Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Csp/70/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o. so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava IČO: 45 684 618, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sro, Vložka číslo 66827/B, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sro, Vložka číslo 100846/B, proti žalovanému: Q. N., nar. XX. XX. XXXX, C. XX. H. XX, XXX XX K., štátny občan SR, o zaplatenie 462,25 eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 378,37 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 58,93 eur od 21. 10. 2013 do zaplatenia, s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 58,93 eur od 19. 2. 2014 do zaplatenia, s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 58,93 eur od 19. 12. 2013 do zaplatenia, s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 83,72 eur od 19. 1. 2014 do zaplatenia, s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 58,93 eur od 19. 11. 2013 do zaplatenia, s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 58,93 eur d 19. 3. 2014 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 64 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo dňa 14. 9. 2016, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 27. 9. 2016, sa domáhal zaplatenia sumy 462,25 eur s úrokmi z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, a to vo výške 5 % ročne zo sumy 58,93 eur od 21. 10. 2013 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 63,92 eur od 19. 9. 2013 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 63,92 eur od 19. 2. 2014 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 63,92 eur od 19. 12. 2013 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 83,72 eur od 19. 1. 2014 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 63,92 eur od 19. 11. 2013 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 63,92 eur od 19. 3. 2014 do zaplatenia. Nárok uplatnil z titulu neuhradených faktúr za poskytnuté služby na základe zmluvy o pripojení medzi jeho právnym predchodcom - Slovak Telekom a.s. a žalovaným.

2. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovak Telekom a.s. uzavrel so žalovaným Zmluvu o pripojení, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému vymedzené služby a žalovaný sa zaviazal uhrádzať odplatu za poskytované služby.

3. Žalobca poukázal len na príslušné faktúry, ktoré pripojil k žalobe a uviedol, že žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť riadne a včas nesplnil, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania, a preto mu vznikol aj nárok na zákonný úrok z omeškania.

4. Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami doručená na adresu evidovanú v registri obyvateľov dňa 22. 12. 2016, avšak tento sa k nej nijako nevyjadril.

5. Podľa § 297 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

6. Predmetom sporu bola otázka jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Súd preto vec prejednal v súlade sust. § 297 písm. b/ bez nariadenia pojednávania.

7. Súd sa vo veci oboznámil so zmluvou o pripojení zo dňa 12.5.2011, špecifikáciou k zmluve, zmluvou o pripojení zo dňa 15. 11. 2012 č. XXXXXXXXXX, zmluvou o pripojení č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 11. 2012, odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12. 3. 2015, výpoveďou zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 15. 11. 2012, faktúrou č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 18. 12. 2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 18. 11. 2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 18. 12. 2013, faktúrou č. XXXX XXXXXX s dátumom splatnosti dňa 18. 11. 2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 18. 1. 2014, faktúrou č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 18. 2. 2014, faktúrou č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 18. 9. 2013, faktúrou č. XXXX XXXXX s dátumom splatnosti dňa 18. 3. 2014, faktúrou č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 18. 3. 2014, pričom mal preukázané, že:

8. Dňa 12. 5. 2011 bola uzatvorená Zmluva o pripojení č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb a zároveň bol dohodnutý konkrétny program služieb Magio TV Komplet + internet 2, na základe ktorého právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému Magio Box s ovládačom, kartou a ostatným príslušenstvom. Zmluva obsahuje aj ustanovenie, že táto zmluva sa riadi Všeobecnými podmienkami ST na poskytovanie verejnej telefónnej služby, ktoré sa zmluvné strany zaväzujú dodržiavať a ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.

9. Súdu bol predložený aj dodatok k zmluve o pripojení č. XXXXXXXXXX, avšak datovaný dňom 8. 6. 2010 to je pred uzatvorením samotnej zmluvy o pripojení.

10. Žalobca súdu predložil aj zmluvu o poskytovanie verejných služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 11. 2012, v zmysle ktorej bol dojednaný záväzok podniku zriadiť pripojenie k sieti v rozsahu a podmienok špecifikovaných v zmluve, na dohodnutom mieste koncového bodu siete v lehote 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy a záväzok poskytovať v rozsahu podmienok dojednaných v zmluve tak, ak nie je dohodnuté inak v cenníku pripojenie k sieti podniku. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s programom: „silne dotovaná akcia 2012 viazanosť 24 mesiacov“.

