Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10P/215/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Leviciach sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o mal. Y. R., nar. XX.X. XXXX v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., z rodičov: R. Z., nar. XX.X. XXXX, trvale bytom S., Y. 6, t.č. S., G. č. 8, v konaní zastúpená J.. Ivetou Števkovou, advokátkou so sídlom Levice, J. Jesenského 762/15 a R. R., nar. XX.X. XXXX, bytom R., U. XX, v konaní zastúpený Mgr. Martou Magyarovou, advokátkou, so sídlom, Palárikovo, J. Kráľa 4, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, na návrh matky, takto

rozhodol:

I. J.. Y., nar. XX.X. XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke.

II. Obidvaja rodičia sú oprávnení a povinní mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 100,-EUR mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15.teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 23.9. 2016.

IV. Zaostalé výživné za obdobie od 23.9. 2016 do 13.4. 2017 vo výške 170,-EUR je otec povinný zaplatiť do 60.tich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. Y. každý párny týždeň v sobotu od 9,00 hod. do 15,00 hod. za prítomnosti matky s tým, že matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom súdu doručeným dňa 23.9. 2016 domáhala úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieaťu, nakoľko s otcom dieťaťa spolu nežijú. Mal. Y. žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti. V písomnom návrhu navrhla zo strany otca určiť výživné vo výške 150,-EUR mesačne, v konečnom vyjadrení vo výške 100,-EUR mesačne. Zároveň styk otca s dieťaťom navrhla upraviť každú párnu sobotu od 9,00 hod. do 15,00 hod. za svojej prítomnosti. Poukázala na to, že od prerušenia spolužitia v máji 2016 otec prispieval na výživu dieťaťa na základe ich dohody sumou 100,-EUR a od júna začal platiť 100,-EUR. Nekupoval dieťaťu plienky, hygienické veci, ale na jej naliehanie kúpil dcére čižmy za 10,-EUR. S dcérou sa stretával raz mesačne po dobu 20 minút až hodinu v jej prítomnosti, aby si dieťa zvyklo Po podaní návrhu sa začal s dieťaťom stretávať každý druhý víkend. Sama mu navrhla, že príde do ich domácnosti, k čomu i v decembri došlo. Otec sa dieťaťu začal venovať po jej upozornení a po dvoch hodinách. Pre dieťa nebolo nachystané jedlo, muselo spať v izbe v ktorej bolo teplo, nakoľko otec nesúhlasil, aby spala v jeho izbe. Pokiaľ žili spolu sa o dieťa starala, keď bola v perinke otec ju zvykol i uspávať a kúpať. Má za to, že otec sám sa o dieťa nevie postarať, nedôveruje

mu. V čase ich spolužitia jeho matka nerešpektovala jej názory, dávali dieťaťu pivo. Po odročení prvého pojednávania / január 2017 / sa otec stretával s dieťaťom Nestretli sa len keď bolo choré dieťa alebo on. Následne sa však stalo, že s dcérou nebol mesiac, vtedy sa ohľadne dieťaťa dva krát informoval telefonicky. Nebráni mu v styku s dcérou, avšak otec oň záujem nejaví. Poukázala na to, že ani pri ďalšej návšteve v domácnosti otca 21.1. 2017 ( na základe dohody rodičov) sa otec o dieťa nestaral, nechal ho v starostlivosti svojej matky, opätovne pre dieťa nebol pripravený obed, nakoniec ho stará matka uvarila podľa receptu matky. Otec nevedel dieťa sám uspať, musela tak urobiť ona. Má vedomosť ot om, že otec má určité financnie z opravy áut resp. predaja náhradných dielov. Pokiaľ na jej účte pribudla suma 2.000,-EUR je to z titulu, že jej sestra vrátila požičané peniaze. Sama pracovala od svojich 15 rokov, nasporila si financie v čase keď ešte nemala dieťa.

