelné, může se odstoupení věřitele za těchto podmínek týkat i jen jednotlivých plnění. Podľa ods. 2 jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.

37. Podľa § 1 Nařízení vlády ČR č. 180/2013 Sb., kterým se stanoví výše úroků z prodlení a poplatku z prodlení podle Občanského zákonníku výška úrokov z omeškania zodpovedá výške REPO sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 8 %-nych bodov.

38. Podľa údajov z internetovej stránky ČNB bola výška REPO sadzby od 02.11.2012 stanovená na 0,05 %.

39. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva o účte bola uzatvorená medzi pôvodným veriteľom a žalovaným dňa 06.08.2013, keď táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaný mal pri jej uzatvorení postavenie spotrebiteľa, keďže podľa zmluvy o účte sa banka (pôvodný veriteľ) zaviazala zriadiť pre žalovaného účet a viesť tento účet a v súvislosti s vedením tohto účtu poskytovať žalovanému ďalšie bankové služby. Žalovaný sa v zmysle zmluvy o účte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky banky, zaviazal mať na svojom účte ku krytiu platobných transakcii podľa jeho príkazu a ku krytiu jeho záväzkov voči banke vyplývajúcich z tejto zmluvy dostatok finančných prostriedkov s tým, aby tieto neklesli pod výšku minimálneho zostatku stanoveného pre takýto účet bankou, tak ako to vyplýva z článku 10.6 týchto všeobecných obchodných podmienok. Typovo zmluva o účte bola uzatvorená podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka ČR, ale táto má povahu jednoznačne spotrebiteľskej zmluvy, a teda sa spravuje i príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ČR o spotrebiteľských zmluvách. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný porušil svoj záväzok vyplývajúci z článku 10.6 všeobecných obchodných podmienok, keď na svojom účte nezabezpečil dostatok finančných prostriedkov ku krytiu platobných transakcii podľa jeho príkazu a ku krytiu jeho záväzkov voči banke vyplývajúcich zo zmluvy o účte, keď najneskôr ku dňu 02.12.2013 banka na jeho účte evidovala nepovolený debetný zostatok vo výške 2.423,11 Kč, tak ako to uvádzal žalobca v žalobe, čo tiež doložil výpisom z účtu žalovaného za obdobie od 01.09.2013 do 02.12.2013. Tento nepovolený debetný zostatok v sume 2.423,11 Kč banka, tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania previedla na svoj evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov. Opätovne o tom svedčí výpis z účtu žalovaného za mesiac december 2013, keď ku dňu 02.12.2013 nepovolený debetný zostatok z účtu žalovaného v čiastke 2.423,11 Kč bol prevedený na evidenčný účet pohľadávok banky z nepovolených debetných zostatkov č. 4868543833/0800, keď banka v tento deň účet žalovaného uzatvorila a výzvou zo dňa 02.12.2013, ktorá je súčasne i výpoveďou zo zmluvy o účte, túto skutočnosť oznámila žalovanému, keď ho súčasne vyzvala na úhradu pohľadávky z nepovoleného debetného zostatku. Žalovaný na túto výzvu nereagoval, v konaní nebolo preukázané žalovaným, že by túto pohľadávku uhradil, preto súd uložil povinnosť žalovanému žalobcovi titulom nepovoleného debetného zostatku uhradiť čiastku 2.423,11 Kč z vyčísleným úrokom 171,93 Kč ku dňu postúpenia tejto pohľadávky z banky na žalobcu t.j. ku dňu 01.10.2014, keď na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.09.2014 žalobca preukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho nároku o ktorý v konaní ide a že je vlastníkom predmetnej pohľadávky. Celkovo potom žalobca má nárok voči žalovanému na úhradu sumy 2.595,04 Kč pozostávajúcej z istiny vo výške 2.423,11 Kč a vyčísleného úroku ku dňu 01.10.2014 v sume 171,93 Kč. Z istiny 2.423,11 Kč odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, teda odo dňa 02.10.2014 žalobca má nárok na zaplatenie i úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne až do zaplatenia, tak ako to žiadal prisúdiť žalobou. 40. Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. 41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorých, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %.

43. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, teda po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 .

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).