11. Žalovanému boli fakturované za služby, ktoré mu poskytol Slovak Telekom a.s. na základe vyššie uvedených zmlúv nasledovné sumy: suma 63,92 eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 18. 12. 2013 za obdobie od 1. 11. 2013 do 30. 11. 2013, suma 63,92 eur faktúrou č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 18. 11. 2013 s fakturáciou obdobia od 1. 10. 2013 do 31. 10. 2013, suma 58,93 eur faktúrou č. 1755424789 s dátumom splatnosti dňa 20. 10. 2013, ktorou bolo fakturované obdobie od 1. 9. 2013 do 30. 9. 2013, suma 83,72 eur faktúrou č. XXXX XXXXXX s dátumom splatnosti dňa 18. 1. 2014, ktorou bolo fakturované obdobie od 1. 12. 2013 do 31. 12. 2013, suma 63,92 eur faktúrou č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 18. 2. 2014, ktorou bolo fakturované obdobie od 1. 1. 2014 do 31. 1. 2014, suma 63,92 eur faktúrou č. XXXXXXXXXX splatná dňa 18. 9. 2013, ktorou bolo fakturované obdobie od 1. 8. 2013 do 31. 8. 2013, suma 63,92 eur faktúrou č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 18. 3. 2014, ktorou bolo fakturované obdobie od 1. 2. 2014 do 28. 2. 2014.

12. Slovak Telekom, a.s. uzatvoril so žalobcom dňa 27.8.2015 Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok.

13. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

14. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených(§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

16. Podľa § 43 ods. 1, ods. 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv o pripojení (ďalej len „zák. č. 610/2003 Z.z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

17. Podľa § 43 ods. 3 zák. č. 610/2003 Z.z., zmluva o pripojení zaniká a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, b) dohodou účastníkov zmluvy, c) odstúpením od zmluvy, d) výpoveďou, e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.

18. Podľa § 43 ods. 4 zák. č. 610/2003 Z.z., účastník môže odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií, ak mu podnik a) oznámi zmenu zmluvných podmienok najmenej jeden mesiac vopred a účastník tieto zmeny neakceptuje, b) neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok najmenej jeden mesiac vopred, alebo ho neinformoval najmenej jeden mesiac vopred o jeho práve odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje, c) opakovane ani po reklamácii neposkytuje verejnú službu podľa zmluvy o pripojení alebo ju poskytuje s podstatnými vadami, d) opakovane neodstráni reklamovanú závadu verejnej služby v určenom čase.

19. Podľa § 43 ods. 5 zák. č. 610/2003 Z.z., podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastníka) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

20. Podľa § 43 ods. 6, ods. 7, ods. 8 zák. č. 610/2003 Z.z., účastník môže vypovedať zmluvu o pripojení uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu. Podnik môže vypovedať zmluvu o pripojení, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o pripojení z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o pripojení, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením. Výpovedná lehota je upravená vo všeobecných podmienkach a je rovnaká pre obe zmluvné strany.

21. Podľa § 42 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z., podnik má právo a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o pripojení, ak 1. jej poskytovanie na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu najmä preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku, alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu, 3. záujemca nesúhlasí so všeobecnými podmienkami, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť

poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej vo všeobecných podmienkach, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach, 3. porušenia zmluvných podmienok zo strany účastníka iných ako v druhom bode.

22. Podľa § 42 ods. 2 zák. č. 610/2003 Z.z., účastník má právo na a) uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),b) poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify, c) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní služby, ktoré nezavinil, d) zasielanie vyúčtovania, ktoré obsahuje podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach, ako to účastník požiada, e) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania služby v prípade jeho zavinenia podnikom v súlade so všeobecnými podmienkami; toto právo musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania služby, f) poskytovanie prístupu k informačným službám s operátorom.

23. V danom prípade uzavretými zmluvami sa žalovaný zaviazal k finančnému plneniu za služby, ktoré mu poskytoval právny predchodca žalobcu, pričom tieto služby mu boli riadne fakturované a žalovaný ich riadne neuhradil. Súd preto považoval za právne dôvodné žalobe o zaplatenie faktúr súvisiacich s poskytovaním konkrétnych služieb vo výške 378,39 eur, a to vo výške faktúry č. XXXXXXXXXX suma 58,93 eur, faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 58,93 eur, faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 58,93 eur, faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 83,72 eur, faktúry č. XXXXXXXXXX bol výške 58,93 eur, faktúry č. XXXXXXXXX v sume 58,93 eur.

24. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

25. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania Z sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

27. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1. 7. 2010 do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 28. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Zo sumy 378,37 eur súd priznal aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti príslušných faktúr s poukazom na § 517 ods. 1, 2 v takej výške, ako si uplatnil žalobca, a to vo výške 5 % ročne.

30. Pokiaľ ide o sumy za zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti, ktorú súd nepriznal, v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú.

31. Podľa § 3 a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

32. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

33. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

34. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

35. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

36. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

37. Faktúrou č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, boli žalovanému fakturované zmluvné pokuty vo výške 4,99 eur.