2. Otec súhlasil so zverením mal. Y. do osobnej starostlivosti matke. Nesúhlasil s navrhnutou výškou výživného. Poukázal na to, že je nezamestnaný a výšku svojich mesačných nákladov, ktoré súdu preukázal. Dieťaťu tiež uhrádza poistné vo výške 15,-EUR, ktoré založili pri narodení. Uhrádza tiež úver, ktorý si zobral na prístavbu rodinného domu svojich rodičov. Je vyučený automechanik. Občas si privyrobí keď známym opraví auto, avšak toto nerobí každý víkend. Jedná sa o 1 až 2 autá mesačne, pričom za jedno dostane 50,-EUR až 80,-EUR. Opravy vykonáva v garáži, avšak špeciálne zariadenia na opravu nemá. Pokiaľ inzeruje náhradné diely, tie patria kamarátovi, ktorému ich pomáha rozpredávať. Z vlastných náhradných dielov predal len hadicu v hodnote 10,-EUR. Je pravdou, že opravoval „audinu“, z toho však nič nemal. Jednalo sa o kamaráta a nevedel koľko by mal pýtať za výmenu bŕzd. Niekdy má vysoké poplatky, keďže si zobral mobil aj tablet. Na úhradu aj má aj nemá finančné prostriedky / poplatky sa pohybujú mesačne od 40,- do 70,-EUR/, požičiava mu mama. Telefonicky sa častejšie o dcéru nezaujímal, keďže nemal čas. V písomnom vyjadrení žiadal upraviť styk s dcérou každý párny týždeň od soboty 10,00 hod. do nedele do 17,00 hod., každoročne 25.12. od 10,00 hod. do 17,00 hod. V priebehu konania tento návrh zmenil tak, že styk žiadal upraviť každý párny týždeň v sobotu od 10,00 hod. do 17,00 hod., bez prítomnosti matky. V záverečnom vyjadrení navrhol styk upraviť v súlade s návrhom matky. Potvrdil, že variť nevie, avšak vie dcéru obliecť, nakŕmiť a okúpať. K dennému režimu dieťaťa sa vyjadriť nevedel, keď tento sa od jeho odchodu zo spoločnej domácnosti zmenil. Má snahu nájsť si zamestnanie. Pokiaľ posledné mesiace výživné neuhrádzal tak len z toho dôvodu, že dostáva podporu okolo 300,-EUR z čoho platí 200,-EUR pôžičku, mame 100,- EUR a uhrádza poistenie sebe a dcére.

3. Kolízny opatrovník poukázal na to, že matka dokáže starostlivosť o dieťa zabezpečiť vo všetkých smeroch. S poukazom na vek dieťaťa a doterajší preukázaný záujem otca o dieťa je návrh matky na úpravu styku v záujme maloletej. Z vyjadrení otca vyplýva, že si vie zabezpečiť príjem, aby mohol mesačne uhrádzať výživné 100,-EUR.

4. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav:

Mal. Y. sa narodila z mimomanželského pomeru. Rodičia dieťaťa prerušili spolužitie v máji 2016, maloletá zostala v osobnej starostlivosti matky, otec sa s dcérou stretával raz mesačne a od septembra 2016 ( po podaní návrhu) každý druhý víkend. Napriek dohode rodičov počas prebiehajúceho konania sa otec s maloletou od polovice januára do dňa rozhodnutia súdu pravidelne nestretával ( 21.1. 2017 matka s dieťaťom boli v domácnosti otca, 11.2. 2017 otec navštívil dieťa, medzitým v jednom prípade bol chorý otec aj dieťa ). Pokiaľ matka sa zdržiavala so Y. v domácnosti otca, otec sa dieťaťu dostatočne nevenoval, ktorú skutočnosť nepoprel. O dieťa sa starala jeho matka, resp. matka maloletej. Na výživu dieťaťa prispieval otec sumou 100,-EUR mesačne do januára 2017.

5. Matka dieťaťa je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 EUR a rodinných prídavkov 23,52 EUR mesačne. Býva v spoločnej domácnosti so svojou sestrou, ktorej mesačne prispieva sumou 50,-EUR. Uhrádza paušál za mobilný telefón 45,50 EUR mesačne. Sestra matky je zárobkovo činná. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

6. Otec je nezamestnaný. Do 13.4. 2016 bol zamestnancom spoločnosti ZF Y., a.s., kde dosahoval ( 1-4 mesiac) priemerný čistý mesačný príjem 656,39 EUR. Naposledy bol zamestnaný od 19.8. do 15.12.2016 v spoločnosti V. W., s.r.o., pričom pracovný pomer skončil dohodou na jeho podnet, ako sám uviedol, pre nedorozumenie so zamestnávateľom. U tohto zamestnávateľa dosahoval čistý mesačný príjem, pokiaľ pracoval celý mesiac vo výške 344,31 EUR. Dňom 3.1. 2017 bol zaradený

do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Bola mu priznaná podpora v nezamestnanosti po dobu šesť mesiacov vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 21,5451 EUR. Býva v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorí sú zamestnaní. Je vlastníkom dvoch motorových vozidiel. Ročne uhrádza zákonné poistenie motorového vozidla 73,95 EUR, poistenie zodpovednosti za škodu 100,50 EUR a mesačne svoje životné poistenie 8,42 EUR, poistenie dcéry 15,-EUR, splátky pôžičky 185,37 EUR, poplatok za telefón okolo 60,-EUR a sumou 50,- EUR prispieva rodičom na náklady s bývaním. Taktiež inú vyživovaciu povinnosť nemá.

7. Mal. Y. sa nachádza v osobnej celodennej starostlivosti matky. Priemerné mesačné náklady na plienky matka vyčíslila na 40,-EUR a na mlieko 20,-EUR. Dieťa je zdravé.

8. Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 odsek 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 odsek 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 62 odsek 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu bol podaný dôvodne, nakoľko rodičia dieťaťa spolu nežijú od mája minulého roka, teda nezabezpečujú spoločne starostlivosť o maloletú. S poukazom na vek dieťaťa, jeho dokázanosť na celodennú starostlivosť, doterajšiu starostlivosť matky o dieťa ako i súhlasné stanovisko otca a kolízneho opatrovníka, súd mal. Y. zveril do osobnej starostlivosti matky.

10. Obidvaja rodičia sú oprávnení v bežných veciach mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, keď ani jeden z rodičov svojich rodičovských práv nebol pozbavený resp. tieto mu neboli pozastavené, ani obmedzené.

11. Styk otca s maloletou súd upravil v súlade so záverčným vyjadrením rodičov, majúc za to, že takýto rozsah styku je v danom prípade postačujúci, otec zatiaľ nepreukázal, že o maloletú prejavuje skutočný záujem, dokáže sa o dcéru sám postarať, dozvedieť sa o dennom režime dieťaťa a tomuto sa prispôsobiť. Je celkom na otcovi, či svoje právo na styk s dieťaťom bude realizovať. Súd však pripomína, že obaja rodičia sú pre dieťa v záujem jeho riadneho fyzického a psychického vývoja dôležití. Otec si musí byť vedomý, že s poukazom na vek mal. Y., pokiaľ s dieťaťom nebude v pravidelnom kontakte, môže dôjsť k tomu, že maloletá nebude k nemu mať vytvorený citový vzťah.

12. Súd poukazuje na to, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného a duševného vývoja, za ktorým účelom má povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaostaral prostriedky pre svoje deti.

Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb mal. dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Tomu je prispôsobená i splatnosť výživného vo forme pravidelných plnení. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom musí mať súd na zretele, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojená osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, prípravu na povolanie.

Základnými pravidlami, pri určovaní výšky výživného sú jednak odôvodnené potreby oprávneného ako i schopnosti i možnosti a majetkové pomery povinného. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, či kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa sám o seba a pod. Medzi odôvodnené

potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky súvisiace so zdravotným stavom oprávneného alebo s jeho rekreačnými pobytmi. Súd pri určení bežného výživného na ne musí prihliadnuť. Zároveň musí skúmať i možnosti, schopnosti a majetkové pomery oprávneného, teda, či existuje stav odkázanosti na výživu.

Na strane povinného súd prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania. Prihliada však aj na potencionálne príjmy, teda nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj veck, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciou na trhu práce a pod. Skúma tiež majetkové pomery, ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Rovnako súd posudzuje, ak sa povinný vzdá bez vážneho dôvodu majetkového prospechu, alebo povinný na seba berie neprimerané majetkové riziká.

13. Výživné súd určil vo výške 100,-EUR mesačne, prihliadnuc na možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov ako i odôvodnené potreby mal. dieťaťa. Matka sa v súčasnosti nemôže zapojiť do pracovného procesu, pričom výkonom osobnej starostlivosti o dieťa vyživovaciu povinnosť otca vyvažuje. Otec dieťaťa síce je nezamestnaný a poberá len dávky v nezamestnanosti, na ktorú skutočnosť však súd prihliadnuť nemohol, keď posledný pracovný pomer skončil na vlastný podnet. Pokiaľ otec tvrdí, že vykonáva opravy áut bezodplatne, súd i túto skutočnosť v súlade s § 75 odsek 1 Zákona o rodine vyhodnotil ako vzdanie sa majetkového prospechu. Otec verbálne prezentuje, že si hľadá zamestnanie, avšak v tomto smere žiadne dôkazy neprodukoval. Je celkom zrejmé, že otec má zdroj príjmu, nakoľko ním prezentované mesačné náklady, vysoko prevyšujú výšku podpory v nezamestnanosti a prevyšovali i jeho príjem zo zamestnania. V konečnom dôsledku, na výdavok otca spočívajúceho v úhrade splátok úveru súd prihliadnuť nemohol, keď výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a v konečnom dôsledku otec si pôžičku zobral na zhodnotenie nehnuteľnosti, ktorú nemá vo vlastníctve.

14. V súlade s § 77 odsek 1 Zákona o rodine výživné súd určil odo dňa začatia konania na súde, t.j. 23.9. 2016, pričom od tohto dátumu do dňa rozhodnutia súdu vznikla otcovi na výživnom zaostalosť vo výške 170,-EUR ( súd započítal výživné, ktoré otec uhrádzal, tiež čižmy v hodnote 10,-EUR a bundu v hodnote 20,-EUR), ktorú je otec povinný uhradiť do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

15. O náhrade trov konania rozhodl súd v súlade s § 52 tak, že žiadne z účastníkov nemá nárok na náhradu trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska

účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Rozsudok v časti o výživnom je predbežne vykonateľný.