38. V tejto časti súd považoval žalobu za nedôvodnú, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaného uhradiť žalobcovi takýto druh zmluvnej pokuty v uvedenej výške.

39. Je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z roho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13).

40. Zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález ÚS SRI. ÚS 3512/11 z 11.11.2013).

41. Nárok na zmluvnú pokutu vyplýva z ustanovenia § 544 ods. 1, 2 OZ.

42. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

43. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

44. Takúto „dohodu“ o zmluvnej pokute však súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je totiž nesporné, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na § 52 ods. 1 OZ.

45. Súd uvádza, že žalobca tento nárok žiadnym spôsobom nevysvetlil a nepreukázal. Žalobca totiž neuviedol, o aké zmluvné porušenie povinnosti zo strany žalovaného konkrétne išlo, zvlášť, ak v zmluve boli uvedené v súvislosti s porušením tohto záväzku rôzne poplatky. V sporovom konaní pritom platí zásada dispozičná a prejednacia (dané konanie je nepochybne sporové), a preto je zásadne vecou

účastníka konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy k preukázaniu svojich skutkových tvrdení. Žalobca už vo svojej žalobe je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje uplatňované právo a musí k tomu uviesť potrebné dôkazy (§ 132 ods. 1,2,3 . Túto povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť má žalobca aj v priebehu konania. Každá zo strán teda musí v závislosti na hypotéze príslušnej právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jeho prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohla strana nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najskôr tvrdiť. Pri splnení povinností tvrdenia nastupuje dôkazná povinnosť, čo znamená, že strana musí označiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení. V opačnom prípade nesie za predpokladu, že ňou tvrdené skutočnosti neboli preukázané nepriaznivé dôsledky v tom smere, že bude rozhodnuté v jej neprospech z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Uvedenú povinnosť si podľa názoru súdu žalobca v danom prípade nesplnil.

46. Nie bezvýznamným je aj fakt, že žalobca nepreukázal samotný základ nároku, podľa ktoréhosi právny predchodca žalobcu uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu, čomu malo predchádzať porušenie povinnosti. Súd môže svoje rozhodnutie založiť len na skutočnostiach, ktoré boli v konaní preukázané a s vysokou mierou pravdepodobnosti hraničiacou s istotou zistené. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Žalobca v konaní nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaného voči právnemu predchodcovi žalobcu a opodstatnenosť uplatnenej zmluvnej pokuty. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému s poukázaním na jeho uplatnenie je v rozpore so zákonom.

47. Navyše žalobca nepreukázal písomnú formu dohody o zmluvnej pokute. Jej nedostatok spôsobuje absolútnu neplatnosť takejto dohody podľa § 40 ods. 1 OZ. V tejto súvislosti možno poukázať aj na právny záver vyslovený v náleze Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.1.2013. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dohody o zmluvnej pokute zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. Všeobecných zmluvných podmienok, ale len samotnej spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis).

48. Pokiaľ ide o nárok uplatnený faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 18. 9. 2013, tento súd zamietol v celom rozsahu .

49. Žaloba v danej právnej veci datovaná dňom 14. 9. 2016 bola podaná elektronicky dňa 14. 9. 2016, avšak bez autorizácie a bolo potrebné ju doručiť v listinnej podobe alebo elektronicky autorizovanú v lehote desiatich dní, pričom posledný deň pripadol na 24. 9. 2016, ktorý bol sobotou, preto posledným pracovným dňom tejto lehoty bol najbližší pracovný deň, t. j. 26. 9. 2016, podanie však súdu bolo doručené až dňa 27. 9. 2016, teda po 10 dňovej lehote.

50. Podľa § 121 ods. 4, 5 - Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

51. Podľa § 125 ods. 1, 2 - Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

52. Podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu vyhlásenia rozsudku, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

53. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110).

54. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

55. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že právnym predchodcom žalobcu žalovanému boli účtované služby faktúrou č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 18. 9. 2013 pri plynutí všeobecnej premlčacej doby 3 roky podľa Občianskeho zákonníka (nakoľko súd má za to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu) bolo potrebné žalobou uplatniť právo najneskôr do 18. 9. 2016. Keďže k účinnému doručeniu žaloby došlo až dňa 27. 9. 2016, žalobný nárok v tejto časti je premlčaný, pričom na premlčanie súd prihliadol v zmysle ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa.

56. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. - trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

57. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. - súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

58. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. - o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

59. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 64 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov konania si uplatnil len žalobca, ktorý mal úspech v prevažnej časti uplatneného nároku, a to v rozsahu 82 %. Žalovaný mal úspech iba v rozsahu 18 % a preto súd priznal žalobcovi pomernú náhradu trov konania vo výške 64 % (82 % - 18 %). Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.